Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-75-2013.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Subarea
20CoP/75/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. Ť. X. F. I. G. , narodený dňa X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., S. Č.. X/ a, N., dieťa rodičov: matka L.. N. Ť. X. F. I. G. P. S. Á. , trvale bytom N., O. Č.. XX, zastúpená JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou v Bratislave, Lachova č. 32, otec L.. Z. Ť. X. F. I. G. , trvale bytom N., O. Č.. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 26. apríla 2013, č.k. 17P 80/2013-54, vo vyhovujúcej časti, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 26.4.2013, č.k. 17P 80/2013-54, nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého Z. Ť., narodeného dňa 5.8.2008, do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s ním v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 17.00 hod. do 18.45 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16.00 hod. nepretržite do nedele 18.00 hod., pričom maloletého si otec prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá; vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal pritom z návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia spočívajúceho v tom, že 1. maloletý syn Z. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, 2. styk otca s maloletým synom sa upraví v párnom týždni tak, že otec si vyzdvihne dieťa od matky v stredu o 16.30 hod. (v priestoroch škôlky) a matke ho vráti o 18.30 hod. v mieste bydliska (A. X, N.), v nepárnom týždni si otec vyzdvihne dieťa od matky v piatok o 16.00 hod. (v priestoroch škôlky) a matke ho vráti v nedeľu o 18,00 hod. v mieste bydliska (A. X, N.), 3. v prípade nepredvídateľných a neodkladných zmien týkajúcich sa výkonu styku sú rodičia povinní sa navzájom informovať za účelom zabezpečenia plynulej starostlivosti o dieťa, 4. v prípade, že jeden z rodičov bude dlhšie odcestovaný, stráca nárok na kompenzáciu strateného času. Dňa 25.6.2012 bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny N. napísaný záznam ohľadne dohody rodičov o styku otca s maloletým, pričom otec sa dohodou neriadi a z jeho strany dochádza k neustálemu prekračovaniu dohodnutej doby. Otec si maloletého ponecháva aj niekoľko dní a bez súhlasu matky s ním odišiel aj na dovolenku, dieťa jej tiež svojvoľne odobral, keď ho mala vo svojej starostlivosti. Takmer zo žiadneho stretnutia s otcom dieťa nepríde včas a v týchto dňoch otec deklaroval svoje svojvoľné rozhodnutie, že dieťa bude matke pravidelne odnímať pred bydliskom a voziť ho do škôlky, čo sa už aj stalo. Otec neustále vyslovuje ďalšie požiadavky nad dohodnutý rozsah a opakovane matku žiada o výmenu dní. Otec tým vedome narúša denný režim dieťaťa, čím matke znemožňuje plánovať si svoj čas a žiť normálnym životom bez stresu. Otec prikazuje dieťaťu, koho môže ľúbiť a koho nie, hovorí mu vyhrážky smerované k priateľovi matky, maloletý matke hovorí, že ocko o „ujovi“ hovorí zlé veci, že mu zakázal stretávať sa s ním a dokonca mu ukázal zbraň, ktorú má na uja. Maloletý musí otcovi poskytovať vyjadrenia na kameru, je stresovaný a snaží sa robiť veci tak, aby „nenahneval ocka“. Otec nerešpektuje denný režim dieťaťa primeraný veku a nezabezpečuje mu riadnu stravu, v dôsledku čoho máva po návrate od neho zdravotné problémy. Bez intervencie súdu nie je možné zabezpečiť pravidelný režim dieťaťa až do doby právoplatného rozhodnutia o rozvode. Z toho dôvodu je daná naliehavá potreba upravenej
starostlivosti o maloleté dieťa a úpravy styku predbežným opatrením. Dňa 19.3.2013 otec bez vedomia matky zrušil platný európsky preukaz zdravotného poistenia maloletého s tým, že si vybavil vydanie nového, v dôsledku čoho matke zostal neplatný preukaz, čo zistila len náhodou. Dňa 20.3.2013 ráno došlo v mieste bydliska matky k incidentu vyvolaného otcom, keď v dobe odchodu matky s maloletým a jej priateľom do škôlky a zamestnania sa objavil otec a situáciu začal nahrávať a ďalší muž pravdepodobne s jeho vedomím všetko tiež nahrával na kameru bez súhlasu matky a jej priateľa. Otec vyzval maloletého, aby išiel s ním, maloletý poslúchol, otec ho presviedčal, že dnes majú byť spolu, a že má pre neho prekvapenie, matka maloletého upokojovala a v odchode mu nebránila. Otec prišiel do škôlky s maloletým oneskorene, matka si overovala, či tam prišli, kedy otec maloletému povedal, že ho bude do škôlky odprevádzať on tak, ako sa dohodli, bez toho, aby matka o tom vedela. Maloletý navštevuje od mája 2011 W. G. - C., Z..F..P.. (predškolské zariadenie), kde náklady hradí matka sama, napriek tomu otec začína vybavovať škôlku v mieste svojho bydliska, čo matke oznámil listom zo dňa 19.3.2013 a žiadal ju o formálny súhlas. Ona s tým nesúhlasí, zmena škôlky dieťaťu neprospeje, naopak, v novom prostredí bude trpieť.
Súd prvého stupňa mal osvedčené, že sa u neho sa od 22.6.2012 (pod sp.zn. 17P 214/2012) vedie konanie na návrh matky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, v ktorom matka maloletého navrhuje zveriť do svojej osobnej starostlivosti a výživné zo strany otca určiť sumou 400,-- € mesačne. Ďalej od 20.7.2012 sa pod sp. zn. 17P 251/2012 vedie konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu na návrh matky, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania súdnym znalcom pedopsychológom. Uznesením zo dňa 2.7.2012, sp.zn. 17P 215/2012, súd prvého stupňa zamietol návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného a uloženia povinnosti podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.8.2012, sp.zn. 11CoP 389/2012, zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výživného tak, že otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na maloletého sumou 100,-- € mesačne od 2.7.2012, vo zvyšku návrh o určenie výživného zamietol a vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Úpravou predbežných opatrení sa umožňuje pružné riešenie takej situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Účelom predbežných opatrení je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje ich práva a záujmy. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže účelom predbežného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené. Z predmetného návrhu, ako aj z doterajšieho priebehu konaní vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nemu na čas po rozvode a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva rodičov, je nesporne zrejmé, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa pretrváva dlhodobý spor ohľadne maloletého, ktorého každodennú opateru zabezpečuje matka. Napriek mimosúdnej dohode vo veci styku otca s maloletým, koná otec svojvoľne, nedodržiava obsah tejto dohody, čím narúša denný režim dieťaťa, ako aj matky, ktorá je nútená takto sa mu prispôsobovať. Navyše otec začína rozhodovať a aj konať bez predošlého dohovoru s matkou v takých veciach týkajúcich sa maloletého, o ktorých sa rodičia musia dohodnúť a nie iba pasívne strpieť rozhodnutie druhého, keď otec spôsobil neplatnosť európskeho preukazu zdravotného poistenia maloletého bez toho, aby mala matka o tom vedomosť a začína maloletému vybavovať škôlku v mieste svojho bydliska, hoci maloletý už predškolské zariadenie navštevuje. V záujme maloletého je, aby do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nemu mal rozhodnutím súdu zadefinované, ktorý z rodičov mu bude zabezpečovať osobnú starostlivosť a v akom rozsahu sa bude druhý rodič s ním stýkať. Ako predchádzajúce obdobie preukázalo, rodičia, pokiaľ aj dospeli k určitej dohode, nie sú schopní, a to predovšetkým otec, plniť jej obsah ani dočasne, teda do doby, kedy v konečnom dôsledku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. rozhodne súd.
Zárukou zdravého fyzického i psychického vývoja maloletého dieťa je predovšetkým pokojné domáce prostredie. V prípade, že mu toto nemôžu poskytnúť obidvaja rodičia súčasne z dôvodu ukončenia
ich partnerského vzťahu, musí byť snahou ich oboch vedieť sa dohodnúť o všetkých podstatných záležitostiach dieťaťa sa týkajúcich tak, aby sa ukončenie ich spolužitia dieťaťa dotklo čo najmenej. Predpokladom toho však je, že ani jeden z rodičov nebude presadzovať svoju vôľu jednostranne a svojvoľne na úkor druhého. Dieťa musí bez ohľadu na svoj vek pociťovať, že rodičia sa vzájomne akceptujú a nesprávajú sa voči sebe opozične. Určite nie je šťastným riešením vyhotovovanie obrazových záznamov z konfrontačných stretnutí rodičov za prítomnosti dieťaťa z akéhokoľvek dôvodu. To, či otec maloletému skutočne ukázal zbraň, ktorú má na uja, ako sa tvrdí v návrhu, môže potvrdiť alebo vyvrátiť len súdny znalec, rozhodne je však pre každého rodiča nutné vyvarovať sa akéhokoľvek konania či vyjadrovania sa pred dieťaťom, ktoré môže hoci len viesť k pochybnostiam o jeho adekvátnom výchovnom prístupe. Vo zvyšku súd návrh zamietol, keďže z hľadiska výkonu rozhodnutia nie je vhodné, aby miestom preberania dieťaťa bolo predškolské zariadenie, kde sa dieťa v určenú dobu nemusí z nejakého dôvodu nachádzať. Časť navrhovaného petitu ohľadne nepredvídateľných a neodkladných zmien týkajúcich sa výkonu styku, kedy sú rodičia povinní sa navzájom informovať za účelom zabezpečenia plynulej starostlivosti o dieťa a v prípade, že jeden z rodičov bude dlhšie odcestovaný, stráca nárok na kompenzáciu strateného času, je nadbytočná, keď účelom súdnej úpravy styku je oprávnenému rodičovi stanoviť presne dobu a rozsah styku s maloletým dieťaťom a miesto prevzatia, resp. odovzdania dieťaťa povinnému rodičovi. Z toho dôvodu bol návrh vo zvyšku zamietnutý. Uznesenie odôvodil ustanovením § 102 ods. l veta prvá, § 76 ods. l písm. a/, b/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa predbežné opatrenie nariadil, podal včas odvolanie otec dôvodiac ustanovením § 205 ods. 1, 2 písm. c/, e/ O.s.p. Väčšina uvádzaných informácií, na základe ktorých rozhodoval súd, sa nezakladá na pravde, ale sú to lži, poprekrúcané polopravdy, ničím nepodložené výmysly, ktoré hlboko poškodzujú jeho česť, narúšajú láskyplné vzťahy syna s otcom, traumatizujú maloletého syna. Vždy vo vzťahu k synovi aj matke maloletého vystupoval korektne, s úsilím a snahou o zachovanie pokojného riešenia súčasnej situácie, aby sa nijako nenarušil zdravotný vývin syna, aby syn bol spokojný po všetkých stránkach. Naopak matka s jej priateľom syna neustále využíva na jej boj proti nemu, syna stresuje, syn sa jej bojí, nechce pred ňou prezentovať svoje názory a city k nemu, o čom ho často informuje. Ako čo najlepšie pristupovať k svojmu synovi v tomto období a nerobiť kroky poškodzujúce syna sa radil s A.. Z. N. - sociálnom pracovníčkou a poradkyňou na linke pre deti a mládež „Linka detskej istoty UNICEF“, s A.. M. O. - detskou psychologičkou a bývalou súdnou znalkyňou v danej oblasti. Žiada o prehodnotenie daného rozhodnutia tak, aby bol maloletý syn zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že u otca bude celý párny týždeň, u matky celý nepárny týždeň, osobitne upraviť starostlivosť o syna vo vybraných hlavných sviatkoch, v prípade neočakávanej choroby rodiča, resp. neočakávanej súkromnej udalosti, pracovnej cesty, inej pracovnej aktivity v odvolaní podrobne uvedených; rodičia sa rovnakým dielom podieľajú na nákladoch spojených s výchovou a starostlivosťou o maloletého, obidvaja rodičia majú rovnaké neobmedzené práva týkajúce sa starostlivosti o majetok maloletého. V ďalšom otec uvádzal výhody striedavej starostlivosti o maloletého syna. Záznam na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol napísaný v časovej tiesni a pod citovým tlakom ihneď prvý pracovný deň po dni, keď bol maloletý svojvoľne odňatý matkou z jeho doterajšej rodiny z jeho známeho prostredia bez akéhokoľvek predchádzajúceho návrhu matky na styk maloletého s ním. Na základe toho má matka maloletého 720 hodín v mesiaci a on 83 hodín v mesiaci. Nerieši vôbec rannú starostlivosť o syna z jeho strany, nepracovné dni, spoločné dovolenky s maloletým a pod. Manželka nechcela syna s ním pustiť na dovolenku, hoci ju o to syn prosil, neumožnila mu stretnúť sa s ním v deň jeho štvrtých narodenín, často ho proti nemu štvala. Nedovolila mu o syna sa starať v čase, keď bola sama chorá. Nie je pravda, že dochádza k neustálemu prekračovaniu dohodnutej doby. Niekoľkokrát sa síce stalo, že došlo k prekročeniu tejto doby, ale vždy matku informoval. Sám syn inicioval, aby zatelefonoval matke, že chce s ním ešte zostať. O zámere odísť so synom na dovolenku v roku 2012 bola matka informovaná niekoľkými spôsobmi množstvo krát. O plánovaných dovolenkách v roku 2012, 2013 bol informovaný aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Priateľ jeho manželky N. W. ho vôbec nezaujíma, je to jeho osobná vec, že podvádza svoju manželku s tromi deťmi s jeho manželkou. Na rozdiel od jeho útoku na neho dňa 17.4.2013 nemá najmenší záujem sa s ním útočne konfrontovať alebo sa mu nejako vyhrážať fyzickým násilím. Tvrdenie matky, že syn mu musí na kameru poskytovať vyjadrenia, je matkou vymyslené a zavádzajúce. Maloletý syn mu niekoľkokrát povedal, že ho matka bije, kričí na neho, keď prejaví lásku a pozitívny cit voči otcovi v prítomnosti matky; hovorí mu o strachu, ktorý má pred matkou, keď spomenie otca, ako sa v byte strácajú darované veci od otca, niekedy je z matky taký vystresovaný, že sa úplne bojí hovoriť s otcom počas telefonátu. Tvrdenie matky maloletého,
že dňa 19.3.2013 bez vedomia matky zrušil platný európsky preukaz zdravotného poistenia maloletého s tým, že si vybavil vydanie nového, v dôsledku čoho matke zostal neplatný preukaz, čo zistila len náhodou, pretože matka mu žiaden preukaz pre dieťa nedala, čím dospel k záveru, že ho stratila a je potrebné vydať nový európsky preukaz. Dňa 20.3.2013 ráno viezol do práce jeho suseda kamaráta a cestou išli okolo bydliska matky maloletého. V tom čase z vchodu bytového domu vyšiel syn v spoločnosti manželky a jej priateľa. Išiel za synom pozdraviť ho a pobozkať, avšak matka maloletého a jej priateľ mu v tom ihneď začali brániť. Syn prejavil želanie ísť do škôlky s ním a nie s matkou a jej priateľom. Matka maloletého mu stále zakazuje a bráni filmovať na videokameru, resp. fotiť na fotoaparát, mobilný telefón svojho syna, čo ho uráža, lebo mu bráni v dôležitej činnosti - tvorbe foto a video archívu s fotografiami a nafilmovanými nahrávkami syna. Tvrdenie matky o jeho vybavovaní škôlky v mieste bydliska je opäť polopravda, pretože zatiaľ do žiadnej materskej škôlky nevolal, nenavštívil ju z dôvodu vybavenia miesta a pod., hoci je pravda, že táto daná škôlka v A. je oveľa výhodnejšia z rôznych pohľadov a bol by rád, kedy ju syn navštevoval. Manželka vôbec nekonzultuje výchovu, rozhodnutia o maloletom, jeho zdravotný stav a pod. s ním ako s druhým rodičom. Svojvoľne mu oznámila, že už s ním nebude ohľadne syna komunikovať e-mailovou formou alebo cez doporučené listy, ale len prostredníctvom právnych zástupcov. Celý čas spoločného rodinného života s matkou maloletého sa snažil o vytvorenie zdravého spravodlivého a čestného rodinného prostredia a pohody vo vzťahu, zabezpečoval rodinu po materiálnej stránke a snažil sa, aby zo syna vychovali slušného človeka a vytvorili mu najvhodnejšie prostredie pre jeho zdravý vývin. Jeho práca mu umožňuje zadeliť si pracovné povinnosti tak, aby bol plne k dispozícii synovi, jeho sociálne, materiálne, finančné pomery mu plne umožňujú striedavú osobnú starostlivosť o syna. Sám vyrastal v láskyplnej slušnej rodine, kde neboli hádky, osočovanie, klamstvá, rozvod a pod., a preto aj odtiaľ vie, ako má vychovávať syna. Chce poskytnúť synovi láskyplnú oporu, kvalitnú starostlivosť a splniť jeho túžby žiť v spoločnej domácnosti aj s otcom, nielen s mamou.
Matka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodila, že žiadosť o rozvod podávala v situácii, ktorá bola kvôli panovačnému a agresívnemu správaniu manžela pre ňu a syna úplné neúnosná a nebolo možné zotrvať ďalej v spoločnej domácnosti. Po odchode sa snažila viesť situáciu v čo najväčšom pokoji s cieľom dohodnúť sa, mnohokrát mu vychádzal v ústrety. Naopak manžel neustále stupňoval verbálne útoky a hrozby voči nej. Navonok sa prezentuje ako obeť, pričom pokračuje v stupňovaní klamstiev a výmyslov, osočuje ju, krivo obviňuje. Dokonca odporuje aj sám sebe. Ako dôkazy vyberá len listy, e-maily, kde sa snaží vyvolať dojem, aký je dobrý rodič a manžel, ale jeho skutočná komunikácia voči nej je útočná, plná dešpektu, arogancie. Čo sa týka dohody s otcom, túto samozrejme konzultovala so svojou právnou zástupkyňou, ale s tým, že jej tlmočila, že uzatvára dohodu s otcom v oveľa širšom rozsahu, než považovala za prínosné preto, aby upokojila situáciu, keďže sa stalo, že otec jej trhal syna z rúk už pri ich prvom spoločnom stretnutí po odchode z domácnosti. Obsah dohody o styku otca so synom nediktovala, iniciatívnejší bol otec. Sám syn ukázal škrabanec „od ocka“. V súvislosti so stykom otca so synom vychádzala otcovi v ústrety s výmenou dní, kedy so synom nemohol byť, resp. odobratie syna otcom v dňoch, kedy s ním vôbec nemal podľa podpísanej dohody byť. Sama dohodu dodržiavala na 100%. Zistila, že manžel využíva čas určený na stretnutia so synom na jeho manipuláciu a nechcela, aby sa tento čas rozšíril na dlhšiu dovolenku, pretože sa bála ďalších následkov na syna. Viackrát ho prosila, aby synovi dovolenku nesľuboval, aby ho nenútil presviedčať ju, že syn na dovolenku chce ísť. Sám potvrdil, že syna si berie v rozpore s dohodou. Vždy pred odchodom ku nej synovi zorganizoval nejakú činnosť, resp. mu povedal, čo by mohli robiť, keby nemusel ísť k mame a syna následne donútil, aby jej zavolal a vypýtal si povolenie zostať dlhšie. Opakovane syna bez akéhokoľvek oznamu viackrát vrátil v dlhom oneskorení, zobral si ho v rozpore s dohodou, alebo ho nevrátil vôbec. V zásade celú váhu rozhodovania preniesol na 4-ročné dieťa, ktoré mu od strachu vychádzalo v ústrety a snažilo sa medzi nich čas rozdeliť. Pokiaľ otec vykonal nejakú aktivitu v rozpore s dohodou, najskôr sa snažil dodatočne na ňu získať od nej súhlas a keď zastrašovaním nedostal čo chcel, bez ostychu jej napísal sms alebo e-mail, kde napísal klamstvo o tom, že mu niečo odsúhlasila, čo sa vôbec nestalo. Tvrdenie otca ohľadne konfliktu dňa 20.3.2013 je absurdné. Jeho a jeho priateľa vybavenie kamerou jednoznačne poukazuje na zámer vyprovokovať konflikt s cieľom zdiskreditovať ju a jej priateľa. Vôbec si ale neuvedomil, že týmto konaním vystavil svojho syna enormnému stresu. Vyjadrenia o vyhrážkach jej priateľa sú lživé a vymyslené. Jej priateľ je nekonfliktný človek a naopak, p. Ť. často vyslovoval vyhrážky. O tom, že na kameru nakrúca p. F., povedal on, a aj na polícii pri ďalšom svojvoľnom odobratí syna dňa 17.4.2013, čím ho priamo usvedčil z toho, že protiprávne nakrúcal ju, jej priateľa. Vzhľadom na to, že p. Ť. si opakovane snažil zabezpečiť alibi neprestajným nahrávaním syna, že má prísť po neho on, v snahe nestresovať syna nechávala p. Ť., aby ho do škôlky odviezol
napriek tomu, že svoj nesúhlas opakovane vyjadrovala. Jeho konaním bol syn natoľko stresovaný, že jej často ráno hovoril, že nechce ísť s otcom, že sa bojí. Nevadí jej, že syna nahráva ako trávi svoj čas a pod. Poukazovala na to, že využíva čas so synom na jeho manipuláciu a vynucovanie si od syna „alibi“ na kameru, či telefón. V dôsledku nerešpektovania jej opakovaných žiadostí, aby jej p. Ť. svoje osočujúce a účelové maily, ktorými zahlcoval jej mailboxovú schránku, nezasielal do práce, zabezpečila automatické vymazávanie mailov z jeho adresy. Je ochotná kedykoľvek poskytnúť kompletnú sms a e- mailovú komunikáciu s ním. Nie je pravda, že syn nemá rád jej priateľa. Lživé a urážajúce sú aj jeho tvrdenia, že syn nemal veci na oblečenie, hračky, že sa nachádzal v nevhodnom prostredí. Nevyhadzuje synovi hračky, naopak opakovane ich k otcovi nosí, slnečné okuliare, ktoré má syn od neho, sú viditeľné na viacerých fotkách, ktoré priložil sám otec. Tvrdenia otca, že kričí na syna, bije ho, keď hovorí o otcovi, považuje za nevhodné, za osočovanie. So synom o ňom hovorí čo najmenej, reaguje len na veci, ktoré jej syn komunikuje a rozhodne ho za prejavený názor netrestá. Samotným dôkazom sú vlastné záznamy manžela, kde syn v jej prítomnosti svoje názory bežne komunikuje. O synovi ho podrobne informuje. Sám sa zamotáva do svojich vlastných tvrdení, čo je zrejmé z e-mailovej komunikácie. Manžel vie, že klasický zdravotný preukaz syna stratili už dávno a používal len európsky, ktorý mu bežne odovzdávala, tvoril štandardnú výbavu, ktorú by si nedovolila otcovi nedať, pretože by tým mohla ohroziť syna. A.. Ť. svojvoľne zrušil jediný platný doklad, ktorým disponovali. V súčasnosti ani nie je možné disponovať dvomi zdravotnými preukazmi. Nový preukaz si sám otec prevzal a neodovzdal jej ho až do 6.5.2013. Predtým sa jej pokúsil podstrčiť na podpis dokument, kde okrem prevzatia preukazu mala podpísať, že svojím podpisom potvrdzuje, že preukaz p. Ť. odovzdá kedykoľvek a bez akýchkoľvek zbytočných otázok. Prijatie predbežného opatrenia, hoci aj na krátky čas, a tým, skutočnosti, že p. Ť. je nútený akceptovať stanovené pravidlá, malo okamžitý pozitívny účinok a ich situácia sa radikálne zlepšila, napríklad aj tým, že syn je v pohode, zlepšil sa mu spánok, spí bez zlých snov, odchody do škôlky sa realizujú bez stresových situácií vyvolávaných p. Ť., frekvencia a intenzita tlaku na syna a verbálnych útokov voči nej sa výrazne znížili. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech.
Podľa § 102 ods. l veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. l písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, ako to aj sám súd prvého stupňa správne uvádzal, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len ten účastník, ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal. Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov, nároky navrhovateľa predbežného opatrenia, záujmy účastníkov, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 77 O.s.p.; stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu na súde prvého stupňa sa vedie konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ako aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. Ť., narodenému dňa 5.8.2008, na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov, že jeho rodičia nežijú spolu a že medzi nimi je dlhodobo napätý, konfliktný vzťah, nevedia sa dohodnúť; že dané konania nie sú právoplatne skončené. V prejednávanej veci ide (len) o dočasnú úpravu na základe návrhu matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému Z. na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov (vo veci vedenej pod sp.zn. 17P 251/2012). Je tiež nepochybné, v roku 2012 súd prvého stupňa návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v obdobnom znení zamietol, keď krátko predtým rodičia uzavreli pred kolíznym opatrovníkom rodičovskú dohodu (uvádzanú rodičmi vyššie).
Zo samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z listín predložených obomi rodičmi, vyplývajú podstatné okolnosti, ktoré má na mysli ustanovenie § 75 ods. 2 O.s.p. Sú dostatočne uvedené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Totiž bolo osvedčené, že otec uzavretú dohodu nerešpektuje, medzi rodičmi sú naďalej napäté vzťahy, čoho svedkom je ich syn. Ničím relevantným otec neosvedčil, ani len netvrdil, že po uzavretej dohode nastali nové, podstatné, právne skutočnosti odôvodňujúce zmenu dohody. Otec pristúpil na dohodu, nemal námietky, výhrady; nová dohoda medzi rodičmi uzavretá nebola. Z chovania účastníkov konania, z obsahu spisu, vyplýva, je osvedčená, naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania predbežným opatrením v navrhovanom znení. Je v záujme maloletého dieťaťa, či už (konečne) bude mať pokojné prostredie na svoj život. V tomto štádiu konania neboli dané podmienky pre rozhodovanie súdu o striedanej starostlivosti o maloletého Z..
Ako už bolo uvedené vyššie, matka uviedla konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú naliehavú potrebu predbežnej úpravy, ktoré vyplývajú aj z obsahu spisu. V odvolacom konaní nenastali také podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vychádzajúc z ustanovení § 211 ods. 2, § 154 ods. l, § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a z vyššie uvedených právnych skutočností, potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Nezhody, ktoré medzi rodičmi maloletého Z. existujú, pretrvávajú, je potrebné, aby si tieto vyriešili sami, nezaťahovali do nich aj maloletého Z.. Je potrebné, aby obaja rodičia sa v budúcnosti vyvarovali unáhlených reakcií, aby sledovali vždy a v prvom rade záujem maloletého Z., aby mali stále na pamäti svoje rodičovské práva, ale predovšetkým povinnosti, zodpovednosť za jeho výchovu. Je v prvom rade v záujme maloletého Z., aby už aj v období do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k nemu boli (dočasne) upravené pomery k nemu, aby jeho výchovné prostredie bolo ustálené, pokojné. Za týmto účelom je povinnosťou oboch rodičov, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií a svojou aktívnou činnosťou napomohli súdu vec s konečnou platnosťou vyriešiť.
Odvolací súd nedoručoval otcovi vyjadrenie matky k jeho odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, pretože v ňom matka (opakovane) uvádzala dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Aj prípadné vyjadrenie sa otca k danému vyjadreniu, jeho vedomosť o takomto vyjadrení, by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu, nemalo by vplyv na vecnú a právnu správnu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu otcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.