Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-269-2013.pdf
PDF · 88.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/269/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovaným: v 1. rade: F. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. X/XXX, P., v 2. rade: K. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, K., o zaplatenie 1.432,22 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/429/2012-48 zo dňa 2. apríla 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania za právne zastúpenie v sume 176,33 eura a náhradu iných trov za zaplatený súdny poplatok v sume 53,01 eura na účet právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 917,91 eura spolu s úrokom z úveru vo výške 247,98 eura a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 917,91 eura od 12.04.2012 do zaplatenia a trovy konania 284,40 eura na právnom zastúpení do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1 písm. a), b), g), § 6 ods. 1 a 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava) a žalovaná v 1. rade dňa 18.08.2004 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. 0192127822, na základe ktorej sporiteľňa poskytla žalovanej v 1. rade peňažné prostriedky v celkovej výške 70.000,- Sk (2.323,57 eura). Žalovaná však v stanovených termínoch splátky neuhradila. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia od Slovenskej sporiteľne prestavovala sumu 1.482,22 eura, t.j. na istine 967,91 eura, zmluvný úrok v sume 247,98 eura, úrok z omeškania v sume 266,33 eura. Žalovaný v 2. rade uzavrel dohodu o ručení zo dňa 18.08.2004, kde sa zaviazal, že uspokojí veriteľa v prípade, ak žalovaná v 1. rade neuhradí pohľadávku riadne a včas. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 2.323,57 eura a v čase postúpenia pohľadávky na istine
žalovaná dlhovala 967,91 eura. Následne žalovaná uhradila 50,- eur, takže k vráteniu zostáva 911,91 eura. Keďže zmluva obsahuje všetky povinné údaje a bola dodržaná i jej písomná forma, je oprávnený žalobca z nej žiadať i úroky z úveru v sume 247,98 eura. Preto súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade uhradiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z úveru a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 917,91 eura od 12.04.2012 do zaplatenia, nakoľko bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú v omeškaní s úhradou predmetného dlhu a tak sú povinní uhradiť i úroky z omeškania, ktoré sú v zmysle platného nariadenia vlády vyššie o 8 percentuálnych bodov ako základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobu žalobcu súd ako nedôvodnú zamietol v časti vyčíslených úrokov z omeškania v sume 266,33 eura, nakoľko spôsob ich výpočtu je neurčitý a nezrozumiteľný a žalobca tento vôbec nešpecifikoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie za tri úkony právnej služby v celkovej výške 284,40 eura, ktoré náležite špecifikoval. Nezaviazal však žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko títo vystupujú v konaní ako spotrebitelia, ktorí sú od platenia súdnych poplatkov a preddavkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v neskoršom platnom znení od úhrady týchto poplatkov oslobodení.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote a to proti výroku o trovách prvostupňového konania, odvolanie žalobca. Poukázal na to, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania v časti, ktorou nepriznal žalobcovi náhradu trov za zaplatený súdny poplatok, nie je správny. Žalobca poukázal na to, že cieľom predmetného ustanovenia je oslobodenie účastníka od platenia súdnych poplatkov pre prípady uplatnenia práva, napríklad pri platení súdneho poplatku za žalobu, pri podaní odporu a podobne. Žalobca však musel uvedený súdny poplatok uhradiť, teda uplatnené trovy konania musel vynaložiť, keďže od úhrady súdneho poplatku nebol oslobodený. V danom prípade ide o náklady vynaložené žalobcom, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinnosti žalovanými. Na základe toho žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovaných zaviazal k náhrade trov konania spočívajúcich v sume zaplateného súdneho poplatku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že aj keď bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi peniaze, ktoré dlhuje žalovaná v 1. rade, medzitým stratil zamestnanie, od 01.04.2013 je nezamestnaným. Vyživuje pritom jedno maloleté dieťa X. B., narodeného XX.XX.XXXX a má jedno dieťa, ktoré chodí na vysokú školu (K. B., narodená XX.XX.XXXX). Je si vedomý toho, že žalovaná v 1. rade má stále mesačné príjmy, preto by svoj dlh mala zaplatiť ona sama. Preto žiadal o odpustenie jeho dlhu. K svojmu odvolaniu priložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/429/2002 bol nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie 1.432,22 eura spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel v sume istiny 917,91 eura a v sume zročného úroku 247,98 eura a priznal mu tiež úrok z omeškania istiny
917,91 eura od 12.04.2012 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Voči zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie účastníkmi podané nebolo, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v dôsledku odvolania žalobcu je výrok o trovách prvostupňového konania a v dôsledku odvolania žalovaného je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako i na tom závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v OSP, čím súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil a s poukazom na ustan. § 219 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdiť. Z obsahu spisu z predložených listinných dokladov i z vyjadrení účastníkov mal odvolací súd nepochybne preukázané uzavretie predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. 0192127822 zo dňa 18.08.2004, na základe ktorej bol žalovanej v 1. rade poskytnutý predmetný úver v sume 70.000,- Sk, pričom žalovaný v 2. rade pristúpil k uvedenej zmluve o úvere dohodou o ručení a prevzal na seba záväzok uspokojiť veriteľa, ak ho neuspokojí dlžník, t.j. žalovaná v 1. rade.
Skutočnosti, ktoré sú uvedené v odvolaní žalovaného v 2. rade, t.j. jeho aktuálna platobná neschopnosť, nie sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie, t.j. zamietnutie žaloby voči nemu, pretože pohľadávka žalobcu je voči obom žalovaným v 1. a 2. rade spoločná a nerozdielna a preto pokiaľ žalovaná v 1. rade časť pohľadávky uhradí, práve v takomto rozsahu sa povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi istinu, t.j. zostatok nesplateného dlhu spolu so zročnými úrokmi, ako i s úrokom z omeškania z dlžnej istiny. Súd prvého stupňa náležite svoje rozhodnutie i odôvodnil a odvolací súd si v plnom rozsahu osvojuje i skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa a nenachádza preto ani žiaden dôvod k tomu, aby tieto správne skutkové i právne závery súdu prvého stupňa zmenil. Preto odvolaniu žalovaného v 2. rade voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej nebolo možné vyhovieť.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil(§ 219 ods. 1, 2 OSP).
Žalobca podal odvolanie voči výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré súd prvého stupňa žalobcovi priznal za tri úkony právnej pomoci s výnimkou nákladov vynaložených na úhradu súdneho poplatku za žalobu a v dôsledku odvolania žalovaného v 2. rade odvolací súd prihliadol nielen na tieto námietky žalobcu, ale tiež na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v spore.
Súd prvého stupňa nepriznanie náhrady za zaplatený súdny poplatok žalobcovi odôvodnil skutočnosťou, že žalovaní v 1. a 2. rade sú spotrebitelia, ktorí sú od platenia súdnych poplatkov oslobodení.
Podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Týmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
V danom prípade bolo potrebné dať za pravdu žalobcovi, že postup súdu prvého stupňa nebol správny, pretože žalovaní, i keď tu vystupujú v postavení spotrebiteľov, nie sú v danom prípade v postavení poplatníka, kedy by sa uvedené zákonom stanovené oslobodenie na nich aplikovalo. Citované zákonné ustanovenie - § 4 ods. 2 písm. za) normuje oslobodenie pre spotrebiteľa vtedy, ak sa on domáha ochrany svojho práva, ak však ide o náhradu súdneho poplatku, ktorú vynaložil dodávateľ, a ktorá potom predstavuje trovy dodávateľa, v týchto prípadoch nie je spotrebiteľ poplatníkom, ktorý platí súdny poplatok za žalobu.
Predmetný súdny poplatok uhradil v celom rozsahu žalobca a to v sume 85,50 eura.
Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o plnom úspechu žalobcu v konaní, čomu by zodpovedal jeho nárok na plnú náhradu trov prvostupňového konania voči žalovaným v 1. a 2. rade.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania.
V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania účastníkov nie je správne a preto ho podľa § 220 OSP zmenil.
Súd prvého stupňa opomenul, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 1.432,22 eura s príslušenstvom, pričom žalobcovi priznal istinu 1.165,89 eura. Žalobca mal úspech v spore v rozsahu 81%, úspech žalovaných bol potom v rozsahu 19%, po odpočítaní úspechu žalovaných potom žalobcovi prináleží náhrada trov prvostupňového konania v rozsahu 62% (81-19). Súd prvého stupňa priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,40 eura a 62% z tejto sumy sa rovná 176,33 eura a rovnaký podiel prináleží žalobcovi na zaplatenom súdnom poplatku, t.j. 53,01 eura.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov prvostupňového konania zmenil tak, že uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania za právne zastúpenie v sume 176,33 eura a za iné trovy - zaplatený súdny poplatok za žalobu 53,01 eura na účet právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalobca, v odvolacom konaní si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ju odvolací súd nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.