Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-364-2014.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/364/2014
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci exekučného konania oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnej: Y. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Sitárová, Nám. Hrdinov 13, Levice, o vymoženie 1 362,66 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu povinnej na odklad a zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na odklad exekúcie z a m i e t a .
II. Súd v y h l a s u j e exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
III. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
IV. Povinná m á n á r o k na náhradu trov konania proti oprávnenému v rozsahu 100 %.
V. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (ďalej len „súd“) vydal dňa 05.05.2014 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), vykonaním exekúcie.
2. Dňa 16.01.2017 bol súdu doručený návrh povinnej na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom povinná uviedla, že sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok a ktorá nebola s povinnou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Podľa povinnej nedošlo zo strany oprávneného k jej oboznámeniu sa s obchodnými podmienkami, a tým aj s ustanoveniami o výške úrokov, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty atď. Takéto konanie je potrebné kvalifikovať ako vážnu nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v klamlivom opomenutí. Oprávneného nijakým spôsobom nezaujímala bonita a stav núdze povinnej, či bude schopná plniť si záväzky z úverového vzťahu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil oprávnený a pre povinnú je jeho vzdialenosť neprijateľná a odradzujúca. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi povinná neoboznámila. V priebehu rozhodcovského konania nebolo preukázané, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona. Zákon totiž vyžaduje preukázateľné poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ má byť príslušným zamestnancom banky s odbornou starostlivosťou poučený a má mu byť daný priestor na rozhodnutie a voľbu. Postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok je v rozpore so zákonom. Ich podstatou je, že majú všeobecnú povahu a v rámci kontraktácie sa nemenia. Je potom na
spotrebiteľovi, či tieto podmienky príjme alebo zmluva nevznikne, čo má za následok faktickú nerovnosť zmluvných strán pri vyjednávaní a uzatváraní zmlúv.
3. Dňa 09.03.2017 doručil oprávnený vyjadrenie k predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný svojim vlastnoručným podpisom na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi a vyjadril súhlas s uzatvorením nevýhradnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Oprávnený svoje tvrdenia taktiež opiera o judikatúru súdov. Vzhľadom k tomu oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie a jej odkladom nesúhlasí. 4. Povinná dňa 17.07.2017 doručila súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného, v ktorom uviedla, že s vyjadrením oprávneného nesúhlasí a zotrváva na svojom návrhu na zastavenie exekúcie. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je v predmetnej veci exekučným titulom vyplýva, že právny vzťah medzi povinnou a dodávateľom služby vznikol na základe Zmluvy č. 223942345 zo dňa 15.08.2006. Poskytnutý úver bola povinná splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách. Následne dňa 04.09.2012 uzavrel oprávnený s povinnou Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „dohoda“). 6. Podľa § 243 h ods. 1 veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 10. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20060101.html> alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 11. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 12. Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť súdu aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní (napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom). Zároveň toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda oprávnený preskúmať, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 13. Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, hoci okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. 14. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu dohody (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 19. V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento bol vydaný na základe zmluvy, na základe ktorej boli povinnej ako žalovanej poskytnuté finančné prostriedky od právneho predchodcu oprávneného - spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653. Súd na rozdiel od rozhodcovského súdu, posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. 20. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. 21. Predmetná Dohoda obsahuje v bode 4 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne rozhodca, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka bola upravená v texte Dohody, s ktorou sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom Dohody, ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Dohoda bola vyhotovená oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ Dohody v danom období. Povinný pri podpise Dohody nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú Dohodu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka neumožňuje stranám tejto Dohody voľbu, či podajú žalobu na všeobecný súd SR alebo rozhodcovský súd. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý z Dohody, videl tunajší súd nerovnováhu v právach strán Dohody v neprospech povinného. 22. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 4 Dohody je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinnou dohodnutá individuálne a núti povinnú riešiť spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie Dohody zo zákona neplatné. 23. Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. 24. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému a na základe Dohody zo dňa 04.09.2012 vydal rozsudok sp. zn. SR 04248/13 i napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia dohody, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v Dohode, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia Dohody, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. 26. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 27. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 28. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 29. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 30. Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor si trovy exekúcie v podaní doručenom súdu dňa 10.02.2022 neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že tieto exekútorovi nepriznal. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnej priznal nárok na náhradu trov konania proti oprávnenému v rozsahu 100 %, nakoľko mal za to, že povinná mala v konaní úspech v celom rozsahu. 34. Súd návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol, nakoľko jeho povolenie by vzhľadom k tomu, že súd exekúciu zastavil, bolo nadbytočné. S poukazom na uvedené a na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II., III. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku I. a V. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.