Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-264-2012.pdf
PDF · 162.74 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/264/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. J. XXXX/X, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 8 041,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.949,31 € s 9,25 % úrokom z omeškania od 3.5.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 25.5.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 8 041,26 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 104,35 eur a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7 574,84 eur od 25.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej v texte označovaný aj ako právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 19.1.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), na základe ktorých boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8 141,26 eur, ktorá pozostávala z istiny 7 674,84 eur, úroku z omeškania 466,42 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ uplatnil návrhom aj úrok z omeškania odo dňa 2.12.2011, t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že nenastala konečná splatnosť úveru, podľa uvedenia v návrhu si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s odkazom navrhovateľa na § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom na jeho znenie účinné od uvedeného dátumu, pre prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola na spravovanie sa pri nesplnení povinnosti dlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na § 517 OZ a nariadenie vlády SR č. 586/2008 Z. z. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa po postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu uhradila sumu 100 eur. Dlžná suma ku dňu podania návrhu je v sume 8 041,26 eur a pozostáva z istiny úveru vo výške 7 574,84 eur (rozdiel medzi istinou a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), úroku z omeškania vo výške 466,42 eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky). Samostatne uplatňovaný úrok z omeškania v sume 104,35 eur bol vypočítaný vo výške 9,25 % zo sumy 7 624,84 eur od 2.12.2011 do 24.1.2012.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd výzvou zo dňa 20.11.2012 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí istinu, či istina obsahuje aj nejaký úrok, poplatky prípadne zmluvné pokuty, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou výškou sadzby je úrok z omeškania počítaný) a koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkovo zaplatila a ako boli tieto splátky započítané. Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov). Navrhovateľ na výzvu súdu odpovedal tak, že zaslal súdu dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, výpis z účtu odporkyne a inak na výzvu súdu nereagoval.
Súd ďalej výzvou zo dňa 22.4.2013 vyzval navrhovateľa, aby si navrhovateľ splnil povinnosť, danú mu v § 120 ods. 4 O.s.p. a doručil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o úvere, tvrdené v návrhu a doručil aj dôkaz, že odstúpenie od zmluvy o úvere sa dostalo do dispozície odporkyne. Ďalej súd vyzval, aby bol súdu označený dôkaz, ktorý má súd vykonať na tvrdenie odporkyne k tomu, že na dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 22.10.2010 nie je vlastnoručný podpis odporkyne a ďalej aby označil dôkaz, ktorým bude zo strany navrhovateľa preukázané, že podmienky zmluvy medzi SLSP a.s. a odporkyňou boli s ňou individuálne dojednané, inak ich súd za také nebude považovať a bude skúmať ex offo, či nie sú podmienky dané do zmluvy o úvere uzavretej s odporkyňou podmienkami neprijateľnými. Navrhovateľ po výzve súdu zaslal overenú fotokópiu zmluvy o splátkovom úvere a ďalej súdu doručil Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011 bez doručenky preukazujúcej doručenie odporkyni a oznámil súdu, že podľa článku II. bod 2 odporca vyhlásil, že bol oboznámený s príslušnými VOP a mal za to, že dohodu aj zmluvu podpísala odporkyňa.
Navrhovateľ, predvolaný riadne a včas sa na prvé pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil.
Advokátsky koncipient zastupujúci na pojednávaní advokátsku kanceláriu, zastupujúcu navrhovateľa na druhom pojednávaní predniesol, že pokiaľ sa týka návrhov zo strany navrhovateľa na vykonanie dôkazov, musí sa informovať u navrhovateľa, či bude navrhovateľ navrhovať znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu odporkyne na dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Navrhovateľ na podanom návrhu v celom rozsahu trval.
Odporkyňa k návrhu dala na pojednávaní k veci ústne vyjadrenie, v ktorom uviedla, že 19.1.2007 podpísala so SLSP a.s. Zmluvu o úvere a požadovala od banky úver 150.000,-Sk. Nikdy nepožadovala od banky sumu 100.000,-Sk, ktorú zistila z prehľadu platieb, vyhotovenej bankou. V skutočnosti od banky obdržala iba čiastku 147.000,-Sk, nebola jej vyplatená čiastka 3.000,-Sk, banka si ich strhla ako poplatok za spracovanie úveru. Poplatok za správu úveru nedohodovala, všetky podmienky zmluvy určila banka, nič s bankou nedohodovala, ani výšku úroku. Banka jej nič neoznamovala o prípadnej zmene úroku a nepoznala ani výšku úroku z omeškania. Koľko skutočne dlží uviesť nevedela.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.1.2007, všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/ XXXX/CE zo dňa 24.3.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1, pokusom o zmier zo dňa 25.4.2012, výzva k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výzvou súdu pre navrhovateľa na špecifikáciu istiny, úroku z omeškania, výpisom z účtu odporkyne, prehľadom splátok odporkyne, dokladmi odporkyne o úhradách, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporkyni v tomto konaní, a to v sume 8 141,26 eur pozostávajúcej z istiny 7 674,84 eur, úrokov 466,42 eur, s počtom dní omeškania 1220.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 8 091,26 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011. Súdu nebola predložená doručenka, ktorou právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky.
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.1.2007 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Podľa článku I. zmluvy bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 4 979,09 eur (150 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný úver - bezúčelový, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá vo výške12,60 % v deň uzatvorenia zmluvy, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo, poplatok za poskytnutie úveru 99,58 eur (3 000 Sk), poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 84,71 eur (2 552 Sk), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, počet splátok 96, splatnosť prvej splátky 20.2.2007, konečná splatnosť úveru 20.1.2015, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca a ročná percentuálna miera nákladov 15,07 %. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami. V článku I. bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok podľa zmluvy, a to i v prípade ich zmien. Článok II. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP účinnými od 1.8.2002 a úverovými podmienkami veriteľa účinnými od 1.2.2006, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. II. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. II bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.
Predložené Všeobecné obchodné podmienky sú účinné od 1.8.2002, súdu boli doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006, Dodatku č. 5 účinného od 1.12.2006. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 5 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase od vzniku zmluvy ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Z pokusu o zmier zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že odporkyňa bola navrhovateľom vyzvaná na zaplatenie záväzku do 2.5.2012 v sume 616,42 eur, z toho úrok z omeškania predstavuje 466,42 eur a náklady na inkasné konanie 150 eur.
Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011 súd zistil, že navrhovateľ oznamoval odporkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 20.4.2011 a súčasne žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky v sume 8 342,36 eur najneskôr do 4.5.2011, doručenka o doručení výzvy odporkyni súdu nebola predložená. Výška dlžnej sumy pozostávala z pohľadávky 7 674,84 eur, úrokov z omeškania 466,42 eur, zákonných úrokov 51,10 eur a nákladov v sume 150 eur.
Z Výpisu z účtu odporkyne vyplýva, že účet mala založený dňa 18.1.2007, úver bol odporkyni poskytnutý dňa 19.1.2007 takým spôsobom, že odporkyni veriteľ na účte najskôr strhol poplatok za poskytnutie úveru v sume 3 000 Sk, ktorý je vo výpise z účtu označený ako bezhotovostná splátka v úveru a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, a až následne odporkyňa čerpala úver. Vo výpise z účtu predloženého navrhovateľom je uvedené, že odporkyňa čerpala sumu 4 979,09 eur (150 000 Sk), avšak z úplného výpisu z účtu predloženého odporkyňou, ktorý jej zaslal pôvodný veriteľ, súd zistil, že odporkyni bolo dňa 19.1.2007 umožnené čerpať úver len vo výške 4 879,51 eur (147 000 Sk). Ako vyplýva z výpisu z účtu odporkyne súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok, odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi sumu 830,20 eur. Z návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi 100 eur a to dňa 19.10.2011 v sume 50 eur a dňa 24.1.2012 v sume 50 eur. Z výpisu súd ďalej zistil, že odporkyni boli účtované poplatky za vedenie účtu 1,99 eur (60 Sk) mesačne a od 31.10.2010 vo výške 2,99 eur mesačne, odporkyňa tak uhradila poplatky za vedenie účtu v sume 105,50 eur. Ďalej jej boli účtované poplatky za I. upomienku 2 x 6,64 eur (200 Sk), poplatky za II. upomienku 2 x 16,60 eur (500 Sk) a poplatky za III. upomienku 2 x 23,24 eur (700 Sk). Veriteľ tak účtoval odporkyni poplatky celkom vo výške 198,46 eur. Splátky odporkyne neboli najskôr započítavané na istinu, ale na poplatky, úroky z omeškania, až potom na úroky a nakoniec na istinu.
Oboznámením sa s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011 súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporca ako dlžník uznal záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a pozostáva podľa tejto listiny z istiny 7 674,84 eur, príslušenstva pohľadávky 466,42 eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 7 674,84 eur od 24.3.2011 do splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na inkasné konanie 150 eur. Ďalej je v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.5.2010 uvedené, že Dlžník sa zaviazal splatiť svoj dlh v 7 splátkach s dátumom prvej splátky dňa 31.10.2011, splátky splatné 31 deň v mesiaci, výška 1.-6. splátky je 100 eur, výška poslednej splátky je 8 255,70 eur a dátum splatnosti poslednej splátky 30.4.2012. V bode 3.4 dohody sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 3.5 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.
Odporkyňa pri výsluchu po zákonnom poučení podľa § 131 O.s.p. zopakovala údaje k zmluve o úvere uvedené v jej vyjadrení pred nariadením dokazovania, teda z jej výsluchu vyplynulo, že požadovala od pôvodného veriteľa úver 150 000 Sk, od banky obdržala čiastku 147 000 Sk, nakoľko 3 000 Sk si banka strhla ako poplatok za spracovnie zmluvy, poplatok za správu úveru si s bankou nedohadovala, banka rozpočítala výšku splátky a určila splatnosť prvej splátky, počet splátok, aj konečnú splatnosť úveru a úrok z úveru. Nemá vedomosť o tom, či sa výška úroku menila, banka jej nič neoznamovala, nepoznala výšku úroku z omeškania. Po nahliadnutí na kópiu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach založenú v súdnom spise poprela, žeby na listine bol jej vlastnoručný podpis v akejkoľvek časti listiny. Poprela jej podpis v časti „dlžník“, záväzok navrhovateľa neuznala, dala súdu do pozornosti rozdielnosť podpisov na zmluve o splátkovom úvere, ktorý nespochybnila, že je jej vlastnoručný a na rozdielnosť písma v podpise na dohode u dlžníka. Ďalej uviedla, že úver brala pre sestru. Nebola v kontakte so žiadnou osobou ohľadom dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Dodala, keďže peniaze prevzala z pôžičky jej sestra, že je možné, že sestra vytelefonovala aj zaslanie dohody.
Odporkyňa súdu predložila doklady o úhradách splátok zo dňa 20.2.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa 20.3.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa 30.4.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa 24.5.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa 14.9.2007 vo výške 8 000 Sk. Odporkyňa ďalej oznámila, že dňa 17.10.2011 uhradila navrhovateľovi sumu 50 eur a dňa 20.1.2012 sumu 50 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom. Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah, ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. v odkaze pod čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej
právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku, atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplynulo z výpovede odporkyne, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely a mala postavenie spotrebiteľa.
Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva z porušenia práva. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým bola písomne uzavretá Zmluva o úvere, uzavretá na jednej strane s pôvodným veriteľom, ktorým bola banka a odporkyňou na druhej strane. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval len na základe predloženej predmetnej zmluvy, o ktorej tvrdil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa spravuje režimom Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženým dôkazom, výpisom z účtu odporkyne začínajúcim dňom 18.1.2007 založením účtu, súd dospel k záveru, že právny vzťah vzniknutý týmto dňom medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom , treba podriadiť pod hypotézu práve právnej normy ustanovenia § 657 OZ, ktorá dopadá na súdom zistený skutkový stav a ďalej podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a ustanovenia jeho písmena a), podľa ktorého sa na účely tohto zákona sa rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd z dôkazu, predloženého navrhovateľom vyvodil, že pôvodný veriteľ prenechal odporkyni peniaze jednak vo výške 3 000 Sk ešte pred podpisom zmluvy o úvere, datovanej dňom 19.1.2007. Súd z dôkazu vyvodil, že medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou boli uzavreté dňa 19.1.2007 dve zmluvy, jedna bola zmluvou o pôžičke na čiastku 3 000 Sk, v písomnej zmluve o splátkovom úvere zo dňa 19.1.2007 označená ako poplatok za poskytnutie úveru, pričom z vyššie citovaného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, avšak ak sa uzatvára medzi dodávateľom a spotrebiteľom, čo je splnené z tohto záväzkového vzťahu, vyžaduje sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky písomná forma, ktorej nedostatok spôsobuje podľa zákona č. 258/2001 Z.z. neplatnosť zmluvy o pôžičke a druhou bola tiež zmluva o pôžičke na čiastku 147 000 Sk, uzavretá dňa 19.1.2007. K nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy súd dodáva, že aj podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa názoru súdu je nelogické, aby najprv požadovala banka poplatok za poskytnutie úveru, započítavala ho ako svoju pohľadávku ešte pred tým, ako vôbec vznikla pohľadávka odporkyne, s ktorou banka preukázateľne podpísala zmluvu o úvere až 19.1.2007 a podľa prehľadu transakcií na účte odporkyne jej boli finančné prostriedky poskytnuté až dňom 19.1.2007. Z týchto dôvodov má súd za to, že sa jedná o dve zmluvy.
Súd nemal pochybnosti, že zmluva o pôžičke na sumu 3 000 Sk vznikla s ostatnými podstatnými náležitosťami, pretože podľa výpisu z účtu z 19.1.2007 je zrejmé, že veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžník/odporkyňa/ bola špecifikovaná jeho konkrétnym číslom účtu, na ktorý jej boli poukázané dňa 19.1.2007 veriteľom požičané peniaze, ktoré boli odporkyni skutočne odovzdané, o čom svedčí bezhotovostné čerpanie dlžníkom, poznamenaný vo výpise Slovenskej sporiteľne a.s. dňom 19.1.2007 v sume 147 000 Sk. Súd mal výpisom z účtu predloženým odporkyňou preukázané, že odovzdaním peňazí dlžníkovi vo výške nie 150 000 Sk ale iba 147 000 Sk medzi zmluvnými stranami vznikol právny vzťah z pôžičky dňa 19.1.2007, pri ktorom nebolo navrhovateľom v konaní preukázané, že sa jeho právny predchodca a odporkyňa dohodli podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ na úrokoch ohľadom takejto
výšky poskytnutých prostriedkov a bolo potrebné súdom vyvodiť, že pre nedostatok písomnej formy vyžadujúcej sa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a § 40 ods. 1 OZ sú takéto spotrebiteľské zmluvy o pôžičke zmluvami neplatnými.
Súd zistil, že podľa výpisu z účtu predloženým odporkyňou začínajúcim dňom 19.1.2007 a aj z výpovede odporkyne, ktorá uviedla že žiadala úver vo výške 150 000 Sk, avšak banka jej poskytla len sumu 147 000 Sk, a sumu 3 000 Sk jej strhla ako poplatok za spracovanie zmluvy, odporkyňa reálne nedostala pôžičku v požadovanej výške 150 000 Sk, ale iba vo výške 147 000 Sk, nakoľko si pôvodný veriteľ uplatnil z čiastky 150 000 Sk sumu 3000 Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a odporkyňa mala na svojom účte formálne vykázaných bankou, pripísaných síce 150 000 Sk, ale dňa 19.1.2007 nemohla platne podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere čiastku 150 000 Sk z účtu reálne vybrať. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka 3000 Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 150 000 Sk. Banka poplatok za poskytnutie úveru započítavala ako svoju pohľadávku voči dlžníkovi ešte pred tým, ako vôbec vznikla pohľadávka odporkyne, s ktorou banka preukázateľne podpísala zmluvu o úvere až 19.1.2007 a podľa prehľadu transakcií na účte odporkyne jej boli finančné prostriedky poskytnuté až dňom 19.1.2007. Z týchto dôvodov má súd za to, že sa jedná o dve zmluvy a vyvodil existenciu dvoch pôžičiek poskytnutých odporkyni, jednej vo výške 3000 Sk a druhej vo výške 147 000 Sk s tým, že obe považoval bez dodržania ich písomnej formy za neplatné. Uvedené podľa názoru súdu tiež nasvedčuje tomu, že sa jedná o právny vzťah, vzniknutý zo zmluvy o pôžičke, u ktorej neboli dohodnuté úroky a nie o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej má byť jednou z podstatných náležitostí aj záväzok dlžníka zaplatiť úroky, pretože bez tohto záväzku sa jedná s poukazom na ustanovenie § 675 OZ o zmluvu o pôžičke. Z výpisu z účtu pôvodného veriteľa jeho deklarovaním o hotovostnej splátke odporkyne vo výške 3000 Sk povinnosť odporkyne zaplatiť dlh z pôžičky zanikla a súd sa ďalej touto pôžičkou nezaoberal.
Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011 sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou. Odporkyňa pri výsluchu poprela potvrdenie svojej vôle svojím podpisom byť viazaná obsahom Dohody. Aj bez znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie je aj laikovi zrejmé, že sa podpis na zmluve a na dohode nejavia ako zhodné. Súd považuje dohodu za neplatnú, odporkyňa neprejavila vôľu uzavrieť dohodu, pričom na nej chýba jedna z podstatných náležitostí a to podpis osoby uznávajúcej záväzok a preto súd ani nebral v konaní túto dohodu za dôkaz spôsobilý viesť súd k inému záveru o rozhodnutí vo veci, než k akému súd dospel, a to pre neplatnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.
Ak pôvodný veriteľ umožnil dňa 19.1.2007 odporkyni disponovať sumou 147 000 Sk na účte, bez osobitnej písomnej zmluvy uzavretej na túto čiastku, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 a nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z pôžičky a už vôbec nie o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka. Vychádzajúc z výpisu z účtu odporkyne súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zo zmluvy o úvere o výške úveru 150 000 Sk odpočítal odporkyni bez reálneho poskytnutia sumy 3 000 Sk túto čiastku ako svoju pohľadávku. Teda podľa vykonaného dokazovania do výšky úveru 150 000 Sk ani plnenie veriteľa na úvere alebo na pôžičke neexistovalo. Odporkyňa podľa výpisu z účtu zaplatila na splátkach 930,20 eur, z toho do dňa postúpenia zaplatila 830,20 eur, tak ako vyplýva z výpisu z účtu a sumu 100 eur po postúpení pohľadávky ako vyplýva z návrhu. Pri závere o neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo by možné uplatňovať aj posudzovať nárok navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ktorý v ods. 1) cit. ustanovenia ukladá tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, povinnosť obohatenie vydať.
Súd sa preto zaoberal povinnosťou odporkyne vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 451 ods. 1, 2 O.s.p. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 O.s.p. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Nárok na vrátenie pôžičky vznikne veriteľovi až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Lehota splatnosti pôžičky zo dňa 19.1.2007 je uvedená v zmluve o úvere dňom 20.1.2015. Považujúc zmluvu o úvere z 19.1.2007 za neplatnú pre jej formálny nedostatok spočívajúci v písomnej forme, nebolo možno akceptovať ani deň skončenia záväzkového vzťahu v nej uvedený, ktorý z časového hľadiska ani nenastal. Navrhovateľ listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 25.4.2012 vyzval odporkyňu na úhradu záväzku najneskôr do 2.5.2012, dňom nasledujúcim sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou dlžnej istiny.
Z úplného výpisu z účtu predloženého odporkyňou, ktorý jej zaslal pôvodný veriteľ, súd zistil, že odporkyni bolo dňa 19.1.2007 umožnené čerpať úver len vo výške 4 879,51 eur (147 000 Sk). Súdu bolo výpisom z účtu preukázané, že odporkyňa dňa 19.1.2007 získala od navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 4 879,51 eur (147 000 Sk). Ako vyplýva z výpisu z účtu odporkyne súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok, odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi sumu 830,20 eur. Z návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi 100 eur a to dňa 19.10.2011 v sume 50 eur a dňa 24.1.2012 v sume 50 eur. Odporkyňa tak splatila navrhovateľovi finančné prostriedky celkom vo výške 930,20 eur. Odporkyňa na istine neuhradila navrhovateľovi sumu 3 949,31 eur a preto súd zaviazal odporkyňu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 3 949,31 eur vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami a vo zvyšku pohľadávky súd návrh zamietol. Súd priznal navrhovateľovi tiež úrok z omeškania vo výške 9,25 % od 3.5.2012 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.
V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú (adhéznu), predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou - spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať a mohla predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.
V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v predchádzajúcej časti rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 19.1.2007 ako aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011, ktorej účastníkom je odporkyňa na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne (spotrebiteľa), teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Skúmaniu zmluvných podmienok súdom nebráni ani fakt, že navrhovateľ je novým veriteľom odporkyne, pretože ani postúpením pohľadávky na navrhovateľa zmluva o úvere spotrebiteľský charakter nestráca, nový veriteľ iba stráca voči spotrebiteľovi postavenie dodávateľa.
Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. I. bod 1. zmluvy o úvere, podľa ktorej je dlžník povinný za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké ďalšie podmienky, spojené s úverom, má spotrebiteľ plniť. Ustanovenie v čl. 1 bod 1 o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 3 000 Sk z prostriedkov úveru a o poplatku za správu úveru 60 Sk mesačne považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, avšak z výpisu z účtu odporkyne je zrejmé, že navrhovateľ účtoval odporkyni aj poplatky za upomienky. Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 1,99 eur mesačne, pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška zvyšovala
na 2,99 eur mesačne), pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré neobdržala odporkyňa žiadnu službu či plnenie, súd navrhovateľovi plnenie z poplatkov rozsudkom nepriznal.
Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. I bod 2., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok i v prípade ich zmien v súlade so zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Dlžník tak vo svoj neprospech súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv podľa výpisu z účtu vykonala inkaso z účtu na poplatkoch, úrokoch z omeškania a úrokoch. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že strany zmluvy prejavili vôľu uzavrieť ju písomne a považoval preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti I bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke čl. I bod 2 zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky.
Súd považuje zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere v článku II. bod 3 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie. Súd má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany vo vyjednávacej sile a naopak, majú z nej plynúť výhodnejšie podmienky pre dodávateľa (veriteľa) a preto je podľa § 52 ods. 2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 8 041,26 eur, z toho mu súd priznal sumu 3 949,31 eur a do zvyšku tejto sumy (o 4 091,95 eur) návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 49,11 % a u odporkyne 50,89 %, čo znamená, že čistý úspech odporkyne je vo výške 1,78 %. Úspešná odporkyňa trovy konania neuplatnila a preto súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).