Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-84-2013.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o maloletú F. Š.A., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky: B. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom v J. Č.. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695 a otca: G. J., nar. XX. X. XXXX, bytom v J. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 19. 12. 2013 domáhal zníženia výživného na sumu 35,00 eur odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnil dlhodobo zlou finančnou situáciou. Žije sám, platí nájom, pracuje len na dohodu a nedarí sa mu zohnať si lepšie platenú prácu.
Matka maloletého dieťaťa s návrhom nesúhlasila, otec dieťaťa dlhuje na výživnom, pričom na strane maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu výdavkov.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol zamietnuť návrh otca v plnom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami, správami o zárobkových pomeroch účastníkov, príjmoch, výdavkoch, odôvodnených potrebách dieťaťa, zistiac nasledovné:
Otec dieťaťa vo výpovedi uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom v konaní došlo u neho k zmene pomerov v tom, že kým vtedy býval s priateľkou, dovtedy býva sám v podnájme. Od roku 2012 je evidovaný na úrade práce, hľadá si prácu no neúspešne. V súčasnosti pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť Z. R. V. s.r.o., IČO: XX XXX XXX Y. R. ako rozvozca jedla s príjmom 200 eur mesačne. Určitú dobu pracoval ako taxikár s dennou tržbou 8 - 10 eur denne, v roku 2012 pracoval na základe pracovnej zmluvy v Brezne, Jasenie, Ranč u Mariana ako strážca s príjmom 350 - 400 eur mesačne. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá, nevznikol mu na nich nárok z dôvodu poberania odmeny z dohody o pracovnej činnosti. Iné príjmy nemá. Výdavky predstavujú 190,00 eur mesačne za prenájom garsónky, v ktorej býva sám. Má dlh voči Slovenskej sporiteľni približne vo výške 2 000 eur, za úver poskytnutý asi pred piatimi rokmi. Nepamätá si na čo poskytnutý úver použil. Voči zdravotnej poisťovni má dlh vo výške 1 600 eur. Vedie sa voči nemu exekúcia v prospech oprávneného
Orange, výšku dlhu nepozná. Exekučných konaní voči nemu je vedených približne päť. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo, využíva vozidlo svojho otca na cestu do miesta výkonu práce, kde pracuje a má prenajatú garsónku.. S dcérou sa nestretáva, výživné neplatní keďže na jeho úhradu nemá finančné prostriedky.
Výsluchom matky dieťaťa bolo zistené, že po ukončení rodičovskej dovolenky v roku 2009 mala uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú so spoločnosťou E.-P. s.r.o,. Naposledy takúto dohodu uzatvorila 13. 12. 2013 na kalendárny rok 2014, pričom rozsah pracovnej činnosti predstavuje 10 hodín týždenne, pracuje celý mesiac. Príjem z výkonu práce za mesiac december 2013 predstavoval 381,51 eura. Je poberateľkou rodinných prídavkov na maloletú dcéru. Iný zdroj príjmu nemá. Býva spolu s rodičmi v rodinnom dome, prispieva na spoločnú domácnosť 150 až 200 eur mesačne na stravu, náklady spojené s bývaním. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo. Na cestu do zamestnania využíva vozidlo svojho otca. Maloletá navštevuje druhú triedu základnej školy v Liptovskom Hrádku, výdavky má na denné cestovné do školy a späť, cena jednosmerného cestovného lístka predstavuje 0,47 eura. Mesačné výdavky predstavujú 22 eur na stravné v školskej jedálni, 5,00 eur na školskú družinu, 10,00 eur na nákup školských pomôcok. Na začiatku školského roka predstavovali jednorázové výdavky 10 až 15 eur na nákup štartovacieho balíčka školských a učebných pomôcok. Dieťa navštevuje aj základnú umeleckú školu, folklórny súbor Jindruška, kde polročná platba predstavuje 40 eur, dres stál 17 eur, cvičky 10 eur. Z dôvodu nepriaznivej diagnózy maloletej - bočenie dolných končatín, maloletá raz ročne chodí do zdravotníckeho zariadenia v Žiline. Na odporúčanie lekára absolvovala už tri krát kúpeľnú liečbu, naposledy v roku 2012. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletej má zvýšené výdavky na nákup ortopedickej obuvi. Nakupuje v Protetike, jedny sandále stoja do 30 eur, topánky 28 eur. Náklady na ošatenie a obuv predstavujú približne 50,00 eur mesačne. V januári zaplatil na výživné otec 80 eur, dlh predstavuje 1 149 eur. Matka vedie s rodičmi spoločnú domácnosť, matka matky dieťaťa poberá dôchodok vo výške 300 eur, otec je taktiež dôchodca, pracuje v urbári. Rodičia platia za elektrinu 100 eur mesačne (v dome je elektrické vykurovanie, ako aj ústredné vykurovanie). Ďalší výdavok predstavuje platba za vodu.
Listinnými dôkazmi boli preukázané, že otec dieťaťa nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, je evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie od 14. 12. 2012. S úradom spolupracuje, preukazuje sa hľadaním zamestnania. Od 13. 11. 2013 vykonáva na základe Dohody o pracovnej činnosti zárobkovú činnosť v spoločnosti Z. R. V. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, jeho čistá mzda za mesiace november 2013, december 2013 a január 2014 predstavovala 52,19 eura. Otec dieťaťa nemá iné vyživovacie povinnosti. Z predloženej evidencie voľných pracovných miest úradom práce bola zistená pracovná ponuka pomocné práce v lesníctve, zamestnávateľ B. J., požiadavka len na základné vzdelanie.
Matka dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť. Na základe dohody o pracovnej činnosti vykonáva zárobkovú činnosť pre zamestnávateľa E. - P. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, jej priemerná čistá mesačná mzda v období od februára 2013 do januára 2014 bola podľa potvrdenia zamestnávateľa 465,18 eura
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/269/2008 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 3. 11. 2008, č. k. 3P/269/2008-25 právoplatný 18. 11. 2008, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú F. sumou 3.000,-Sk mesačne, t. j. 99,58 eura. Maloletá F. mala v čase určenia výživného 2 roky. Otec dieťaťa bol samostatne zárobkovo činnou osobou od 1. 10. 2007 príjem zistený nebol, býval u otca ktorému prispieval mesačne na domácnosť sumou 33,19 eura . Matka dieťaťa bola poberateľkou rodičovského príspevok od 1. 9. 2008 v sume 158,67 eura. bývala u rodičov, ktorým prispievala mesačne na domácnosť sumou 33,19 eura.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/326/2010 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 10. 2010, č. k. 4P/326/2010-38 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 3. 11. 2008, č. k. 3P/269/2008-25 v časti čo do určenia výživného na maloletú F. Š. tak, že počnúc od 1. 10. 2010 je otec maloletej povinný prispievať na jej výživu zvýšeným výživným a to čiastkou 130 eur mesačne. Súd ustálil, že
v čase od posledného rozhodovania súdu o výživnom vzrástli náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, otec sa s maloletou nestretáva, nad rámec výživného neprispieva. Otec maloletej je od posledného určovania výšky výživného bez stáleho zamestnania a jeho prístup k plneniu si rodičovských povinností možno hodnotiť ako nezodpovedný. Otec pracoval v spoločnosti V. J., a.s. od 1. 6. 2007 vo funkcii údržbár s čistou priemernou mesačnou mzdou 354,60 eura, pracovný pomer bol ukončený dohodou dňom 17. 1. 2008 z podnetu zamestnanca bez uvedenia dôvodov. Otec bol zamestnancom K. G.R. Y. J. od 18. 3. 2008 do 28. 4. 2008, za uvedené obdobie bol jeho čistý príjem 212,67 eura, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Ukončenie práceneschopnosti doručil otec zamestnávateľovi až po 7 dňoch, čím mu vznikla neospravedlnená absencia od 22. 4. 2008 až do ukončenia pracovného pomeru. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš v časti, v ktorej zvýšil výživné na maloletú na sumu 130 eur mesačne počnúc 1. 10. 2010 bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 2. 2011 č.k. 10CoP/95/2010-57 tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. V odôvodnení Krajský súd v Žiline uviedol, že vo veci bola zistená zmena v odôvodnených potrebách maloletej, ktorá nastala v dôsledku jej nástupu do materskej škôlky. Otec dieťaťa sa ľahkovážnym konaním vzdal príjmu u zamestnávateľov, následne živnosť nevykonával, teda vlastnou vinou - subjektívnym konaním sa stal nezamestnaným. Nepreukázal, žeby vyvinul maximálne úsilie pri hľadaní práce, pri uplatnení sa na pracovnom trhu. Pri posudzovaní príjmových možností a schopností otca treba vychádzať z predpokladaného príjmu, t.j. z toho, že ak by neukončil pracovný pomer v V. J. a.s., prípadne u K. J., mohol mať príjem minimálne v sume od 354,60 eura až do 370 eur mesačne a z toho príjmu by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v pôvodne stanovenej sume 99,58 eura.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10P/170/2012 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 2. 2013, č. k. 10P/170/2012-37 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Otec maloletej naposledy pracoval v spoločnosti K. N. H., s. r. o. Č., kde bol s ním ukončený pracovný pomer dňa 30. 11. 2012 z dôvodu rušenia prevádzky. Otec maloletej sa zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Asi 2 týždne pracuje otec maloletej na dohodu ako taxikár, ale podľa vlastného tvrdenia za celú túto dobu odpracoval len 2 dni. Súd v konaní nezistil dôvody, pre zníženie výživného. Od poslednej úpravy uplynula doba dlhšia ako 4 roky, počas ktorej sa zvýšili životné náklady nielen rodičom, ale aj maloletej. Naviac, táto začala od 01. 09. 2012 navštevovať základnú školu, čím sa zvýšili náklady na jej výživu, najmä cestovné, stravné, nákup školských pomôcok a pod. Zmenila sa situácia aj na strane rodičov, keď matka maloletej je zamestnaná a má teda vyšší príjem, ako v čase posledného rozhodovania. Príjem matky a jej sociálna situácia sa však nemôže premietnuť automaticky do výšky výživného zo strany otca, pretože matka vzhľadom na vek maloletej, osobnou starostlivosťou v podstate v plnej miere vyvažuje platenie výživného zo strany otca. Otec maloletej nepracuje, keď podľa vlastného tvrdenia dlhodobo nemal vyplácanú mzdu u posledného zamestnávateľa K. N. H., s. r. o. Pokiaľ otcovi zamestnávateľ nevyplácal riadne mzdu, mal možnosť postupovať v súlade s platnými predpismi, prípadne skončiť pracovný pomer a hľadať si prácu u iného zamestnávateľa. Nakoľko u otca mal. neboli zistené objektívne príčiny, pre ktoré by nemohol pracovať (napr. zdravotný stav), potom skutočnosť, že posledný zamestnávateľ mu dlhodobo nevyplácal mzdu a v súčasnom období pracuje príležitostne len na dohodu ako taxikár, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/51/2013-56 zo dňa 27. 6. 2013. Krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa, konštatoval, že v pomeroch otca oproti obdobiu predchádzajúceho rozhodovania o výživnom nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala vyhovenie jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej F.; a to ani čiastočne.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá a tretia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia je preukázaná zmena pomerov. Predmetom dokazovania sú preto relevantné okolnosti, ktoré sa zmenili tak, že sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Navrhovateľ odôvodňoval podanie návrhu dlhodobo zlou finančnou situáciou. Finančná situácia navrhovateľa sa však v čase od posledného rozhodnutia o výživnom nijako nezmenila. Otec je nezamestnaný od 14. 12. 2012, avšak už v čase posledného súdneho rozhodnutia bol evidovaný na úrade práce. V súčasnej dobe má navyše aj príjem na základe dohody o pracovnej činnosti. Navrhovateľ dlhodobo, v konaniach vedených pred tunajším súdom poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keďže si nedokáže trvalo zabezpečiť zdroj príjmu. Príjmy získava príležitostnými zamestnaniami, v ktorých však zotrváva len krátkodobo. K možnostiam trvalého zamestnania pristupoval nezodpovedne, keď posledný dlhodobejší pracovný pomer v V. J. a.s., ktorý zabezpečoval príjmy primerané vzdelaniu a schopnostiam navrhovateľa, ukončil na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu. V schopnostiach navrhovateľa bolo teda poberať príjem okolo 400 eur mesačne, z ktorého by mohol hradiť výživné na maloletú. Svojim vlastným pričinením však uvedený príjem stratil. Pokiaľ sa otec zaviazal platiť na dieťa vo veku 2 roky sumu 99,58 eura mesačne, nemôže sa legitímne domáhať zníženia výživného na takmer 8 ročné dieťa, ktoré sa nachádza v období vzrastu. O to viac, ak sa s maloletou vôbec nestretáva, neplní si riadne určenú vyživovaciu povinnosť. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti predpokladá určitú mieru zodpovednosti, a to v každom období života povinnej osoby. Odvolací súd opakovane v predchádzajúcich rozhodnutiach o návrhu otca na zníženie výživného konštatoval neexistenciu objektívnych príčin, pre ktoré by otec nemohol pracovať (napr. zdravotný stav). Ponukou voľných pracovných miesť, predloženej úradom práce, bola preukázaná existencia minimálne jedného voľného pracovného miesta, zodpovedajúceho kvalifikácii otca dieťaťa, na ktoré však otec dieťaťa nereflektoval. Vzhľadom na jeho základné vzdelanie a požiadavky trhu práce je daná nevyhnutá potreba zvyšovania kvalifikácie otca tak, aby si zabezpečil svoje existenčné potreby ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Znížením výživného by došlo k podpore pasívneho správania sa otca, akceptovaniu jeho ľahkovážneho konania v minulosti, keď sa vzdal príjmu u zamestnávateľov.
V konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane maloletého dieťaťa. V období uplynulých šiestich rokov došlo k nárastu výdavkov na základné existenčné potreby dieťaťa a to stravu, ošatenie, obuv. Pribudli výdavky vynakladané na školské pomôcky a záujmové aktivity. Výživné zahŕňa aj časť nákladov na bývanie, ako aj výdavky spojené so zdravotným stavom, ktoré sú v danom prípade zvýšené. Znížením výživného by došlo k prenosu výdavkov na všetky zvýšené odôvodnené potreby dieťaťa, výlučne na jeho matku, čo je neprípustné. K zníženiu výživného na maloleté dieťa dochádza fakticky už tým, že dlhodobo nedošlo k zvýšeniu výživného, ku ktorému štandardne v období plynutia šiestich rokov obvykle dochádza. Matka, ktorá sa o dieťa osobne stará, si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj týmto spôsobom. Otec dieťaťa netvrdil svoju zdravotnú nespôsobilosť, ktorá by mu bránila zamestnať sa. Svedčí o tom aj správa úradu práce o ponuke voľných pracovných miest. Príjem matky, ktorá okrem osobnej starostlivosti o dieťa, sa snaží zabezpečiť jeho potreby aj príjmom zo zárobkovej činnosti, sa však nemôže premietnuť automaticky do výšky výživného zo strany otca. Je potrebné poukázať na zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa, najmä nákup ortopedickej obuvi, pričom dieťa rastie, ako aj odporúčanú kúpeľnú liečbu. Keďže nedošlo v pomeroch otca oproti obdobiu predchádzajúceho rozhodovania o výživnom k takej zmene, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu otca na zníženie výživného, návrh otca bol zamietnutý.
V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.