Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-543-2013.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/543/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej ul. č. 14, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. O., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom v B., F. R.. Č.. XXXX/X, zastúpený opatrovníčkou: L. V.Í., pracovníčka Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie istiny 95, 65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1. júla 2013, č. k. 7C/76/2013 - 49, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1, 66 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12. 12. 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 29 ods. 2 O. s. p., § 100 ods. 1, § 101, § 111, § 488, § 544 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 51 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4, § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a vecne dôvodnosťou podaného návrhu v časti nároku uplatneného žalobcom vo výške 1, 66 eur s príslušenstvom, vyplývajúci z faktúry č. 7910983836, splatnej dňa 11. 12. 2009, s tým, že vo zvyšku uplatneného nároku žalobu, vzhľadom na premlčanie zamietol. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil vecne tým, že žalobca svoj nárok vyplývajúci z faktúry č. 7907843529, splatnej dňa 11. 09. 2009 na sumu 55, 20 eur (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 11. 09. 2012), z faktúry č. 7908819009, splatnej dňa 11. 10. 2009 na sumu 18, 84 eur (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 11. 10. 2012) a z faktúry č. 790930402, splatnej dňa 11. 11. 2009 na sumu 19, 95 eur (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 11. 11. 2012) uplatnil podaním žaloby na súd dňa 19. 11. 2012, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Zb. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne čiastočným úspechom žalobcu v konaní, z dôvodu ktorého o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu vo zvyšku zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania (resp. právnym predchodcom žalobcu) došlo dňa 17. 06. 2007 k uzavretiu Dodatku k Zmluve o pripojení s tým, že žalovaný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, podnikateľ a preto v súlade s ust. § 397 Obchodného zákonníka žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe a jeho nárok premlčaný nie je.
Žalovaný, resp. jeho opatrovníčka sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že konanie pred súdom prvého stupňa, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 19. 11. 2012 domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 95, 65 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55, 20 eur od 12. 09. 2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18, 84 eur od 12. 10. 2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19, 95 eur od 12. 11. 2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1, 66 eur od 12. 12. 2009 do zaplatenia, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby, na základe Zmluvy o pripojení a Dodatku k nej, uzavretej medzi účastníkmi konania.
Súd prvého stupňa žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, keď námietku premlčania uplatnenú v konaní ustanovenou opatrovníčkou žalovanému posúdil podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to napriek tomu, že Zmluvou o pripojení, ktorú mali účastníci uzavrieť nedisponoval, t. j. nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel prvostupňový súd k záveru, že na záväzkový vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvého stupňa na skutočnosť, že z čl. 2 (zmluvné podmienky), bod 2. 1. Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (právneho predchodcu žalobcu) vyplýva, že práva a povinnosti spoločnosti T-Mobile a Účastníka sa budú riadiť Zákonom, Zmluvou (vrátane jej zmien a dodatkov), ako i na skutočnosť, že žalovaný je žalobcom dokonca v návrhu na začatie konania označený ako fyzická osoba, podnikateľ, s uvedením jeho identifikačného čísla, avšak nakoľko obsahom spisu nie je Zmluva o pripojení, nemá odvolací súd možnosť posúdiť vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. právne posúdiť námietky žalobcu tvrdiaceho, že nakoľko zmluvu so žalovaným uzavrel ako fyzickou osobou podnikateľom, bolo potrebné námietku premlčania posúdiť podľa Obchodného zákonníka.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O. s. p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O. s. p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané.
Súd prvého stupňa sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania.
Nesprávnym bol aj postup súdu prvého stupňa, ktorým žalovanému na konanie ustanovil uznesením zo dňa 19. marca 2013, č. k. 40Ro/1168/2012 - 31 opatrovníčku L. V..
Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O. s. p. Ak súd v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich ustanoví účastníkovi opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť pred súdom konať, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť, ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu.
Podľa § 29 ods. 2 O. s. p., pokiaľ neurobí iné opatrenia môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa žalovanému doručoval na adresu uvedenú v žalobe platobný rozkaz zo dňa 10. januára 2013 (č. l. 23 spisu), pričom zásielka sa súdu vrátila s tým, že adresát je na adrese F. R.. Č.. XXXX/X, B. neznámy a preto prostredníctvom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zisťoval, či sa žalovaný nenachádza vo výkone väzby, avšak s negatívnym výsledkom. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III zo dňa 26. 02. 2013 však vyplýva, že žalovaný sa na danej adrese zdržiava, avšak susedia bližšie informácie o žalovanom poskytnúť nevedeli a ani označiť byt, v ktorom býva.
Podstatou právnej úpravy v ust. § 29 O. s. p. nie je uľahčiť (zjednodušiť) súdu procesný postup, ale to, aby súdom ustanovený opatrovník hájil záujmy neprítomného účastníka konania tak, ako by takúto povinnosť plnil zmluvný zástupca, teda to, aby bola zabezpečená nielen ochrana záujmov neprítomného
účastníka, ale hlavne, aby bola zabezpečená ochrana jeho základných práv, súčasťou ktorých jej aj právo na spravodlivý súdny proces. Ustanovenie opatrovníka je totiž krajným riešením a prichádza do úvahy až potom, keď zlyhali všetky procesné možnosti, ako zabezpečiť práva osoby, ktorá z rôznych dôvodov nemôže pred súdom samostatne konať.
Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie.
Vzhľadom na uvedený výklad odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa ustanovením opatrovníčky žalovanému na konanie, mu odňal možnosť pred súdom konať, nakoľko tomuto procesnému postupu síce predchádzalo šetrenie za účelom zistenia jeho pobytu, z ktorého mal však prvostupňový súd jednoznačne preukázané, že žalovaný sa na uvedenej adrese zdržiava, t. j. jeho pobyt nie je neznámy a nakoľko iné možnosti doručenia zásielky nevyužil, napr. opakované doručenie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru, resp. dopytom na Sociálnu poisťovňu, je jeho rozhodnutie o ustanovení opatrovníka žalovanému predčasné a nesprávne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom opätovne o výške uplatneného nároku rozhodnúť, náležite zistiť skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.), rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O. s. p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov celého konania v súlade s § 224 ods. 3 O. s. p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.