Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoZm-10-2013.pdf
PDF · 114.11 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Bc. N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. X, XXX XX I., štátneho občana SR, proti žalovanému: I. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX I., štátnemu občanovi SR, zastúpenému právnym zástupcom AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 96/2010-22 zo dňa 18.4.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 6/2011-93 zo dňa 8.6.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 6/2011-93 zo dňa 8.6.2012 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 96/2010-22 zo dňa 18.4.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 96/2010-22 z 18.4.2011. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 77 čl. I., § 78 ods. 1 čl. I., § 43 ods. 1 čl. I., § 17 čl. I. zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), § 175 ods. 3 O.s.p. a konštatoval, že v konaní o včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu môže súd vzhľadom na zásadu koncentrácie, ktorá toto konanie ovláda, činiť predmetom meritórneho prejednania a právneho posúdenia len tie tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté vo včas podaných námietkach. Na iné tvrdenia žalovaného uvedené neskôr, v priebehu konania súd prihliadať nemôže (podobne rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2008 uverejnené v ZSP /Zo súdnej praxe/ č. 4/2010 ako č. 39). Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, zabezpečuje rešpektovanie prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov. Žalovaný preto môže po uplynutí lehoty na včasné podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu výlučne navrhovať dôkazy k tvrdeniam, ktoré uviedol vo včas podaných námietkach, prípadne tieto tvrdenia objasňovať. Uvedenie akéhokoľvek nového tvrdenia (tvrdenia, ktoré je uvedené po uplynutí trojdňovej lehoty odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu na včasné podanie námietok proti nemu), nech už má povahu procesného tvrdenia, tvrdenia spochybňujúceho zmenku ako takú alebo i povahu kauzálnych námietok, je vybočením zo zásady koncentrácie s dôsledkom, podľa ktorého súd na takéto tvrdenie neprihliada. V prejednávanej veci mala povahu takéhoto nového tvrdenia časť procesnej obrany uvedená žalovaným až na prvom pojednávaní vo veci dňa 3.4.2012, podľa ktorej žalobcovi uplatnené právo zo zmeniek priznať v súdnom konaní nie je možné s poukazom na ustanovenie § 845 Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nebolo možné zahrnúť do obsahu včas podanej námietky žalovaného proti
zmenkovému platobnému rozkazu podľa jeho podania námietok z č.l. 25. Nesporne išlo o kvalitatívne nové tvrdenie a nielen o objasnenie vo včas podanej námietke uvedeného tvrdenia, v nadväznosti na čo okresný súd pri rešpektovaní koncentračnej zásady, ktorá ovláda konanie o námietkach, na túto časť tvrdení žalovaného nemohol prihliadať.
Následne sa okresný súd zaoberal vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti včas podanej námietky žalovaného, podľa obsahu ktorej predmetné zmenky boli zabezpečovacími zmenkami, pričom reálne finančné prostriedky podľa zmlúv o pôžičkách a pokladničných príjmových dokladov žalobcom žalovanému vyplatené neboli, ale žalobca si zmenky napriek tomu ponechal ako formu zabezpečenia (č.l. 25 spisu).
Z vykonaného dokazovania (z oboznámených listinných dôkazov - pokladničných príjmových dokladov, ktoré sú vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 39, z oboznámených originálov zmlúv o pôžičke, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 4, z výsluchov svedkov I. X., U. X., J. X.) vyplývalo, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prostredníctvom zmenky. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného zabezpečiť pohľadávky žalobcu z označených zmlúv o pôžičkách zmenkami. Na základe tejto zmluvy, získali zmenky vystavené žalovaným povahu zabezpečovacích zmeniek - stali sa zabezpečovacím prostriedkom, nie však zabezpečovacím záväzkom žalovaného. Skutočnosť zabezpečovacej povahy predmetných zmeniek nemala žiaden vplyv na vznik a trvanie abstraktného, nesporného zmenkového záväzku žalovaného založeného vystavením vlastných zmeniek, teda na vznik a trvanie samotného zmenkového záväzku žalovaného voči žalobcovi podľa štyroch vlastných zmeniek (súčasť spisu na č.l. 9 až 12 vo fotokópii). Okresný súd uviedol, že zmenkový záväzok žalovaného, ktorý vznikol vystavením týchto štyroch vlastných zmeniek pri naplnení formálnych podmienok platnosti týchto zmeniek vyplývajúcich zo zákona, podpísaním zmeniek zo strany žalovaného a ich uvedením do obehu, nie je závislý na kauzálnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúcom z predložených zmlúv o pôžičkách. Predmetný kauzálny vzťah predstavuje len príčinu pre uzatvorenie vymedzenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o zabezpečení pohľadávky žalobcu zmenkou. Až na základe uzatvorenia tejto zmluvy sa predmetné zmenky mohli stať zabezpečovacími zmenkami. Okresný súd vyslovil, že zmluva o zabezpečení práva zmenkou je právny úkon, ktorý stojí medzi kauzálnym vzťahom a samotnou zmenkou. Zabezpečovacia povaha predmetných zmeniek z nich nevytvára zabezpečovací záväzok, ktorý by mal vlastnosti hmotno-právneho zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke a pre ktorý by bola typická jeho akcesorita a subsidiarita, ako je tomu medzi zabezpečovacím a zabezpečeným záväzkom. Uvedeným záverom korešponduje i hmotno-právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 334 Obchodného zákonníka. Okresný súd uzavrel, že ust. § 334 Obchodného zákonníka vo vzťahu k zmenkám platobným favorizuje uplatnenie práva veriteľa zo zmenky pred uplatnením práva z kauzálneho vzťahu. Vo vzťahu k zabezpečovacím zmenkám nie je zmenkový veriteľ obmedzený zákonným poradím uplatnenia práva v zmysle § 334 Obchodného zákonníka, a teda môže si určiť sám poradie, v akom bude uplatňovať svoje práva zo zabezpečovacej zmenky a kauzálneho vzťahu. Vo vzťahu k prejednávanej veci uvedené konštatovania okresného súdu vyústili do záveru, že námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení neposkytnutia kauzálneho plnenia (neposkytnutia finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičkách a predložených príjmových pokladničných dokladov) nemala vplyv na vznik a trvanie abstraktného zmenkového záväzku žalovaného voči žalobcovi na základe vystavených vlastných zmeniek žalovaného. Skutková okolnosť, že príčinou vystavenia predmetných vlastných zmeniek boli existujúce kauzálne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, vytvára priestor jedine pre uplatnenie tzv. kauzálnych námietok podľa § 17 článku I. zákona č. 191/1950 Zb.. Uplatnenie kauzálnej námietky, v prípade jej podania za splnenia zákonných podmienok, nemusí mať vždy vplyv na povinnosť zmenkového dlžníka platiť zo zmenky. Ani prípadná absolútna absencia akéhokoľvek kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemá vplyv na vznik a trvanie zmenkového záväzku žalovaného, ktorý sa kreoval vystavením vlastných zmeniek po splnení formálnych zákonných požiadaviek ich platnosti, podpísaním týchto zmeniek a ich uvedením do obehu. Zmenkový záväzok je vždy záväzkom abstraktnej povahy, ktorý je oddelený od skutočností, ktoré boli príčinou jeho vzniku a ktorého neplatnosť nespôsobuje ani prípadná absencia takýchto skutočností. U zabezpečovacích zmeniek je však vždy vznik zmenkového záväzku prepojený so skutočnosťami, ktoré sú príčinou jeho vzniku a ktoré vedú účastníkov zmenkového záväzku k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení prostredníctvom zmenky, ktorá zakladá zabezpečovaciu povahu zmenky. Okresný súd konštatoval, že obrana vznesená žalovaným vo včas podaných námietkach nemá z uvedených dôvodov vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť svoje zmenkové záväzky vyplývajúce mu zo štyroch vystavených vlastných zmeniek, preto zmenkový platobný rozkaz vydaný v tejto veci ponechal v platnosti v celom
rozsahu. Tvrdenia uvedené žalovaným vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu na povinnosť žalovaného zaplatiť zmenkové záväzky v zmysle vydaného platobného rozkazu nemajú vplyv. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom v celom rozsahu úspešným v konaní o námietkach bol žalobca vzhľadom na obsah meritórneho rozhodnutia. Žalobca v konaní o námietkach neučinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, a preto okresný súd o náhrade trov konania žalobcu v konaní o námietkach rozhodol tak, že žalobca právo na náhradu trov konania nemá.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že tvrdenie argumentačne naviazané na ust. § 845 Občianskeho zákonníka je možné zahrnúť do obsahu včas podanej námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobcovi uplatnené právo zo zmeniek v súdnom konaní nie je možné priznať s poukazom na ust. § 845 Občianskeho zákonníka, bolo len objasnením včas podanej námietky žalovaného. V námietkach žalovaného je uvedené: „Navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky. ... Odporca prehlasuje, že navrhovateľ mu v skutočnosti pôžičky neposkytol...“ . Na pojednávaní dňa 3.4.2012 žalovaný len objasnil skutočnosti uvádzané v podaných námietkach, že žalobca mu žiadne peniaze neposkytol na základe uzavretých zmlúv o pôžičkách. Poukázal najmä na skutočnosť, z akých dôvodov nedošlo k reálnemu uzavretiu zmlúv o pôžičke, k reálnemu odovzdaniu peňazí. Žalovaný na pojednávaní len objasnil, že sa jednalo o finančné prostriedky použité do stávkových príležitostí medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca si požičiaval peniaze od cudzích veriteľov, ktoré nikdy neodovzdal žalovanému, ale tieto finančné prostriedky investoval do stávok. Pritom z ust. § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pohľadávky poskytnuté vedome do stávky nemožno vymáhať ani platne zabezpečiť. Skutočnosť použitia finančných prostriedkov na stávkovanie potvrdil aj samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 3.4.2012. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca fyzicky reálne finančné prostriedky podľa predložených zmlúv neodovzdal žalovanému tak, ako o tom svedčia zmluvy o pôžičke. Keďže zmluva o pôžičke je reálna zmluva a vzhľadom na to, že nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, tak záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pôžičke nevznikol. Žalovaný ďalej poukázal na ustálenú judikatúru - rozsudok NS SR, sp. zn. 1Obdo V 43/2006 s tým, že ...„Neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje neplatnosť zmenky, ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. Povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej“. Podľa žalovaného vyššie uvedenú námietku uviedol. K otázke preukázania kauzálnej námietky žalovaný poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007 z 27. novembra 2008, v ktorom je vyjadrené, že ...„abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, správne súdy skonštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobcovi“. Zvýraznil, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Namietal, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal skutočnosťou, či došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v zmysle zmlúv o pôžičke. Dôkazy predložené žalobcom nepreukázali, že reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, zmluvu o pôžičke a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zruší v celom rozsahu vydaný zmenkový platobný rozkaz, žalobu zamietne a žalobcu zaviaže povinnosťou nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, právne náležite odôvodnený, vychádzajúci z relevantných podkladov a posúdenia každého dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach. Uviedol, že obrana žalovaného, ktorú prezentuje v podanom odvolaní, je len opakovanou procesnou obranou v priebehu súdneho konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu. V podanom odvolaní neuplatňuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by prvostupňový súd nepoznal a ktorými by sa podrobne nezaoberal. Mal za to, že ako žalobca v súdnom konaní uniesol v plnom rozsahu dôkazné bremeno na preukázanie abstraktného (zmenkového) vzťahu medzi ním a žalovaným v zmysle ust. § 175 O.s.p.. Zmenky, ktoré súdu predložil a na ich základe žiadal o vydanie zmenkového platobného
rozkazu, spĺňajú všetky povinné náležitosti definované v § 75 a nasl. zákona č. 191/1950 Zb.. Fakt, že zmenky uplatnené v zmenkovom konaní majú zabezpečovaciu povahu, nič nemení na platnosti a trvaní abstraktného, nesporného zmenkového záväzku žalovaného, ktorý bol založený vystavením a podpísaním štyroch vlastných zmeniek, ktoré spĺňajú náležitosti podľa zákona č. 191/1950 Zb.. Podľa žalobcu kauzálny vzťah, ktorý predchádzal vystaveniu zmeniek, bol len príčinou, motívom pre vystavenie zmeniek. Kauzálny vzťah nemôže ovplyvniť právnu kvalitu abstraktného zmenkového vzťahu. Zmenkový vzťah nebol zabezpečovacím záväzkom, ktorý by mal charakter subsidiárny, akcesorický vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Žalobca poukázal i na prednosť zmenkového plnenia v zmysle ust. 334 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že oprávnenie žalobcu ako zmenkového veriteľa a povinnosť žalovaného ako zmenkového dlžníka sú v rámci tohto abstraktného právneho vzťahu včlenené, inkorporované do zmenkovej listiny a sú na ňu pevne fixované. Zmenka je absolútne nezávislá od hospodárskeho či iného dôvodu, ktorý viedol konajúce subjekty k jej zriadeniu. Po zriadení a podpísaní zmenky je už právne irelevantné, čo bolo pred ňou; dôležitý je už iba text zmenky. Žalobca zvýraznil, že v prvostupňovom konaní podrobne opísal mechanizmus uzatvárania zmlúv o pôžičke, reálne poskytovanie finančných prostriedkov žalovanému pred podpisom samotných zmlúv o pôžičke, aj dôvodov, ktoré ho k tomuto postupu viedli. To, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu do rúk žalovaného došlo v takej výške, ako uviedol a žalovaný niekoľko krát písomne uznal, dokonca s overeným podpisom. Tvrdenia žalovaného o donútení k podpisu jednotlivých dokumentov považoval za účelovú obranu. Rovnako vyhodnocuje ako účelové tvrdenie, že mu nikdy financie neodovzdal. Žalobca nad rámec zmenkového konania podrobne vysvetlil, ako odovzdával žalovanému finančné prostriedky a ako bolo potvrdzované prevzatie. Podpornými dôkazmi na preukázanie tvrdení žalobcu boli aj notársky overené podpisy žalovaného nielen na zmluvách o pôžičke, ale aj následnom dokumente - Prehlásenie zo dňa 13.09.2010, ktorý spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní opätovne prednášal argumentáciu, že sa malo jednať o pôžičku poskytnutú vedome do stávky alebo hry v zmysle ustanovenia § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak k tejto argumentácii sa skutkovo vyjadril na pojednávaní, a to, že financie vedome do stávky alebo hry nepožičal a súhlasil s konštatáciou prvostupňového súdu, že išlo o námietku uplatnenú po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty od doručenia zmenkového platobného rozkazu v rámci uplatnených námietok zo dňa 31.05.2011. Poukázal aj na to, že pri uplatnení námietok treba rozlišovať, či sa jedná o námietky existencie, či zaplatenia zmenky alebo existencie, či zaplatenia pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečovala. U oboch námietok platí prísna koncentračná zásada. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p..
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/10/2013-154 zo dňa 18.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi, žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.03.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 6.8.2012.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Základom rozhodnutia krajského súdu je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
Len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa poukazuje na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, za súčasného splnenia podmienky, že odvolacími dôvodmi v podstate mohli byť len námietky, ktoré podal žalovaný proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 19Zm 96/2010-22 zo dňa 18.4.2011, a to z titulu zákonom vyžadovanej koncentrácie námietok v lehote do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, keď predmetom súdneho konania pred okresným súdom je posudzovanie podaných námietok. Odvolací súd sa z dôvodu zachovania koncentračnej zásady oboznámil s námietkami žalovaného v podaní zo dňa 31.5.2011 (č.l. 24 - 25 spisu), vo väzbe k odvolacím dôvodom obsiahnutým v podanom odvolaní zo dňa 6.8.2012. Žalovaný v námietkach namietal, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky. Poskytol tvrdenie, že žalobca a žalovaný uzavreli v dňoch 21.7.2008, 30.4.2009, 20.10.2009 a 16.4.2010 Zmluvy o pôžičkách, na základe ktorých mal žalobca poskytnúť žalovanému pôžičky v celkovej výške 90.858,78 Eur. V námietkach prehlásil, že žalobca mu v skutočnosti pôžičky nikdy neposkytol a aj napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a na základe tejto skutočnosti podal návrh a žiadal vydať zmenkový platobný rozkaz. Súhlasí krajský súd so zhodnotením prvostupňového súdu, že žalobcom predložené zmenky spĺňajú všetky zákonné náležitosti vyžadované zákonom zmenkovým a šekovým v zmysle čl. 1 § 75 zákona č. 191/1950 Zb., ide o platné vlastné zmenky, ktoré obsahujú označenie, že sa jedná o zmenku, obsahujú sľub zaplatiť uvedenú finančnú čiastku, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa, v danom prípade žalobcu, ktorý svoj podpis nespochybnil.
Vo vzťahu k charakteru konania pred prvostupňovým súdom považuje krajský súd vo všeobecnosti za potrebné uviesť, že prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa § 175 ods. 4 O.s.p. sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti námietok a s ohľadom na už vydaný zmenkový platobný rozkaz môže byť rozhodnuté len tak, že sa tento zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušuje, alebo sa ponecháva v platnosti. V rámci konania o námietkach nesie dôkazné bremeno dlžník, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok. Pre hmotno-právny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť celkom jednoznačne preukázať. Odvolací súd vo vzťahu k charakteru zmenky, a to že zmenka je záväzkom abstraktným, uvádza, že zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré sú predpísané. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom u zmenky vlastnej existujú. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorého podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenečnú sumu skutočne dlží. Zmenka sama, v prípade, že je platná, je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je však len na dlžníkovi zo zmenky, aby v prípade, ak má námietky, tieto vzniesol a v súdnom konaní preukázal. Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a je to osoba povinná, ktorá sa musí v prípade nesúhlasu proti tomuto nároku zo zmenky brániť, a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, resp. ocitne sa v dôkaznej núdzi, je potom povinná na zmenku plniť. Z hľadiska, kto a voči komu môže vznášať námietky, sa rozlišujú námietky absolútne a námietky relatívne. Do okruhu relatívnych námietok patria aj kauzálne námietky. V danom prípade je teda na dlžníkovi, v danom prípade žalovanom, aby vo vzťahu k svojim námietkam jednoznačným a nepochybným spôsobom tieto preukázal.
Žalovaný poskytol tvrdenie, čo tvorilo základ námietok, že žalobca mu v skutočnosti pôžičky nikdy neposkytol, i napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal. Vo vzťahu k týmto formulovaným námietkam okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil so záverom, že námietka neposkytnutia kauzálneho plnenia nemala na vznik a trvanie abstrakčného zmenkového záväzku žalovaného voči žalobcovi na základe vystavených vlastných zmeniek vplyv, išlo len o príčinu (motív) vystavenia predmetných vlastných zmeniek, z tohto dôvodu nepochybne medzi účastníkmi existoval právny vzťah, a to zmenková dohoda, ktorá vytvorila dostatočný
dôvod na vznik zmenky a zmenkového záväzku. Okresný súd správne zdôraznil, že pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je nezávislá od príčinného kauzálneho vzťahu, keďže zmenkový záväzok je záväzkom abstraktnej povahy, oddelený od skutočností, ktoré boli príčinou jeho vzniku a ktorého neplatnosť nespôsobuje ani prípadná absencia týchto skutočností. Práve u zabezpečovacích zmeniek je vznik zmenkového záväzku prepojený so skutočnosťami, ktoré sú príčinou jeho vzniku a ktoré vedú účastníkov zmenkového záväzku k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení prostredníctvom zmenky, ktorá má zabezpečovaciu povahu. Zásadnú úlohu má i ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., pričom ak námietku kauzy vniesol v danom prípade žalovaný ako priamy účastník záväzkového vzťahu, tak okresný súd sa jasným spôsobom ku kauzálnemu vzťahu, ktorý predstavoval len príčinu (motív) pre vystavenie zmenky, dostatočným spôsobom vyjadril.
Pokiaľ žalovaný tvrdil dôkazné bremeno na strane žalobcu, poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 05. marca 2009, tak uvádza krajský súd, že z vykonaného dokazovania vyplynulo unesenie dôkazného bremena žalobcom, a to preukázanie existencie zmenkovo- právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, doložením originálov vlastných zmeniek vystavených žalovaným a aj preukázaná príčina (motív) vystavenia zmeniek, vychádzajúceho z určitého reálneho základu kauzy zmenky. Naviac, z dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca okrem zmeniek disponoval i uznávacím prejavom žalovaného, a to časovo z doby po vystavení zmeniek žalovaným, išlo o písomné prehlásenie podpísané dňa 13.9.2010 (č.l. 35 - 37 spisu), ktorého dôkaznú hodnotu nepochybne zvýšilo osvedčenie pravosti podpisu žalovaného pred notárom. Súčasne žalobca doložil i podpísané zmluvy o pôžičke (prílohová obálka na č.l. 4, príjmové doklady podpísané žalovaným). I z týchto dôkazných prostriedkov okrem výpovedí účastníkov, svedkov bola dostatočným spôsobom zistená dotvrdená okolnosť existencie motívu a príčiny vystavenia zmenky. V tomto smere teda išlo o odlišný skutkový stav, než bol riešený a posudzovaný vo vzťahu k hodnoteniu dôkazného bremena, ako to riešil Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 05. marca 2009.
K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu primárne krajský súd za aplikácie ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 132 O.s.p. konštatuje, že okresný súd zistil skutkový stav veci, na základe ktorého správne rozhodol. Nebolo potrebné správne vykonať ďalšie dokazovanie. Tak v konaní pred okresným súdom, ani vo vyvolanom odvolacom konaní sa žalovanému nepodarilo predložil také dôkazy, ktoré by zásadným spôsobom zmenili zistený skutkový stav. Okresný súd vychádzal primárne z predložených listinných dôkazov, ktorých pravosť, resp. obsah relevantným spôsobom žalovaný nespochybnil. Hodnotenie týchto dôkazov je podľa ust. § 132 O.s.p. na súde, ktorý dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, čo aj bolo okresným súdom dodržané. Žiadne procesné ustanovenie súdu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku. Pokiaľ sumár vykonaných dôkazov preukázal opodstatnenosť žalobcovho nároku a ktorým dôkazným stavom bol krajský súd viazaný, tak za situácie, keď podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, bolo jeho rozhodnutie presvedčivé.
Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Nesprávnym právnym posúdením veci je treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale ich obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Ani v tomto smere odvolací súd prejednaním veci nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu žalovaného. Odvolací súd zhodne s okresným súdom považoval námietku týkajúcu sa nemožnosti priznať nároky zo stávky a hry v zmysle úpravy v § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka za námietku, ktorá nebola obsiahnutá v procesnom podaní žalovaného, a to v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 31.5.2011. Je potrebné opätovne zvýrazniť, že námietky žalovaného nepochybne spočívali len v prehlásení, že žalobca mu v skutočnosti žiadne pôžičky reálne neposkytol, a napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia týchto pôžičiek ponechal. Tvrdenie žalovaného, že malo ísť o pôžičky vedome poskytnuté do stávky alebo hry, ktoré žalovaný vzniesol až na pojednávaní konanom dňa 3.4.2012, nebolo možné hodnotiť len ako objasnenie tohto prehlásenia vzhľadom k tomu, že išlo o kvalitatívne a kvantitatívne odlišnú námietku, a to tak v skutkovej, ako aj v právnej rovine. O takýchto odlišných, nových námietkach nemal prvostupňový ani odvolací súd priestor pre ich
posudzovanie v rovine ich relevancie na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci o (ne)ponechaní vydaného zmenkového platobného rozkazu v platnosti, a to cez dodržanie zásady koncentrácie zmenkového konania vyjadrenej primárne v úprave podľa § 175 ods. 1, 3, 4 O.s.p. Z týchto zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že ak žalovaný podal včas námietky a okresný súd nariadil na ich prejednanie pojednávanie, tak na námietky podané neskôr už nebolo možné prihliadať. To sa práve týkalo námietok žalovaného, na ktoré poukazoval i v podanom odvolaní, s odkazom na právnu úpravu v § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutkové okolnosti. Zvýrazňuje krajský súd, že za zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom bolo dostatočne preukázané a žalobcom unesené dôkazné bremeno, že kauzálna príčina vystavenia zmeniek žalovaným, t.j. existencia kauzálnych vzťahov medzi účastníkmi existovala, teda vystavenie žalovaných zmeniek malo reálny základ. Správne okresný súd zvýraznil, že podpísanie zmeniek zo strany žalovaného, dodržanie formálnych podmienok platnosti, uvedenie týchto zmeniek do obehu nie je závislé na kauzálnom vzťahu vyplývajúcom z predložených zmlúv o pôžičkách, keď tento predstavuje motív pre vystavenie zmenky. Žalobca dôvod vystavenia zmeniek dokázal, pričom samotné tvrdenie neposkytnutia kauzálneho plnenia bez ďalšieho nemalo vplyv na vznik trvania abstraktného zmenkového záväzku. Naopak žalovaný v konaní pred prvostupňovým súdom (v konaní o námietkach) a ani v podanom odvolaní hodnovernosť dôkazných prostriedkov žalobcu nevyvrátil, rozumným spôsobom nevysvetlil a ani nedokázal, prečo pri ním tvrdenej neexistencii príčiny - motíve vystavil zmenky a následne podpísal Prehlásenie zo dňa 13.9.2010. Z týchto len doplnených záverov, bol odvolacím súdom rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, z obsahu spisu vznik takýchto trov nevyplýval, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.