Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Tos-26-2014.pdf
PDF · 67.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/26/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti odsúdenému A. K., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2014, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Nt/90/2013 zo dňa 09.01.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného A. K. zamieta.
odôvodnenie:
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/58/2010 zo dňa 05.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2To/73/2011 zo dňa 18.09.2012, právoplatným, čo do výroku o vine dňa 21.05.2011 a čo do výroku o treste dňa 18.09.2012 bol A. K. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. a v bode 2) z prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák.
Za trestné činy pod bodom 1) a 2) bol A. K. odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. v spojení s § 36 písm. l/ Tr.zák., § 37 písm. m/ Tr.zák. s požitím § 41 ods. 2 Tr.zák a § 39 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to 43 ks originálne balené 2 ml injekčné striekačky, 17 ks ihiel, 1 ks krabička od cigariet zn. Marlboro plná gumičiek a 1 ks digitálna váha. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr.zák. súd uložil obžalovanému ústavné ochranné protitoxikomanické liečenia.
Unesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 399 ods. 2 Tr.por. rozhodnuté tak, že návrh odsúdeného A. K. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci bol zamietnutý, keďže súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr.por.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil, v ktorej uviedol, že pri určovaní mu výšky trestu, i keď bolo použité ustanovenie § 39 Tr.zák., sa toto posudzovalo príliš prísne, keď dostal trest 6 rokov a 6 mesiacov bez toho, aby bol dílerom drog.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s § 402 ods. 1 Tr.por. na verejnom zasadnutí. Na tomto verejnom zasadnutí mal možnosť odsúdený v prítomnosti aj svojho obhajcu vyjadriť sa k svojmu návrhu, vrátane práva prednesenia konečného návrhu.
Ďalej sa nadriadený súd zaoberal vytýkanými chybami v odôvodnení sťažnosti z pohľadu, či je potrebné zasiahnuť do právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia mimoriadnym opravným prostriedkom - obnovou konania.
Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku vo výroku o treste. V napadnutom uznesení podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nie je trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu a pre ktoré preto nepovažoval odsúdeným podaný návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval.
Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý návrh vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (v zásade ide o dôvod obnovy konania „ex lege“). Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal aj splnenie podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr.por. (zhodne Stanovisko trestno- právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.)
V predmetnej veci však napriek vyššie uvedenému nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože „protiústavná“ časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v Osobitnej časti Trestného zákona už v pôvodnom konaní. Zníženie trestnej sadzby sa teda neodvíjalo od dolnej hranice zvýšenej podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, v časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby (aj pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou) a uložiť dokonca aj nižší trest, ako je uvedený v Osobitnej časti Trestného zákona.
V tomto prípade preto možnosť dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného) odňaté nebolo. Preto v tomto prípade v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste.
Ustanovenie § 41b zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 sa pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania v tomto prípade nepoužije, pretože ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 časti prvej vety za bodkočiarkou, na prejednávanú vec nedopadli (zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod III.)
Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.