Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-65-2007.pdf
PDF · 113.31 KB
No categories available
10C/65/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého č.10, Trnava, IČO: 00 419 702, v konaní zastúpená MAPLE & FISH s.r.o. , so sídlom Rajská 15/A, IČO: 36 718 432, proti žalovaným : 1) Lesy Slovenskej republiky š.p., so sídlom Nám SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351 a 2) Poľovnícke združenie DROP, Kolárovo, so sídlom Staničná č.36, Kolárovo, IČO: 35 594 845, žalovaní v 1) a 2) rade v konaní zastúpení JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom Ul. 1. mája č.22, Zlaté Moravce, o vydanie nehnuteľných vecí, o návrhu žalobcu o zmenu žalobného návrhu, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1) rade j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam: parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXXX m2, parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXXX m2, parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2, vedeným Okresným úradom H., odborom katastrálnym v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území H..
Vo zvyšnej časti súd žalobu proti žalovaným v 1) a 2) rade z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu 12.4.2007 domáhal zaviazania žalovaného v 1) rade na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v H.. Ú.. H., vedených v pkn. vložke č. XXXX M. J. X. Č.. XXXXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. Žalobný petit počas konania so súhlasom súdu viackrát upresnil a pozmenil, naposledy podaním došlým súdu 27.12.2012 (viď uznesenie na čl. 714). Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou registrovanou na Ministerstve kultúry SR na základe Zákona č. 192/92 Zb. Jeho právny predchodca, Ostrihomské arcibiskupstvo bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v K.. I. Č.. XXXX K. H..Ú.. H.. Podľa vety prvej článku I. Modusu vivendi uzavretou medzi Československou republikou a Svätou stolicou 2.2.1928 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977 bola na základe konštitúcii „praescriptionum sacrosancti“ a „Qui Divino“ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe týchto konštitúcií boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky. Z Modusu vivendi a uvedených konštitúcií vyplýva, že je právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva na území Slovenskej republiky. Pre úplnosť uviedol, že apoštolská konštitúcia z hľadiska cirkevného práva má silu zákona, ktorú vydáva pápež ako formálny zákon platný pre celú Katolícku cirkev. Podľa článku II. ods. 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásenie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompenzácií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spracovanie jej vnútorných vecí. Dňa 12.4.2006 vyzval žalovaného v 1) rade podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v H..Ú.. H., I. I. K.. I. Č.. XXXX a na ich vydanie. O podanej výzve tiež upovedomil Odštepný závod Palárikovo, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Ako vyplýva z listu vlastníctva Č.. XXXXX K. H..Ú.. H. ako vlastník pozemkov K.. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX M. Č.. XXXXX/XX je evidovaný žalovaný v 2) rade. V čase podania výzvy na vydanie nehnuteľností vlastníkom týchto pozemkov bol žalovaný 1). Nakoľko žalovaný 1) napriek zákonnému zákazu vyplývajúceho z reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z. previedol tieto nehnuteľnosti na žalovaného 2), zmluva nimi uzatvorená je absolútne neplatným právnym úkonom. Vlastníctvo jeho právneho predchodcu k predmetným nehnuteľnostiam bolo odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí zápis v pozemnoknižnej I. Č.. XXXX zo dňa 12.3.1959. Svoj právny nárok na navrátenie vlastníctva opiera o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c), ods. 3, § 4 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z.
Žalovaní v 1) a 2) rade zastúpení spoločným právnym zástupcom sa vyjadrili k žalobe písomne. Žiadali žalobu zamietnuť. Boli toho názoru, že žalobca nemá v spore vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote do 30.4.2006 neuplatnil právo tak, ako to vyžaduje Zákon č. 161/2005 Z.z. Nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáha, uviedol iba odkazom na zápis v K. I. Č.. XXXX, pričom výzva sa vzťahuje aj na také nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané v príslušnej pozemnoknižnej vložke. Vo výzve ako reštitučný titul žalobca uviedol iba odkaz na zápis v príslušnej pkn. vložke tvrdiac, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. K výzve o vydanie nehnuteľnosti doložil pozemnoknižnú vložku Č.. XXXX, identifikáciu parciel, X. Č.. XXX, potvrdenie o svojej právnej subjektivite a o pridelení IČO, iné písomné dokumenty na dôkaz svojich tvrdení však k výzve nedoložil a ani neurobil tak v lehote do 30.4.2006.
Znamená to, že v zákonnej lehote nepreukázal právne relevantným spôsobom ako mu bolo odňaté vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ani dôkaz o tom, že je právnym nástupcom po bývalom vlastníkovi. Preto jeho výzvu považuje za neurčitú a nezrozumiteľnú. Prevod vlastníctva na Česko- Slovenský štát sa udial prídelom v roku 1959, pričom týmto úkonom bol dovŕšený proces usporiadania vlastníctva k veľkému pozemkovému majetku zabraného Záborovým zákonom č. 215/1919 Sb., podľa ktorého štát nadobudol práva zabraný majetok prenajímať a prideľovať. Nadobudnutie vlastníctva prídelovou listinou je a bolo aj v minulosti platným nadobudnutím vlastníctva a je vkladuschopnou listinou na zápis vlastníctva do katastra. Prídel zo zobraného majetku Záborovým zákonom sa riadil Prídelovým zákonom č. 81/1920 Sb., pričom za odobratý majetok patrila podľa § 9 Záborového zákona náhrada podľa Zákona č. 329/1920 Sb. Oba uvádzané zákony platili aj v druhej vlne pozemkových reforiem, a to podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy a Zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. O tom, že vlastníctvo cirkvi nebolo odňaté bez náhrady v zmysle Zákona č. 142/1947 Zb. svedčia ustanovenia § 10 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona. Ďalej namietal, že žalobca si uplatnil žalobou nárok na vydanie nehnuteľných vecí voči žalovanému 1) ako správcovi, t.j. voči nevlastníkovi a navyše domáha sa vydania aj nehnuteľností, ktorých kultúra je zastavaná plocha a ostatné plochy, t.j. nehnuteľnosti, ktoré podľa uvedeného reštitučného zákona sa nevydávajú (na X. Č.. XXX je vedená parc. č. XXXXX/XX, na ktorej je postavená budova - rekreačná chata a prac. Č.. XXXXX/XX M. XXXXX/XX slúžia ako dvor, teda jedná sa o pozemky, ktoré boli po prechode vlastníctva na štát zastavané a k týmto sa podľa § 6 písm.b) reštitučného zákona vlastníctvo nevracia). Mali za to, že žalobca 1) mal právo nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré v súčasnosti tvoria vlastníctvo žalovaného v 2) rade, teda platnou zmluvou previedol na žalovaného 2) vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na X. Č.. XXXXX.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Cirkevného odboru o právnom nástupníctve Ostrihomského arcibiskupstva, pozemnoknižnou vložkou Č.. XXXX K. H..Ú.. H., identifikáciou parciel, listami vlastníctva Č.. XXX, XXXXX K. H..Ú.. H., výzvou žalobcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí zo dňa 7.4.2006, dokladom o doručení výzvy, písomnou korešpondenciou účastníkov konania, výpisom žalovaných 1) a 2) z obchodného registra, dohodou Modus Vivendi uzavretou medzi Česko-Slovenskou republikou a Svätou stolicou z januára 1928, potvrdením Štátneho sekretariátu, Sekcie pre vzťahy so štátmi o právnom nástupníctve na územiach vymedzených Katolíckej cirkvi v Uhorsku a platnou judikatúrou v danej problematike. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou na základe Zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. Výzvou zo dňa 7.4.2006 vyzval žalovaného v 1) rade na vydanie nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke Č.. XXXX K. H..Ú.. H. podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a na vydanie nehnuteľných vecí, ktoré prešli do vlastníctva štátu, z dôvodov uvedených v § 3 ods.1 psím.c), a to odňatím bez náhrady v zmysle Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Výzva bola žalovanému v 1) rade, tiež Odštepnému závodu Palárikovo obhospodarujúceho predmetné pozemky až na nehnuteľnosti vedené na X. Č..XXXXX, doručená dňa 12.4.2006.
Podľa § 1 Zákona č. 161/2005 tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( zák. č. 282/93 Z.z .v znení zák. č. 97/2002 Z.z.). V preskúmavanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z účelu a cieľa cit. zákona, účelom prijatia tohto zákona bola náprava krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností. Cieľom bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzických osôb a vlastníctva cirkví a náboženských spoločností. Reštitučnými zákonmi sa každá demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný zákon) vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam , ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárke budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, podiely spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1.januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady, postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
Podľa § 3 ods. 1 písm. g) citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba , ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto právny úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.4.2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti uvedené v § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote, právo zaniká.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenie písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.
Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.
Predmetom tohto konania je vydanie nehnuteľností, ktoré sú vedené Okresným úradom H., Katastrálnym odborom na X. Č.. XXX K. H..Ú.. H. ako lesné pozemky a na X. Č.. XXXXX K. H..Ú.. H. ako zastavané plochy a nádvoria. Vlastníkom týchto pozemkov zapísaných v pkn vložke Č.. XXXX v časti B 1 pre H..Ú.. H. bol Esztergomi Érsekség (Ostrihomské arcibiskupstvo). Tieto nehnuteľnosti prešli v celosti do vlastníctva Československého štátu na základe prídelovej listiny Okresného národného výboru v Komárne, Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV Čd 0511/59 zo dňa 11.3.1959 prídelovým konaním podľa nariadenia č. 104/1945 Zb.n. SNR, č. 142/1947 Zb. a Zákona č. 46/1948 Zb. a to na základe výnosu Ministerstva vnútra č. 71814/34 zo dňa 15.11.1934.
Zákon č. 161/2005 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 282/93 Z.z. v znení Zákona č. 97/2002 Z.z. Účelom tohto reštitučného zákona je zmierniť následky majetkových a iných krívd ku ktorým došlo v rozhodnom období, od 8.5.1945 do 1.1.1990 spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Týmto zákonom štát umožnil oprávneným osobám znovunadobudnutie majetku, ktorým bol v rozhodnom období odňatý na základe rozhodnutí orgánu štátu urobených v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Právo na navrátenie vlastníctva mohla uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Právo na navrátenie vlastníctva má uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej
osobe do 30.4.2006 a v tejto lehote má preukázať skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Podmienkou uplatnenia právneho nároku oprávnenej osoby na súde je skutočnosť, že povinná osoba do 60 dní od doručenia písomnej výzvy neuzavrie s oprávnenou osobu dohodu o vydaní hnuteľnej veci. Nakoľko k uzavretiu dohody účastníkmi konania o vydaní sporných nehnuteľností nedošlo, žalobca dôvodne sa obrátil na súd svojim nárokom. Ako prvú otázku súd skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu účastníkov konania.
Medzi štátom registrované cirkvi so sídlom v Slovenskej republike patrí Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike (viď. ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností a prílohu obsahujúcu zoznam cirkví a náboženských spoločností, ktoré na základe zákona alebo na základe súhlasu štátu pôsobia na území SR). Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré je podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. rozhodujúce pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách aj na Ostrihomskú arcibiskupstvo alebo iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi. Cirkevné arcidiecézy, diecézy alebo cirkevné základiny či iné útvary mimo územia SR nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne právo keďže Svätá stolica jej právo spravovať tieto majetky odňala 29.5.1922 a právne toto územia odčlenila od Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej administratúre. Vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou sa upravili medzinárodnou zmluvou Modus Vivendi uzavretou dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť 2.2.1928. Československá republika v článku I. zmluvy uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne Svätá stolica sa zaviazala, že žiadne čiastky Československej republiky nebude podriadené ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami Československej republiky a zároveň žiadna československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. V článku II. zmluvy sa strany dohodli, že nútená správa cirkevných majetkov nehnuteľných a hnuteľných v Československu je dočasná až do dohody určenej v článku I. a zveruje sa komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného územia. V súlade so zmluvou Modus Vivendi Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou zo dňa 2.9.1937 určila obvody diecéz na území Československej republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto apoštolkou konštitúciou bolo rozhodnuté aj o odčlenení Ostrihomskej arcidiecézy a ostatných diecéz Maďarskej republiky, ktoré zasahovali na územie Slovenskej republiky. Svätá stolica apoštolskými konštitúciami „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui divino“ potvrdila krytie hraníc slovenských diecéz s Československými štátnymi hranicami. Podľa nich pripadol všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze Československej republike. Tieto apoštolské konštitúcie sú v súlade so Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24.11.2000, Ústavou Slovenskej republiky a Zákonom č. 308/91 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, právne normy a historické relevantné dokumenty je nepochybné, že pre zmiernenie majetkových krívd spôsobeným cirkvám a náboženským spoločnostiam bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na základe právneho nástupníctva podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty (viď. rozsudok NS SR č. 3Cdo119/02). Pre uvedené je dôvodný záver, že Rímskokatolícka cirkev na Slovensku bola na základe právneho nástupníctva podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na Ostrihomskú arcidiecézu. Svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam však nemohla vykonávať, keďže na neho bola štátom uvalená dočasná správa a následne ich štát odňal cirkvi niektorým zo spôsobov uvedených v reštitučných zákonoch. U žalobcu je teda daná aktívna legitimácia v konaní. K námietke žalovaného 1) o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd udáva, že zák. č. 161/2005 Z.z. v § 4 ods. 1 definuje povinnú osobu ako právnickú osobu, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že povinnou osobou nie je Slovenská republika, ale právnická osoba, ktorá vlastníctvo Slovenskej republiky spravuje alebo drží. Je nesporné, že nehnuteľnosti vedené na X. Č..XXX ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t.j. ku dňu 1.5.2005 spravoval, aj v súčasnosti spravuje žalovaný 1), ktorý je preto pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Pasívna legitimácia žalovaného 2) je daná tým, že je vlastníkom aj užívateľom nehnuteľností vedených na X. Č..XXXXX.
Následne súd skúmal, či zo strany žalobcu došlo ku kvalifikovanému uplatneniu právneho nároku podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. Ustanovenie § 5 reštitučného zákona bližšie nevymedzuje obsah pojmu výzva. Za písomnú výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané
právnym poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 reštitučného zákona. Nesplnenie požiadavky písomnej formy, jej nedoručenie povinnej osobe do 30.4.2006, ako i nepreukázanie skutočností podľa § 3 v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia práva, ktorého dôsledkom je zánik práva oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam. Za použitia širšieho výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy okrem presnej špecifikácie nehnuteľnosti postačuje samotný odkaz na katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku, prípadne i bez takéhoto označenia len pripojenie listinných dôkazov. Súd bol toho názoru, že výzva žalobcu zo dňa 7.4.2006 je perfektným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 5 ods.1 reštitučného zákona, nakoľko je z nej zrejmé, že jej predmetom sú nehnuteľnosti vedené v pkn vložke Č..XXXX pre kat. úz. H., výzva bola povinnej osobe doručená v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 30.4.2006 a jasne z nej vyplýva, že navrátenie vlastníctva sa domáha žalobca z dôvodu, že jeho nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu odňatím bez finančnej náhrady v zmysle Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, čoho dôkazom je zápis v predmetnej pozemnoknižnej vložke. Nie je teda sporné aké právo si žalobca uplatnil, ku ktorým nehnuteľným veciam, a ani dôvod na základe ktorého tak učinil. Zvlášť za situácie, že k písomnej výzve žalobca doložil i pozemnoknižnú vložku, identifikáciu parciel a X. Č.. XXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 206/2010.
Poslednou podmienkou navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe skúmanou súdom je v danom prípade odňatie vlastníctva štátom bez náhrady postupom podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v rozhodnom období, od 8.5.1945 do 1.1.1990. Žalovaní tento spôsob prechodu spochybňovali argumentáciou, že prechod vlastníctva na štát sa udial na základe záborového zákona dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. ku dňu 16.4.1919, ktorý nie je reštitučným titulom. Záborovým zákonom č. 215/1919 Sb. o zabratí veľkého majetku pozemkového bol štátom zabratý veľký majetok pozemkový špecifikovaný v ustanovení § 2, ležiaci na území Československej republiky. Aby bola vykonaná úprava pozemkového vlastníctva, bol zároveň zriadený úrad pozemkový, na podnet ktorého v pozemkovej knihe na listoch vlastníctva bola vykonaná poznámka záboru majetku podľa § 1 Zákona č. 215/1919 Sb. Tým však ešte k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabratému majetku štátom nedošlo. Záborom nadobudol štát právo zabraný majetok podľa § 5 prevziať a predeliť. Podrobnejší postup preberania majetku štátom následne upravoval Zákon č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabratý majetok pozemkový (zákon náhradový). Tento pozostával z dvoch fáz: prvá fáza spočívala v oboznámení vlastníka o tom, ktoré nehnuteľnosti sa štát (pozemkový úrad) rozhodol prevziať. Zároveň pozemkový úrad oznámenie o zamýšľanom prevzatí podal súdu, ktorý potom nariadil vykonať v pozemkovej knihe poznámku zamýšľaného prevzatia podľa § 3 ods. 1 náhradového zákona. K právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabratému majetku štátom došlo až v druhej fáze tým, že na návrh pozemkového úradu súd vykonal vklad jeho vlastníckeho práva v pozemkovej knihe tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 26 náhradového zákona. V pkn vložke Č.. XXXX K. H..Ú.. H. na liste B pod radovým číslom 11 zo dňa 12.3.1959, Č.d. 511 je zápis, že podľa prídelovej listiny odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV I. H.V. zo dňa 11.3.1959 sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát - štátny majetok n.p. I. H. v celosti. Pod radovým č. 9,10 zo dňa 25.3.1935 a z 9.11.1936 sa nachádzajú zápisy o vlastníckeho práva v prospech Družstva proti zátopám podľa Výnosu ministerstva vnútra č. 71814/34 zo dňa 15.14.1934, z pozemkov tvoriacich predmet konania sa týkajú parciel č. XXXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX M. XXXXX. Tvrdenie žalovaných, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na štát dňom účinnosti záborového zákona neobstojí. V danom prípade prechod vlastníctva na štát bol založený zákonom č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Tento zákon podrobil revízii úpravu pozemkového vlastníctva uskutočnenú podľa záborového zákona a vykonávacích predpisov a to ohľadne majetku vymedzeného v ustanovení § 1. Zároveň však ustanovenie § 16 výpočtom uvádza, na ktorý majetok sa zákon nevzťahuje. Medzi inými spôsobnosti vyníma i pôdu konfiškovanú podľa vládneho nariadenia č. 104/1945 Sb., § 16 ods. 1 písm.b). Zákon č. 142/1947 Sb. neupravuje podrobnejšiu úpravu postupov pri zabraní nehnuteľnosti podrobených revízii a preto poukazuje v ustanovení § 17 na primerané použitie záborového zákona a zákonov ho doplňujúcich. To platilo, pokiaľ zákon č. 142/1947 Sb. nestanovil inak. Obdobne ako v prípade skonfiškovaného majetku pozemkový majetok získaný revíziou v prevej pozemkovej reforme, ak si ho štát neponechal na všeobecne prospešné účely, sa následne prideľoval prídelcom prídelovými listinami vydávanými okresnými národnými výbormi.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny nárok žalobcu na vydanie nehnuteľností vedených na X. Č.. XXX K. H..Ú.. H. je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca kvalifikovanou výzvou v zákonom stanovenej lehote vyzval povinnú osobu na navrátenie vlastníctva v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami reštitučného zákonu, svoj právny nárok náležite vydokladoval, všetky parcely, vydania ktorých sa domáha sú uvedené v pkn I..Č.. XXXX ( i keď po odňatí majetku štátom boli z niektorých vytvorené nové parcely, ktoré sú v súčasnosti odlišne označené - očíslované ako v pkn vložke). Vo výzve náležite označil aj dôvod navrátenia vlastníctva podľa § 3 reštitučného zákona, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K nároku na o vydanie nehnuteľností vedených na X. Č.. XXXXX žalovanými 1) a 2) súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu v H. č. 2002/00141-Pi zo dňa 25.2.2002 bola parcela č. XXXXX/X o výmere 1305 m2 zastavaná poľovníckou chatou a k nej priľahlé pozemky vyňaté z lesného pôdneho fondu a geometrickým plánom Č..XXXXXXXX-X/XX, overeným Okresným úradom, katastrálnym odborom v H.V. pod č. 150/96 boli z nej vytvorené parcely č. XXXXX/XX o výmere 187 m2, parc.č. XXXXXX/XX o výmere 673 m2 a parc.č. XXXXX/XX o výmere 445 m2. V súčasnosti sú vedené na X. Č.. XXXXX ako zastavané plochy a nádvoria vo vlastníctve žalovaného 2), na základe rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva č. I. XXXX/XX zo dňa 26.9.2006. Nakoľko tieto pozemky boli vyňaté z lesného pôdneho fondu pred účinnosťou Zákona č. 161/2005 Z.z., súd bol toho názoru, že žalovaný 1) bol oprávnený voľne s týmito nehnuteľnosťami nakladať a previesť vlastnícke právo k nim na žalovaného 2), nakoľko neboli to pozemky, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods.1 reštitučného zákona. Preto nárok uplatnený voči žalovaným ohľadne nehnuteľností vedených na X. Č.. XXXXX považoval za neopodstatnený a žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.