Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/136/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov D. D., bytom V., B. XXX/ XX, zastúpenej L., C. so sídlom L., B. R. X/C. a J. J., bytom V., A. XXX/XX, zastúpeného C., so sídlom V., J. XXX/XX, za účasti správcu konkurznej podstaty na majetok úpadcu - otca maloletého dieťaťa - H.. A.. H. L. so sídlom J. L., M. XX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca a správcu konkurznej podstaty proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. októbra 2013 č.k. -221 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného k maloletému C. zamietol. Vychádzal zo zistenia, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -22 zo dňa 13.06.2011. Zároveň bola týmto rozsudkom schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumu 120 eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2011. Keďže tento rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti nemu, neobsahuje odôvodnenie a teda neobsahuje ani údaje o majetkových a zárobkových pomeroch účastníkov konania ani o maloletom dieťati v tom čase. Otec dieťaťa bol v čase posledného rozhodovania o výživnom konateľom spoločnosti J., kde je doposiaľ. Iný príjem v tom čase nemal. V spoločnosti J. V. je zamestnancom a poberá tam minimálnu mzdu. Z potvrdenia o príjme vydaného touto spoločnosťou vyplýva , že otec dieťaťa v tejto spoločnosti za obdobie od 11/2011 do 12/2012 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 257,50 eur netto, plus mu boli za toto obdobie vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 382,78 eur a náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti vo výške 56,62 eur. Za obdobie od 01/2013 do 04/2013 otec dieťaťa v tejto spoločnosti dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 319,08 eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou B. V. a spoločným synom G. J., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome, ktorý patril jemu a matke dieťaťa. Spolu s nimi v tejto domácnosti žije aj priateľkin 9-ročný syn z prvého manželstva. Priateľka je t. č. na materskej dovolenke a od 06.03.2013 poberá materské dávky vo výške 24,07392 eur na deň. Náklady na bývanie predstavujú sumu 185 eur mesačne plyn, 76 eur štvrťročne voda, elektrina 75 eur mesačne a poistka 13 eur mesačne. Poukázal na to, že prevzal všetky záväzky vzniknuté za trvania manželstva s matkou dieťaťa a tiež splácal hypotéku. Tvrdil, že v čase posledného rozhodovania o výživnom mal zo spoločnosti J. nejaký príjem, teraz je však táto spoločnosť v strate a tiež nevlastní žiaden majetok. Tiež spláca dlh voči leasingovej spoločnosti, kde zostatok dlhu predstavuje 50.000 eur. Na jeho majetok bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. vyhlásený konkurz s tým, že uznesenie bolo publikované v obchodnom vestníku 09.04.2013 a nasledujúceho dňa nadobudlo právne účinky. Matka dieťaťa je rozvedená, spolu so svojím

priateľom C. H., maloletým C. a spoločnou dcérou X. H., nar. XX.XX.XXXX žije v spoločnej domácnosti. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 210 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti v celkovej výške 46,20 eur mesačne. Priateľ je zamestnaný ako vodič nákladnej dopravy a dosahuje príjem vo výške cca 377 eur mesačne. Maloletý C. má XX rokov a navštevuje X. ročník základnej školy. Chodí na doučovanie z angličtiny a matematiky, s čím je zvýšený výdavok 17 eur týždenne. Aktívne hrá futbal za Združenie G., kde mu matka zakupuje športové oblečenie a obuv. Nosí okuliare a tiež navštevuje ortopédiu. Za zubný strojček matka zaplatila už cca 600 eur až 700 eur. Za okuliare uhradila cca 194 eur. Tiež mu matka zakupuje každé tri mesiace ortopedickú obuv. V danej veci mal súd prvého stupňa preukázané, že k zmene pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine došlo na oboch stranách - teda na strane maloletého dieťaťa ako oprávneného i na strane otca dieťaťa ako povinného. Otec dieťaťa podal v priebehu súdneho konania návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.04.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka otca dieťaťa. Tiež otcovi dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi a k jeho matke, ktorá je s ním na rodičovskej dovolenke. Maloletý v čase posledného rozhodovania nenavštevoval žiadne platené krúžky, chodil iba na doučovanie, za ktoré sa hradil poplatok vo výške 96 eur mesačne a okrem nosenia okuliarov nemal väčšie zdravotné problémy. V súčasnosti je maloletý vekovo starší, aktívne sa venuje futbalu, čím sa zvýšili jeho výdavky na nákup športového oblečenia a obuvi. Tiež sa mu zvýšili výdavky v súvislosti s nákupom ortopedickej obuvi a tiež s nákupom zubného strojčeka. Pokiaľ ide o matku dieťaťa, u tej tiež došlo k zmene pomerov, pretože jej tiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, čím sa obmedzili jej zárobkové možnosti, keďže je s ňou na rodičovskej dovolenke. U otca dieťaťa, pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti v prípade konkurzu na majetok povinného rodiča nemožno prihliadať na príjem, ktorý správca konkurznej podstaty ponecháva úpadcovi, pretože ten je určený len na nevyhnutné životné potreby úpadcu. Výživné sa uhrádza z majetku, ktorý tvorí všeobecnú konkurznú podstatu, a preto nemusí byť stanovené v tak výške, aká zodpovedá aktuálnym príjmom otca - úpadcu. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 01.10.2013 čl. 183 spisu vyplýva, že celková súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty ku dňu 30.09.2013 je stanovená na 5.910,66 eur a celková súpisová hodnota majetku zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa R. ku dňu 30.09.2013 je 7.930.42 eur. V tejto veci konštatoval, že otec bral na seba neprimerané majetkové riziká, čím sa dostal do úpadku a následne do konkurzu, avšak spomedzi jeho záväzkov je výživné prvoradé. Ak teda jestvuje všeobecná konkurzná podstata v dostatočnej výške, je potrebné určiť výživné vo výške 120 eur je podľa názoru súdu primerané veku, zdravotnému stavu a potrebám maloletého dieťaťa, kedy sa oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom dokonca jeho výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom preukázateľne zvýšili. Okrem toho, pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, otec dieťaťa uzatvoril v konaní o rozvod manželstva s matkou v tomto smere rodičovskú dohodu. Súd v tomto prípade nebral do úvahy ani tvrdenie otca o tom, že s matkou dieťaťa uzatvoril Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej prevzal na seba rozsiahle záväzky, pretože túto dohodu podpísal dobrovoľne. Podľa názoru súdu ponechanie vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur nemožno považovať za nespravodlivé voči ostatným veriteľom otca dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu o výživnom v tejto veci je dôležité a potrebné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý záujem je prvoradý a predchádza všetkým záujmom a povinnostiam povinného otca. V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že otec dieťaťa v konaní nedeklaroval žiadny zdravotný či iný problém, ktorý by mu bránil v tom, aby si našiel výhodnejšie zamestnanie, čo by pri jeho odpornosti, zručnostiach a pracovných skúsenostiach aj napriek situácii na trhu práce nemal byť problém, navyše s poukazom na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že iba výdavky otca dieťaťa na bývanie prevyšujú jeho priemerný mesačný príjem, ktorý podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje v spoločnosti J.. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením , , , , , , Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle , nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec a správca konkurznej podstaty. Navrhli ho zmeniť tak, že návrhu na zníženie výživného bude vyhovené. Namietali, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Otec v odvolaní poukázal na to, že návrh na zníženie výživného podal ešte v septembri 2012, na jeho majetok bol vyhlásený konkurz až v apríli 2013. Poprel, že počas tohto konania mal nejako úmyselne upravovať svoje majetkové pomery tak, aby ukracoval syna na výživnom. Uviedol, že vedel, že jeho záväzky voči viacerým veriteľom sú po splatnosti, teda nemal inú možnosť, ako podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu. Ďalej poukázal na to, že matka maloletého bola počas trvania manželstva spoločníčkou v spoločnosti E. a sama podnikala kroky, aby bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Preto dom v jeho vlastníctve daroval jej sestre X. S., aby nebol predmetom konkurzného konania. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na seba bral neprimerané riziká uviedol, že tieto riziká prevzal na seba ešte počas trvania manželstva s matkou maloletého. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nijako nezohľadnil, že tieto záväzky boli použité na spoločné podnikanie. Vyslovil názor, že pre danú vec nie je rozhodujúce hospodárenie spoločnosti zamestnávateľa otca. Ďalej poukázal na matkou v konaní predložené žiadosti o vydanie debetných kariet, pričom súd nezaujímal a pôvod a legálne získania týchto dôkazov. Dôvodil, že súdu predložil exekučné príkazy, ktoré sú vedené proti nemu, čím aj odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného. Ďalej uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného nebolo proti nemu vedených toľko exekučných konaní. Náklady exekučných konaní ako i ďalšie nesplatené záväzky zo spoločného podnikania s matkou maloletého spôsobili, že nebol a nie je schopný platiť výživné vo výške 120 eur mesačne. Na pojednávaní preto vysvetlil súdu, že za takejto situácie ho nijaký zamestnávateľ nezoberie do zamestnania. Poukázal na to, že zamestnanie má priamo v mieste trvalého bydliska, čím sa mu znižujú náklady na cestovné, stravné. Pokiaľ ide o jeho mzdu, sama matka maloletého uviedla, že jej priateľ pracujúci v doprave zarobí toľko čo on, t. j. minimálnu mzdu. Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní keď nezohľadnil dôkaz správcu konkurznej podstaty, podľa ktorého matka prihlásila do konkurzu výživné a jej prihláška z titulu výživného bola zaradená do štvrtej skupiny. Ďalej poukázal na pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletému G.. Skutočnosť, že jeho príjmy sú nižšie ako náklady na jeho život iba dokazuje, že mu s niektorými nákladmi musí vypomáhať priateľka B. V. a jeho sestra, ktorá platila i výživné za posledné mesiace. Naopak matka podľa jeho názoru nepreukázala akú zmenu pomerov na strane maloletého C., ktorá by odôvodňoval zamietnutie jeho návrhu. Poprel, že by sa maloletému zvýšili náklady na šport, špeciálnu ortopedickú obuv, ktoré skutočnosti však boli zohľadnené už pri poslednej úprave výživného. Pokiaľ ide o náklady na zubný strojček, tieto boli pokryté z financií, ktorými prispieval nad rámec stanoveného výživného. Tak ako súd prvého stupňa jemu „vytkol“, že si môže nájsť výnosnejšie zamestnanie, toto si môžu nájsť aj matka maloletého a jej priateľ, nakoľko nemieni doplácať na zhoršenú finančnú situáciu matky maloletého C..

Správca konkurznej podstaty v odvolaní poukázal na to, že súdu prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúco vysvetlil zásadnú zmenu majetkových pomerov úpadcu po vyhlásení konkurzu na jeho majetok, spôsob uspokojovania pohľadávok voči úpadcovi počas konkurzu a aj to, prečo trvá na návrhu na znížení výživného na 30% životného minima. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa však len cituje jeho vyjadrenie (a to neúplne a nepresne) na pojednávaní dňa 14.05.2013. Uviedol, že na strane otca došlo od poslednej úpravy výživného najmenej k dvom okolnostiam, ktoré znamenajú podstatnú zmenu pomerov, a to vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a vyhlásenie konkurzu na majetok otca maloletého. Poukázal na ustanovenie , ktorý upravuje inštitút pohľadávky proti podstate a na jeho jednotlivé odseky. Toto ustanovenie znamená, že správca uspokojil pohľadávky zásadne v poradí ustanovenom zákonom, bez ohľadu na splatnosť pohľadávok proti podstate určenú ich veriteľom, či inou právnou skutočnosťou. Ak má byť výživné na maloleté dieťa hradené počas konkurzu správcom ako pohľadávka proti podstate, potom nepochybne výška výživného ovplyvňuje celkový výsledok konkurzu a rozsah uspokojenia veriteľov. Namietal, že súd prvého stupňa z predloženého súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty v konkurznom konaní vyvodil nesprávne závery. Uviedol, že pohľadávky proti podstate sa neuhrádzajú z majetku zapísaného do podstaty ale z výťažku jeho speňaženia. Znamená to, že výška výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do konkurznej podstaty je diametrálne odlišná a spravidla podstate nižšia ako súpisová hodnota majetku. Ďalej poukázal na to, že z pohľadu sa výživné neuhrádza ako prvé. Výška výživného v rámci celkovej sumy pohľadávok proti podstate samozrejme, zásadným spôsobom ovplyvňuje výšku výťažku určeného na rozdelenie medzi veriteľov pohľadávok prihlásených v súlade s ustanovením a nasl. . Namietal, že výšku výťažku nemôže dnes zodpovedne prezumovať ani správca ani súd prvého stupňa, pretože táto závisí od celého radu faktorov a podmienok, ktoré nastanú až v budúcnosti. Správca má ale povinnosť odbornou starostlivosťou dbať o to, aby náklady konkurzu (s prijateľným zjednodušením, teda pohľadávky proti podstate) boli v čo najnižšej výške.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca a správcu konkurznej podstaty navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyslovila názor, že v danej veci nedošlo k žiadnej zmene pomerov ako na strane otca, tak na strane maloletého od poslednej úpravy výživného, tak ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov, ktoré deklaruje otec (pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti a vyhlásenie konkurzu) nemožno bez ďalšieho automaticky označiť ako podstatné, dôsledkom ktorých je daná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného. V konaní bolo preukázané, že majetkové pomery otca sa samotným vyhlásením konkurzu nijako podstatne nezmenili. Tento fakt potvrdil aj samotný otec na pojednávaní dňa 08.10.2013. Pokiaľ sa týka pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti, rovnaká okolnosť je i na strane matky. Pokiaľ správca počas celého konania kladie dôraz na prioritu uspokojenia veriteľov, mala za to, že ak výživné vo výške 120 eur mesačne má podstatne ovplyvniť uspokojovanie veriteľov, ktorých pohľadávky sú v celkovej výške 534.133,29 eur, je na mieste uvažovať o tom, či daný konkurz vôbec bude schopný uspokojiť čo i len pohľadávky proti podstate, nieto prihlásených veriteľov. Vyjadrenie správcu vo vzťahu k priorite uspokojenia prihlásených veriteľov považovala za nesprávne a popierajúce všetky zásady, ktorými sa riadi práve vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu. V tomto smere poukázala na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je preto absolútne neprípustné, aby sa v prípade určenia výživného prihliadalo na záujmy veriteľa a otca maloletého, ktorý sám na seba podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Ďalej poukázala na to, že otec maloletého poberá v zamestnaní iba minimálnu mzdu, pričom svoje príjmy sa žiadnym spôsobom nesnaží zvýšiť tak, aby mohlo byť výživné riadne plnené a aby mohli byť aj jeho veritelia uspokojení vo väčšej miere. Minimálnu mzdu otec poberá za výkon v spoločnosti E., ktorá ale nezodpovedá odmene v podobne minimálnej mzdy, nakoľko otec v mene tejto spoločnosti de facto aj de jure koná (na základe ich plnomocenstva), podpisuje rôzne zmluvy z obchodnými partnermi, koná a podpisuje pred rôznymi inštitúciami a bankami. Preto takýto rozsah činností a kompetencií určite nezodpovedá minimálnej mzde. Obchodný podiel v tejto spoločnosti bol účelovo prevedený na tretiu osobu, aby veritelia nemohli siahnuť na tento obchodný podiel prostredníctvom exekúcií vedených proti otcovi ako fyzickej osobe, nakoľko spoločnosť vykonáva riadne svoju podnikateľskú činnosť a prosperuje. Je evidentné, že minimálna mzda s ohľadom na náplň práce otca je neprimeraná a so zreteľom na jeho kvalifikáciu, prax, vek a možnosti v regióne objektívne existujú pre otca iné možnosti ako zvýšiť svoje príjmy. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal významného majetkového prospektu, keď rodinný dom, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve previedol bezodplatne - daroval tretej osobe. Tento dom bol zaťažený záložným právom v prospech banky, ktorá na jeho financovanie poskytla otcovi hypotekárny úver. Ak by bol otec predmetný rodinný dom predal, mohol vyplatiť úver a nebol by v takom rozsahu zadlžený. Pohľadávka banky predstavuje totiž najvyššiu prihlásenú sumu pohľadávky v konkurze otca. Tiež poukázala na zvýšené náklady otca na bývanie. Vyslovila názor, že nie je nevyhnutné, aby otec znášal zvýšené náklady na bývanie z dôvodu nadštandardného bývania vo veľkom rodinnom dome, ak nie je schopný zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla výšku mesačných nákladov na maloletého C., poukázala na svoju osobnú starostlivosť o neho a na to, že v blízkej budúcnosti (v septembri 2014) začne mal. C. navštevovať strednú priemyselnú školu s internátom, čo predstavuje ďalšie výrazné náklady.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca, ani správcu konkurznej podstaty písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca a správcu konkurznej podstaty nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odvolateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh ( ).

Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného.

Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť.

V preskúmavanom prípade došlo k zmene pomerov na oboch stranách - teda na strane mal. C. ako oprávneného i na strane otca ako povinného. Otec maloletých detí ako navrhovateľ v priebehu súdneho konania podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka fyzickej osoby podnikateľa. Na strane mal. C. od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že mal. C. v čase poslednej úpravy výživného nenavštevoval žiadne platené krúžky, okrem nosenia okuliarov nemal väčšie zdravotné problémy. V súčasnosti je vekovo starší, aktívne sa venuje futbalu, čím sa zvýšili jeho výdavky v súvislosti s nákupom športového oblečenia a obuvi. Zvýšené výdavky na maloletého sú aj v súvislosti s nákupom ortopedickej obuvi a zubného strojčeka.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený.

Doteraz určené výživné vo výške 120 eur zo strany otca na mal. C. nie je nadštandardné. Za súčasného stavu, aj keď je na otca maloletého vyhlásený konkurz, možno od neho požadovať, aby prispieval na výživné v uvedenej výške i s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. G.. Tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, pri určovaní výšky výživného v prípade konkurzu na majetok povinného rodiča nemožno prihliadať na príjem, ktorý správca konkurznej podstaty ponecháva úpadcovi, pretože ten je určený len na nevyhnutné životné potreby úpadcu. Výživné sa uhrádza z majetku, ktorý tvorí všeobecnú konkurznú podstatu, a preto nemusí byť stanovené v takej výške, aká zodpovedá aktuálnym príjmom otca - úpadcu. Z obsahu spisu vyplýva, že celková súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty ku dňu 30.09.2013 je stanovená na 5.910,66 eur a celková súpisová hodnota majetku zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa R. ku dňu 30.09.2013 je 7.930,42 Eur. Ak teda jestvuje všeobecná konkurzná podstata v dostatočnej výške, je potrebné určiť výživné vo výške, ktorú odôvodňujú reálne potreby mal. dieťaťa. Posudzujúc zmeny na strane otca za čas od posledného rozhodovania o výživnom otca na mal. C. do času rozhodovania súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa, že otec mal. C. nielen, že bral na seba neprimerané majetkové riziká, ale i bez dôležitého dôvodu sa vzdal majetkového prospechu, keď daroval rodinný dom, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve, svojej sestre. Neobstojí tvrdenie otca, že predmetný prevod bol uskutočnený z dôvodu neschopnosti splácania pôžičky, keď pri rozhodovaní súdu o výživnom na mal. dieťa je treba poukázať predovšetkým na záujem mal. dieťaťa, ktorý predchádza všetkým záujmom a povinnostiam povinného. Námietky odvolateľov v danej veci neboli preto dôvodné. V ostatnom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Na základe týchto skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .