Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. O. XXX, X. Z. Q., K.. X.X.XXXX, O. O. XXX o zaplatenie 277,76 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 277,76 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 135,77 eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 277,76 eur od 23.12.2010 do zaplatenia a úhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 01.01.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 2.9.2003 bola uzatvorená Zmluva č. 490423333 (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 357,76 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku podľa a nasl. . Zároveň uznali aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili dňa 24.9.2010 sumu 20 eur, dňa 22.10.2010 sumu 20 eur, dňa 23.11.2010 sumu 20 eur a dňa 22.12.2010 sumu 20 eur. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 277,76 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.

Rozsudkom č.k. -43 zo dňa 13.12.2012 súd žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.02.2010 zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1.

rade ako dlžník. V bode 1.3 bola uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasledujúcich . V článku 2 uznanie záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšku záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 357,76 eur, príslušenstva pohľadávky, podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 53,77 eur. Podľa článku 3 forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20,- eur, vždy k 25-temu dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.09.2010. Žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Súd posúdil vec podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, podľa , , a podľa , a , podľa , , , podľa , , , , podľa , a vychádzal aj z ust. Zo špeciálneho predpisu aplikoval ust. , , a o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa zákona na ochranu spotrebiteľa, čo je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavrel, že je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia . Žalovaný v 1. rade vzniesol v priebehu konania námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Aplikujúc ust. a druhá veta súd skonštatoval, že dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Keďže žalobca svoj nárok uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch, preto tento úkon skúmal a vyhodnotil tak, že záväzok žalovaní uznali dňa 28.08.2010. Jedná sa o pasívnu solidaritu na strane žalovaných, pretože žalovaná v 2. rade podpisom predmetnej dohody pristúpila k záväzku dlžníka podľa a nasledujúcich , pričom dlžníkom bol jej manžel a žalovaný v 1. rade. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 21.03.2005, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej z 18 dojednaných splátok podľa zmluvy o prenájme, keď v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení je uvedený ako dátum posledného predpisu deň 20.03.2005 a pri všeobecnej 3-ročnej dobe podľa uplynula dňa 21.03.2008 a uznanie bolo vykonané až 28.08.2010. Aj keď námietku premlčania vzniesol len žalovaný v 1.rade, vzhľadom na to, že žalovaní boli v čase podpisu dohôd o uznaní záväzku manželmi, má podľa vznesenie námietky premlčania žalovaným v 1. rade právne účinky aj voči žalovanej v 2. rade.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše, keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v článku 2, no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následku sa nachádza v článku 3 označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete bodu 3.4. Podľa možno

uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.08.2010, najmä vzhľadom na výpoveď žalovaného v 1. rade, že v čase podpísania uznania záväzku on a ani jeho manželka - žalovaná v 2. rade nemali vedomosť o tom, že dlh je už premlčaný, nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie .

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.03.2005, ktorá uplynula dňa 21.03.2008, no žalobca podal žalobu až dňa 23.07.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak, ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania s právnymi účinkami aj pre žalovanú v 2. rade, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal rozhodnutie prvostupňového súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil alebo aby zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu a uplatnil si trovy konania. Žalobca namietal posúdenie premlčania prvostupňovým súdom. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo k uznaniu dlhu odporcami, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , ktoré musí obsahovať aj nutnosť vedomosti osoby, ktorá dlh uznala o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, pričom v ust. táto vedomosť je podstatnou náležitosťou a podľa nie je podmienené samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a následkoch. Každopádne minimálne podľa druhá veta právny účinok spojený s uznaním práva, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby spôsobuje začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Žalovaní boli si vedomí svojho záväzku, tento neuhradili. Konanie žalovaných nemožno považovať za morálne a čestné a nie je možné takémuto konaniu poskytnúť ochranu. Na daný právny vzťah nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca uviedol, že žalovaní po tom, čo sa oboznámili s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznali a vyjadrili svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Preto považovali svoj nárok za dôvodný.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k.17Co/62/2013-68 zo dňa 14.5.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola tá skutočnosť, že podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nepostrehol zrejme rozdiel medzi ust. veta druhá a ust. , a preto nesprávne aj vyhodnotil úkon žalovaného s názvom Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.08.2010 vo vzťahu k premlčaniu. Ďalej poukázal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal s inštitútom pristúpenia k záväzku žalovanou v 2. rade. Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne. Citované zákonné ustanovenie sa týka iba peňažných záväzkov s tým, že dlžník nemusí mať vedomosť o takomto právnom úkone. Osoba, ktorá pristúpila k záväzku sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a bude s ním zaviazaná spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie, od ktoréhokoľvek z nich. Podmienkou platnosti takéhoto úkonu je písomná forma, ako to vyplýva z ust. . Takýto úkon okrem náležitostí uvedených v ust. a musí byť aj určitý ( ).

Odvolací súd ďalej uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v oboch prípadoch bola uzatvorená dňa 28.08.2010. Prvostupňový súd

nevyhodnotil, ku ktorému záväzku žalovaná v 2. rade pristupovala, a teda či pristupovala k záväzku žalovaného v 1. rade vyplývajúceho z pôvodnej zmluvy č. 490423333 alebo či pristupovala k záväzku, ktorý vznikol na základe uznania záväzku, pretože z oboch listín ( č. l. 5, 6 súdneho spisu ) to nie je možné zistiť a na takéto úkony prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie. Ďalej vo vzťahu k pristúpeniu k dlhu prvostupňový súd nevyhodnotil určitosť tohto záväzku a platnosť tohto pristúpenia k záväzku, a teda vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd tieto otázky nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil vyhodnotiť, či žalovaný v 1. rade jednostranným právnym úkonom uznal právo podľa veta druhá alebo podľa , vyhodnotiť vzhľadom na rozličnosť dôkazných bremien pri oboch uvedených inštitútoch, či toto uznanie záväzku je alebo nie je platné, kedy došlo k platnému uznaniu záväzku žalovaným, teda pred alebo po pristúpení záväzku žalovanou v 2. rade podľa a nasledujúcich a vyhodnotiť aj platnosť pristúpenia k záväzku žalovanou a teda vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej.

Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovaného v 1. rade, písomným vyjadrením žalovanej v 2. rade zo dňa 9.3.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť TatraCredit, a.s. ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako nájomca uzavreli dňa 5.9.2003 zmluvu o prenájme č. 490423333, pričom predmetom prenájmu boli v zmluve uvedené predmety prenájmu. V časti podmienky prenájmu bolo uvedené, že cena celkom predstavuje 11.407,-Sk s počiatočnou platbou 0%, počte 18 mesačných splátok v sume po 634,-Sk. Žalovaný prehlásil, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, s daňovým dokladom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa preambuly Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spoločnosťou TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“ ) účastníci tejto zmluvy sa dohodli na prenájme hnuteľnej veci, ktorú nájomca môže na základe vlastného rozhodnutia po uplynutí doby nájmu nadobudnúť do vlastníctva po splnení podmienok tejto zmluvy. Predmet prenájmu kupuje TatraCredit, a.s. na žiadosť nájomcu a prenajíma ho nájomcovi.

Podľa čl. I písm. b) Všeobecných obchodných podmienok účelom zmluvy o prenájme je umožniť nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenájmu po dobu prenájmu v trvaní 13 mesiacov vo vlastníctve prenajímateľa.

Nájomca sa zaväzuje zaplatiť počiatočnú platbu (zálohu) pri preberaní výrobku (pokiaľ sa nejedná o dohodnutú 0% zálohu) priamo pracovníkovi prepravnej spoločnosti, mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára, pri oneskorení platenia splátok je povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa ( čl. III. písm. a), c), d) Všeobecných obchodných podmienok ).

Podľa čl. IV. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať ak nie sú splátky poukazované riadne a včas, a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom v upomienke, alebo ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy.

Pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných obchodných podmienkach inak, použijú sa na tento zmluvný vzťah ustanovenia ( čl. IV. písm. s) Všeobecných obchodných podmienok ).

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 11.6.2012 adresovanými žalovaným týchto vyzval na splnenie povinnosti v sume 588,82 eur najneskôr do 18.6.2012.

Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.8.2010 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 bola uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. . V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 357,76 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 53,77 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.9.2010. Žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaní neuhradili prvú splátku, ktorá bola splatná dňa 30.10.2003 a dátum poslednej úhrady bol dňa 2.12.2003.

Dňa 28.8.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 357,76 eur a príslušenstva, t.j. z pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 53,77 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Dňa 28.8.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade ako osobou pristupujúcou k záväzku podľa a nasl. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 357,76 eur a príslušenstva, t.j. z pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 53,77 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listami zo dňa 11.6.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 588,82 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 277,76 eur, úroku vo výške 257,28 a nákladov inkasného konania vo výške 53,77 eur

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú zmluvu uzatváral so žalobcom ešte v roku 2003. Pôžičku zobrali s manželkou na kúpu spotrebného tovaru, t. j. televízora na splátky. Nakoľko sa jedná o dosť dlhú dobu, má za to, že predmetná pohľadávka je premlčaná a dlh bol žalobcovi zaplatený, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podpísali síce s manželkou uznanie dlhu, no nevedeli, že dlh už v tom čase premlčaný.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2014 uviedla, že vo veci vznáša námietku premlčania. Ona iba pristúpila k dlhu a preto namieta aj pasívnu legitimáciu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( ).

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. a 54 v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 26.11.2001.

Podľa , v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

Podľa a v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa , námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaný v 1. rade a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o prenájme a žalovaný sa zaviazal po dobu 18 mesiacov v prospech žalobcu platiť nájomné, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa a nasl. v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade v priebehu súdneho konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako osobou pristupujúcou k záväzku žalovaného v 1. rade uzatvoril dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( druhá veta ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanými.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,

nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o prenájme začala premlčacia doba plynúť najneskôr dňa 21.03.2005, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej z 18 dojednaných splátok podľa zmluvy o prenájme, keď v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení je uvedený ako dátum posledného predpisu deň 20.03.2005 a pri všeobecnej 3-ročnej dobe podľa uplynula dňa 21.03.2008.

Zo strany žalovaných však dňa 28.8.2010 došlo k podpísaniu Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a v bode 3.1 dohôd je uvedené, že žalovaní vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohôd. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžníci - žalovaní, si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle . Aj z výpovede žalovaného v 1. rade a písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade vyplýva, že pred podpisom dohody nemali možnosť si ju prečítať, zamestnanec žalobcu im nijako nevysvetľoval obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec navrhovateľa naviac sám inicioval uzatvorenie takejto dohody, návrh nevyšiel od žalovaných ako od spotrebiteľov. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaného v 1. rade, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody a okolnosti podpisu dohôd možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Podpisom takýchto formulárových dohôd žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 20.3.2005. Žalobca podal návrh na začatie súdneho konania až dňa 23.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.8.2010, ktoré žalovaní podpísali, súd vzhľadom na vyššie uvedené hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedené dohody spojené s uznaním dlhu nepodpísali. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaných nepoučil o následkoch podpisu dohôd a uznania, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol zrejmý.

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov. V tomto smere je dôležité poukázať aj na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie v o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Právny úkon, ktorý, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný ( ). Súd nevidí žiadny dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením Zákona o ochrane spotrebiteľa. Právny úkon porušujúci ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa je neplatný pre rozpor so zákonom.

Kampaňovité predkladanie formulárov s ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému spotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nielenže je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa , ale aj na záver o neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. .

Na zvýraznenie správnosti rozsudku súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach , , , , , , , , , a Krajského súdu v Košiciach vo veci , a uvádza nasledovné.

K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, súd konštatuje, že takúto námietku považuje v

celom rozsahu za nedôvodnú, a to preto, že spôsob, akým navrhovateľ chápe právnu úpravu, obsiahnutú v ustanoveniach a , odporuje zmyslu a účelu tejto právnej úpravy. Ustanovenie upravuje nepochybne inštitút premlčania a ustanovenie jednu z možností zabezpečenia záväzkov. V prípade, ak veriteľ zabezpečí svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu ( ), ustanovenie stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. pojmom dlh a v ust. Občiankeho zákonníka pojmom právo, na tom nič nemení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.3.2005, ktorá uplynula dňa 21.3.2008, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 23.7.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaní vzniesli námietku premlčania a súd tento ich úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa (,, ďalej len “), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovaným žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili a trovy konania nevyčíslili, súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.