Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/147/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.. N. I., nar. XX. XX. XXXX, 2/ W. I., nar. XX. XX. XXXX a 3/ W. I., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom I. X. XX, H. H., zastúpení JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom Košice, Kováčska 28, proti odporcovi I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., I. XX, zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14419/18D, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, - 214, zo dňa 03. 04. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách konania, zrušuje a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ každému nemajetkovú ujmu v sume 4.000,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľom 1/ až 3/ trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 3.882,97 Eur na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali od odporcu zaplatenia nemajetkovej ujmy, a to navrhovateľke 1/ v sume 33.194,- Eur a navrhovateľom 2/ a 3/ každému v sume 49.800,- Eur ako materiálnej satisfakcie za zavinenie dopravnej nehody, pri ktorej utrpel manžel odporkyne 1/ a otec odporcov 2/ a 3/ zranenia, ktorým podľahol a smrť blízkeho príbuzného zavinená odporcom neoprávnene a nenávratne zasiahla do ich osobnostného práva na ich súkromný a rodinný život.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa a , , dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na priznanie náhrady škody, a to náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodný. Pri rozhodovaní o výške tejto náhrady aplikoval ustanovenie o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi a pritom vychádzal zo zistenej minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2008, keď došlo k tragickej udalosti zasahujúcej do osobnostných práv navrhovateľov. Výšku nemajetkovej ujmy určil tak, že 50 násobok minimálnej mzdy v čase tragickej dopravnej nehody činil 268,87 Eur, teda spolu to predstavuje sumu 13.443,50 Eur, ktorú s prihliadnutím na nesporný fakt, že odporca nespáchal trestný čin úmyselne znížil na sumu 12.000,- Eur, ktorú rovnakým dielom rozdelil všetkým trom navrhovateľom a vo zvyšku ich návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľov 1/ až 3/ zamietol a rozhodol o trovách konania, podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/ a žiadali ho v tejto časti zmeniť tak, že odporca bude zaviazaný zaplatiť im z titulu nemajetkovej ujmy u navrhovateľky 1/ sumu 33.194,- Eur a navrhovateľom 2/ a 3/ každému po 49.800,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania. Poukazovali na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože zo zistení

z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplývala a bola preukázaná zodpovednosť odporcu. Taktiež bola nesporne preukázaná vysoká kvalita rodinného a spoločenského života poškodeného (zomretého) a navrhovateľov. Okresný súd sa však dopustil pochybenia v nesprávne zistenom skutkovom stave a posúdení všetkých okolností daného prípadu, s prihliadnutím ku každej skutkovej okolnosti vo vzájomných súvislostiach závažnosti ujmy, trvaní ujmy, ktorá na rozdiel od náhrady majetkovej ujmy pôsobí v dlhšom časovom období a jej intenzita klesá spravidla až v dlhšom časovom horizonte, a následky ujmy, ktoré sú nezvratné z dôvodu smrti manžela navrhovateľky 1/ a otca navrhovateľov 2/ a 3/.

Podľa „výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo“. Sú toho názoru, že uniesli dôkazné bremeno v preukázaní neoprávneného zásahu i príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a neoprávnenosťou zásahu, o čom súd nemal žiadne pochybnosti. Aj napriek tomu, že konštatoval, že došlo k neoprávnenému zásahu do ich práva na ochranu osobnosti, dopustil sa pochybenia, keď im priznal veľmi nízke odškodnenie.

Pochybenie okresného súdu je aj v nesprávnom právnom posúdení tým, že pri rozhodovaní vo veci samej použil o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, v zmysle ktorého, ako to vyplýva aj z jeho pomenovania, sa odškodňujú obete násilných trestných činov. Použitá právna úprava pre výšku nároku v danom prípade je pre rozhodnutie neaplikovateľná. Okresný súd, vychádzajúc z ustanovenia , mal určiť výšku náhrady na základe voľnej úvahy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Použitie neaplikovateľného právneho predpisu na posudzovaný prípad mylne viedlo okresný súd k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej a k priznaniu nízkej náhrady nemajetkovej ujmy. Fakt zbytočnej a predčasnej smrti ich blízkej osoby navždy negatívne poznačil ich život a táto udalosť vážnejšie, intenzívnejšie a dlhodobejšie zasahuje navrhovateľku 1/, ktorej manžel ako životný partner chýba a bude chýbať. Okresný súd nevzal do úvahy, že podľa článku 15 ods. 1 „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. Mal pri rozhodovaní vziať do úvahy aj . Okresný súd porušil zásadu rovnosti zbraní, keď im v konaní „nevenoval dostatočnú pozornosť“ a popri banálnom treste odňatia slobody v trvaní 2 roky a 5 mesiacov s podmienečným odložením výkonu trestu na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom a treste zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 6 rokov viac poskytoval obhajobu osobe, ktorá spôsobila smrť manžela navrhovateľky 1/ a otca navrhovateľov 2/ a 3/. Pre vyváženosť žalobou uplatňovanej nemajetkovej ujmy a súdom priznanej ujmy dávajú do pozornosti odvolacieho súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 04. 04. 2012, v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 20. 06. 2011 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy jednotlivo vo výške 30.000,- Eur a 10.000,- Eur. Vydané rozhodnutie okresného súdu popri zamietavých pochybeniach spôsobuje jeho zmätočnosť a nedostatočné odôvodnenie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 3/ nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ustanovenia a zrušil a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobností fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, vážnosť, rodinný život a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Teda subjektom práva na ochranu osobnosti je len fyzická osoba ako ľudská bytosť - človek, pretože len táto môže byť nositeľom osobnosti, resp. jednotlivých hodnôt tvoriacich osobnosť.

Subjektom práva na súkromie je právo na rodinný život. Obsah práva na súkromie je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách uvedených v článku 154c ods. 1 SR. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založenej na silných citových väzbách.

Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, teda nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenského vzťahu s blízkou osobou.

V zmysle ustanovenia osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, môže využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v tomto ustanovení a prichádzajú do úvahy pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére. Realizácia ochrany podľa je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti a ak tých niet, tak o rodičov.

Právo na ochranu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu fyzickej osoby. Predpokladmi vzniku tohto nároku je existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Okresný súd, ako na to poukazujú aj navrhovatelia v podanom odvolaní, mal za preukázanú zodpovednosť odporcu, teda porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v jeho konaní, jeho zodpovednosť za narušenie osobnostných práv a príčinnú súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním. Mal za preukázané nepochybne, že náhle úmrtie manžela navrhovateľky a otca navrhovateľov 2/ a 3/ v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zavinenej odporcom, tragicky zasiahlo do osobnostných práv navrhovateľov, ich rodinného života a súkromnej sféry a fakt zbytočnej a predčasnej smrti blízkej osoby navždy negatívne poznačí ich život. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia okresný súd cituje ustanovenie , ako aj , , .

Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy okrem aplikácie o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi vychádzal z tej skutočnosti, že tragické následky nešťastnej udalosti nezhojí zásah spôsobilý ohroziť možnosť ekonomického prežitia rodiny odporcu, pretože ekonomická situácia rodiny nebola priaznivá ani pred dopravnou nehodou. Odporca je zamestnaný, pri svojej kvalifikácii však nedosahuje vysoký príjem, jeho manželka bola v čase výsluchu pred súdom nezamestnaná, z manželstva pochádza 11 ročný syn, ktorý bol svedkom dopravnej nehody a jemu to tiež nepochybne spôsobilo psychickú traumu. Rodina je nemajetná, žije v rodinnom dome rodičov odporcu a nemožno prehliadnuť, že rodina navrhovateľov je i v dôsledku podnikania navrhovateľky 1/ finančne zabezpečená, navrhovatelia 2/ a 3/ sú plnoletí. Asymetria ekonomickej sily rodiny účastníkov znamená, že odporca objektívne nemôže poskytnúť navrhovateľom finančnú satisfakciu v sume, ktorú by mohli subjektívne pociťovať ako výrazne ekonomické aktívum. Prihliadol na to tiež, že odporca poslal navrhovateľke 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 34.986,- Eur.

Podľa ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, ak ich niet, jej rodičom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľov v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa domáhali priznania nemajetkovej ujmy do výšky presahujúcej u každého z nich 4.000,- Eur, zamietol. Zhodne s okresným súdom zistil, že sú splnené všetky predpoklady pre prisúdenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože do osobnostných práv navrhovateľky 1/ a navrhovateľov 2/ a 3/ bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody zo strany odporcu a pri tejto dopravnej nehode zahynul ich blízky príbuzný - manžel a otec. Čo do výšky 4.000,- Eur, ktorá bola priznaná rozsudkom okresného súdu každému z navrhovateľov rozsudok okresného súdu odvolaním nebol napadnutý, v tejto časti zostal nedotknutý.

Navrhovatelia sa podaným odvolaním domáhajú priznania nemajetkovej ujmy vo vyššej čiastke, ako rozhodol okresný súd. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s posudzovaním základných hľadísk pri rozhodnutí o výške uplatnenej nemajetkovej ujmy, keď síce pri rozhodovaní zohľadnil v prospech odporcu tú skutočnosť, že navrhovateľom poskytol čiastočnú satisfakciu ospravedlnením sa pred súdom a v rámci svojich možností i finančnú sumu, ktorá z jeho hľadiska nebola zrejme zanedbateľná a konštatoval, že tragická udalosť negatívne poznačila jeho život i život jeho blízkych, na druhej strane však nezohľadnil vysokú intenzitu nepriaznivého následku konania odporcu, a to smrť poškodeného v dostatočnej miere, ako aj následky vzniknutej ujmy akou je smrť blízkeho príbuzného, pokiaľ ide o situáciu na strane navrhovateľov. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy odvolací súd nepovažuje za správnu aplikáciu o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, z ktorého právneho predpisu z ustanovenia okresný súd pri určení výšky náhrady vychádzal.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje peňažnú satisfakciu, nie náhradu škody a základným znakom je aj to, že predpokladaná ujma sa nedá nijako preukázať, a je vecou voľnej úvahy, ktorá sa neurčuje svojvoľne, ale súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Ustanovenie hovorí o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon stanovuje taxatívne dve kritéria, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať, a to závažnosť vzniknutej ujmy - platí zásada, že čím závažnejší, čo do svojej intenzity a trvania je nepriaznivý následok, teda nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti postihnutej fyzickej osoby, tým vyššia musí byť aj výška zadosťučinenia v peniazoch. Z druhého kritéria vyplýva, že pri určovaní konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch musí súd prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné v danej veci aplikovať pre rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy, pretože už z tohto ustanovenia vyplýva, že „tento zákon upravuje jednorázové finančné odškodnenie (ďalej len „“) osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len „trestný čin“) spôsobená ujma na zdraví.“ V danom prípade z vykonaného dokazovania, z obsahu výsledkov trestného konania, nevyplynulo, že by sa bol odporca dopustil úmyselného násilného trestného činu. Okresný súd preto pri určovaní výšky nemajetkovej náhrady mal jednoznačne vychádzať z aplikácie ustanovenia až 3 .

Keďže okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (hoci v dôvodoch rozhodnutia uvádza ustanovenie , , avšak z ustanovenia pri určení výšky náhrady škody nevychádzal za použitia ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia), i keď dostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a tým tiež odňal účastníkom konania svojím postupom možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, pokiaľ vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol, zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o návrhu navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy podľa , za použitia ustanovenia , z ktorého vyplýva, že ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Odvolací súd tiež zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania ( ).

Vo výroku, ktorým okresný súd návrhu navrhovateľov sčasti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť každému z navrhovateľov sumu 4.000,- Eur, ponechal krajský súd rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože v tejto časti odvolaním nebol napadnutý. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.