Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/301/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci žalobcu: Express credit, s.r.o., so sídlom Budovateľská 2256/46, Šaľa, IČO: 35 943 939, zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanej: Y. G., J.. XX.XX.XXXX, G. S., štátny občan SR, v konaní zastúpenej opatrovníkom: S.. S. H., zamestnanec Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 5.270,32 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.270,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 878,38 eur od 29.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 878,38 eur od 29.01.2008 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 300,- eur splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.056,37 eur a iné trovy konania vo výške 316 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom zo dňa 21.11.2011, súdu doručeným dňa 24.11.2011, ktorého zmenu súd pripustil uznesením č.k. -21 zo dňa 25.07.2012, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.270,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 878,38 eur od 29.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 878,38 eur od 29.01.2008 do zaplatenia ako pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XX/XXXX uzavretej dňa 22.08.2007 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Uviedol, že predmetom zmluvy o úvere bol podľa čl. I. ods. 1 zmluvy záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.979,08 eur (150.000 Sk) ako úver a záväzok dlžníka úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 846,44 eur (25.500 Sk), ktorý predstavuje vo výške 2/3 dohodnutý úrok vyčíslený pevnou sumou a vo výške 1/3 náklady spojené s poskytnutím úveru, zaplatiť najneskôr do 28.01.2008. Podľa čl. I. ods. 1 zmluvy sa teda dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi sumu vo výške 5.825,53 eur (175.500 Sk), a to v 6 mesačných splátkach vo výške 970,92 eur (29.250 Sk) vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola zmluvne dohodnutá na 28.07.2007, splatnosť poslednej na 28.01.2008. Žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť a dňa 22.08.2007 poskytol žalovanej úver v dohodnutej výške v hotovosti, ktorú skutočnosť žalovaná potvrdila vlastnoručným podpisom na potvrdení o prevzatí sumy zo dňa 22.08.2007. Žalovaná svoju zmluvnú povinnosť splácať úver od prvej splátky porušila, keď predmetný úver ani nezačala splácať a do

podania žaloby neuhradila žalobcovi ani časť dlžnej sumy, a preto sa domáha v tomto konaní zaplatenia sumy 5.270,32 eur, vyčíslenej ako 6 splátok vo výške 878,33 eur, keď žalobca si zo zmluvy o úvere uplatňuje zaplatenie poskytnutej istiny vo výške 4.979,08 eur a úroku vo výške 11,7% ročne zo sumy istiny na 6 mesiacov vyčíslenom v sume 291,24 eur (teda neuplatňuje si zaplatenie nákladov spojených s poskytnutím úveru v sume 282,15 eur a úroky si uplatňuje v zmysle v ich zákonnej výške), ako aj úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy splátok istiny a úroku odo dňa nasledujúceho po omeškaní s ich zaplatením v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, teda odo dňa 29.08.2007, odo dňa 29.09.2007, odo dňa 29.10.2007, odo dňa 29.11.2007, 29.12.2007 a odo dňa 29.01.2008 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Keďže vykonaným šetrením bolo zistené, že žalovaná sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava a inú adresu sa súdu nepodarilo zistiť, uznesením č.k. - 35 zo dňa 03.04.2013 jej bol ustanovený opatrovník na chránenie jej záujmov v konaní. Opatrovník žalovanej súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, súčasne podal k veci písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatňovaného dlhu splatného dňa 28.08.2007 (prvá splátka), resp. 28.01.2008 (posledná splátka), a to s poukazom na , a namietal tiež výšku úrokov z omeškania, ktorá sa má podľa jeho názoru spravovať predpismi občianskeho práva, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho písomnými podaniami, vyjadrením súdom ustanoveného opatrovníka žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o úvere č. 48/2007 zo dňa 22.08.2007, potvrdením o prevzatí sumy, úradne overenou fotokópiou uznania záväzku žalovanou zo dňa 10.09.2013, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 22.08.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.979,08 eur (150.000 Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok v sume 846,44 eur (25.500 Sk), z ktorého dve tretiny predstavujú úrok a jedna tretina sú výdavky a náklady na uzatvorenie a vypracovanie tejto zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná sa teda zmluvou o úvere zaviazala žalobcovi vrátiť celkom sumu 5.825,52 eur (175.500 Sk), a to v 6 mesačných splátkach po 970,92 eur (29.250 Sk), ktorých splatnosť bola dohodnutá vždy k 28. dňu príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 28.08.2007 a poslednej dňa 28.01.2008. V zmysle splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy, tak boli jednotlivé splátky splatné k 28.08.2007, 28.09.2007, 28.10.2007, 28.11.2007, 28.12.2007 a 28.01.2008. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 70 %.

Z potvrdenia zo dňa 22.08.2007 vyplýva, že žalovaná od konateľky spoločnosti Express credit, s.r.o. S.. S. J. prevzala dňa 22.08.2007 sumu 150.000 Sk v zmysle úverovej zmluvy č. XX/XXXX.

V priebehu konania navrhovateľ predložil súdu listinný dôkaz - rukou napísané uznanie záväzku žalovanej, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, v ktorom uviedla, že uznáva svoj záväzok zo zmluvy o úvere č. XX/XXXX zo dňa 22.08.2007, na základe ktorej jej bol spoločnosťou Express credit s.r.o. poskytnutý úver vo výške 150.000 Sk, ktorý nesplácala. Vyhlasuje, že si je vedomá svojej povinnosti uhradiť spoločnosti sumu 5.270,37 eur ako istinu spolu s úrokom. Tento záväzok uznáva v plnej výške a zaväzuje sa ho splácať v mesačných splátkach vo výške 300 eur. Pravosť podpisu žalovanej je úradne osvedčená.

Žalobca v konaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, pretože žalovaná mu neuhradila žiadnu sumu. Uviedol, že k uznaniu dlhu prišlo na základe telefonického kontaktu so žalovanou, ktorá následne uznala svoj záväzok zo zmluvy o úvere a túto listinu poslala na adresu sídla žalobcu. Vo vzťahu k žalovaným nárokom uviedol, že v zmluve bol úrok dohodnutý pevnou sumou, a to 2/3 zo sumy 846,44 eur (25.500,- Sk), čo po matematickom prepočítaní predstavuje čiastku 564,29 eur, pričom žalobca túto sumu vyčíslil aj v percentuálnej podobe ako 11,7 % ročne, aby bolo možné zo strany súdu posúdiť výšku uplatneného nároku. Zdôraznil, že poplatky predstavujúce 1/3 sumy 846,44 eur (25.500,- Sk) nie sú

predmetom žaloby. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, tú si žalobca uplatňuje v zmysle , nakoľko úverová zmluva je absolútnym obchodom, a teda na posudzovanie nárokov z nej majú byť primárne aplikované ustanovenia , bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Z rovnakých právnych úvah o použití ustanovení vychádza i vo vzťahu k posudzovaniu dĺžky premlčacej lehoty, ktorá je v zmysle štvorročná. Námietky opatrovníka žalovanej považuje za účelové a bez opory v právnych predpisoch.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa Z.z o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa os. 2 a 3 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa a , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ods. 2 cit. ust. zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa , pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa a , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa v znení neskorších ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o úvere v zmysle , ktorú súd s poukazom na zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s a posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto pri posudzovaní jej vzniku ako aj nárokov z nej vyplývajúcich vychádzal tiež zo a z ustanovení na ochranu spotrebiteľa obsiahnutých v . Na základe zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.979,08 eur, ktorá suma bola žalovanej skutočne poskytnutá, čo žalovaná potvrdila svojím podpisom na listine označenej

ako potvrdenie o prevzatí sumy. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý úver zvýšený o poplatok vo výške 846,44 eur, t.j. sumu 5.825,52 eur do 28.01.2008 v 6 mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy. V zmluve bolo výslovne uvedené, že z dohodnutého poplatku predstavujú dve tretiny úrok a jedna tretina výdavky a náklady na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z návrhu ako aj neskorších vyjadrení žalobcu vyplynulo, že v konaní uplatnená suma pozostáva z istiny úveru vo výške 4.979,08 eur a z úroku, ktorý žalovaný žiada priznať v sume nižšej ako bolo medzi účastníkmi zmluvne dohodnuté, a to vo výške 11,60 % ročne zo sumy istiny za 6 mesiacov trvania úverovej zmluvy, po vyčíslení v sume 291,24 eur, odvolávajúc sa na ustanovenie . Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná z titulu plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere neuhradila na účet žalobcu žiadnu čiastku. Žalovaná, ktorá je v konaní zastúpená opatrovníkom, sa k žalobcom uplatnenému nároku pred súdom nevyjadrila. V konaní však bolo preukázané, že žalovaná čo do dôvodu a výšky písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi vyčíslený vo výške istiny s úrokom v sume 5.270,32 eur spolu s úrokom z omeškania, z ktorého právneho úkonu žalovanej súd pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu uplatnených v konaní vychádzal.

Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol opatrovník žalovanej. V písomnom podaní uviedol, že podľa ustanovení upravujúcich otázku premlčania je všeobecná premlčacia doba trojročná, a v súvislosti s aplikáciou štvorročnej premlčacej lehoty podľa dodal, že ustanovenie uvedené v čl. VII. ods. 5 zmluvy o úvere o aplikácii úpravy na predmetný vzťah predstavuje neprimeranú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2011, sp. zn. .

K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že ako lex specialis obsahuje v samostatnej časti právnu úpravu premlčania, ktorá je odlišná od právnej úpravy premlčania obsiahnutej v . Právna úprava premlčania v má ucelenú, komplexnú povahu, a preto ustanovenia o premlčaní sa na obchodné vzťahy neaplikujú, pričom súd dodáva, že tento prístup je právnou praxou všeobecne akceptovaný. Ustanovenie kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti , kde sa teda obligatórne uplatní právna úprava ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v . V zmysle zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov. Rozlišovacím kritériom pre posudzovanie, či ide o obchodný záväzkový vzťah, je v tomto prípade povaha, resp. podstata samého vzťahu, a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. Rozhodujúci je teda objekt záväzkového vzťahu, a nie subjekt. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ako tzv. absolútne obchody budú teda vždy podliehať režimu . Túto skutočnosť nijako neovplyvňuje spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy (ktorý v tomto konaní nebol rozporovaný) a ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v a nasl. , keďže tieto poskytujú ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, teda v tých prípadoch, keď dodávateľ spravidla v tzv. typových zmluvách nanúti spotrebiteľovi zmluvné dojednanie, ktoré je v jeho neprospech. Ide o právny nástroj na posúdenie obsahu zmluvných dojednaní, ktoré sú výrazom realizácie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov, v kontexte ochrany slabšieho subjektu - spotrebiteľa, a vyvodenie tomu zodpovedajúcich dôsledkov (neplatnosť zmluvných dojednaní), a nie o nástroj, na základe ktorého by súd mohol vyberať z jednotlivých ustanovení právnych predpisov tie, ktoré sú pre spotrebiteľa naoko vo vzťahu k individuálne posudzovanému nároku najvýhodnejšie. K namietanému zmluvnému dojednaniu v čl. VII. ods. 5 zmluvy o úvere súd uvádza, že v tomto prípade nie je pre aplikáciu na predmetný právny vzťah rozhodujúce, či si strany v zmluve vymienili pôsobnosť , keďže tá je daná už samotným charakterom zmluvného vzťahu ako tzv. absolútneho obchodu. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2011, sp. zn. , na ktoré sa opatrovník žalovanej v súvislosti s námietkou premlčania odvoláva, súd má za to, že toto ako podporný argument pre aplikáciu inštitútu premlčania podľa neobstojí, nakoľko Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí prijal záver o použití trojročnej premlčacej doby na spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o pripojení podľa , a to z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania o voľbe práva - v zmluve, ktorá má inak občianskoprávny (nie obchodnoprávny) charakter.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah tak súd posudzoval otázku premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má v zmysle charakter absolútneho obchodu, podľa zhora citovaných ustanovení a a , a na základe preukázaných skutočností, keďže žalovaná písomne uznala svoj záväzok, uzavrel, že v čase rozhodovania o žalobe v konaní uplatnenú pohľadávku nemožno považovať za premlčanú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal istinu vo výške 5.270,32 eur spolu s úrokom z omeškania, na ktorý má žalobca nárok, keďže žalovaná je so splnením peňažného záväzku v omeškaní. S poukazom na výklad uvedený vyššie súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania podľa v spojení s v znení neskorších ustanovení. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 878,38 eur od dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy. Súd tak žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne, keďže základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola 4,75 %, a to zo sumy 878,38 eur od 29.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 878,38 eur od 29.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 878,38 eur od 29.01.2008 do zaplatenia.

Súčasne, berúc do úvahy vyhlásenie žalovanej pri uznaní záväzku ako aj vyjadrenie žalobcu, súd povolil žalovanej v zmysle ustanovenia splniť dlh v mesačných splátkach splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, plne úspešným v spore bol žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania. Žalobca si ich vyčíslil prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku ( ) a uplatnil si náhradu zaplatených súdnych poplatkov vo výške 316 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.335, eur, pri vyčíslení ktorých vychádzal právny zástupca z ustanovení , , MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) a z ustanovenia v spojení so o cestných náhradách a opatrenia MPSVaR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Žalobca si uplatnil tarifnú odmenu podľa v spojení s za jednotlivé úkony právnej služby nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady s klientom v sume 180,93 eur, 2. žaloba zo dňa 24.11.2011 v sume 180,93 eur, 3. zmena žaloby zo dňa 09.07.2012 v sume 180,93 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.09.2013 v sume 180,93 eur, 5. účasť na pojednávaní zo dňa 20.03.2014 v sume 180,93 eur. Tarifná odmena tak predstavuje sumu 904,65 eur, pričom keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena sa navyšuje o sumu 180,95 eur z titulu dane z pridanej hodnoty so sadzbou 20 % zo sumy odmeny. Náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v režijnom paušále v zmysle si uplatnil v celkovej výške 38, eur, pričom za dva úkony právnej služby v roku 2011 si uplatnil náhradu režijného paušálu po 7,41 eur/úkon, za úkon v roku 2012 z titulu náhrady režijného paušálu sumu 7,63 eur, za úkon v roku 2013 sumu 7,81 eur a za úkon v roku 2014 sumu 8,04 eur. V súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 23.09.2013 a dňa 20.03.2014 si uplatnil náhradu cestovných výdavkov podľa , o cestných náhradách a opatrenia č. v sume 92,57 eur s DPH, pričom pri výpočte tejto sumy vychádzal zo vzdialenosti medzi mestami Šaľa a Piešťany (cesta tam a späť) 138 km, zo spotreby pohonných hmôt použitého motorového vozidla vo vlastníctve právneho zástupcu 7l / 100 km a ceny benzínu 1,401 eur, resp. 1,356 eur, pri sume základnej náhrady v zmysle citovaného opatrenia 0,183 eura, ako aj náhradu za stratu času podľa v rozsahu 2 x 4 polhodiny, vyčíslenej

v sume 126,77 eur s DPH, s tým, že strata času za polhodinu ako 1/60 výpočtového základu v roku 2013 bola vo výške 13,01 eur a v roku 2014 vo výške 13,40 eur. K vyčísleniu trov konania bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľa priložené osvedčenie o registrácii právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty, ako aj fotokópia technického preukazu motorového vozidla s evidenčným číslom SA447BY a potvrdenia o cene pohonných hmôt.

Po preskúmaní predloženého vyčíslenia trov právneho zastúpenia súd zistil, že tarifná odmena za ostatné dva úkony právne služby, t.j. za účasť na pojednávaniach, cestovné náhrady, náhrada za stratu času a náhrada režijného paušálu boli vyčíslené v správnej výške a v súlade s obsahom spisu a s . Pokiaľ však ide o uplatnenú odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, za podanie žaloby a za podanie návrhu na zmenu žaloby, súd má za to, že v týchto prípadoch tarifná sadzba nebola použitá správne, keďže v čase vykonania týchto úkonov bola tarifná hodnota veci, z ktorej sa v zmysle stanovuje základná sadzba tarifnej odmeny, .635, eur, a nie 5.270, eur, z ktorej právny zástupca pri určení odmeny vychádzal (pohľadávka 5.270,32 eur s príslušenstvom sa stala predmetom konania až právoplatnosťou uznesenia o pripustení zmeny žaloby), a teda odmena za uvedené úkony má byť správne určená vo výške 364,50 eur (3 x 101,25 eur + 60,75 eur ako DPH).

Vzhľadom na uvedené súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.056,37 eur (tarifná odmena vo výške 798,73 eur s DPH + režijný paušál vo výške 38,30 eur + cestovné náhrady vo výške 92,57 eur s DPH + náhrada za stratu času 126,77 eur s DPH) a náhradu iných trov vo výške 316 eur a nakoľko žalobca bol zastúpený advokátom, v súlade s súd zaviazal žalovanú zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.