Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/317/2012

Potvrdené rozhodnutím 4CoP/136/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov D. D., bytom V., B. XXX/ XX, zastúpenej L., C. so sídlom L., B. R. X/C. a J. J., bytom V., A. XXX/XX, zastúpeného C., so sídlom V., J. XXX/XX, za účasti správcu konkurznej podstaty na majetok úpadcu - otca maloletého dieťaťa - H.. A.. H. L. so sídlom J. L., M. XX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca a správcu konkurznej podstaty proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. októbra 2013 č.k. 31P/317/2012-221 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, D. M., štátnej občianky Slovenskej republiky, t. č. na materskej dovolenke, trvale bytom B. XXX/XX, V., právne zastúpenej BARRISTER LEGAL, s.r.o. advokátskou kanceláriou so sídlom B. R. X/A, L. a otca, J. J., štátneho občana Slovenskej republiky, dispečera, trvale bytom A. XXX/XX, V., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom J. XXX/XX, V., za účasti správcu konkurznej podstaty na majetok úpadcu - otca maloletého dieťaťa - Mgr. Ing. Miroslava Babeľu so sídlom M. XX/XX, J. L., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému C. J. s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu zo sumy 120,- Eur na sumu 60,- Eur s ú činnosťou od 01.11.2012. Uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 13.06.2011 bolo jeho manželstvo s matkou dieťaťa rozvedené a zároveň ním bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a on sa zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 120,- Eur mesačne. Od tejto úpravy vyživovacej povinnosti uplynul viac ako rok a za túto dobu sa podstatne zmenili jeho majetkové pomery. S matkou dieťaťa po rozvode uzatvorili Dohodu o vysporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej dohode sa zaviazal, že preberie na seba všetky spoločné záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva. Podľa tejto dohody teda na seba prevzal záväzky v celkovej výške 508.845,42 Eur a tiež hypotéku vo výške 138.412,50 Eur. Tieto dlhy postupne spláca. Ďalej uviedol, že naďalej je zamestnaný v autodoprave a poberá hrubú mzdu vo výške 370,- Eur mesačne. Zároveň je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti J. J. D. R..K..S.., ktorú spoločnosť založil s cieľom podnikať pri oprave áut a v autodoprave, pričom napriek jeho snahe a úmyslu zarobiť v tomto odvetví, sa jeho podnikateľské zámery neuskutočnili. Tiež tvrdil, že sú proti nemu vedené exekučné konania a tiež mesačne spláca hypotéku za dom vo výške 790,- Eur. Poukázal na to, že pri rozvode manželstva a dohode o výživnom boli jeho finančné pomery lepšie, pretože neboli proti nemu vedené vyššie uvedené exekučné zrážky. Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2013 upravil petit svojho návrhu tak, že žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 30% zo sumy životného minima.

Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka H. Y., oboznámil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -22 zo dňa 13.06.2011, listinné dôkazy na preukázanie nákladov a výdavkov maloletého, potvrdenie o zdravotnom stave maloletého - 3x, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie matky dieťaťa, rodný list maloletej X., pokladničné doklady preukazujúce kúpu okuliarov pre maloletého - 2x, výpis z obchodného registra spoločnosti J. J. D., R..K..S.. V., potvrdenie o príjme matky dieťaťa od zamestnávateľa MUDr. H. R. - 2x, potvrdenie o príjme otca od zamestnávateľa J. R..K..S.. V. - 2x, správu Daňového úradu Trenčín o daňovom priznania otca dieťaťa za rok 2011 a 2012 a o daňovom priznaní daňového subjektu J. J. D., R..K..S.. V. za rok 2011 a 2012, doklad o hotovostnom vklade na účet - 18x, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie otca dieťaťa, listinné dôkazy na preukázane plnenia vyživovacej povinnosti otcom, výpis z bankového účtu matky - 2x, potvrdenie o príjme C. H. od spoločnosti B. V. R..K..S.. P. R., rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.04.2013 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - otca dieťaťa, návrh poistnej zmluvy, poistnú zmluvu, objednávku servisu a diagnostiky vozidiel pre rok 2011, zmluvu o preprave vecí - 2x, kúpnu zmluvu na cement, výpis z obchodného registra spoločnosti J. V., R..K..S.. V., žiadosť o vydanie firemnej debetnej karty s prílohami, faktúru číslo 140120268 vystavenú spoločnosťou V., R..K..S.. Y., potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, rozhodnutie o zrušení koncesovanej živnosti na vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín o priznaní nároku na materské B. Ľ., knihu prijatých a odoslaných faktúr za rok 2012 spoločnosti J. J. D., R..K..S.. V., výpis z účtu tej istej spoločnosti, knihu dochádzok spoločnosti J., R..K..S.. V., mzdový list za rok 2012 a 2013, potvrdenie o zárobku od obchodnej spoločnosti J. R..K..S.. V., ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. .

Takto bolo súdom zistené, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -22 zo dňa 13.06.2011. Zároveň bola týmto rozsudkom schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumu 120,- Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2011. Keďže tento rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti nemu, neobsahuje odôvodnenie a teda neobsahuje ani údaje o majetkových a zárobkových pomeroch účastníkov konania ani o maloletom dieťati v tom čase.

Otec dieťaťa bol v čase posledného rozhodovania o výživnom konateľom spoločnosti J. J. D. R..K..S.. V., kde je aj doposiaľ. Iný príjem v tom čase nemal. V spoločnosti J. V. je zamestnancom a poberá tam minimálnu mzdu. Z potvrdenia o príjme vydaného touto spoločnosť vyplýva, že otec dieťaťa v tejto spoločnosti za obdobie od 11/2011 do 12/2012 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 257,50 Eur netto plus mu boli za toto obdobie vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 382,78 Eur a náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti vo výške 56,62 Eur. Za obdobie od 01/2013 do 04/2013 otec dieťaťa v tejto spoločnosti dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 319,08 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou B. Ľ. a spoločným synom G. J., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome, ktorý patril jemu a matke dieťaťa. Spolu s nimi v tejto domácnosti žije aj priateľkin 9-ročný syn z prvého manželstva. Priateľka je t. č. na materskej dovolenke a od 06.03.2013 poberá materské dávky vo výške 24,07392 Eur na deň. Náklady na bývanie predstavujú sumu 185,- Eur mesačne plyn, 76,- Eur štvrťročne voda, elektrina 75,- Eur mesačne a poistka 13,- Eur mesačne. Poukázal na to, že prevzal všetky záväzky vzniknuté za trvania manželstva s matkou dieťaťa a tiež splácal hypotéku. Tvrdil, že v čase posledného rozhodovania o výživnom mal zo spoločnosti J. J. D. nejaký príjem, teraz je však táto spoločnosť v strate a tiež nevlastní žiaden majetok. Tiež spláca dlh voči leasingovej spoločnosti, kde zostatok dlhu predstavuje 50.000,- Eur. Na jeho majetok bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. vyhlásený konkurz s tým, že uznesenie bolo publikované v obchodnom vestníku 09.04.2013 a nasledujúceho dňa nadobudlo právne účinky. Otec dieťaťa ďalej uviedol, že v spoločnosti J. pracuje ako zamestnanec - dispečer, mechanik, zvárač, šofér a dosahuje minimálnu mzdu, pričom nemá pracovnú zmluvu a tento príjem je jeho jediným príjmom. Tiež uviedol, že táto spoločnosť je po ťažkých poistných udalostiach, kde prišla o dva kamióny a ďalšie dva musela predať, aby mala na svoju prevádzku. Pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti uviedol, že si ju plnil aj nad rámec do júna 2012, ale nakoľko sa syn od minulého roku nesmie s ním stýkať, tak neprispieva.

Správca konkurznej podstaty uviedol, že vyhlásením konkurzu na majetok otca dieťaťa sa exekúcie vedené proti nemu zastavujú a celý jeho majetok, vrátane jeho príjmu v tej časti, ktorá podlieha exekúcii, sa zahrnie do konkurznej podstaty. Výživné je pohľadávkou v zmysle § 87 ods. 2 Zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, pričom pohľadávky proti podstate sa uspokojujú v zákonom stanovenom poradí a pohľadávka na výživné pre maloleté dieťa je podľa § 87 ods. 2 písm. d) citovaného zákona štvrtá v poradí. Teda ak by bolo výživné stanovené v neprimeranej výške, mohlo by to viesť k zmareniu konkurzného konania, pretože by mohlo dôjsť k zrušeniu konkurzu v zmysle § 102 ods. 1 citovaného zákona, z dôvodu že nebude možné uspokojiť pohľadávky proti podstate. Zmarenie konkurzného konania by teda viedlo do stavu, ktorý bol pred vyhlásením konkurzu a majetková situácia úpadcu by sa dostala ešte do horšieho stavu a boli by poškodené záujmy veriteľov. V záverečnej reči uviedol, že trvá na znížení vyživovacej povinnosti otca dieťaťa na minimum, pretože u neho nastali dve podstatné okolnosti, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G. a tiež bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.

Matka dieťaťa je rozvedená, spolu so svojím priateľom C. H., maloletým C. a spoločnou dcérou X. H., nar. XX.XX.XXXX žije v spoločnej domácnosti. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 210,- Eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti v celkovej výške 46,20 Eur mesačne. Priateľ je zamestnaný ako vodič nákladnej dopravy a dosahuje príjem vo výške cca 377,- Eur mesačne. Tvrdila, že hoci otec v spoločnosti J. nefiguruje v žiadnej funkcii, ale pracuje pre ňu a táto je napísaná na jeho zamestnanca, pričom ale rozhoduje o všetkom, čo sa prevádzky tejto spoločnosti týka. Ďalej uviedla, že keď bolo naposledy upravované výživné maloletý navštevoval 7. ročník základnej školy a matka bola zamestnaná v spoločnosti J. V., kde dosahovala minimálnu mzdu vo výške 340,- Eur mesačne. Potom bola evidovaná na úrade práce. Otec dieťaťa v tom čase nevlastnil žiadny majetok a tiež bol zamestnaný v tej istej spoločnosti. On sám navrhol výšku vyživovacej povinnosti 120,- Eur. Poukázala na to, že konkurz na majetok otca sa plánoval už roky, pričom spoločnosť J. zakladali s otcom spoločne, kde už v roku 2010 mal otec finančné problémy. Tvrdila, že príjem otca je v skutočnosti oveľa vyšší, kedy má v potvrdení o príjme výšku príjmu účelovo znižovanú z dôvodu proti nemu vedených exekúcií. Poukázala tiež na to, že pokiaľ otec má finančné problémy, aké v konaní prezentuje, je nelogické, aby licenciu na medzinárodnú prepravu poskytoval svedkovi bezodplatne. Tiež poukázala na to, že nie je možné, aby otec dieťaťa pri svojom deklarovanom príjme z neho dokázal hradiť ním uvádzané výdavky a ešte živiť aj dve deti a manželku. Navrhla vykonanie dôkazu výsluchom svedka - konateľa spoločnosti J. R..K..S.. V. H. Y.. V záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na kroky, ktoré robil otec už dlhšie obdobie, je toho názoru, že celá jeho finančná situácia je účelovo umelo navodená, aby sa mohol zbaviť svojich záväzkov, ktoré má. Vyhlásenie konkurzu je preto pre otca dieťaťa ideálnym riešením, pričom sa správal tak, aby do súpisu majetku išlo čo najmenej majetku, ktorý mu patril, a ktorý účelovo poprevádzal na iné osoby. Podľa jej názoru, majetok, ktorý je zahrnutý v súpise nebude postačovať ani na uspokojenie nákladov konkurzu a odmenu správcu, keďže ho z prevažnej väčšiny tvoria pohľadávky, ktoré sú premlčané alebo nevymožiteľné.

Maloletý C. má 15 rokov a navštevuje 9. ročník základnej školy. Chodí na doučovanie z angličtiny a matematiky s čím je zvýšený výdavok 17,- Eur týždenne. Aktívne hrá futbal za B. G., kde mu matka zakupuje športové oblečenie a obuv. Nosí okuliare a tiež navštevuje ortopédiu. Za zubný strojček matka zaplatila už cca 600,- až 700,- Eur. Za okuliare uhradila cca 194,- Eur. Tiež mu matka zakupuje každé tri mesiace ortopedickú obuv.

Svedok H. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že obidvoch účastníkov konania pozná a je s oboma v priateľskom aj pracovnoprávnom vzťahu. Ďalej uviedol, že úlohou otca dieťaťa v spoločnosti J. R..K..S.. V. je pomáhať mu, pričom prácu mu zadeľuje on sám každé ráno, kedy otec dieťaťa má na starosti technickú časť - opravy áut. Jeho pracovná pozícia je technicko-organizačná práca, čo aj fyzicky vykonáva. Okrem toho zabezpečuje kúpu materiálu, vybavuje poistné udalosti. Styk s obchodnými partnermi má na starosti výlučne svedok. Uviedol, že mzda otca dieťaťa je 370,- Eur, pričom spoločnosť zamestnáva 50 zamestnancov a všetci majú takýto príjem. Tiež uviedol, že majú zámer prijať ďalších zamestnancov, ktorých momentálne hľadajú. Tvrdil, že otcovi dieťaťa nevypláca žiadnu finančnú odmenu za to, že jeho spoločnosti poskytuje licenciu na medzinárodnú prepravu. Matka dieťaťa ako bývala spoločníčka zanechala v spoločnosti dlhy, ktoré on doposiaľ spláca. s tým, že spoločnosť je t. č. v strate, ktorú nevie vyčísliť presne.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie.

Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi dieťaťa a podobne. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda či existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Skúma taktiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.

V danej veci bolo preukázané, že k zmene pomerov v zmysle citovaného § 78 Zákona o rodine došlo na oboch stranách - teda na strane maloletého dieťaťa ako oprávneného i na strane otca dieťaťa ako povinného. Otec dieťaťa podal v priebehu súdneho konania návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.04.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka otca dieťaťa. Tiež otcovi dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi a k jeho matke, ktorá je s ním na rodičovskej dovolenke. Maloletý v čase posledného rozhodovania nenavštevoval žiadne platené krúžky, chodil iba na doručovanie, za ktoré sa hradil poplatok vo výške 96,- Eur mesačne a okrem nosenia okuliarov nemal väčšie zdravotné problémy. V súčasnosti je maloletý vekovo starší, aktívne sa venuje futbalu, čím sa zvýšili jeho výdavky na nákup športového oblečenia a obuvi. Tiež sa mu zvýšili výdavky v súvislosti s nákupom ortopedickej obuvi a tiež s nákupom zubného strojčeka. Pokiaľ ide o matku dieťaťa, u tej tiež došlo k zmene pomerov, pretože jej tiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, čím sa obmedzili jej zárobkové možnosti, keďže je s ňou na rodičovskej dovolenke. U otca dieťaťa, pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti v prípade konkurzu na majetok povinného rodiča nemožno prihliadať na príjem, ktorý správca konkurznej podstaty ponecháva úpadcovi, pretože ten je určený len na nevyhnutné životné potreby úpadcu. Výživné sa uhrádza z majetku, ktorý tvorí všeobecnú konkurznú podstatu, a preto nemusí byť stanovené v takej výške, aká zodpovedá aktuálnym príjmom otca - úpadcu. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 01.10.2013 (čl. 183 spisu) vyplýva, že celková súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty ku dňu 30.09.2013 je stanovená na 5.910,66 Eur a celková súpisová hodnota majetku zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa SLSP a.s. ku dňu 30.09.2013 je 7.930,42 Eur. V tejto veci možno konštatovať, že otec bral na seba neprimerané majetkové riziká, čím sa dostal do úpadku a následne do konkurzu, avšak spomedzi jeho záväzkov je výživné prvoradé. Ak teda jestvuje všeobecná konkurzná podstata v dostatočnej výške, je potrebné určiť výživné vo výške, ktorú odôvodňujú reálne potreby maloletého dieťaťa. Doteraz určené výživné vo výške 120,- Eur je podľa názoru súdu primerané veku, zdravotnému stavu a potrebám maloletého dieťaťa, kedy sa oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom dokonca jeho výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom preukázateľne zvýšili. Okrem toho, pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, otec dieťaťa uzatvoril v konaní o rozvod manželstva s matkou v tomto smere rodičovskú dohodu. Súd v tomto prípade nebral do úvahy ani tvrdenie otca o tom, že s matkou dieťaťa uzatvoril Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej prevzal na seba rozsiahle záväzky, pretože túto dohodu podpísal dobrovoľne. Podľa názoru súdu ponechanie vyživovacej povinnosti vo výške 120,- Eur nemožno považovať za nespravodlivé voči ostatným veriteľom otca dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu o výživnom v tejto veci je dôležité a potrebné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý záujem je prvoradý a predchádza všetkým záujmom a povinnostiam povinného otca. V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že otec dieťaťa v konaní nedeklaroval žiadny zdravotný či iný problém, ktorý by mu bránil v tom, aby si našiel výhodnejšie zamestnanie, čo by pri jeho odbornosti, zručnostiach a pracovných skúsenostiach aj napriek situácii na trhu práce nemal byť problém, navyše s poukazom na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že iba výdavky otca dieťaťa na bývanie prevyšujú jeho priemerný mesačný príjem, ktorý podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje v spoločnosti J.. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle , nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v štyroch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.