Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-59-2013.pdf
PDF · 119 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej vo veci starostlivosti o maloletú: N. M. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: otec G. O., nar. X.X.XXXX, bytom S., XXXX G., N. utca X/A, matka G. A., nar. X.X.XXXX, bytom H., D. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9P/108/2012-327 zo dňa 9. októbra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 50,- eur od 01.11.2011, ako aj výšky zaostalého výživného p o t v r d z u j e .
V časti, týkajúcej sa povinnosti otca splatiť zaostalé výživné v splátkach, rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec je povinný zaostalé výživné zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,- eur, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou N. M. O. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov celého konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa maloletú N. M. O., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 50,- eur, počnúc od 1.11.2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zaostalé výživné za obdobie od 1.11.2011 do 30.9.2013 v sume 552 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10.-eur, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý rok 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod . s tým, že matke uložil povinnosť dieťa pripraviť a odovzdať otcovi a otcovi uložil povinnosť dieťa matke riadne a včas vrátiť. Súd návrh matky vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa od novembra 2011 nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, ktorá sa riadne stará o zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Rovnako mal za preukázané, že rodičia súhlasili s tým, aby maloletá zostala v starostlivosti matky. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa maloletú N. M. O. , nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 50,- eur, počnúc od 1.11.2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Takto určené výživné považoval súd za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v takto určenej výške, a preto súd prvého stupňa návrh matky na určenie výživného až na sumu 80 eur mesačne ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že maloleté dieťa je vo veku 4 rokov, navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky na ošatenie, obuv a iné základné potreby. Pokiaľ išlo o pomery na strane otca súd prvého stupňa zistil, že otec, ktorý žije v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi, je dlhodobo nezamestnaný, pričom nie je ani evidovaný ako nezamestnaný, sociálne dávky nepoberá, prácu si nehľadá, pretože opatruje otca, avšak o žiaden opatrovateľský príspevok nežiadal. Súd prvého stupňa preto prihliadol na túto skutočnosť, pretože otec počas celého konania neprejavil žiadnu snahu nájsť si prácu. Ohľadne pomerov na strane matky súd prvého stupňa mal za preukázané, že matka s maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov, od júla do decembra 2012 bola nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti a v januári a februári 2013 pracovala u firmy F. J. a zarábala 260,33 eura mesačne. V súčasnosti je matka od marca 2013 evidovaná na Úrade práce Komárno ako nezamestnaná, sociálne dávky nepoberá, avšak má príjem z prekladateľskej činnosti do 100 eur mesačne a pracuje na dohodu o vykonaní práce u firmy A. spol. s r.o. J. L. s príjmom 90 eur mesačne a poberá rodinné prídavky 23,01 eura mesačne. Súd prvého stupňa určil povinnosť platiť výživné od 1.11.2011, od kedy rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Zročné výživné za obdobie od 1.11.2011 do 30.9.2013 v sume 552 eur súd prvého stupňa povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur až do vyrovnania, pretože otec nemá žiaden vydokladovaný príjem. Pokiaľ išlo o styk otca s maloletým dieťaťom súd prvého stupňa zistil, že po nariadení predbežného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod., tento styk doposiaľ prebiehal bez väčších problémov a otec maloleté dieťa matke riadne a včas vrátil. Z výpovede starej matky O. G. mal za preukázané, že na všetky stretnutia prišla vždy s otcom maloletého dieťaťa, pričom maloletá N. M. O. ani v jednom prípade neplakala, že by sa s nimi nechcela stretnúť. V tejto súvislosti poukázal aj na znalecký posudok č. 15/2013 vypracovaný dňa 10.06.2013 ustanoveným znalcom PhDr. Petrom Molnárom, ako aj na výpoveď znalca, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, obaja sú schopní sa postarať o výchovu maloletej. Ohľadne úpravy styku s maloletým dieťaťom znalec odporučil realizovať tento styk bez prítomnosti matky na celý deň, v neskoršom období i s prespávaním u otca. K námietkam matky, že otec trpí skrytou agresiou, znalec uviedol, že by sa muselo u otca jednať o duševnú chorobu alebo poruchu, ktorú však u neho nezistil. Navyše dodal, že nie je dôvod, pre ktorý by otec mal byť voči maloletej agresívny, keby tomu tak bolo, dieťa by javilo tieto známky, malo by z otca strach, čo v danom prípade nebolo zistené. Zo šetrenia pomerov u matky súd prvého stupňa zistil, že matka býva v 3 izbovom byt vo vlastníctve jej rodičov , kde sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. Zo šetrenia pomerov u otca súd prvého stupňa zistil, že otec býva spolu s rodičmi rodinnom dome, ktorý je kompletne zariadený, pre starostlivosť o maloletú sú zabezpečené vhodné podmienky. Súd prvého stupňa pri určovaní styku prihliadol aj na vek dieťaťa, ktoré malo v júni 4 roky, ako i na tú skutočnosť, že k obom rodičom má silný citový vzťah, pričom zohľadnil aj tú okolnosť, že otec býva v G. a musí vynaložiť čas aj finančné prostriedky na cestu a nie je schopný viackrát ako dvakrát mesačne prísť na stretnutie s maloletým dieťaťom. Vzhľadom na to, že v H. ani blízkom okolí otec nemá žiadnych príbuzných, kde by mohol tráviť čas s maloletým dieťaťom , súd prvého stupňa dospel k záveru, že určenie styku len počas jedného dňa by bolo nevhodné, pretože otec pokiaľ by zobral dieťa do G. a späť skoro celý styk by precestovali, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa a rovnako tak by nebolo pre maloleté dieťa vyhovujúce ani to, že by otec mal byť celý deň s maloletým dieťaťom najmä v zimnom období len v meste. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa konštatoval, že nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by maloletá N. M. O. nemohla prespať zo soboty na nedeľu v domácnosti otca, a preto upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletou každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý rok 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. V tomto smere nezohľadnil námietky matky, aby otec maloleté dieťa so sebou nezobral do S. , a to najmä z dôvodu, že matka vedela, že jej partner je občanom S. a aj v súčasnosti má partnera z S., kde nosí aj maloleté dieťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec i matka maloletého dieťaťa.
Otec v odvolaní žiadal priniesť maloletú N. Alexu na styk každý párny týždeň v piatok od 18.00 hod. do nedele 19.00 hod., alebo ak je to možné, tak v pondelok ráno do 08.00 hod. s tým, že pokiaľ nie je možné priniesť maloleté dieťa na styk kvôli chorobe, tak aby bola matke uložená povinnosť, že otec je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom nasledovný nepárny víkend, podľa podmienok styku, platných pre párny víkend. V prípade, že maloleté dieťa bude choré pred párnym víkendom, určenom na styk, tak žiadal, aby matka zobrala dieťa na pohotovosť aj v tie dni, v ktoré by ho otec inak mohol priniesť na styk a nech lekár vystaví potvrdenie o tom, že dieťa je natoľko choré, že ho nemôže prevážať autom. Ďalej požadoval styk od 09.00 hod. prvého dňa 2. týždňa, počítajúc od počiatočného dátumu letných prázdnin, do 19. hodiny posledného dňa 3. týždňa letných prázdnin a každý rok od 7. augusta do 19. hodiny večer 21. augusta. Rovnako požadoval, aby sa s maloletým dieťaťom mohol stýkať druhú polovicu z trvania prázdnin pri jarných, zimných a jesenných prázdninách a pokiaľ by prvý deň a druhý deň dvojdňových sviatkov pripadol práve na víkend jednej alebo druhej strany, tak nech má prednosť v každom prípade prispôsobenie sviatku. Zároveň požadoval, aby bola matka povinná odovzdať otcovi zdravotnú kartu a cestovný pas maloletého dieťaťa, keď maloleté dieťa zoberie na styk a v rozhodnutí uviesť pre riaditeľa škôlky v každom danom čase, aby na dotaz otca bol povinný emailom alebo poštou poskytnúť informácie ohľadom otázok, týkajúcich sa dieťaťa. Okrem toho žiadal , aby súd uložil povinnosť detskému lekárovi v každom danom čase, aby na dotaz otca bol povinný telefonicky poskytnúť informácie ohľadom otázok, týkajúcich sa maloletého dieťaťa a keďže matka disponuje internetom tak požadoval, aby mohol s maloletou hovoriť na Skype 15 minúť každý nepárny týždeň o 19. hod. v pondelok a vo štvrtok. V prípade, ak by sa matka odsťahovala s maloletým dieťaťom z jej terajšej adresy bydliska, tak požadoval uložiť matke povinnosť do 5 dní oznámiť otcovi adresu nového bydliska s tým, že pokiaľ toto sťahovanie bude mať za následok aj zmenu - novú škôlku, školu alebo nového detského lekára, tak žiadal , aby matka oznámila otcovi aj ich kontakty. Namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy to, že z akej diaľky chodí za maloletým dieťaťom, pričom istý čas, 9 stykov mohol zobrať maloletú v trvaní 6 hodín, z ktorého času 2 hodiny cestoval autom do G. spolu s maloletou a takisto 2 hodiny naspäť do H.. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevyužil tlmočníka, ktorého ustanovil dňa 29. apríla 2012, v dôsledku čoho nedostával úradné papiere v jeho materinskom jazyku, napriek tomu, že nerozumie po slovensky. Otec nesúhlasil ani s tým, aby sa prispôsoboval novému druhovi matky, žijúcemu v S. a jeho dieťaťu, z ktorého dôvodu má vymieňať víkendy styku s maloletou N. M.. Poukázal na to, že do dnešného dňa nevidel ani jedno lekárske potvrdenie o tom, že by počas dní nezrealizovaného styku bola maloletá chorá, tak že by ležala v posteli. Ohľadne jeho správania uviedol, že nie je agresívny a ani nikdy nebol. Otec nesúhlasil ani s výškou výživného 50 eur mesačne, hlavne so spätnosťou 24 mesiacov, keďže v konaní bolo z jeho strany úradným dokumentom, vystaveným Daňovou správou S. ohľadom uplynulých rokov preukázané, že nemal zamestnanie. V tomto smere namietal , že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo bolo základom výpočtu výživného a na základe čoho dospel súd prvého stupňa k výživnému v sume 50 eur mesačne. Záverom dodal, že nikdy neublížil a ani by neublíži svojmu dieťaťu.
Matka v odvolaní nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom, tak to upravil súd prvého stupňa . Namietala, že súd prvého stupňa nerešpektoval závery znaleckého dokazovania a rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že maloletá môže prespať u otca. Bola toho názoru, že pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z jednostranných a neobjektívnych vyjadrení otca a starej matky (matky otca), mal vypočuť aj jej rodičov, prípadne zobrať do úvahy ňou preložené čestné vyhlásenia. Mala za to, že súd prvého stupňa nemôže samostatne posudzovať odborné otázky, ale pokiaľ má pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania , musí nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie , čo však súd prvého stupňa nenariadil a závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia kolízneho opatrovníka nerešpektoval a svojvoľne upravil styk otca s maloletým dieťaťom . V tomto smere poukázala na znalecký posudok č. 15/2013 znalca PhDr. Petra Molnára, z ktorého vyplýva, že emotivita otca sa ukazuje ako labilná, nezrelá, so sklonom k depresívnej rozladenosti, neistote, ako aj k utlmenej agresivite, je podozrievavý, vzťahovačný, s túžbou po dominancii, sebapresadení, uznaní, rešpekte okolia až nadradenosti k opačnému pohlaviu, pričom prítomné sú sexuálne tendencie a bráni sa tomu, aby ho niekto obmedzoval, chce mať možnosti žiť podľa svojich prianí. Za danej situácie znalec považoval za vhodné stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom každý druhý týždeň (jeden deň cez víkend) od rána 09.00 hod. - do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Súd prvého stupňa uvedený záver znaleckého posudku nerešpektoval. Navyše matka nesúhlasila ani s úpravu styku počas vianočných sviatkov v rozsahu 3 dní, pretože znalec neodporúčal prespanie ani na jeden deň. Matka nesúhlasila s rozhodnutím ani v časti úpravy vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že otec je zdravý, býva podľa jeho vyjadrenia v G., kde je dostatok pracovných možností, napriek tomu je otec údajne dlhodobo nezamestnaný. Pokiaľ išlo o výdavky na maloleté dieťa, uviedla, že výdavky na maloletú sú vo výške 120-130,- eur mesačne, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté výdavky súvisiace s bývaním maloletej, ktoré vo veľkej miere uhrádzajú rodičia matky. Bola toho názoru, že prístup otca k otázke výživného úplne jasne preukazuje charakter otca. V tejto súvislosti nesúhlasila ani s úpravou platenia zaostalého výživného vo výške 10,- eur mesačne, keďže zaostalé výživné bude tak platené 55 mesiacov, t. j. cca 4 a pol roka. Na základe uvedeného matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, resp. zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. M. O., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 80,- eur, počnúc od 1.11.2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zaostalé výživné je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd upravuje styk otca s maloletou N. M. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok 26.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Matka je povinná dieťa pripraviť a odovzdať otcovi. Otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 50,- eur od 01.11.2011, ako aj výšky zaostalého výživného a v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou N. M. O. je vecne správne, preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 50,- eur od 01.11.2011, ako aj výšky zaostalého výživného a v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou N. M. O. ako vecne správny potvrdil a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti otca splatiť zaostalé výživné v splátkach podľa § 220 OSP zmenil tak, že otec je povinný zaostalé výživné zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,- eur, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa rodičov, ktorí spolu nežijú, je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine túto zásadu vyslovuje v ust. § 36 ods. 1, podľa ktorého súd vždy prihliadne k tomu, aby boli zistené najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodovanie o výchove mal. dieťaťa jedným z rodičov spočíva v posúdení, ktorý z rodičov má lepšie možnosti a schopnosti k tomu, aby vychovával maloleté dieťa. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je, aby si súd opatril spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov, ako aj ich spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci, spoločnosti, plneniu spoločenských povinností, k verejnému životu, i vzťah k rodine, k deťom, ich životné podmienky, vzťah k osobám, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Vedľa skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie v ktorom žijú, sú pre rozhodovanie o výchove maloletých detí významné skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa. Napríklad jeho vek, pohlavie, zdravotný stav, vzťah k rodičom, sklony a záujmy a podobne. Rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov zachováva väčšinu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa. V záujme dieťaťa je aj to, aby sa styk s rodičom uskutočňoval v ovzduší, ktoré nie je poznamenané konfliktnými vzťahmi medzi rodičmi, pretože styk dieťaťa s rodičom ktorému nebolo zverené do výchovy, môže v konfliktných pomeroch viesť k narušeniu zdravého vývoja dieťaťa.
V posudzovanej veci podali odvolanie otec i matka maloletého dieťaťa a tieto boli účastníkom konania riadne doručené. Následne matka aj otec podávali ďalšie písomné vyjadrenia, v ktorých však neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť, prípadne spochybniť skutkové závery, zistené súdom prvého stupňa, preto odvolací súd tieto ďalšie písomné podania rodičov nedoručoval účastníkom konania a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, riadne zisteného súdom prvého stupňa. Otec síce vo svojom písomnom podaní predložil odvolaciemu súdu potvrdenie o tom, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25. novembra 2013, ale táto skutočnosť samá o sebe nemôže mať žiadny vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorej počiatok súd prvého stupňa určil od 1. 11. 2011.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 50,- eur od 01.11.2011, ako aj výšky zaostalého výživného a v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou N. M. O. správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti rozsudku v napadnutých častiach.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutých častiach, s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v jej odvolaní, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť styk otca s maloletým dieťaťom realizovaný v užšom rozsahu. Súd prvého stupňa zo znaleckého posudku č. 15/2013 znalca PhDr. Petra Molnára zo dňa 10.06.2013 správne prijal záver, že maloletá N. M. O. má citový vzťah k obom rodičom, ktorí obaja majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa a sú schopní sa postarať o maloleté dieťa. Pokiaľ išlo o matkou namietanú agresivitu otca, odvolací súd poukazuje na výpoveď znalca PhDr. Petra Molnára na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 30.09.2013 (č.l. 321 spisu), z ktorej jednoznačne vyplýva, že u otca nebola zistená duševná porucha, pričom v každom je isté množstvo agresivity, avšak v danom prípade otec nie je voči maloletému dieťaťu agresívny, pretože inak by sa dieťa otca bálo, naopak znalec na predmetnom pojednávaní konštatoval , že skôr agresívna je matka voči otcovi. Z obsahu vykonaného dokazovania možno prijať záver, že otec prejavuje riadny záujem o výchovu dieťaťa, čo v prípade, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, je možné len prostredníctvom pravidelnej realizácie styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom, tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa a súd na záujem dieťaťa, je povinný vždy prihliadnuť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností. Je treba zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. V tomto prípade je v záujme maloletej N. M. O., aby sa s otcom stretávala, a to v rozsahu, v akom bol styk upravený súdom prvého stupňa. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplýva, že otec má záujem stretávať sa s dcérou, a preto je potrebné upraviť styk otca s maloletou tak, aby otec, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, mohol uplatniť pri realizácii styku svoju úlohu pri výchove dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom sú rozhodujúce jednak okolnosti na strane dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi ktorý ho nemá vo výchove, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, vzdialenosť medzi nimi a vzájomné vzťahy a podobne.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z dokazovania, vykonaného v prvostupňovom konaní, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňoval výchovnú spôsobilosť otca, alebo ktoré by nasvedčovali tomu, že stretávanie sa otca s maloletou by ohrozovalo jej zdravý vývoj. V záujme riadnej výchovy dieťaťa nesporne je, aby sa rozvinul medzi otcom a dieťaťom rodičovský vzťah. Každé dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj nevyhnutne potrebuje mať pravidelný kontakt s oboma rodičmi. V tomto prípade rodičia maloletej N. M. O. spolu nežijú, preto otec má jedinú možnosť podieľať sa výchove maloletého dieťaťa prostredníctvom realizácie styku s dieťaťom. V tomto smere súd prvého stupňa správne pri úprave styku zohľadnil jednak citový vzťah maloletého dieťaťa k obom rodičom, vek maloletého dieťaťa, ale aj vzdialenosť otca od bydliska maloletého dieťaťa. Keďže neboli zistené žiadne dôvody na strane otca alebo maloletého dieťaťa, pre ktoré by bolo potrebné upraviť styk otca s dieťaťom v užšom rozsahu, súd prvého stupňa správne upravil styk otca s maloletým dieťaťom rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. a zároveň upravil styk aj počas vianočných sviatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne rozhodol, keď počas víkendov upravil styk otca s dieťaťom od soboty do nedele, pretože v konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, pre ktoré by dieťa vzhľadom k svojmu veku, ako aj dobrému vzťahu k otcovi, nemohlo u otca prespať. Takto upravený styk zohľadňuje nielen skutočnosť, že otec za účelom realizácie styku s dieťaťom cestuje z G. do H., ale je to aj v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťaťa tak môže s otcom tráviť nepretržite dva dni, a to v prostredí, v ktorom otec býva a rozvíjať tak vzťah aj k príbuzným zo strany otca. Pri takto upravenom styku, otec bude môcť lepšie zorganizovať program pre dieťa a v plnom rozsahu sa môže počas styku podieľať na výchove dieťaťa. Skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú narušené, nemôže byť právne relevantným dôvodom, pre ktoré by sa otcovi mali obmedziť jeho rodičovské práva, keďže maloleté dieťa má nesporne právo stretávať sa so svojím otcom a otec má právo podieľať sa na výchove dieťaťa, ktoré právo môže realizovať len pri realizácii styku s dieťaťom.
V podanom odvolaní otec požadoval širšie upraviť styk s maloletým dieťaťom a žiadal tiež upraviť súdnym rozhodnutím možnosť rozprávať sa s dieťaťom prostredníctvom internetu. K týmto návrhom otca odvolací súd uvádza, že styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu, v akom ho upravil súd, je zatiaľ s ohľadom na vek dieťaťa postačujúci. Pokiaľ tento styk bude prebiehať riadne a dieťa si na pravidelné stretávanie s otcom a na dvojdňový pobyt u otca zvykne, nič otcovi nebráni požiadať súd o zmenu úpravy styku a jeho rozšírenie. Čo sa týka uloženia povinnosti matke umožniť kontakt otca s maloletou dcérou prostredníctvom internetu, o takomto návrhu súd prvého stupňa nerozhodoval, pretože to otec ani nenavrhol. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmava správnosť napadnutého rozhodnutia, preto v štádiu odvolacieho konania, keď súd prvého stupňa v tomto smere dokazovanie nevykonával, nie je možné súdu prvého stupňa túto skutočnosť vytknúť.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne určil aj výšku výživného v sume 50,- eur mesačne, na ktorú zaviazal platiť otca maloletého dieťaťa a výšku zaostalého výživného, keď dostatočne zohľadnil vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa. V tomto smere je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, preto by obidvaja rodičia, ktorí majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému, mali pri svojom životnom smerovaní robiť všetko preto, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj, dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Pokiaľ otec v odvolaní namietal absenciu príjmu, pre ktorý nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, odvolací súd dodáva, že situáciu, v ktorej sa otec už dlhodobo nachádza , sa nesnaží žiadnym spôsobom zmeniť, napriek tomu, že by malo byť v jeho záujme, aby dokázal uspokojiť základe životné potreby svojho dieťaťa.
Vo vzťahu k výške určeného výživného podali odvolanie obaja rodičia. Vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd uvádza, že výživné v sume 50,- euro mesačne je vzhľadom k veku dieťaťa primerané, pričom je treba zohľadniť aj to, že každý druhý víkend od soboty do nedele bude starostlivosť o dieťa zabezpečovať otec, ktorý s realizáciou styku, okrem bežných výdavkov, bude mať zvýšené náklady na cestovné . Vo vzťahu k odvolaniu otca voči výške vyživovacej povinnosti a určenia jej počiatku odvolací súd, ako je už vyššie uvedené, považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Aj keď sa v konaní nepodarilo zistiť príjem otca, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že otec je povinný zatiaľ sumou aspoň 50,- euro podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že otec nepracuje, zamestnanie si ani nehľadá, hoci jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať. Z tvrdení otca však vyplýva, že otec kupoval veci maloletému dieťaťa, cestuje za ním do H. z miesta svojho bydliska, pričom v konaní nijako nepreukázal, z akých finančných prostriedkov hradí tieto výdavky a ostatné životné náklady. Za týchto okolností potom súd prvého stupňa nemohol otcovi určiť minimálne výživné. Tento záver nie je možné zmeniť ani z dôvodu, že otec sa následne evidoval od 25. novembra 2013 ako uchádzač o zamestnanie, pretože ani v odvolacom konaní otec hodnoverne nepreukázal svoje príjmy.
Z odvolania otca je zrejmé, že otec sa v rámci tohto konania domáhal uloženia viacerých povinností či už voči matke maloletého dieťaťa (odovzdať cestovný pas, zdravotnú kartu) alebo voči tretím osobám, a to konkrétne detskému lekárovi maloletej, riaditeľovi škôlky, ktorú maloletá navštevuje. Vzhľadom k tomu, že v predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. M. O., súd prvého stupňa správne rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a úprave styku rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní sa nerozhoduje o povinnostiach voči tretím osobám a rovnako tak sa v tomto konaní neriešia ani ďalšie otázky týkajúce sa výchovy maloletého dieťaťa, ako povinnosť jedného rodičov odovzdať druhému rodičovi cestovný pas , či zdravotnú kartu maloletého dieťaťa, pretože zatiaľ takáto úprava nie je potrebná, keďže styk sa realizoval na základe predbežného opatrenia v mieste bydliska dieťaťa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 50,- eur od 01.11.2011, ako aj výšky zaostalého výživného a v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou N. M. O. podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil
Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa pochybil, a to pokiaľ išlo o povinnosť otca splatiť zaostalé výživné v splátkach po 10 eur mesačne. Odvolací súd dodáva, že či je určená lehota plnenia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa § 160 OSP je nutné posúdiť, či prípadné zaplatenie zaostalého výživného v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku zaostalého výživného a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu zaostalého výživného, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie otca na úkor maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci súd prvého stupňa umožnil otcovi zaostalé výživné v sume 552,- eur zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne. Umožnil teda otcovi zaplatiť zaostalé výživné 56 - tich splátkach, ktoré by otec splácal viac ako štyri a pol roka. Odvolací súd súdom prvého stupňa povolený počet 56 splátok považoval za neprimerane dlhú dobu splácania zaostalého výživného, ktorá nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa povinnosti otca splatiť zaostalé výživné v splátkach podľa § 220 OSP zmenil tak, že otec je povinný zaostalé výživné zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,- eur, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Takto určené splátky zaručia, že zaostalé výživné otec splatí v lehote 19 mesiacov, čo je primeraná doba s ohľadom na oprávnené záujmy dieťaťa a aj na možnosti a schopnosti otca, pričom platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami otca.
O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.