Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/251/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. S., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: T.. K. S., trvale bytom K., M. XX, zastúpená JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Lachova 32 a otca: T.. A. S., trvale bytom K., M. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom v Bratislave, Guothova 20, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku a návrh otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého A. S., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu 300,- € mesačne od 20.7.2012 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 20.7.2012 do 31.3.2014 v celkovej sume 3.916,16 € je otec p o v i n n ý zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hodiny do 18,45 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16,00 hodiny nepretržite do nedele 18,00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 1.7. 9,00 hodiny nepretržite do 10.7. 19,00 hodiny a od 1.8. 9,00 hodiny nepretržite do 10.8. 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od 26.12. 9,00 hodiny nepretržite do 30.12. 19,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. 9,00 hodiny nepretržite do 3.1. 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 9,00 hodiny nepretržite do Veľkonočnej nedele 19,00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 9,00 hodiny do 19,00 hodiny, pričom maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Návrh otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti sa z a m i e t a.

Rodičia sú p o vi n n í zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, matka v sume 157,32 € a otec v sume 280,50 € na účet Okresného súdu Bratislava V do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 20.7.2012, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. S., nar. X.X.XXXX tak, že bude zverený do jej osobnej starostlivosti, zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia a otec bude mať za povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 400,-€ mesačne od podania návrhu. Dôvodila tým, že na Okresný súd Bratislava V podala dňa 22.6.2012 návrh o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva evidovaný pod sp. zn. . V ten istý deň sa spolu s maloletým synom odsťahovala zo spoločnej domácnosti do podnájmu, aby sa vyhla eskalácii napätia. Byt, v ktorom mali posledné spoločné bydlisko, je vo výlučnom vlastníctve otca maloletého dieťaťa, ktorého o svojom rozhodnutí informovala a poskytla mu adresu nového bydliska. Maloleté dieťa sa nachádza v jej faktickej osobnej starostlivosti, je na ňu silne emocionálne naviazané, citové puto sa medzi nimi upevňovalo aj tým, že otec pracoval dva roky v zahraničí a domov prichádzal iba na víkendy a jej prosby, aby sa vrátil domov, striktne odmietal. Otec sa s maloletým stýka na základe dohody, ktorú uzavreli dňa 25.6.2012 na ÚPSVaR Bratislava, ona otcovi v styku s dieťaťom nebráni, považuje za potrebné, aby aj otec mal príležitosť budovať si svoj vzťah so synom. Po odchode zo spoločnej domácnosti všetky náklady na domácnosť a výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého hradí výlučne sama. Maloletý od mája 2011 navštevuje detské centrum V. kráľovstvo I., s.r.o., kde cena za pobyt dieťaťa činí 400,-€ mesačne.

Na pojednávaní dňa 5.11.2012 matka uviedla, že otec jej na maloletého začal prispievať po tom, ako Krajský súd v Bratislave uznesením o predbežnom opatrení určil na dieťa výživné v sume 100,- € mesačne. Zároveň pozmenila svoj návrh v časti počiatku určenia výživného, ktorý navrhla dňom podania návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol podaný skôr, než návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Súčasne návrh rozšírila o úpravu styku otca s maloletým a žiadala, aby súd rozhodol v súlade s rodičovskou dohodou spísanou formou úradného záznamu na pracovisku kolízneho opatrovníka - pondelok, stredu a každý nepárny piatok od 16.30 do 18.30 hodiny s tým, že otec si maloletého vyzdvihne zo škôlky a matke ho odovzdá v A. údolí XX v K. a každý párny víkend v mesiaci od soboty 10.00 hodiny do nedele 17.30 hodiny. Uviedla, že komunikácia s otcom maloletého je veľmi problematická, otec trval na tom, aby bol jeho styk s dieťaťom upravený formou dohody, čomu ona chcela vyhovieť v záujme odstránenia negatívnych emócií, styk sa podľa tejto dohody realizuje, ale otec vyžaduje neustále jeho rozširovanie. Na pojednávaní dňa 24.3.2014 matka opätovne pozmenila svoj návrh v časti počiatku určenia výživného, ktorý navrhla dňom podania už nie návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, ale až návrhu na začatie konania vo veci samej, t.j. na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu.

Otec nesúhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a navrhol striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov v týždenných alebo dvojtýždenných intervaloch. Uviedol, že má k tomu vytvorené materiálne i sociálne podmienky, vlastní 3-izbový byt, v ktorom maloletému zariadil detskú izbu, má príjem, ktorý tieto materiálne podmienky zabezpečujú a hlboký citový vzťah k dieťaťu. Pracovné povinnosti si vie zorganizovať tak, aby sa synovi mohol riadne venovať. Ohľadne vyjadrenia matky, že sa odmietol vrátiť zo zahraničia vypovedal, že v zahraničí pracoval v záujme zabezpečenia rodiny a výstavby rodinného domu. Presťahovanie sa matky s maloletým neprospieva k ukotveniu dieťaťa k nejakému prostrediu. On je veľmi citovo založený, a preto dosť ťažko znáša tieto pohyby s dieťaťom a neplnenie dohôd matkou ohľadne styku, chcel by vrátiť rodinu do pôvodného stavu, má záujem na obnovení manželského spolužitia.

Písomným podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa 19.11.2012 otec navrhol ako I. alternatívu - striedavú dvojtýždňovú starostlivosť, kedy by mal on maloletého v starostlivosti od rána 1. dňa v mesiaci do rána 16. dňa kalendárneho mesiaca a matka od rána 16. dňa v mesiaci do rána 1. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom zároveň pripojil podrobný návrh rozdelenia vybraných sviatkov a iných neštandardných dní od 24.12.2012 do 1.1.2015, II. alternatívu - striedavú týždňovú starostlivosť, kedy by mal on maloletého v starostlivosti celý párny týždeň a matka celý nepárny týždeň, k čomu taktiež pripojil podrobný návrh rozdelenia vybraných sviatkov a iných neštandardných dní od 24.12.2012 do 1.1.2015 a

III. alternatívu - jeho výlučnú starostlivosť, kedy by mal syna v starostlivosti od 1. dňa do posledného dňa v kalendárnom mesiaci s výnimkou dní odsúhlasených pre starostlivosť u matky a matky by mala syna v starostlivosti každú druhý piatok + víkendové dni v párnom týždni a rozdelenie vybraných sviatkov a iných neštandardných dní od 24.12.2012 do 1.1.2015 by sa vykonalo podľa priloženého rozpisu.

Kolízny opatrovník skonštatoval, že čo sa týka úradného záznamu ohľadne styku, išlo vtedy o veľmi tiaživú situáciu, kedy otec nedbal na ich pripomienky, trval na svojom a sám diktoval predmetnú dohodu, úradný záznam bol teda spísaný na základe požiadavky otca. K návrhu otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti sa nepripojil, maloletého odporučil zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca určiť sumou 200,-€ mesačne a styk otca s maloletým upraviť čo najširšie, pričom táto úprava by mohla byť totožná s úpravou styku dohodnutou na ich pracovisku. Neskôr výživné odporučil stanoviť v sume 300,-€ mesačne a styk upraviť totožne ako na čas po rozvode manželstva rodičov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. na čas po rozvode pod sp. zn. na základe návrhu matky podaného dňa 22.6.2012. V predmetnej veci súd rozhodol dňa 17.3.2014 tak, že manželstvo rodičov rozviedol, maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku poveril obidvoch rodičov, odporcovi - otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 300,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke (matke) počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode a o jeho styku rozhodol tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hodiny do 18,45 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16,00 hodiny nepretržite do nedele 18,00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 1.7. 9,00 hodiny nepretržite do 10.7. 19,00 hodiny a od 1.8. 9,00 hodiny nepretržite do 10.8. 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od 26.12. 9,00 hodiny nepretržite do 30.12. 19,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. 9,00 hodiny nepretržite do 3.1. 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 9,00 hodiny nepretržite do Veľkonočnej nedele 19,00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 9,00 hodiny do 19,00 hodiny, pričom maloletého si prevezme od navrhovateľky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá a navrhovateľka bude povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Uznesením zo dňa 2.7.2012, č.k. , bol tunajším súdom zamietnutý návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletého na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti, o určenie výživného a uloženie povinnosti podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.8.2012, č.k. , zmenil prvostupňové súdne rozhodnutie tak, že uložil otcovi maloletého povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 100,-€ mesačne počnúc dňom 2.7.2012.

Uznesením zo dňa 26.4.2013, č.k. , tunajší súd v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.6.2013, č.k. , nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s ním v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hodiny do 18,45 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16,00 hodiny nepretržite do nedele 18,00 hodiny.

Rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť od 22.6.2012, kedy matka spolu s maloletým odišla z miesta posledného spoločného bydliska v byte otca na M. XX v K., ktorý je jeho výlučným vlastníctvom. Dňa 22.6.2012 matka uzavrela zmluvu o podnájme v rodinnom dome č.p. XX v A. údolí v K. na dobu od 22.6. do 31.8.2012 za úhradu 230,-€ mesačne vrátane energií a dňa 26.9.2012 zmluvu o nájme 2-izbového zariadeného bytu na O. X v K. za úhradu 550,-€ mesačne.

Matka ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky v júni 2011. Je zamestnaná vo Z., a.s., kde jej priemerná čistá mesačná mzda predstavuje: 1.177,75 € od júna do decembra 2011, 1.520,07 € v roku 2012, 1.392,39 € v roku 2013 a 1.312,14 € za prvé dva mesiace roku 2014. V živnostenskom ani v obchodnom registri nie je evidovaná. Spoločne s otcom maloletého vlastní rozostavaný rodinný dom s pozemkom v V. L.. Zvýšené náklady v spojitosti so zdravotným stavom nemá. Je bez iných vyživovacích povinností.

Otec je zamestnaný vo firme R. A., s.r.o., kde výška jeho priemerného čistého mesačného zárobku je: 2.856,32 € v dobe od júla do decembra 2011, 2.983,26 € v roku 2012, 2.889,76 € v roku 2013 a 2.898,38 € za prvé dva mesiace roku 2014. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaný nie je. Spoločne s matkou maloletého vlastní rozostavaný rodinný dom s pozemkom v V. L., je výlučným vlastníkom 3-izbový bytu na M. XX v K. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku a v podiele 1/6 je spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K. K., rodinný dom č. súp. XXXX v rátane pozemku a záhrady, ktoré nadobudol osvedčením o dedičstve zo dňa 9.4.2013. Zvýšené náklady na svoju výživu spojené so zdravotným stavom neudal. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Maloletý A. je vo veku päť a pol roka. Náklady na maloletého matka vyčíslila: škôlka + stravné 385,50 € mesačne, ubytovanie 275,-€ mesačne, hygiena cca 30,-€ mesačne, lieky 12,68 € mesačne, v prípade choroby cca 3,-€ mesačne, strava cca 100,-€ mesačne, oblečenie 39,99 € mesačne, rozvoj dieťaťa, aktivity 55,79 € mesačne, ostatné spolu 251,82 €, a to bez darčekov, cestovných nákladov, nákladov za dovolenky a za cestovanie k babke do O. a úvodného stretnutia s logopédom 28,50 €. Dňa 18.5.2011 uzavrela matka ako prijímateľ služby s V. kráľovstvom - I., s.r.o. ako poskytovateľom služby zmluvu o poskytovaní služieb - starostlivosti o maloletého A. s úhradou za celodenný pobyt dieťaťa 345,-€ mesačne a s úhradou za stravu vo výške 2,88 € za pracovný deň.

Z úradného záznamu kolízneho opatrovníka vyplynulo, že dňa 25.6.2012 sa na jeho pracovisko dostavil otec maloletého, ktorý uviedol, že manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v piatok 22.6.2012 aj so synom a neumožnila mu styk so synom osamote. Následne na ÚPSVaR Bratislava prišla aj matka s tým, že podala návrh na rozvod manželstva a návrh na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom zverenia maloletého do svojej starostlivosti a určenia výživného. Rodičia sa vtedy pred kolíznym opatrovníkom dohodli, že na čas do rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bude maloletý s otcom v pondelok, stredu a každý nepárny piatok v čase od 16.30 hodiny do 18.30 hodiny, pričom maloletého si otec vyzdvihne zo škôlky a matke ho odovzdá v A. údolí XX v K. a otec bude mať syna taktiež každý párny víkend v mesiaci od soboty 10.00 hodiny do nedele 17.30 hodiny.

Dňa 30.10.2012 vykonal kolízny opatrovník šetrenie v mieste bydliska matky na adrese O. X v K.. Zistil, že byt je kompletne zrekonštruovaný a zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. C. je prepojená s obývačkou. Maloletý spáva s matkou v spálni. Maloletý má v byte vytvorené dobré životné podmienky.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Súdny znalec O.. J. K. vo svojom znaleckom posudku uviedla:

K osobe matke maloletého dieťaťa - že matka na vyšetrení obšírne hovorila o prakticky sústavnom matrimoniálnom konflikte (realistické popisy bez zveličovania, skôr sa ukazuje tendencia konkrétne konflikty bagatelizovať). Emotivita je stabilizovaná, vyššie city sú na primeranej úrovni, nálada primeraná situácii. Psychomotorika je zachovalá, jemná motorika a vizuálno - motorická koordinácia a percepcia sú v norme. Pozornosť je sústredená, výborná v koncentrácii aj v tenacite. Myslenie je súvislé s primeranou dynamikou, bez fabulácii, konfabulácii, či iných patologických obsahov. Mnestické fondy sú zachovalé, bohaté, sociálna pohotovosť je na výbornej úrovni. Intelektová úroveň dosahuje pásmo populačného nadpriemeru. Osobnosť je dobre štruktúrovaná, primerane sebavedomá s dobrým sebahodnotením, dobre sociálne prispôsobená s výbornými adaptačnými vlastnosťami, s veľkou dávkou empatie, so snahami vyhovieť v blízkom sociálnom prostredí. Vo vzťahu k druhému pohlaviu je submisívna, ťažko sa presadzujúca. Preferuje stabilné a pevné vzťahy, no v súčasnosti má snahu odpútať sa od minulosti, aby unikla ťaživým a obmedzujúcim pomerom. V danej situácii považuje za ťažké úspešne presadzovať svoje zámery, preto súčasnú situáciu prežíva ako náročnú, obmedzujúcu a odčerpávajúcu jej značné

množstvo energie. Ku každodennej pohode potrebuje láskyplný, pokojný partnerský vzťah, v ktorom nevznikne pocit vnútornej izolovanosti a osamelosti. Chcela by sa vyhraniť ako osobnosť, pričom požaduje, aby jej názory a hodnotu bralo najbližšie sociálne prostredie do úvahy a primerane ju rešpektovalo. Skúška rodinných vzťahov ukazuje, že ako súčasť rodiny prežíva samu seba a svojho syna so vzájomným silným emočným putom, pričom sa cíti byť prirodzene dominantná s ochraniteľskými postojmi voči maloletému synovi.

K osobe otca maloletého dieťaťa - že jeho emotivita je labilná so sklonmi k úzkostným reakciám, vyššie city rozvinuté, nálada subdepresívne ladená. Psychomotorika je zachovalá, jemná motorika a vizuálno - motorická koordinácia sú v norme. Pozornosť je mierne znížená v koncentrácii. Myslenie je súvislé s primeranou dynamikou, dominujú obsahy viažúce sa na matrimoniálny konflikt, najmä s podozrievavými, miestami až paranoidnými obsahmi. Mnestické fondy sú na výbornej úrovni. Sociálna pohotovosť je v rámci populácie na priemernej úrovni. Intelektová úroveň dosahuje pásmo populačného nadpriemeru. Osobnosť je menej štruktúrovaná, emočne aj sociálne nezrelá, zdržanlivá, napätá, dráždivá, váhavá so sklonmi k introvertnému reagovaniu a správaniu, pričom je znížená frustračná tolerancia. Sebavedomie je znížené, sebahodnotenie je vysoké so značne zníženou sebakritičnosťou. Má snahy o sociálny kontakt a prispôsobenie, no neznáša kritiku od okolia, pričom sám vyžaduje, aby ho okolie bezhranične rešpektovalo. Správanie je poznačené pudovosťou, no miestami sú prítomné aj snahy o racionálnu kontrolu správania. Cíti, že presadzovaniu jeho úmyslov sa kladú prekážky a nie sú primerane rešpektované jeho nároky na uznanie a uplatnenie sa. Chcel by sa vymaniť z takýchto obmedzení, pokúša sa obísť prekážky, ktoré mu stoja v ceste, chce mať možnosť rozhodovať sa sám a túži mať partnerov, ktorí by ho bezhranične uznávali. Súčasnú situáciu prežíva ako obmedzovanie, čo mu spôsobuje značné psychosomatické napätie. Chce sa vyhnúť zraňujúcim konfliktom ale aj závislosti a starostiam a preto sa rád obracia k teoretickým a špekulatívnym úvahám. Skúška rodinných vzťahov ukazuje na blízke citové vzťahy k maloletému synovi a k svojej matke, ktorú tiež pokladá za súčasť svojej bezprostrednej rodiny. Sám sa cíti v tejto rodine prirodzene dominantný.

Ohľadne maloletého A. - kontakt je ľahko nadviazateľný, orientovanosť správna vlastnou osobou, časom a miestom nepresná. Emotivita je detská vo vývine s prejavmi rozvíjajúcich sa vyšších citov, nálada primeraná situácii. Psychomotorika je rozvinutá primerane veku, jemná motorika zodpovedá vekovému obdobiu, tiež vizuálno - motorická koordinácia a percepcia. Pozornosť je instabilná, no objavujú sa počiatky krátkodobej koncentrácii. Myslenie je detské s fantazijnými obsahmi (primerane k veku). Mnestické funkcie sú prevažne mechanické. Sociálna pohotovosť je na výbornej úrovni. Celková intelektová výkonnosť je v rámci populačnej normy na úrovni vysokého nadpriemeru (mentálny vek dosahuje úroveň fyzického veku 8 rokov), čo ukazuje na kvalitné a podnetné sociálne prostredie. Osobnosť je detská vo vývine, primerane sebavedomá s dobrou úrovňou sebahodnotenia. Vo vzťahu k matke pretrváva „ukotvenosť“ - prvotná viazanosť, ktorá doteraz nebola prerušená. Nachádza sa v stave vnútorného napätia, netrpezlivo nalieha na okamžitú zmenu neuspokojivej situácie, pretože vo všeobecnosti nemá pokoj a trpezlivosť, aby mohol svoju situáciu vecne posúdiť. Nevyhnutne potrebuje posilňujúcu pohodu a bezkonfliktné, harmonické vzťahy s pocitmi zázemia, istoty a bezpečia. Túži po láskyplnej a trvalej spokojnosti. Skúška rodinných vzťahov ukazuje, že ako súčasť svojej rodiny prežíva seba, matku a otca, pričom vzťah k matke je vzťahom „ukotvenosti“ na ňu. Vzťah k otcovi je vzťahom podriadenosti a poslušnosti. Seba a rodičov prežíva ako kompletnú rodinu s vyššie uvedenými väzbami, čo aj verbalizuje: „chcel by som, aby sme bývali v jednom domčeku všetci: ja, maminka a ocko, ale keď to nejde, tak ja by som radšej býval s maminkou a k ockovi budem chodiť“.

Na otázky súdu súdny znalec odpovedal:

Aká je súčasná kvalita vzťahov medzi maloletým dieťaťom a matkou, medzi maloletým dieťaťom a otcom a medzi rodičmi navzájom - vzťah matky k maloletému je vzťahom vzájomnej ukotvenosti so silným emočným putom, pričom sa cíti byť prirodzene dominantná s ochraniteľskými postojmi voči maloletému synovi. Vzťah otca k maloletému synovi je blízky, primerane citovo sýtený, pričom sa sám cíti prirodzene dominantný. Vzťahy medzi rodičmi navzájom sú konfrontačné, opozičné, s veľkou dávkou vzájomnej kritičnosti, zo strany otca s neschopnosťou ústupčivosti a vzájomnej tolerancie v záujme maloletého dieťaťa.

Je maloleté dieťa ovplyvňované niektorým z rodičov vo vzťahu k druhému rodičovi - psychodiagnostickým vyšetrením sa nezistilo vedomé ovplyvňovanie maloletého dieťaťa rodičmi jeden voči druhému. No maloleté dieťa je prirodzene ovplyvňované správaním toho rodiča, u ktorého práve trávi čas a má tendenciu preberať jeho vzorce správania.

Ktorý z rodičov vykazuje vhodnejšie podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa z hľadiska svojej osobnostnej výbavy - obidvaja rodičia majú predpoklady vychovávať maloleté dieťa, no lepšie osobnostné predpoklady sú na strane matky.

Aká je miera tolerancie otca voči výchovným kompetenciám matky k maloletému a miera tolerancie matky voči výchovným kompetenciám otca k maloletému - obidvaja rodičia si navzájom vytýkajú výchovné spôsoby a metódy uplatňované voči maloletému synovi, matke vadí prílišná benevolencia otca voči synovi, nedodržiavanie denného režimu, nedodržiavanie rozvrhu stretnutí, stravovania a štvanie syna proti nej, resp. riešenie si vlastných postojov voči nej prostredníctvom syna. Otec matke vytýka stretávanie maloletého syna s jej novým partnerom a prejavy náklonnosti jej partnera voči maloletému synovi. Otec si nie je vedomý, že by robil akékoľvek chyby (popiera ich) vo výchove maloletého syna, resp. v prístupe voči nemu.

Je v danom prípade z hľadiska zdravého vývoja maloletého dieťaťa vhodné jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov - vzhľadom k veku maloletého, existujúcim vyššie uvedeným vzájomným rodinným väzbám ako aj problematickú komunikáciu medzi rodičmi a v rozdielnych prístupoch vo výchove v súčasnosti, znalec nedoporučuje striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté dieťa. K striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného tónu, ich vzájomná dôvera a rovnaké výchovné postupy. V danom prípade matka vnáša do života maloletého poriadok a pravidlá, otec je skôr zdrojom zábavy. Dieťa vo veku maloletého A. nie je schopné pochopiť, čo je to striedavá starostlivosť, nakoľko v tomto období ešte nechápe presne počet dní v týždni, hodiny v týždni, nechápe pomery čo je viac a menej, je v tomto vekovom období veľmi sugestibilné, ovplyvniteľné, jeho city sú veľmi labilné a nálady sa môžu meniť.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Nakoľko rodičia maloletého A. nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, z ktorej matka dňa 22.6.2012 odišla aj s ním z miesta posledného spoločného bydliska na M. XX v K., dňa 17.3.2014 bolo manželstvo rodičov rozvedené (rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť) a matka žije v novom partnerskom vzťahu, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Matka navrhla maloletého A. zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otec s takýmto návrhom nesúhlasil a trval na striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných alebo dvojtýždenných intervaloch. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nepripojil a maloletého odporučil zveriť do osobnej starostlivosti matky.

Ustanovenie § 24 ods. 2 Zák. o rodine ukladá súdu povinnosť, pokiaľ so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Z dikcie zákona pritom nijako nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť realizovať. Odôvodnenosť striedavej osobnej starostlivosti a doba zverenia maloletého dieťaťa do výchovy každého z rodičov závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho osobnosti, vzťahu k obom rodičom, vzdialenosti bydlísk rodičov, ich bytových podmienok a osobných pomerov, ale tiež veku dieťaťa, charakteru školy, ktorú navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené. Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť pritom vždy prioritný nad záujmom jeho rodičov.

Striedavá starostlivosť maloletého dieťaťa kladie na obidvoch jeho rodičov nielen požiadavky týkajúce sa ich výchovnej spôsobilosti, ale nevyhnutnou a veľmi podstatnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov, ako aj ich schopnosť dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe dieťaťa, na konkrétnych podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa, t.j. na financovaní, resp. uspokojovaní jeho materiálnych potrieb (ošatenie, stravovanie, hygiena, bývanie a pod.), na zaistení potrieb súvisiacich s celkovým rozvojom detskej osobnosti (povinné vzdelávanie, výuka cudzích jazykov, záujmové, kultúrne a športové aktivity, podporovanie záľub a iné), v neposlednom rade aj potrieb v oblasti zdravia (voľba lekára, výber zdravotníckych zariadení, zabezpečenie odbornej starostlivosti v prípade ochorenia a pod.).

Z uvedeného vyplýva, že základnou podmienkou realizovania striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť a ochota rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa nielen na jednotnom postupe pri výchove dieťaťa, ale aj na podmienkach výkonu striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa primeraných jeho veku.

Dôležitou požiadavkou výkonu striedavej starostlivosti je vzájomná tolerancia rodičov ako výchovných činiteľov vo vzťahu k ich dieťaťu. Nie je preto možné uvažovať o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za situácie, kedy sa bývalí partneri ako rodičia nerešpektujú, ich vzťahy sú napäté, bez vzájomnej akceptácie ich rodičovských kompetencií, ak prejavujú voči sebe nevraživosť, či dokonca snahu popierať a znevažovať výchovné postupy a autoritu druhého rodiča. Na druhej strane však nebude prekážkou rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov cielené marenie komunikácie a spolupráce jedného z rodičov vo vzťahu k druhému rodičovi v snahe striedavej osobnej starostlivosti zabrániť.

Matka vypovedala, že otec dieťa ovplyvňuje vo vzťahu k jej osobe, synovi dokonca tvrdil, že ona ho aj tak opustí, v dôsledku čoho sa jej dieťa nechcelo ani pustiť, otec ho tiež zobral bez jej súhlasu na dovolenku. Tvrdila, že zo spoločnej domácnosti musela odísť pre psychické a fyzické ubližovanie zo strany otca maloletého, ktoré bolo pre ňu nezvládnuteľné a dialo sa aj v prítomnosti dieťaťa. Otec neustále porušoval dohody týkajúce sa dieťaťa, napr. vracal jej ho neskoro večer a narúšal tak jeho denný režim. Ich dohoda týkajúca sa styku otca s maloletým spísaná na pracovisku kolízneho opatrovníka bola poňatá veľmi široko a podľa vôle otca a ona s ňou musela súhlasiť, keďže sa jej vyhrážal odňatím dieťaťa. Ona mu pritom vychádzala v ústrety podľa jeho požiadaviek aj výmenou dní a umožňovala mu styk aj nad rámec ich dohôd, aby mohol byť maloletý s otcovou matkou. V zásade platí, že k dohode medzi nimi dôjde len vtedy, ak ona kompletne odsúhlasí otcove požiadavky a pokiaľ sa tak nestane, nasleduje z jeho strany zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie. Otec poukazuje na nedostatočnú starostlivosť o maloletého z jej strany, čo je nemiestne, práve z viny otca sa stalo, že v septembri 2012 po víkende u otca skončil maloletý na pohotovosti v dôsledku nevhodnej stravy poskytnutej mu otcom. Otec nedodržiava režim dieťaťa ani čo sa týka poobedňajšieho spánku, večer jej ho odovzdáva hladné a smädné, nedodržiaval ich dohody ohľadne doby odovzdania dieťaťa, s dieťaťom začína aktivity pred odchodom k nej, a potom maloletý chce napr. dopozerať rozprávku. Bez jej súhlasu vyberal aj maloletého z materskej školy.

Po nariadení predbežného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým skonštatovala, že došlo k výraznej zmene a dieťa je pokojnejšie, i keď po návšteve u otca trochu nervóznejšie.

Otec vypovedal, že po celý čas sa len snažil o vzťah so svojim synom a o starostlivosť o neho formou striedavej starostlivosti, pre ktorú má vytvorené všetky materiálne podmienky. Má byt v osobnom vlastníctve, v ktorom má maloletý zariadenú vlastnú izbu. Vie si zorganizovať pracovné povinnosti tak, aby sa mohol dieťaťu riadne venovať. Nemá problémy s finančným zabezpečením maloletého, ani jeho odprevádzaním do a z materskej školy. Nie je pravdou, že by dieťa chodilo od neho hladné. Čo sa týka porušovania dohôd s matkou, išlo o dohodu spísanú podľa neho v časovej tiesni a pracovníčke ÚPSVaR ju diktovala matka, priznal, že ju nedodržiaval preto, že v čistom čase znamenalo pre neho stretnutie s maloletým len jednu hodinu, ako aj z dôvodu, že keď je syn s ním, nechce od neho odísť. Otec vyčítal matke, že maloletý navštevuje materskú školu, ktorá je iba do 4 rokov a maloletý túto hranicu prekročil, je tam medzi mladšími deťmi a nemôže tam mentálne rásť, táto škôlka nemá výchovné programy porovnateľné s inými škôlkami, pritom matka za ňu platí 400,-€ mesačne, vysoko kvalitnejšie štátne materské školy majú mesačný poplatok maximálne 40,-€. Poukázal na to, že matke ide v celom rozvodom procese iba o to, aby získala finančné prostriedky a majetkový prospech pre seba a svojho terajšieho partnera. Keď má syna odovzdať matke, visí mu na krku a prosí ho, že ešte chce byť s ním a chce s ním žiť. On sa bude snažiť o to, aby syn vyrastal v pokojnom a kľudnom prostredí, má vytvorené všetky podmienky, matka naproti tomu býva v prenajatom byte so svojim partnerom, ktorý opustil manželku a deti, nemá teda pre maloletého vytvorené podmienky. K znaleckému posudku sa otec vyjadril tak, že on ho prebehol s inou súdnou znalkyňou, ktorá sa nad ním pozastavila, poukázala v ňom na 17 bodov a považovala ho za nekvalitný.

Čo sa týka prvotnej dohody rodičov ohľadne styku otca s maloletým uzavretej na pracovisku kolízneho opatrovníka, zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že táto dohoda bola spísaná na základe požiadavky otca, nie je pravdou, že by matka diktovala jej obsah, iniciatívnejším bol pri tom otec, ktorý sám dohodu diktoval a nedbal na konštruktívne pripomienky kolízneho opatrovníka. Keďže ale otec v konečnom dôsledku nebol spokojný s priebehom realizácie takto upraveného styku, sám túto dohodu porušoval, pričom takýmto počínaním prejavil instabilitu svojich nárokov a požiadaviek, ktorým bolo matke bezpochyby náročné sa prispôsobovať. Aj s ohľadom na to je dôvodné sa domnievať, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti by nevyhnutné dohody rodičov o výchove a zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa boli obsahovo i tak len demonštráciou prepotencie vôle otca nad rodičovskými kompetenciami matky.

Uznesením zo dňa 26.4.2013, č.k. , tunajší súd v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.6.2013, č.k. , nariadil predbežné opatrenie o dočasnom zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku otca s ním. Takéto rozhodnutie sa stalo nevyhnutným pre ochranu oprávnených záujmov maloletého potom, keď matka svoj návrh o jeho nariadenie zdôvodnila tým, že zo strany otca dochádza k neustálemu prekračovaniu dohodnutej doby určenej na jeho styk s maloletým spísanej na ÚPSVaR Bratislava, otec si maloletého ponecháva aj niekoľko dní a bez jej súhlasu s ním odišiel aj na dovolenku, dieťa jej tiež svojvoľne odobral, keď ho mala vo svojej starostlivosti, takmer zo žiadneho stretnutia s otcom dieťa nepríde včas a otec deklaroval svoje svojvoľné rozhodnutie, že dieťa jej bude pravidelne odnímať pred bydliskom a voziť ho do škôlky, čo sa už aj stalo. Otec tým vedome narúša denný režim dieťaťa, čím jej ako matke znemožňuje plánovať si svoj čas a žiť normálnym životom bez stresu. Otec prikazuje dieťaťu, koho môže ľúbiť a koho nie, hovorí mu vyhrážky smerované k jej priateľovi, maloletý jej hovorí, že ocko o „ujovi“ hovorí zlé veci, že mu zakázal stretávať sa s ním a dokonca mu ukázal zbraň, ktorú má na uja. Maloletý musí otcovi poskytovať vyjadrenia na kameru, je stresovaný a snaží sa robiť veci tak, aby „nenahneval ocka“. Dňa 19.3.2013 otec bez jej vedomia zrušil platný európsky preukaz zdravotného poistenia maloletého s tým, že si vybavil vydanie nového, v dôsledku čoho jej zostal neplatný preukaz, čo zistila len náhodou. Dňa 20.3.2013 ráno došlo v mieste ich súčasného bydliska k incidentu vyvolaného otcom, keď v dobe jej odchodu s maloletým a priateľom do škôlky a zamestnania sa objavil otec a situáciu začal nahrávať a ďalší muž všetko tiež nahrával na kameru bez ich súhlasu. Otec vyzval maloletého, aby išiel s ním, maloletý poslúchol, otec ho presviedčal, že dnes majú byť spolu, a že má pre neho prekvapenie, ona dieťa upokojovala a v odchode mu nebránila. Otec prišiel do škôlky s maloletým oneskorene a maloletému povedal, že ho bude do škôlky odprevádzať on tak, ako sa dohodli, bez toho, aby matka

o tom vedela. Hoci maloletý navštevuje od mája 2011 V. kráľovstvo - I., s.r.o. (predškolské zariadenie), kde náklady hradí ona sama, napriek tomu otec začína vybavovať škôlku do miesta svojho bydliska, čo jej oznámil listom zo dňa 19.3.2013 a požiadal ju o formálny súhlas. Vtedy súd dospel k záveru, že v záujme maloletého je, aby do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nemu, mal rozhodnutím súdu zadefinované, ktorý z rodičov mu bude zabezpečovať osobnú starostlivosť a v akom rozsahu sa bude druhý rodič s ním stýkať, keď predchádzajúce obdobie preukázalo, že rodičia pokiaľ aj dospeli k určitej dohode, nie sú schopní, a to predovšetkým otec, plniť jej obsah ani dočasne, teda do doby, kedy v konečnom dôsledku rozhodne súd.

Dočasná vyššie uvedená úprava pomerov maloletého dieťaťa bola teda vyvolaná počínaním otca, ktorým dochádzalo jednak k narušovaniu denného režimu dieťaťa, ako aj tým, že otec začal rozhodovať a konať bez predošlého dohovoru s matkou v takých veciach týkajúcich sa maloletého, na ktorých sa rodičia musia vzájomne dohodnúť (spôsobil neplatnosť európskeho preukazu maloletého bez vedomosti matky, maloletému vybavoval iné predškolské zariadenie, a to v mieste svojho bydliska). Týmto konaním otec poprel svoju spôsobilosť pre výkon striedavej osobnej starostlivosti.

O svojvoľnom počínaní otca nerešpektujúcom nielen súdne rozhodnutie (uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 26.4.2013, č.k. , ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 7.5.2013 a právoplatnosť dňa 28.6.2013), ale ani výchovný režim predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, svedčia zápisy udalostí V. kráľovstva s.r.o., a to zo dňa 6.6.2013, do ktorého o 11.00 hodine prišiel otec navštíviť maloletého, bez odôvodnenia si ho privolal (deti boli v tom čase na dvore) a niečo s ním hovoril cca 5 minút, následne prišiel k bráne a zavolal dnu cudzieho muža, s ktorým spoločne s maloletým znovu rozprávali. Maloletý vtedy učiteľke o udalosti nechcel hovoriť, neskôr jej povedal, že ocinko sa ho pýtal len ako sa má a prišiel mu oznámiť cestu za starkou do K. K., o ktorej však maloletý už vedel, lebo ju v škôlke spomínal. Dňa 12.6.2013 sa v rovnaký čas situácia zopakovala, pričom otec maloletého bol požiadaný, aby areál zariadenia opustil, následne arogantne oznámil, že ide volať políciu a triednu učiteľku nerešpektoval a napriek jej naliehaniu, ako aj riaditeľky škôlky, rozprával maloletému o tom, ako všetko, čo mu sľúbil, aj vybaví. K uvedenému sa otec vyjadril na pojednávaní tak, že on chcel syna len pobozkať, zástupkyňa riaditeľky na neho vybehla, on sa sťažoval na jej postup riaditeľke avšak zistil, že riaditeľka má niečo proti nemu. Pokiaľ otec nie je schopný akceptovať dočasné súdne rozhodnutie, prispôsobiť jeho obsahu svoje počínanie a nedbá na to, že narúša stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, nie je daný predpoklad toho, že by v prípade striedavej osobnej starostlivosti akceptoval matku ako rovnocenného partnera pri výchove dieťaťa.

V rámci konania tunajšieho súdu o návrhu matky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (sp. zn. ) sa uskutočnila mediácia s celkovo tromi stretnutiami, ktorá skončila tým, že otec maloletého sa rozčúlil a so slovami adresovanými matke maloletého, že sa stretnú na súde a bude žiadať výlučnú starostlivosť a urobí všetko pre to, odišiel z kancelárie mediátora. Záver mediátora zo dňa 31.10.2012 bol taký, že by bolo vhodné vzhľadom na prchké správanie otca zvážiť typ zverenia dieťaťa do starostlivosti, pričom z mediačného konania mediátor nadobudol pocit, že prioritou otca je trestať manželku, pretože si ho dovolila opustiť, otec maloletého nie je schopný príjimať názory druhých a už vôbec nie svojej manželky, má tendenciu pokiaľ nedosiahne svoje k vyhrážkam a kritizovaniu. Otec svojim postojom k mediačnému procesu prejavil, že jeho snahou je jednostranné presadzovanie svojich predstáv bez akceptovania akejkoľvek odbornej spolupráce smerujúcej k odstráneniu, resp. aspoň k zmierneniu negatívneho nastavenia voči matke dieťaťa.

Otec v konaní vypracovaný znalecký posudok, o ktorom uviedol, že ho „prebehol“ s inou súdnou znalkyňou, napadol z hľadiska jeho kvality a spôsobu metodiky. Čo sa týka samotnej metodiky vypracovania znaleckého posudku, resp. celého priebehu znaleckého dokazovania, tu je potrebné zdôrazniť, že každý súdny znalec, a to sa týka aj súdom poverenej súdnej znalkyne O.. J. K., postupuje vždy a výlučne podľa štandardných metód a ich spochybňovanie nekompetentnými psychológmi a laickou verejnosťou, nie je absolútne namieste. Predmetný znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom z príslušného znaleckého odboru súd pokladá za obsiahly a výstižný, vypracovaný na patričnej

odbornej úrovni, s jasnými závermi a doporučeniami. Tým však nie je popreté právo otca maloletého nesúhlasiť so závermi samotného znaleckého posudku.

Výsledky znaleckého dokazovania preukázali, že obidvaja rodičia majú predpoklady vychovávať maloleté dieťa, no lepšie osobnostné predpoklady sú na strane matky. Tiež ale preukázali, že vzťahy medzi rodičmi navzájom sú konfrontačné, opozičné, s veľkou dávkou vzájomnej kritičnosti, zo strany otca s neschopnosťou ústupčivosti a vzájomnej tolerancie v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom k veku dieťaťa, pre problematickú komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne prístupy vo výchove dieťaťa v súčasnosti súdny znalec striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté dieťa neodporučil s tým, že k striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného tónu, ich vzájomná dôvera a rovnaké výchovné postupy.

V prípade ukončenia partnerského vzťahu rodičov je namieste, aby rodičia mali snahu dohodnúť sa o všetkých podstatných záležitostiach ich dieťaťa sa týkajúcich tak, aby stratu pôvodného rodinného prostredia dieťa pociťovalo čo najmenej. Dieťa by nemalo byť vystavované pocitu, že jeho rodičia sa vzájomne neakceptujú, že ich vzťahy sú animózne a správanie opozičné.

V konaní bolo preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov ohľadne maloletého dieťaťa zlyháva, ich výchovné postupy vo vzťahu k maloletému nie sú kompatibilné, otec podceňuje rodičovské kompetencie matky a jednostranne presadzuje svoje požiadavky. V danom prípade rodičia maloletého dieťaťa podmienky pre striedavú starostlivosť nespĺňajú, pričom odmietavý postoj matky k takejto forme starostlivosti nemožno pokladať za obštrukciu s poukazom na vyššie popísané počiny otca. Je potrebné si ozrejmiť, že veľká citová náklonnosť otca k dieťaťu, ani jeho kvalitné materiálne podmienky nepostačujú na to, aby maloleté dieťa rovnakou mierou zdielalo výchovné prostredie oboch rodičov. Dôvodom toho nie je ani tá okolnosť, že matka nadviazala nový partnerský vzťah a vytvorila si samostatnú domácnosť, v rámci ktorej je dieťa s jej partnerom denne konfrontované.

Súd vyhovel návrhu matky v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti majúc za dostatočne preukázanú nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v kontexte čoho takýto návrh otca ako nedôvodný zamietol.

Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku boli poverení obidvaja rodičia v súlade s návrhom matky podporeným kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu pomerne útleho veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

Matka navrhla určiť výživné v sume 400,-€ mesačne s poukazom na ňou vyčíslené náklady spojené s výživou dieťaťa, pričom dôraz kládla predovšetkým na náklady za pobyt maloletého v predškolskom zariadení. Otec takéto výživné považoval za neadekvátne s tým, že by malo byť stanovené len sumou 150,- až 200,-€. Poukazoval na neopodstatnenosť výdajov za detské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, kritizujúc jeho kvalitu v porovnaní so štátnymi materskými školami, ktorých mesačné náklady predstavujú len desatinu nákladov, ktoré matka takto vynakladá. Kolízny opatrovník za primerané výživné považoval sumu 300,-€ mesačne.

Ohľadom opodstatnenosti výdajov spojených za pobyt maloletého v detskom centre je potrebné poukázať na to, že matka uzavrela zmluvu s V. kráľovstvom - I., s.r.o. o poskytovaní starostlivosti o maloletého ešte dňa 18.5.2011, teda viac než rok pred ukončením spolužitia s otcom maloletého čo znamená, že otec bol uzrozumený s takýmto riešením dennej opatery dieťaťa v priebehu pracovného týždňa a v konečnom dôsledku s ním súhlasil. Tento výdaj preto nemožno považovať za nadštandardný, keďže maloletý je v starostlivosti tohto zariadenia nepretržite už tretí rok.

Priemerný mesačný netto príjem otca v sledovanom období je: 2.856,32 € v dobe od júla do decembra 2011, 2.983,26 € v roku 2012, 2.889,76 € v roku 20XX a 2.898,38 € za prvé dva mesiace roku 2014. Spoločne s matkou maloletého vlastní rozostavaný rodinný dom s pozemkom v V. L., je výlučným vlastníkom 3-izbový bytu na M. 13 v K. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku a v podiele 1/6 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K. K. - rodinný dom č. súp. XXXX v rátane pozemku a záhrady. Priemerná čistá mesačná mzda matky predstavuje: 1.177,75 € od júna do decembra 2011, 1.520,07 € v roku 2012, 1.392,39 € v roku 2013 a 1.312,14 € za prvé dva mesiace roku 2014. Matka spoločne s otcom maloletého vlastní rozostavaný rodinný dom s pozemkom v V. L..

S ohľadom na príjmové a majetkové pomery otca, príjmové a majetkové pomery matky, ako aj vek maloletého, súd považoval za primerané výživné odporúčané kolíznym opatrovníkom 300,-€ mesačne. Na zreteľ vzal, že priemerný čistý mesačný príjem otca je v porovnaní s priemerným čistým príjmom matky vyšší o 1.500,-€, pričom priaznivejšie sú aj jeho celkové majetkové pomery. Maloletý navštevuje súkromné detské centrum, je však len v predškolskom veku, takže jeho mesačné výdaje zatiaľ nezahŕňajú tie, ktoré sú spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, nástupom na ktorú sa jeho životné náklady zvýšia a bude daný aj dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Maloletý v súčasnej

dobe nemá mimoriadne a trvalo zvýšené náklady na výživu v dôsledku zdravotného stavu. Terajšie odôvodnené potreby maloletého si však jednoznačne vyžadujú väčšiu finančnú účasť otca, než je suma 150,- až 200,- € mesačne, ktorú on považuje za adekvátnu.

Matka navrhla v konečnom dôsledku výživné určiť od podania návrhu vo veci samej, k čomu došlo dňa 20.7.2012. V tej dobe už rodičia preukázateľne spoločne nehospodárili a spoločne nebývali. Otec sa najskôr na výžive maloletého vôbec nepodieľal, neskôr, po nariadení predbežného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.8.2012, č.k. ) začal platiť na maloletého výživné v sume 100,-€. Od podania návrhu na súd do vyhlásenia rozsudku takto zaplatil celkovo 2.200,-€, čo potvrdili obaja rodičia.

Zročné výživné za obdobie od 20.7.2012 do 31.3.2014 v celkovej sume 3.916,16 € (12 dní a 20 mesiacov x 300,-€ = 6.116,16 € mínus 2.200,-€) súd uložil otcovi zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Iné plnenia zo strany otca (než je celková suma 2.200,-€) majúce charakter plnenia bežného výživného v konaní preukázané neboli, pričom za ne nie je možné považovať otcom oboznámené príležitostné obdarovania maloletého (Vianoce, narodeniny, meniny), prípadne veci zakúpené pre neho a ponechané v domácnosti otca, hračky, či úhrady spoločných výletov a stravy v reštauračných zariadeniach počas pobytu maloletého u otca.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S ohľadom na výšku priemerného mesačného zárobku otca súd otcovi povolil zaplatiť zročné výživné síce jednorázovo, avšak v dôsledku výšky zročnej sumy v lehote dlhšej než do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Z priebehu konania je zjavné, že rodičia sa tak, ako ani v iných veciach týkajúcich sa maloletého, nebudú vedieť o styku otca s maloletým dohodnúť, preto nie je namieste, aby styk zostal bez súdnej úpravy. Ponechanie úpravy styku len na ich prípadnú dohodu by predstavovalo možnosť ďalšej eskalácie napätia medzi nimi, a tým aj neželanú záťaž na psychiku ich dieťaťa.

Vo všeobecnosti každá súdna úprava styku musí vychádzať tak z pomerov zistených na strane maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, z denného režimu dieťaťa, ako aj z pomerov na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia spoločného bydliska a spoločného výchovného prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nárok na výhradu dominantného postavenia v živote dieťaťa. Pokiaľ druhý z rodičov nebude mať možnosť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na styk, nebudú sa môcť medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby, súdržnosť a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodiča stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom tohto dieťaťa, mať umožnené s druhým rodičom pravidelne sa kontaktovať po určenú dobu.

Súd za v súčasnosti najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom považoval styk v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hodiny do 18,45 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16,00 hodiny nepretržite do nedele 18,00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 1.7. 9,00 hodiny nepretržite do 10.7. 19,00 hodiny a od 1.8. 9,00 hodiny nepretržite do 10.8. 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od 26.12. 9,00 hodiny nepretržite do 30.12. 19,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. 9,00 hodiny nepretržite do 3.1. 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 9,00 hodiny nepretržite do Veľkonočnej nedele 19,00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 9,00 hodiny do 19,00 hodiny. Pokiaľ sa takýto styk osvedčí a bude prebiehať bezproblémovo, bude neskôr namieste, aby sa primeraným spôsobom rozšíril, samozrejme s ohľadom na aktuálne potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho veku.

Otec si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. Povinnosťou matky bude maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda vybaviť ho primeraným oblečením, aktuálne nevyhnutnými potrebami (napr. lieky), či neskôr aj učivom. Taktiež je potrebné zo strany matky dieťa primeraným spôsobom pozitívne stimulovať v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Nevyhnutnosťou je dodržiavanie počiatkov aj ukončení stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia, aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám medzi rodičmi.

Zároveň však je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. plnenie pracovných povinností otca, či jeho plánovaný dovolenkový pobyt (bez maloletého) prebiehajúce aj v dobe určenej na styk, alebo na strane matky rovnako plánovaný dovolenkový pobyt s maloletým aj v dobe určenej na styk. Samozrejme že matka si s maloletým nemôže plánovať dovolenkový pobyt v tom čase, ktorý má na styk určený otec v prázdninovom, veľkonočnom a vianočnom období.

Podľa veta prvá štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil.

Trovy znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom psychológom činia 714,64 € za vypracovaný znalecký posudok a 123,18 € za účasť súdneho znalca na pojednávaní dňa 17.3.2014 v rámci konania . Prítomnosť súdneho znalca si nárokoval iba otec maloletého, pričom z dôvodov na strane jeho právneho zástupcu (chirurgický zákrok) sa výsluch súdneho znalca nemohol uskutočniť na pojednávaní pôvodne vytýčenom na deň 10.3.2014, preto bol z dôvodu hospodárnosti konania presunutý na pojednávací deň 17.3.2014 v rámci rozvodového konania.

Záloha na vypracovanie znaleckého posudku bola uhradená súdnemu znalcovi z preddavkov zaplatených rodičmi, zo strany každého v sume 200,-€ a vo zvyšku zo štátnych finančných prostriedkov (314,64 € za znalecký posudok a 123,18 € za účasť znalca na pojednávaní).

Znalecké dokazovanie bolo v konaní nariadené v záujme maloletého dieťaťa a na jeho nákladoch sú obaja rodičia povinní podieľať sa rovnakou mierou čo sa týka vypracovaného znaleckého posudku.

Náklady znaleckého dokazovania súvisiace s výsluchom súdneho znalca na pojednávaní len na výslovnú žiadosť otca maloletého, pričom ostatní účastníci konania tak ako ani súd súdneho znalca nepovažovali za potrebné na pojednávaní vypočuť, je povinný uhradiť výlučne len otec.

Rodičia sú tak povinní zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, matka v sume 157,32 € a otec v sume 280,50 € (157,32 € + 123,18 €) na účet Okresného súdu Bratislava V do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Na strane ani jedného z rodičov nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov s ohľadom na ich preukázané a už oboznámené príjmové a majetkové pomery.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa konanie vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).