Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/95/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu Vincenta Beke, obchodné meno Vincent Beke - BV - TV, s miestom podnikania Gútsky rad 6, Komárno, IČO: 22 712 372, právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom, so sídlom v C., C. O. XXXX, proti žalovanej N. M., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. Q. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom, so sídlom v O., O. A. XX, o určení neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -93 zo dňa 10.10.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobca j e žalovanej p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 271,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Gabriela Szaba č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 2.268,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Gabriela Szaba.

Podanou žalobou po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal určenia, že dohoda uzavretá medzi žalovanou a dlžníkom žalobcu T. L. o zmene stavebníka, na základe ktorej bola povolená zmena stavby, rekreačný domček pred dokončením na pozemku v k. ú. Q., parcela registra C číslo 218/3, pre ktorú bolo vydané povolenie ONV v Martine, odbor územného plánovania dňa 23.05.1985 pod č. j. ÚP-529/85-Ďu, ktorá spočíva v zmene stavebníka z T. L. na žalovanú a v zmene parcelného čísla pozemku z parcely registra CKN č. 218/2 na 218/3, je voči žalobcovi neúčinná.

Okresný súd dospel k záveru, že vlastníkom rozostavanej stavby rekreačného domčeka, ktorý je dnes zapísaný na LV č. XXX pre k. ú Q. ako rozostavaný rekreačný domček, stojaci na parcele č. 218/3 a ktorého vlastníkom by podľa zápisu v katastri nehnuteľností mala byť žalovaná, je pôvodný zhotoviteľ stavby a jej pôvodný stavebník T. L., teda otec žalovanej. On totiž vlastnou pracovnou činnosťou a vlastným pracovným pričinením zhotovil stavbu a dostal ju do takého štádia, že sa stala vecou tak, ako ju poníma , že sa stal predmetom občianskoprávnych vzťahov a akákoľvek zmena

vlastníctva k takejto veci nemôže byť uskutočnená na základe správneho rozhodnutia o povolení zmeny stavebníka stavby, ale na základe tých skutočností, ktoré ako základná právna norma, upravujúca spôsob zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam pozná. Na tejto skutočnosti nič nemení skutočnosť, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, nakoľko údaje katastra sú v zmysle Katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za takýchto okolností potom nebolo možné žalobe vyhovieť. Žaloba mohla byť úspešná iba v prípade, ak by bolo preukázané, že takouto dohodou došlo k ukráteniu žalobcu, a teda k zmene vlastníka predmetnej stavby rekreačného domčeka, a to k zmene vlastníctva z dlžníka na žalovanú. Predpokladom odporovateľnosti takéhoto právneho úkonu by samozrejme bola platnosť predmetnej dohody. Súd však konštatuje, že akákoľvek ústna dohoda medzi dlžníkom T. L. a jeho dcérou žalovanou N. M., ktorá predchádzala spísaniu žiadosti, určenej stavebnému úradu o povolenie zmeny stavby pred dokončením, nebola dohodou, ktorú predpokladá , a ktorej právnym následkom by bola zmena vlastníctva rozostavanej stavby. Ak T. L. chcel ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa prevodom vlastníctva k rozostavanej stavbe rekreačného domčeka, ktorá v tom čase už bola vecou v právnom zmysle slova, teda spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, mohol tak urobiť len zmluvou, predpokladanou , ktorým sa spravujú majetkové vzťahy fyzických osôb, a to zmluvou, ktorá pre nadobudnutie vlastníctva žalovanou vyžaduje písomnú formu a vklad do katastra nehnuteľností. Takáto zmluva platne medzi T. L. a žalovanou uzavretá nebola, preto dlžník žalobcu neurobil úkon, ktorým by sa zbavil svojho majetku tak, aby ukrátil žalobcu. Neboli teda splnené predpoklady pre možnosť žalobcu odporovať úkonu dlžníka T. L. v zmysle až 42b . Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania súd považoval u žalovanej trovy vzniknuté právnym zastúpením žalovanej, ktoré spočívajú z odmeny právneho zástupcu žalovanej za 4 úkony právnej služby po 559,31 eur a z paušálnej náhrady režijných nákladov právneho zástupcu žalovanej za 4 úkony právnej služby po 7,81 eur. Hodnota úkonu vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom Ing. Kovačku 67.460,04 eur. K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe, účasť právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 21.08.2013 a 10.10.2013. Nárok za odmenu za ďalší úkon právnej služby, a to ďalšiu poradu s klientom, ktorej existenciu právny zástupca nepreukázal a ani neuviedol, kedy k nej malo dôjsť, súd neuznal. Pokiaľ ide o náhradu za stratu času a cestovné náhrady, právny zástupca nepripojil listinné dôkazy, ktoré by umožnili súdu preskúmať výšku uplatnených cestovných nákladov. Tieto trovy ani súd nepovažoval za účelne vynaložené, a to vzhľadom na skutočnosť, že v oboch prípadoch bol právny zástupca žalovaného zastúpený substitútom Mgr. Filipom Móricom, advokátskym koncipientom, bytom J. O. XX, P.. Nebolo preto potrebné ani účelné, aby substitút zvoleného právneho zástupcu žalovanej vykonával cestu na pojednávania súdu zo sídla advokáta v O. do sídla súdu v Martine.

Voči citovanému rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v zmysle ust. , a Žalobca sa so závermi okresného súdu nestotožňuje. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil nesprávny právny záver. V posudzovanom prípade jednoznačne došlo k právnemu úkonu, dohode medzi dlžníkom žalobcu T. L. a žalovanou N. M., na základe ktorej dohody došlo k zmene stavebníka a bola povolená zmena stavby rekreačný domček. Pokiaľ sa týka právneho úkonu - dohody, ktorú okresný súd nepovažoval za platne uzavretú, žalobca poukazuje na to, že na základe tejto dohody sa žalobca zbavil svojho majetku, lebo tento majetok je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre katastrálne územie Q. na žalovanú ako výlučnú vlastníčku a nadobúdací titul je záznamová listina. O existencii dohody svedčí aj žiadosť o povolení zmeny stavebníka v stavebnom konaní, ktorá žiadosť a tým aj dohoda je súčasťou administratívneho spisu. Takéto konštatovanie bolo súčasťou ústneho odôvodnenia vyhláseného rozsudku. Žalobca poukazuje na to, že je veriteľom dlžníka T. L. a využil vhodný spôsob svojej právnej ochrany. Práve cez inštitút odporovateľnosti právnych úkonov poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Žalobca nemohol napadnúť nadobúdací titul z LV č. XXX v katastrálnom území Q., ktorým je záznam, lebo záznamová listina má iba deklaratórny charakter a deklaruje iba, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva pre žalovanú. Dlžník žalobcu nemá právny ani iný záujem na podaní žaloby, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaný na LV č. XXX. T. L. vystupoval a

bol skutočným vlastníkom a cítil sa byť vlastníkom rekreačného domčeka, čo prejavil a deklaroval tým, že ako vlastník ho darovacou zmluvou zo dňa 01.02.2010 prevádzal na žalovanú spolu s pozemkami pod rekreačným domčekom. Toto vkladové konanie bolo však prerušené a následne povolené, ale už s opravou, vypustením rekreačného domčeka z darovacej zmluvy. Týmto úkonom jednoznačne deklaroval svoje vlastníctvo k rekreačnému domčeku. Následne dlžník T. L., aby ukrátil žalobcu ako veriteľa, sa rozhodol postúpiť svoje práva zo stavebného povolenia dohodou na žalovanú. Túto dohodu žalobca napadol odporovateľnosťou. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu deklaruje a pôsobí ex tunc. Obsah nároku sám je upravený tak, že sa veriteľ môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, o čo bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený majetok dlžníka. Nárok smeruje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu (dohody o zmene stavebníka) prospech. V danom prípade prospech mala žalovaná. Nie je možné žalobcovi ako veriteľovi právnu ochranu poskytnúť bez toho, aby bolo žalobe vyhovené, lebo nie je možné exekvovať majetok dlžníkovi, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva. Pokiaľ aj súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že je vlastníkom stavby, nie je možné na základe dôvodov rozsudku viesť exekúciu na majetok dlžníka. Takisto na základe tohto odôvodnenia nie je možné zmeniť zápis na LV. Žalobca nemá inú možnosť právnej ochrany. Nemôže sa jednať o neplatný právny úkon, keď práve na základe takéhoto právneho úkonu bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby, ktorá spočívala v zmene stavebníka. Na základe tohto rozhodnutia došlo k zápisu vlastníckeho práva - záznamom, ktorý deklaruje vlastnícke právo žalovanej v katastri.

Žalobca sa odvoláva aj do výroku rozsudku o trovách konania. Má za to, že okresný súd priznal žalovanej trovy konania podľa nesprávneho ustanovenia, keď vychádzal z hodnoty predmetu konania. V danom prípade mal okresný súd postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a), keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Takto mal súd postupovať preto, lebo sa jednalo o odporovateľný právny úkon a hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Voči výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná. Právny zástupca žalovanej si uplatnil trovy konania v sume 3.121,81 eur. V tejto sume bola zahrnutá aj náhrada za stratu času a trovy za použitie motorového vozidla značky BMW 316i s priemernou spotrebou 5,9 l/100 km. Táto časť trov však nebola priznaná. Priemerná spotreba vozidla BMW 316i je v porovnaní s ostatnými vozidlami nízka. Spotreba 5,9 l/100 km je objektívne reálna, preto nedokladoval ani v iných prípadoch uplatňovanie si cestovných náhrad. Bol toho názoru, že ak by súd pochyboval o reálnosti spotreby vozidla, tak si ju jednoducho môže overiť na internete. Vozidlo nie je v technickom preukaze evidované na jeho osobu. Z toho dôvodu nedisponuje technickým preukazom. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu, že neboli priznané trovy z dôvodu, že advokátsky koncipient Mgr. Filip Móric má trvalý pobyt v P.. To, že má advokátsky koncipient pracovný pomer v sídle advokátskej kancelárie v Kolárove a zdržiava sa v mieste výkonu práce počas pracovného týždňa, automaticky neznamená, že si musí prehlásiť aj trvalý pobyt. Navyše tento pracovník býva v O. v prenájme a je všeobecne známe, že prenajímatelia neradi umožňujú nájomcom akékoľvek písomné a administratívne naviazanie nájomcu na nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť, v ktorej má advokátsky koncipient trvalý pobyt, nie je ani v jeho vlastníctve a trvalý pobyt tam má evidovaný len z dôvodu, že si ho v O. nemal kde nahlásiť. Je samozrejmé, že v priebehu pracovného týždňa, keď sa uskutočnili obidve pojednávania, bol v práci a musel na pojednávania vycestovať. Navyše ani jedno z pojednávaní sa neuskutočnilo v piatok, že by sa nemusel vracať späť do O.. Stotožňuje sa s názorom súdu, že druhá porada s klientom nebola zdokladovaná, ale nestotožnil sa s názorom súdu, že nepriznal náhradu trov konania za použitie motorového vozidla a za stratu času na cestu z Kolárova do Martina a späť. Žiada preto, aby boli trovy konania priznané aj za použitie motorového vozidla a za stratu času na cestu a späť. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca bude zaviazaný žalovanej nahradiť trovy konania vo výške 2.743,64 eur.

Žalovaná vo vyjadrení poukazuje na to, že ani v priebehu dvoch pojednávaní nevedel žalobca časovo spresniť a jednoznačne určiť dohodu. V odvolaní voči rozsudku žalobca uviedol, že T. L. sa cítil byť vlastníkom rekreačného domčeka, čo prejavil a deklaroval tým, že ako vlastník ho darovacou zmluvou zo dňa 01.02.2010 prevádzal na dcéru. Vklad vlastníckeho práva nemohol byť povolený, nakoľko

rozostavaný rekreačný domček nebol zapísaný na liste vlastníctva. Z toho dôvodu bolo katastrálne konanie prerušené a z darovacej zmluvy zo dňa 01.02.2010 bol vypustený rekreačný domček. Ak žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že otec žalovanej chcel už v roku 2010 previesť rekreačný domček a táto dohoda bola uzatvorená pred podpisom darovacej zmluvy na pozemky v k. ú. Q. dňa 01.02.2010, tak mu jeho nárok nie je možné priznať, nakoľko by bol už v čase podania návrhu premlčaný. Z dôvodu premlčania nároku sa žalobca domáhal určiť neplatnosť dohody inej, no túto dohodu nevedel ani sám žalobca jasne špecifikovať čo do miesta, času a spôsobu prevodu. Žalovaná si už ako vlastníčka rozostavanej stavby dňa 30.10.2012 podala žiadosť na Obecný úrad Vrícko o zmenu stavebníka v stavebnom povolení č. j. ÚP-529/85/ĎU zo dňa 23.05.1985. Tým, že správny orgán tejto žiadosti vyhovel, len nijakým spôsobom neukrátil žalobcu ako veriteľa. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že táto dohoda o zmene stavebníka bola vôbec uzatvorená medzi T. L. a jeho dcérou - žalovanou práve v roku 2012. Len samotná žiadosť vlastníčky rozostavanej stavby a následná zmena stavebníka nemôže byť v zmysle občianskoprávnej úpravy prevodu vlastníctva chápaná ako zmena vlastníctva. Žalovaná nadobudla rozostavaný rekreačný domček originárnym spôsobom. Jej vlastníctvo nebolo odvodené od žiadneho predchodcu. Žalovaná pokračovala v stavbe rozostavaného rekreačného domčeka od roku 1995, a teda už aj v tomto období musela byť urobená dohoda o tom, že bude aj rozostavanú stavbu vlastniť a užívať. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok T. L. a H. M.. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je skutočnosť, že žalovaná by musela nadobudnúť rozostavaný rekreačný domček od svojho otca ako právneho predchodcu vedeného v katastri nehnuteľnosti pred ňou, resp. rekreačný domček by musel byť prevedený kúpnou zmluvou, resp. darovacou zmluvou z vlastníctva otca na dcéru. No žalovaná budovala rozostavaný rekreačný domček spolu s manželom samostatne a na základe dobrej viery, že je jeho vlastníčkou, o čom svedčí aj písomná rodinná dohoda z roku 2000 o rozdelení majetku. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že keď bol rozostavaný rekreačný domček vedený v stavebnom povolení na T. L., mohol byť predmetom exekúcie aj z toho dôvodu, že osoba vedená v stavebnom povolení ako stavebník nie je automaticky aj vlastník stavby. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu čo do trov konania, nestotožňuje sa s právnym názorom žalobcu, že hodnotu sporu nemožno vyjadriť v peniazoch, resp. že ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Naopak, hodnota sporu bola známa v priebehu súdneho konania a už aj pred začiatkom konania a žalobca ju pravdepodobne vedel, nakoľko tento znalecký posudok deklaroval rozostavanosť stavby. Z uvedených dôvodov žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom v zmysle ust. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. ,

Rozsudok okresného súdu je vecne správny.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v zmysle ust. stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a v jednotlivostiach naň poukazuje. Nie je preto žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podstata odporovateľnosti právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t. j. iba voči ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny

úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojované s platným právnym úkonom. Len vo vzťahu medzi účastníkmi sa na tento právny úkon hľadí, ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo.

Základnou požiadavkou, aby mohla byť vyhlásená neúčinnosť právneho úkonu, je existencia platného (perfektného) právneho úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa.

V konaní o odporovateľnosť je preto povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho dlžník uzatvoril so žalovaným platný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. V danom prípade ale okresný súd správne konštatoval, že takýto platný právny úkon medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou nebol preukázaný.

Žalobca iba vyvodzuje uskutočnenie takéhoto úkonu zo skutočnosti, že žalovaná podala návrh na zmenu stavebníka, ktorá zmena bola pripustená stavebným úradom. Z vykonaného dokazovania však uzatvorenie scudzovacieho hmotnoprávneho úkonu medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou, ktoré by spôsobilo prevod vlastníctva k rozostavanej stavbe z dlžníka žalobcu na žalovanú, zistené nebolo.

Možno síce konštatovať, že na základe rozhodnutia stavebného úradu o povolení zmeny stavebníka rekreačného domčeka, žalovaná dosiahla záznamovou listinou jej zápis na list vlastníctva, keď v súčasnosti je evidovaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a v súčasnom štádiu konania sa žalobca nemôže domôcť uspokojenia svojho nároku od jeho dlžníka z tohto majetku. Okresný súd však správne poukázal na skutočnosť, že stav evidovaný v katastri je hodnoverným údajom len dovtedy, kým sa nepreukáže v súdnom konaní opak. Doposiaľ, po rozsiahlo vykonanom dokazovaní zo strany prvostupňového súdu však nebol preukázaný scudzovací úkon medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou, ktorý by spôsobil zmenu v osobe vlastníka rekreačného domčeka.

Žalobca si na riešenie svojej situácie veriteľa vybral nevhodný procesný prostriedok, ktorý nie je spôsobilý viesť k dosiahnutiu ním sledovaného cieľa.

V súčasnom štádiu konania možno jednoznačne konštatovať, že nebol preukázaný právny úkon medzi dlžníkom a žalovanou, ktorý by mohol byť vyhlásený za neúčinný. Hoc by aj existovala ústna dohoda medzi dlžníkom a žalovanou, ktorá však preukázaná nebola, čo do obsahu a časového momentu uzavretia, táto by nebola platným právnym úkonom, ktorým by mohlo dôjsť k zmene vlastníctva k rozostavanej stavbe.

Podľa názoru krajského súdu, stavebný úrad pri rozhodovaní o zmene stavebníka mal povinnosť zaoberať sa hmotnoprávnym podkladom pre zmenu stavebníka (v zmysle toho, či nastal prevod alebo prechod práv a povinností k rozostavanej stavbe). Toto však neurobil a pristúpil k zmene stavebníka bez hmotnoprávnej skutočnosti, ktorá by spôsobila prechod alebo prevod práv a povinností z dlžníka žalobcu na žalovanú. Predmetom tohto konania však nie je a ani nemôže byť preskúmanie správnosti rozhodnutia stavebného úradu.

V danom prípade, keďže nebol preukázaný platný právny úkon, ktorý by ukracoval žalobcu ako veriteľa z uspokojenia jeho pohľadávky voči dlžníkovi, okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov krajský súd ako súd odvolací vo veci samej výrok okresného súdu o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny.

Voči výroku o trovách konania podali odvolanie ako žalobca, tak aj žalovaná.

Žalovaná bola úspešnou účastníčkou sporu, a preto v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok ( ) okresný súd rozhodol správne, keď zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej účelne vynaložené trovy konania.

Odvolanie žalobcu je však dôvodné, pokiaľ ide o výšku priznaných trov konania.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového rozhodnutia, že za účelne vynaložené trovy konania možno považovať trovy právneho zastúpenia, spočívajúce v 4 úkonoch právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie a 2 x účasť na pojednávaní pred prvostupňovým súdom).

V zmysle ust. vyhlášky č. , základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V danom prípade, pokiaľ ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny, treba postupovať práve v zmysle citovaného ustanovenia. Predmetom konania nie je vec - rekreačný domček, ako by to bolo v prípade, keby súd rozhodoval o určení vlastníckeho práva k predmetnej veci. Predmetom konania je neúčinnosť právneho úkonu. V danom prípade ide o neoceniteľný predmet konania, keď hodnotu predmetu konania nemožno stotožňovať s hodnotou veci, ktorá mala byť predmetom odporovateľného právneho úkonu, rovnako ako je to v prípade určenia neplatnosti právnych úkonov. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení z 21.10.2010.

Tarifná hodnota za 1 úkon právnej služby preto predstavuje 1/13 výpočtového základu. Jedna trinástina výpočtového základu za rok 2013 predstavovala sumu 60,07 eur, hodnota 1 úkonu právnej pomoci tak predstavuje 60,07 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci predstavuje sumu 271,52 eur.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania, ktorá namieta, že jej nebola priznaná náhrada za stratu času a cestovné vynaložené právnym zástupcom, krajský súd odvolanie v tomto smere nepovažuje za dôvodné a stotožňuje sa s odôvodnením prvostupňového súdu. Povinnosťou právneho zástupcu žalovanej v prípade, že si uplatňoval takéto náhrady, bolo uviesť, aké motorové vozidlo použil a preukázať oprávnenosť použitia takéhoto motorového vozidla dokladom, z ktorého by vyplývalo, že právny zástupca je jeho držiteľom alebo je z iných dôvodov oprávnený ho použiť. Uvedené skutočnosti však právny zástupca žalovanej ani prvostupňovému, ani odvolaciemu súdu nepreukázal.

Za účelne vynaložené trovy konania tak možno považovať trovy právneho zastúpenia spočívajúce vo vyššie vyčíslených 4 úkonoch právnej pomoci vo výške 271,52 eur. Krajský súd preto rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť úspešnej žalovanej náhradu trov konania vo výške 271,52 eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.