Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-108-2012.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/108/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletú: N. M. O., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: G. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX G., N. W. X/A, S., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4 a G. A., nar. X.X.XXXX, bytom H., D. XXXX/XX, v konaní zast. advokátom JUDr. Tamásom Puskásom, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203 o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto
rozhodol:
Súd maloletú N. M. O., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na jej výživu mesačne sumou 50.-€, počnúc od 1.11.2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Zaostalé výživné za obdobie od 1.11.2011 - 30.9.2013 v sume 552.-€ je otec
p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 10.-€, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou N. M. tak, že otec je o p r á v n e n ý
sa s maloletou stretávať každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý rok 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod.
Matka je p o v i n n á dieťa pripraviť a odovzdať otcovi.
Otec je p o v i n n ý dieťa matke riadne a včas vrátiť.
Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa sa písomne podaným návrhom zo dňa 23.4.2012 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Mal. N. M. navrhla zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného v sume 80.-€ od 1.11.2011 s tým, že za obdobie od 1.11.2011 do 30.9.2013 má otec uhradené výživné po 26.-€ mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletou každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a počas vianočných sviatkov 26.12. od 10.00
hod. do 16.00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2011, o maloletú sa riadne stará. Uviedla, že otec maloletej je zdravý, môže si nájsť prácu, preto žiadala výživné v sume 80.-€ mesačne. Uviedla, že je evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce H.. Pracuje na dohodu o vykonaní práce u firmy A. N.. N. V..Q.. J. L. a zarába okolo 90.-€ mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky 23.-€ a má nepravidelný príjem z prekladateľskej činnosti okolo 100.-€ mesačne. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletou u svojich rodičov. Má nadviazanú známosť s F. H., ktorý je S. Š. Q. a býva v Y. I. S.. Výhrady mala najmä čo do úpravy styku otca s maloletou, nakoľko nesúhlasí s tým, aby otec sa s maloletou stretával na dlhšie časové obdobie, teda najmä aby maloletá zatiaľ neprespávala u otca. Uviedla, že doposiaľ upravený styk predbežným opatrením prebieha pravidelne, otec v sprievode starej matky pre dieťa chodí a vždy ho aj včas vráti. Uviedla, že má obavy o maloletú, pretože otec maloletej je agresívny človek a môže jej ublížiť.
Otec mal. dieťaťa uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky, je ochotný platiť výživné v sume 26.-€ mesačne resp. minimálne výživné 27,13 €, nakoľko v súčasnosti nemá žiaden príjem. Uviedol, že má vyplatené výživné od 1.1.2011 do 30.9.2013 po 26.-€ mesačne. V S. nie je evidovaný ako nezamestnaný, nakoľko predtým žil na N. a nemá ani žiaden nárok na sociálne dávky. Uviedol, že prácu si nehľadá, pretože sa doma stará o chorého otca, avšak žiaden opatrovateľský príspevok na neho nežiadal. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, s maloletou sa doposiaľ stretával tak, ako bolo rozhodnuté v predbežnom opatrení. Chcel by sa s maloletou stretávať každý druhý víkend od piatku 18.00 hod. do nedele 19.00 hod., alebo až do pondelka 8.00 hod. Uviedol, že pri každom stretnutí bola prítomná jeho matka, spoločne docestovali z G.. Trval na tom, aby maloletá mohla u neho prespať, nakoľko s ňou má vytvorený dobrý citový vzťah, maloletá ho má rada. Nie sú pravdou tvrdenia matky, že je voči komukoľvek agresívny a už vôbec nie voči maloletej. Na území N. V., v H. ani v blízkom okolí nemá žiadnych príbuzných, nemá možnosť tu tráviť s maloletou čas, pričom najhoršie je to v zimnom období. Chce si maloletú nosiť do svojej domácnosti, kde jej môže vytvoriť hodnotný program.
Stará matka maloletej z otcovej strany O. G. uviedla, že bola prítomná pri všetkých stretnutiach otca s maloletou, pričom v súčasnosti tieto prebiehajú podľa predbežného opatrenia dvakrát dve hodiny do mesiaca. Nikdy sa nestalo, že by maloletá nechcela s nimi ísť na stretnutie, naopak na tieto sa vždy teší. Keď nie je matka prítomná hovorí jej aj otcovi ako ich má rada. Maloletá je rozumná, nie je hysterická a nie je pravdou ani tvrdenie matky, že v jednom prípade sa im stratila. Bolo to v skákacom hrade, keď ich maloletá na chvíľu stratila z očí, avšak toto bol len moment, pokým si zložili veci na lavičku, oni s otcom ju mali pod dohľadom. Uviedla, že nie je pravdou, že otec maloletej má byť agresívny, nikdy ho takého nevidela, k maloletej sa nikdy agresívne nesprával, naopak majú sa navzájom radi.
Znalec PhDr. K. S. uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že matka aj otec sú schopní starostlivosti o dieťa a vedia sa o neho riadne postarať. Dieťa má k obom rodičom kladný citový vzťah. Čo sa týka tvrdenia matky, že otec je agresívny k tomu uviedol, že v každom človeku je isté množstvo agresivity, avšak v danom prípade je preukázané, že táto prípadná agresivita nesmeruje voči dieťaťu, pretože dieťa by sa otca bálo. Uviedol, že dieťa má dobrý citový vzťah s otcom a vôbec sa ho nebojí. Navrhol stretávanie otca bez prítomnosti matky najprv na celý deň, v neskoršom období u neho dieťa môže aj prespať. Uviedol, že bol prítomný pri konfrontácii rodičov a dieťaťa, kedy sa matka neustále hádala s otcom, pričom maloletá viackrát zareagovala tak, že matku upozorňovala, aby sa prestala hádať a stavala sa na stranu otca.
Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa doporučila dieťa zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného v sume 50.-€ mesačne, nakoľko otec je dlhú dobu nezamestnaný a nepreukázal žiadnu snahu sa aspoň príležitostne zamestnať. Styk otca s maloletou doporučila upraviť každú nepárnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že po uplynutí 6 mesiacov sa môžu rodičia dohodnúť aj na tom, že dieťa zostane na noc u otca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, starej matky O. G., znalca PhDr. K. S., kolíznej opatrovníčky, rodným listom maloletej, potvrdením o príjme rodičov, správou zo šetrenia pomerov u otca a matky, správou z materskej škôlky, výpisom z registra trestov otca, listinnými dokladmi z Obvodného
úradu Komárno, znaleckým posudkom PhDr. K. S. č. XX/XXXX, pripojeným spisom tunajšieho súdu 10PPom 2/2012, ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorých sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že rodičia maloletej od novembra 2011 nežijú v spoločnej domácnosti. V konaní bolo nesporné a preukázané samotnými výpoveďami účastníkov konania, ako i správou zo šetrenia pomerov u matky, že matka sa riadne stará o zdravý vývoj maloletej. Obaja rodičia súhlasili s tým, aby maloletá zostala v starostlivosti matky, preto súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti. Matka s maloletou býva u svojich rodičov, od júla do decembra 2012 bola nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti. V januári a februári 2013 pracovala u firmy F. J. a zarábala 260,33 € mesačne. Od marca 2013 až doposiaľ je evidovaná na Úrade práce H. ako nezamestnaná, sociálne dávky nepoberá. Podľa vlastného udania má príjem z prekladateľskej činnosti do 100.-€ mesačne a pracuje na dohodu o vykonaní práce u firmy A. N.. N. V..Q.. J. L. s príjmom 90.- € mesačne a poberá rodinné prídavky 23,01 € mesačne. Otec maloletej je dlhodobo nezamestnaný, uviedol, že nie je ani evidovaný ako nezamestnaný, sociálne dávky nepoberá, prácu si nehľadá, nakoľko opatruje otca, pričom o žiaden opatrovateľský príspevok nežiadal. Je zdravý. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd s prihliadnutím i na vek maloletej, ktorá má 4 roky určil výživné v sume 50.-€, nakoľko bol toho názoru, že táto suma je potrebná na pokrytie potrieb maloletej,
ktorá navštevuje materskú škôlku, potrebuje ošatenie, obuv a iné základné potreby. Súd prihliadol i na tú skutočnosť, že otec počas celého konania neprejavil žiadnu snahu nájsť si prácu. Preto súd rozhodol tak, že zaviazal otca platiť výživné v sume 50.-€ mesačne od 1.11.2011.
Súd určil povinnosť platiť výživné od 1.11.2011, od kedy rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, preto otcovi vznikla zaostalosť za obdobie od 1.11.2011 do 30.9.2013 v sume 552.-€. Túto sumu súd vypočítal tak, že zo sumy 50.-€ mesačne otcovi započítal sumu 26.-€, ktorú sumu zaplatil, takto zaostalosť je 24.- € mesačne. Spolu za 23 mesiacov x 24.-€ zaostalosť predstavuje 552.-€. Nakoľko otec nemá žiaden vydokladovaný príjem súd mu umožnil zaplatiť toto zaostalé výživné v mesačných splátkach po 10.-€ až do vyrovnania.
Súd návrh matky na určenie výživného až na sumu 80.-€ zamietol ako nedôvodný, nakoľko vzhľadom na vek dieťaťa je suma 50.-€ zo strany otca postačujúca na krytie jeho základných potrieb.
Zároveň súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou. Predbežným opatrením v predmetnej veci bol upravený styk otca s maloletou každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod., tento styk doposiaľ prebiehal bez väčších problémov, otec dieťa matke riadne a včas vrátil. Z výpovede starej matky O. G. súd zistil, že na všetky stretnutia prišla vždy s otcom maloletej, pričom maloletá ani v jednom prípade neplakala, že by sa s nimi nechcela stretnúť. Na stretnutia sa vždy tešila. Nikdy žiadne prejavy agresivity otca voči maloletej nevidela, naopak videla, že majú medzi sebou dobrý citový vzťah. Výpoveď starej matky sa súdu javila ako dôveryhodná. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX PhDr. K. S. zo dňa 10.6.2013, ako i zo samotnej výpovede znalca súd mal za preukázané, že maloletá má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, obaja sú schopní sa postarať o výchovu maloletej. Znalec doporučil upraviť styk otca s maloletou bez prítomnosti matky na celý deň, v neskoršom období i s prespávaním u otca. Uviedol, že maloletá sa otca nebojí, otca potrebuje. Čo sa týka námietok matky, že otec trpí skrytou agresiou znalec uviedol, že by sa muselo u otca jednať o duševnú chorobu alebo poruchu, ktorú však u neho nezistil. Niet dôvodu, prečo by otec mal byť voči maloletej agresívny, keby tomu tak bolo dieťa by javilo tieto známky, malo by z otca strach, čo taktiež v danom prípade nezistil. Zo šetrenia pomerov u matky súd zistil, že obýva 3 izbový byt vo vlastníctve rodičov spolu s nimi. Sú tu vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. Otec maloletej taktiež súdu zabezpečil šetrenie pomerov vo svojej domácnosti, z ktorého bolo zistené, že obýva spolu s rodičmi dvojdom, ktorý je kompletne zariadený, pre starostlivosť o maloletú sú zabezpečené vhodné podmienky. Súd pri určovaní styku prihliadol na vek dieťaťa, ktoré malo v júni 4 roky, ako i na tú skutočnosť, že k obom rodičom má silný citový vzťah. Ďalej súd prihliadol na tú okolnosť, že otec býva v G. a musí vynaložiť čas aj finančné prostriedky na cestu a nie je schopný viackrát ako dvakrát mesačne prísť na stretnutie s maloletou. V H. ani blízkom okolí nemá žiadnych príbuzných, kde by mohol tráviť čas s maloletou, dieťa si chce vziať do svojej domácnosti v G., kde jej môže vytvoriť hodnotné programy. Preto určenie styku len počas jedného dňa sa súdu javilo ako nevhodné, pretože otec pokiaľ by zobral dieťa do G. a späť skoro celý styk by precestovali, čo nie je v záujme tak malého dieťaťa. Naopak pokiaľ otec by celý deň mal byť s dieťaťom najmä v zimnom období len v meste, ani toto by nebolo pre dieťa vyhovujúce. Maloletá je rozumná, otca neodmieta, aj so starou matkou má kladný citový vzťah, preto súd nevidel dôvod, prečo by nemohla prespať zo soboty na nedeľu v domácnosti otca. Preto súd upravil styk otca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to dvakrát mesačne od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. Zároveň súd upravil styk aj cez vianočné sviatky s tým, že umožnil otcovi, aby s maloletou strávil dlhšie časové obdobie s tým, že u neho dieťa prespí dve noci. Súd na námietky matky, aby otec dieťa so sebou nezobral do S. neprihliadol a to najmä z dôvodu, že matka vedela, že jej partner je občanom S. a aj podľa vlastného udania v súčasnosti má partnera z S., kde nosí aj maloletú.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.