Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/51/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka - A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Jančim, so sídlom N. Y., J. XXX, otec - H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, t.č. L., R. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -37 zo dňa 12.2.2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vychádzal z toho, že neboli zistené objektívne príčiny, pre ktoré by nemohol otec pracovať (napr. nepriaznivý zdravotný stav). Skutočnosť, že posledný zamestnávateľ mu dlhodobo nevyplácal mzdu a v súčasnom období pracuje len príležitostne na dohodu ako taxikár, nie je dôvodom na zníženie výživného. Od poslednej úpravy výživného sa síce zvýšil príjem matky, ale uvedené sa nemôže automaticky premietnuť do (nižšej) výšky výživného zo strany otca. Okresný súd poukázal aj na zdravotné problémy maloletej, s ktorými sú spojené zvýšené náklady na jej výživu. Zdôraznil, že otec vie, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto je povinný zodpovedne pristupovať k hľadaniu zamestnania a prijať prípadne i menej výhodnú prácu. Otec nemá pritom žiadnu kvalifikáciu a nepreukázal ani snahu získať lepšie pracovné miesto napr. absolvovaním rekvalifikačného kurzu.

O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý s ním nesúhlasil. Namietal, že okresný súd nebral na vedomie, že „vďaka vysokému výživného sa dostal do zlej finančnej situácie“. Rovnako nezohľadnil, že si sústavne hľadá prácu a je evidovaný na úrade práce. Odvolateľ dodal, že je v zlom psychickom stave a „koľko krát nemá ani na cestu“, aby sa dostavil na úrad práce.

Kolízny opatrovník i matka navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť ako správny. Matka sa stotožňovala s jeho závermi, pričom výšku vyživovacej povinnosti označila za stanovenú objektívne a primeranú finančnej situácii otca. Kolízny opatrovník zdôraznil, že maloletá V. od septembra 2012 nastúpila povinnú školskú dochádzku, čím sa ešte zvýšili jej výdavky na cestovné, stravu v škole a nákup školských pomôcok.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa

V zmysle § 78 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozsudku) je základom zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom podstatná zmena pomerov výživou oprávnenej osoby (v súdnej veci maloletej V.) alebo výživou povinnej osoby (v súdenej veci otec). Je nepochybné, že oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom (sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu v Žiline , v ktorom konaní bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného a zamietnutý návrh otca na jeho zníženie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.3.2011) došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Určite však nedošlo - vo finančnom vyjadrení - k zníženiu jej potrieb; skôr naopak. Preto zmena v rozsahu dotknutého kritéria určovania výšky výživného (rozhodne) nepodmieňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca.

V pomeroch samotného otca k podstatnejšej zmene nedošlo. Zhodne, ako v období roku 2011, je evidovaný na úrade práce a (minimálne podľa vlastného tvrdenia) sa snaží nájsť si trvalú prácu. Okresný súd (veľmi) správne zdôraznil, že otec má len jedinú vyživovaciu povinnosť, práve k maloletej V., a pokiaľ by si i sám neuvedomoval z toho pre neho vyplývajúcu zodpovednosť, táto mu bola dostatočne jasne ozrejmená v predchádzajúcich rozhodnutiach „poručenských súdov“. Rovnako je plne primerané

- s poukazom len na základné vzdelanie otca a neexistenciu prekážok súvisiacich s jeho zdravotným stavom - od neho požadovať, aby prijal i menej výhodnú prácu (nekvalifikovanú a tým aj horšie odmeňovanú). V tomto smere je naďalej (ako bolo konštatované napríklad už i v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24.2.2011) dôležité, že otec v minulosti bezdôvodne a hlavne bez reálneho predpokladu získania iného zamestnania, ukončil pracovný pomer u zamestnávateľov, kde sa jeho príjem pohyboval okolo 370 eur mesačne.

Otec zároveň nielenže nepreukázal existenciu ním tvrdených dlhov, ale ani skutkovo nevymedzil, žeby tieto mali základ v nejakých od správania a vôle otca nezávislých okolností. Inými slovami, že predmetné dlhy nie sú „len“ dôsledkom jeho doterajšieho spôsobu života.

Na základe uvedeného krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa, uzavrel, že v pomeroch otca oproti obdobiu predchádzajúceho rozhodovania o výživnom nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala vyhovenie jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej V.; a to ani čiastočne.

Nadväzne bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdený. Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania. Totožná procesná situácia je daná tiež v odvolacom konaní, pretože súdená vec je i naďalej konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu ( ), preto v zmysle v spojení s žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu ani trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .