Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-77-2013.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: J. W. X. Y..X.., Š. X/A, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: O. Q., A.. XX.X.XXXX, A. X, XXX XX A. T. o zaplatenie sumy 723,38 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 630,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.6.2006 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 204,02 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 66,38 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 137,64 eur titulom trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 16.4.2007 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 723,38 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o úvere. Uviedol, že žalovaný požiadal dňa 4.1.2006 žalobcu o vydanie kreditnej karty a poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000 Sk. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 4.1.2006 žiadosť a zmluvu o vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi požadovaný úver formou úverového rámca a vydať mu na tento účel kreditnú kartu a súčasne povinnosť žalovaného ako dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky spojené s úverovým rámcom. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný čerpal úver do výšky poskytnutého úverového rámca. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku, vyzval ho žalobca na jeho uhradenie výzvami zo dňa 21.2.2006 a 3.5.2006. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, vyhlásil žalobca ku dňu 15.6.2006 mimoriadnu splatnosť úveru na celkovú sumu 21.057,46 Sk. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 19.000 Sk, z nezaplatených úrokoch za obdobie do 15.6.2006 vo výške 719,03 Sk, z nezaplatených úrokoch z omeškania do 15.6.2006 vo výške 1.013,40 Sk a z nezaplatených poplatkoch vo výške 1.060 Sk.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 21.3.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to žiadosťou a zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 4.1.2006, oznámení o predčasnej splatnosti zo dňa 12.6.2006, vyčíslením pohľadávky zo dňa 6.3.2007, ako aj ďalšími listinnými dokladmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel dňa 4.1.2006 so žalovaným žiadosť a zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úverový rámec vo výške 20.000 Sk a vydal mu kreditnú kartu.
Listom zo dňa 12.6.2006 oznámil žalobca žalovanému, že vzhľadom na neplnenie si svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o karte, vyhlasuje žalobca mimoriadnu splatnosť celého dlhu ku 15.6.2006 vo výške 21.057,46 Sk.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
f) meno a adresu spotrebiteľa
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov
i) výpočet nákladov upravených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zákonom č. 258/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške od 200 eur do 20 000 eur.
V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.
Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98, Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).
Na základe predloženej žiadosti a zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.1.2006 možno konštatovať, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V danom prípade sa jedná o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov, nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Na druhej strane však zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných do doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Súd taktiež poukazuje na § 7 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
Súd má za to, že tieto podmienky riadne splnené neboli, a preto je potrebné podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navyše písomná zmluva neobsahovala ani údaj o úrokovej sadzbe a poplatku, a preto od dlžníka nemožno podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona úrok ani poplatky požadovať.
Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z premisy, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 630,68 eur a vo zvyšnej časti úroku (23,87 eur), úroku z omeškania (33,64 eur) a poplatkov (35,16 eur) s príslušenstvom žalobu zamietol.
Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné označiť za spotrebiteľskú zmluvu, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý nie je primárne určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom, pričom kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka je nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu o správnosti uplatnenia výšky úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi účastníkmi ide totiž nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu ako to vyplýva z § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si teda zmluvné strany dojednali úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na právnu úpravu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinnú od 15.1.2009 v zmysle ktorej v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Sám zákonodarca tak reagoval na úpravu ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z prepisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Pokiaľ ide o uplatnenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 15% súd poznamenáva, že súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (porov. rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000).
Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. 4MCdo 8/2010).
Súd poukazuje tiež na dôvodovú správu k § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda výklad zákonodarcu (novela vykonaná zákonom č. 454/2008 Z.z.) ,,Postavenie spotrebiteľa nemôže byť rozdielne s ohľadom na režim zákona, ktorý zvolí spravidla dodávateľ (podnikateľ) v typovej zmluve. Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť.“
Na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 517 ods. 2 OZ, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia (porov. rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. 10. 2010, sp. zn. 7Co/284/2010).
K 16.6.2006, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, úroky z omeškania podľa citovaného § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. činili 4%. Preto súd uložil žalovaného povinnosť zaplatiť spolu s dlžnou sumou i úroky z omeškania vo výške 8% p.a. a vo zvyšku žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal mu súd plnú náhradu trov konania, ktorej výška pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,38 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 137,64 eur vyčíslených podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnych služieb, á 51,45 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2x režijný paušál, á 5,90 eur, plus 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).