Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27Sp-68-2013.pdf
PDF · 117.35 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sp/68/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný súd Lučenec, katastrálny odbor, ul. M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I XXXX/XX, Z. XX B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 2112/13 zo dňa 14.10.2013 takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. V 2112/13 zo dňa 14.10.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 2112/13 zo dňa 14.10.2013. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 09.07.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom I. K., B. v zastúpení ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. B. zapísané na LV č. XXXX s poukazom na § 31 ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o zriadení záložného práva nemohla platne vzniknúť ako posudzovaný titul vo vkladovom konaní, keďže bola podpísaná neplatne zmocneným zástupcom. Pri skúmaní obsahu záložnej zmluvy odporca zistil, že za záložcu zmluvu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ktorý mal byť záložcom splnomocnený na konanie v jeho mene na základe dohody o plnej moci. Odporca konštatoval, splnomocnenie ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahovalo meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa - Pohotovosť s.r.o., a teda navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníčku konať a hájiť nie záujmy dlžníčky, ale záujmy veriteľa, z čoho pre odporcu vyplynulo, že dlžníčka nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísala dohodu o splnomocnení, nebol by jej vôbec poskytnutý úver. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade s poukazom na § 22 ods. 2 OZ neprípustné. Právny úkon nemožno považovať za nezávislý od veriteľa, ak bola dohoda o splnomocnení predložená dlžníčke zástupcom veriteľa spolu s úverovou zmluvou. Odporca poukázal na samotný účel uzavretia dohody o splnomocnení, ktorým bolo sledovanie návratnosti poskytnutého úveru veriteľovi, z čoho vyplýva, že zástupca konal v záujme veriteľa, čo vylučuje jeho konanie zároveň v záujme dlžníčky. Poukázal na to, že nie je možné preukázať skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou a nie je zrejmé ani to, či boli vypísané kolónky tlačiva týkajúce sa nehnuteľností. Dohodu o splnomocnení
vyhodnotil odporca ako neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenia OZ pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 09.07.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/ XXXX-RAČ medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a I. Darabošovou zastúpenou združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako záložcom. Zastúpenie vzniklo na základe dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyvodil z toho, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Pri vyslovovaní záveru o určení zástupcu veriteľom a rozpore záujmov záložcu a jeho splnomocneného zástupcu podľa odvolateľa správny orgán nevychádzal z presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, ale len z nepodloženého predpokladu rozporu, ktorého reálna existencia nebola preukázaná. Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci právny úkon, na ktorom sa zmluvný veriteľ nepodieľal. Odvolateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa základné kritériá odôvodnenia stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odporca vo svojom vyjadrení zo 17.02.2014 uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodov uvedených v predmetnom rozhodnutí.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle
§ 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu.
Ďalšia účastníčka na pojednávaní uviedla, že sa ocitla v ťažkej životnej i finančnej situácii, a preto potrebovala finančné prostriedky. Vyhľadala preto sama zástupkyňu spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v kancelárii v Lučenci. Pracovníčka Pohotovosti s.r.o. p. V. vyplnila tlačivá, dala jej ich na podpis s tým, aby overila svoj podpis na týchto tlačivách. V čase, keď podpisovala tlačivá a keď jej bola poskytnutá finančná pôžička, nebol v kancelárii okrem nej a p. V. nikto iný, teda nebol prítomný pri podpise žiadny zástupca zo spoločnosti ProHelp, ani p. C., ani žiadna iná osoba. Vzhľadom na situáciu, v akej sa ďalšia účastníčka nachádzala a na to, že do kancelárie si prišlo viac ľudí požičať finančné prostriedky, neprečítala si podmienky uvedené v zmluve, ktoré navyše boli napísané veľmi malým písmom. Ďalšia účastníčka prehlásila, že zo strany p. V. nebola poučená o ničom, čo podpisuje, teda vôbec nevedela, že podpisuje okrem zmluvy o úvere aj nejakú dohodu o plnej moci. O tejto skutočnosti nebola vôbec poučená a nevedela, čo to pre ňu znamená. Nevedela ani o následku, že v prípade, že niekoho takto splnomocní, mohla by prísť pre 150,- alebo 200,- Eur o strechu nad hlavou. V prípade, že by o tomto bola vedela, v žiadnom prípade by si tie finančné prostriedky nebola požičala. Poukázala na nekalé praktiky p. V., ktorá spolu s manželom vo večerných hodinách bola vymáhať od nej uvedené peniaze napriek tomu, že ďalšia účastníčka jej vysvetľovala, že dlh - pôžičku riadne platila. Ďalšia účastníčka zdôraznila, že nevedela o tom, že podpisuje dohodu o plnej moci, nevedela, aké právne účinky toto podpísanie bude mať. Nebola poučená a ani sa nikdy nestretla s p. C., ani s nikým z uvedenej spoločnosti, nikoho
nepoznala, nebola s nimi v ústnom ani telefonickom kontakte a navzájom si neposielali žiadne listiny. O tom, že bola uzatvorená záložná zmluva sa dozvedela až keď dostala predvolanie zo súdu.
Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy V. časti O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.07.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 09.07.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom I. K., B. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú. B.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2012.
Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou I. K. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorou navrhovateľ preukazoval existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 OZ medzi splnomocniteľkou a splnomocnencom, ktorá bola podpísaná splnomocniteľkou dňa 27.08.2012 v Lučenci vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľka vyhlasuje, že „sa sama rozhodla pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jej záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jej zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 28.08.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 27.08.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 27.08.2012 v Lučenci. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky na pojednávaní, kde uviedla, že nevedela o skutočnosti, že podpisuje dohodu o splnomocnení, všetky listiny vypĺňala p. V., pracovníčka Pohotovosti, ktorá jej všetky listiny dala podpísať pri uzatváraní zmluvy o úvere. Súčasne uviedla, že pri podpisovaní uvedených tlačív nebol okrem nej a pracovníčky Pohotovosti nikto prítomný, najmä nebol prítomný zástupca združenia ProHelp. Ďalšia účastníčka uviedla, že nepozná toto občianske združenie, ani jeho zástupcu, nikdy sa s nikým z tohto združenia nestretla, nebola s nimi v telefonickom, ani písomnom kontakte. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručene dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľky, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 27.08.2012 v Lučenci, t.j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva tak z overenej fotokópie zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia samotnej ďalšej účastníčky. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma a to mandatárkou spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. V., ktorú skutočnosť potvrdila ďalšia účastníčka na pojednávaní.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpenej.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Lučenci dňa 27.08.2012 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a I. K. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná až nasledujúci deň 28.08.2012 v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Lučenci dňa 27.08.2012. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky dňa 27.08.2012), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky na pojednávaní je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že takýto subjekt nepozná, s nikým z uvedeného združenia sa nestretla, ani nebola týmto združením písomne kontaktovaná, pričom dohodu o splnomocnení jej dala podpísať mandatárka Pohotovosti s.r.o. p. V. pri podpise zmluvy o úvere, pričom ju na právne dôsledky uzavretia takejto dohody, ani na podpis samotnej dohody neupozornila. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, resp. jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľka ani nepozná, bolo ďalšej účastníčke podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pracovníčkou, resp. mandatárkou spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. V., ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody,
jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere), sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený, resp. „zvolený“ zástupca sa s dlžníčkou nekontaktoval, nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp vôbec poznala a navyše podpísala túto dohodu v jeho neprítomnosti, keď tlačivo dohody jej bolo predložené mandatárkou navrhovateľa. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpísania dlžníčkou vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp. odňatá.
Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je rovnako povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. V takomto prípade je potrebné postupovať v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, pričom je potrebné prihliadnuť aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, (ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia), možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola navyše predložená mandatárkou veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľky. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Súd rovnako poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.