Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Nt-9-2014.pdf
PDF · 72.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/9/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Márie Kramárovej a Ing. Miloslava Lipovského, v trestnej veci ods. Ľ. X., o žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 25.3.2014 takto
rozhodol:
I. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného Ľ.I. X., nar. X.XX.XXXX na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/50/2009, ktoré sa právoplatne skončilo dňa 2.3.2010, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2009 č. k. 2T/50/2009-372 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.3.2010 sp. zn. 3To/6/2010, ktorým bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c). písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, a ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia zamieta, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
II. Podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku sa výkon trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2009 č. k. 2T/50/2009-372 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.3.2010 sp. zn. 3To/6/2010 neprerušuje.
odôvodnenie:
Vo výroku uvedenými rozsudkami tunajšieho súdu, ako i Krajského súdu v Trnave bol odsúdený Ľ. X. uznaný za iného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c). písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený podal na tunajšom súde žiadosť o povolenie obnovy konania, ktoré odôvodnil tým, že súdy pri svojom rozhodovaní nesprávne právne kvalifikovali konanie obžalovaného, keď nesprávne zistili existenciu kvalifikačného znaku uvedeného v ustanovení § 172 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, t.j. „vo väčšom rozsahu“. Poukazuje pritom na nesprávnosť stanovenia hodnoty u neho nájdenej drogy, z čoho pramení použite nesprávnej právnej kvalifikácie. Ako dôkaz pre svoje tvrdenia uvádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Tdo/32/2012 zo dňa 27.11.2012, ktorý potvrdzuje správnosť jeho názoru. Poukazuje tiež na to, že právne stanovisko uvedené v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo použité v rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 3T/75/2012 zo dňa 10.9.2013. Na základe uvedeného navrhol povoliť obnovu konania, zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, prerušiť výkon jeho trestu odňatia slobody a prepustiť ho z väzby na slobodu. Neskôr zvolený obhajca odsúdeného doplnil návrh odsúdeného a uviedol, že nesprávne právne posúdenia a závery prvostupňového ai odvolacieho súdu, ktoré boli aplikačnou praxou už prekonané vytvárajú neprípustný stav, ktorý je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu tak, ako ho definuje Ústava SR.
Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 395 Trestného poriadku obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak a) trestnosť činu zanikla, b) sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky, c) obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho
Podľa § 396 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku 1) Obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby. 3) V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523394'&ucin-k- dni='22.12.2011'>.
Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal odsúdený, ktorý je na podanie takéhoto návrhu oprávnenou osobou, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je prípustná obnova konania a zároveň nie je obnova konania vylúčená podľa § 395 Trestného poriadku; sú teda splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného.
V intenciách vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku súd skúmal, či existujú nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Na základe vyššie uvedených argumentov odsúdeného však nemožno konštatovať existenciu takýchto nových dôkazov alebo skutočností. Odsúdený obšírnym spôsobom vysvetľuje nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu pri hodnotenie dôkazov a pri rozhodovaní o vine a treste. Súdu rozhodujúcemu o návrhu na obnovu konania však neprislúcha opätovne hodnotiť správnosť postupu týchto súdov, ani správnosť vyhodnocovania dôkazov a meritórneho rozhodnutia o vine a treste a preto sa správnosťou týchto argumentov odsúdeného nemohol zaoberať.
Obnova konania je mimoriadnym prostriedkom na dosiahnutie nápravy nesprávneho rozhodnutia a to iba v prípade, ak takémuto nesprávnemu rozhodnutiu dospeli súdy na základe dokazovania z vykonaného bez takých dôkazov alebo skutočností, ktoré súdu neboli v čase rozhodovania známe, pričom tieto dôkazy sú dôležité pre rozhodnutie o vine alebo treste. Prípadný nesprávny právny názor súdov rozhodujúcich vo všetkých stupňoch, alebo existencia iného právneho názoru iného súdu v inej veci, nie je takouto novou skutočnosťou, na základe, ktorej by bolo možné rozhodnúť o povolení obnovy konania. Na tomto mieste je však potrebné opätovne zdôrazniť, že nemohla byť predmetom rozhodovania súdu v tzv. obnovovacom konaní otázka, či právny názor prvostupňového i odvolacieho súdu je správny. Došlo by tak k porušeniu ústavného princípu práva na zákonného sudcu, ako i k porušeniu princípu dvojinštančnosti súdneho konania. Niet právnej normy, ktorá by dovoľovala prvostupňovému súdu (bez existencie nových dôkazov alebo skutočností) prehodnotiť právny názor odvolacieho súdu a v tej súvislosti i zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu. Ústavnú požiadavku, aby orgány verejnej moci konali tak, aby boli po materiálnej stránke naplňované znaky právneho štátu, nemožno realizovať postupom týchto orgánov, ktorý nemá oporu v zákone.
Riadiac sa vyššie uvedenými závermi súd konštatuje, že odsúdený v obnovovacom konaní nepreukázal existenciu nových dôkazov alebo skutočností, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Preto jeho návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol. Zároveň rozhodol, že výkon trestu odsúdeného neprerušuje, keďže u neho nezistil podmienky na povolenie obnovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať troch dní od oznámenia uznesenia cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia.