Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/147/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. 5 IČO: 35 724 803 zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o. so sídlom kancelárie v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. 5 IČO: 53 255 739 proti povinnému A. B. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v C. D. E. F. G. XXXX/X vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka so sídlom exekútorského úradu v C. D. H. F. G. X pod EX 240/2010 o vymoženie 3 267,43 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. – 42 zo dňa 29.9.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením (II. výrok). V odôvodnení uviedol, že zo zmluvy uzavretej medzi pôvodným oprávneným Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., ako „veriteľom“ a povinným ako „dlžníkom“ vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver. Nakoľko povinný neuhrádzal splátky úveru riadne a včas v zmysle podmienok úverovej zmluvy, pôvodný oprávnený vyplnil zmenkovú sumu Dohody o vyplnení zmenky. Pôvodný oprávnený uplatnil voči povinnému nárok zo zabezpečenej zmenky v konaní pred Okresným súdom Bratislava V. Exekučný titul na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je Zmenkový platobný rozkaz pod č. k. -18 zo dňa 16.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.12.2009. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský. Po citovaní ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku súd prvej inštancie uviedol, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky, pričom nebolo preukázané, že by v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu súd posudzoval neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd prvej inštancie skonštatoval, že nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Na základe

uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uplatnil odvolacie dôvody podľa a . Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, založené na nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie k záveru, že v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu nebolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom dospel na základe toho, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou a nezaoberal sa jej obsahom. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke). Zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 16.11.2009, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Zákonodarcovi muselo byť v čase prijatia novely, ktorou sa menilo predmetné zákonné ustanovenie zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, a preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Mal za to, že takýto výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania. Poukázal na odlišné stanovisko sudcu H. I. k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím mu bolo znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na to, že pokiaľ mal exekučný súd za to, že určité zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak mal zastaviť exekúciu v tejto časti neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie zastaviť exekúciu v celom rozsahu bez ohľadu na skutočnosť, že uplatnený nárok predstavuje už právoplatne priznané právo. Oprávnený záverom poukázal na judikatúru slovenských súdov.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 22.2.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumu 3 267,43 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz sp.zn.: , ktorý vydal Okresný súd Bratislava V dňa 16.11.2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.12.2009. Uvedený zmenkový platobný rozkaz ukladal povinnému zaplatiť oprávnenému zmenkovú sumu 3 267,43 Eur spolu s 6 % ročným úrokom zo sumy 3 267,43 Eur od 18.12.2008 do zaplatenia, odmenu vo výške 10,89 Eur, trovy konania vo výške 196,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku. Súd prvej inštancie na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora dňa 11.3.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Oprávnený podaním zo dňa 15.1.2016, (doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.1.2016, ktorý ho doručil súdu dňa 25.1.2016), doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanoveniami § 39 ods. 4, § 243f Exekučného poriadku.

Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.10.2011 uzavretej podľa a nasl. z. č. medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľna, a.s. a oprávneným, postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu číslo 2766880805 s predmetom, ktorý je bližšie špecifikovaný v zmluve. Nakoľko povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2766880805 uzavretú medzi pôvodným oprávneným Prvá stavebná sporiteľna a.s. ako veriteľom na strane jednej a dlžníkom povinným na strane druhej podpísanú zmluvnými stranami dňa 27.12.2006, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka mimoriadny medziúver vo výške 100 000,00 Sk.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu (prípadne vzťahu právneho predchodcu) s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Povinnosťou exekučného súdu je z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Z preskúmaného spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenie spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, preto súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, ktorý bol novelizovaný s účinnosťou od 23.12.2015, kedy bola jednoznačne uzákonená povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Účelom spomínaného ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právnou úpravou sa malo zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Expressis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

Zo zistení súdu prvej inštancie z pripojeného zmenkového spisu (sp.zn: ) jednoznačne vyplýva, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom zmenkového spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenia oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu absolútne nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, či obsahom takejto zmluvy nie sú ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Teda v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Odvolací súd je toho názoru, že exekučný súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Je síce pravdou, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku – hoci vyvrátiteľnú ( Exekučného poriadku) že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil. Odvolací súd si je vedomý, že ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučných titulov, avšak zrejme takto chcel zákonodarca docieliť, aby došlo v základnom (nie v exekučnom) konaní k opätovnému preskúmaniu nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom.

V posudzovanom prípade je jednoznačné, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, teda v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), je rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie vecne správne.

Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý konštatoval, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo potrebné podľa § 243f Exekučného poriadku doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Súd prvej inštancie tým, že sa zaoberal obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote, poskytol oprávnenému viac práv ako v prípade, keby pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Teda ak

oprávnený doplnenie návrhu nedoručil súdu v lehote do 22.1.2016, t.j. do 30 dní po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky má sa za to, že nedoplnil návrh v zákonom stanovenej lehote, preto je dôvod na zastavenie konania aj podľa ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Zo spisu je zrejmé, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote priamo súdu, ale uvedené doplnenie zaslal súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný.

Odvolací súd považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia. Vzhľadom na všetky uvádzané dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil a v zmysle , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (ust. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. ).