Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/252/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkýň: X. B. B., H.. XX.X.XXXX, bytom Č., E. Č.. XX, 2. Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - H. Z., C. Č.. XXXXX, oboch zastúpených A.. M. D., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v E., S. XX, proti žalovaným: 1. S.Ľ. M. S., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému A.. A. B., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Z., E. Č.. XX, X. F. Z. B. X. P. Z., obom bytom v Č., S. Č.. XX, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.4.2012 č.k. -179 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade odstrániť stavbu - hospodársku budovu postavenú na parc. č. XXXX/XX kat. územia Č. a vo výroku o jeho povinnosti vypratať parc. č. XXXX/XX o výmere 17 m2.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade vypratať parc. č. XXXX/ XX a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňami a žalovaným v 1. rade tak, že účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyniam a žalovanému v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie proti žalovaným v 2. a 3.rade, ako aj konanie o návrhu na vypratanie parc.č. XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX a parcely č. XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. Č.. Žalovaného v 1.rade zaviazal vypratať nehnuteľnosť parc.č. XXXX/ XX o výmere XXXX m2 - zastavanú plochu a nádvorie a parcelu č. XXXX/XX o výmere XX Z.2 - zastavanú plochu a nádvorie zapísanú na LV č. XXXX kat.úz. Č. a túto vydať žalobkyniam do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaného v 1.rade zaviazal taktiež odstrániť na vlastné náklady stavbu - hospodársku budovu bez súpisného čísla, postavenú na parc.č. XXXX/XX o výmere XX m2 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného v 1.rade zaviazal nahradiť žalobkyniam trovy konania v sume 1.283,70 eur, z toho

suma 1.184,21 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia. Vo vzťahu medzi žalobkyniami a žalovanými v 2. a 3.rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkýň, ktoré sa domáhali vypratania pozemkov s parc.číslami XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/XX ako aj odstránenia stavby bez súpisného čísla na parc.č. XXXX/XX E..Ú. Č.. Svoje nároky zakladali na tvrdení, že sú spoluvlastníčkami uvedených pozemkov, ktoré žalovaní užívajú bez právneho dôvodu, bez ich súhlasu a bez stavebného povolenia postavili na parc.č. XXXX/XX B. neoprávnenú stavbu a to hospodársku budovu.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z výpisu z katastra nehnuteľnosti mal za preukázané, že na tomto LV č. XXXX kat. úz. Č. sú vedené predmetné nehnuteľností ako parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a to v podielovom spoluvlastníctve oboch žalobkýň, ako aj A. P.. Konštatoval, že uvedené nehnuteľností patrili predtým do výlučného vlastníctva otca žalobkýň A. P., zomrelého dňa 14.12.1984 ktorý nikdy s týmito nehnuteľnosťami nevstúpil do družstva, ani nebol členom družstva A. N. U. Č.. Rozdelením bývalého Poľnohospodárskeho družstva Č. vzniklo ako jeho právny nástupca Poľnohospodárske družstvo S. - žalovaný v 1.rade a taktiež Poľnohospodárske družstvo podielníkov Č.. Žalobkyne nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely titulom dedenia na základe dedičského rozhodnutia D XXXX/ XX T. M. XX.X.XXXX. Konštatoval, že uvedené pozemky spolu s neoprávnenou stavbou boli užívané ako príslušenstvo bytu nachádzajúceho sa v 4. bytovej jednotke, postavenej právnym predchodcom žalovaného v 1.rade. Z obsahu „Dohody o poskytnutí materiálnej pomoci“ zo dňa 9.8.1990 súd prvého stupňa vyvodil, že uvedená hospodárska budova tak, ako aj iné rovnaké budovy v susedstve boli postavené nájomcami jednotlivých bytov, ktorých príslušenstvo mali tvoriť, v tomto prípade žalovaným N. Z. a to z materiálu, ktorý dodalo JRD Č.G. a ktoré sa podľa obsahu tejto dohody malo stať aj vlastníkom tejto stavby. Konštatoval, že súčasne s bytom, ktorý bol pridelený jednotlivým družstevníkom, bola im pridelená aj príslušná hospodárska budova a takto sa stalo aj v tomto prípade. Skutočnosť, že uvedené hospodárske budovy neboli zahrnuté do delimitačného protokolu, ktorým sa riešilo právne nástupníctvo po bývalom A. Č. nepovažoval za skutočnosť, ktorá by vylučovala vlastníctvo žalovaného v 1.rade. Z výpovedí svedkov bývajúcich v susednej bytovke zistil, že títo taktiež obdobným spôsobom užívajú hospodárske budovy, ktoré si svojpomocne postavili v roku 1996 a to so súhlasom družstva, ktoré poskytlo aj materiál.

Na základe toho s poukazom na ust. a a vyvodil záver, že hospodárska budova bola postavená na parcele č. 1242/36 bývalou socialistickou organizáciou a to bez súhlasu vlastníkov pozemku, teda od začiatku neoprávnene. Užívateľom pozemku na ktorom bola stavba postavená bolo poľnohospodárske družstvo, ktoré bolo oprávnené tento pozemok užívať k inému účelu (na poľnohospodársky účel), keďže išlo o ornú pôdu a teda nie za účelom postavenia hospodárskej stavby. Táto bola postavená bez stavebného povolenia a bez kolaudačného rozhodnutia a teda jej postavenie súd prvého stupňa vyhodnotil ako zásah do vlastníckeho práva žalobkýň, ktorý pretrváva až doposiaľ. Na základe toho vykonal vyporiadanie vlastníctva tejto neoprávnenej stavby podľa Obč. zákonníka a s poukazom na zistenie, že ide o stavbu, ktorá nemá vyššiu hodnotu je nízkej kvality a žalobkyne ako vlastníčky pozemku neprejavili o ňu záujem z dôvodu, že pozemky na ktorých sa táto nachádza mienia využívať na iné účely, uložil povinnosť žalovanému v 1.rade ako vlastníkovi tejto neoprávnenej stavby jej zbúranie a pozemok ňou zastavaný vydať žalobkyniam.

S poukazom na to, že žalovaní v 2. a 3. rade počas konania vypratali pozemky, ktoré boli predmetom konania a taktiež aj vyššie označenú hospodársku budovu, žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade zobrali žalobu späť.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a konštatoval, že žalobkyne mali v konaní úspech, preto žalovaného v 1.rade zaviazal nahradiť im trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1.rade. Tento žiadal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu proti nemu zamietnuť a žalobkyne zaviazať nahradiť mu trovy konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v , a . Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal správne, s jeho námietkou nedostatku pasívnej legitimácie v predmetnej veci s poukazom na to, že on ako PD S. vznikol rozdelením bývalého PD Č. dňa 19.2.1994 na 2 nástupnícke subjekty a to PDP Čečejovce a S. S.. Poukázal na to, že členská schôdza PD Č.Č. dňa 19.2.1994 určila, ako sa majetok pôvodného družstva rozdelí pre dve samostatné družstva a s poukazom na delimitačný protokol zo dňa 25.5.1994 konštatoval, že na neho prešli dve bytovky a to pod inventárnym číslom XXXX XBJ Č.. X a pod inventárnym číslom XXXX C. Č.. X. Zároveň s nimi prešli do majetku S. S. v triede XXXX aj maštale k šesť bytovej jednotke č. 3 pod inventárnymi číslami XXXX - XXXX v počte 6 ks. Poukázal na to, že tieto drobné stavby nie sú predmetom konania, pretože sú súčasťou 6-bytovej jednotky č. 3. Predmetom konania sú drobné stavby k 4-bytovej jednotke č. 2, ktoré však do majetku žalobcu nikdy neprešli. Má teda za to, že S. S. nikdy nebolo vlastníkom prístavieb pri 4-bytovej jednotke č. 2, preto ani nikdy tieto prístavby neevidovalo a nepridelilo žiadnemu nájomcovi bytu do užívania. Poukazoval v tomto smere na evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie bytu pre žalovaných A. Z. B. F. Z., ktoré boli vystavené dňa 8.9.1981 teda za existencie S. Č. ako jeho právneho predchodcu. Ani v jednom z nich sa nenachádza žiadna zmienka o prístavbe alebo drobnej stavbe, ktorá má byť súčasťou 4-bytovej jednotky č. 2 tak, ako sú tieto drobné stavby spomínané v delimitačnom protokole pri 6-bytovej jednotke č. 3 pod označením maštale. Z uvedeného vyvodil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na tvrdenie, že uvedená stavba je majetkom žalovaného v 1.rade. Za nesprávny postup považuje skutočnosť, že súd prvého stupňa citoval v rozsudku stanovisko žalovaného v 1.rade v jeho pôvodnom znení napriek tomu, že tento počas konania toto stanovisko zmenil s vysvetlením, že jeho pôvodné stanovisko vychádzalo z omylu. Za nesprávny postup považoval aj skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby vykonal ohliadku na mieste samom a teda nebolo ani možné zistiť presné hranice jednotlivých parciel, ako aj ďalších stavieb, ktoré žalobcovia v pôvodnej žalobe označili za predmet konania ako prístrešok, vchod do garáže, oplotenie a odkladové priestory. Navrhoval v tomto smere doplniť dokazovanie za pomoci súdneho znalca z oboru stavebníctva na zistenie, z akých materiálov a v ktorom období boli pristavané jednotlivé časti prístavieb - maštalí a zároveň nariadiť aj znalecké dokazovanie znalcom z oboru ekonomiky na posúdenie správnosti a úplnosti delimitačného protokolu. Odôvodneniu prvostupňového súdu vytýkal taktiež skutočnosť, že nevysvetlil prečo v konaní nevypočul ako svedka Ing. G. Š., ktorý je ako predseda A. Č., podpísaný na dohode zo dňa 9.8.1990. K výpovediam svedkov A. C. B. Š. C. B. A. C. V.viedol, že tieto považuje za zavádzajúce, keďže nesúvisia s predmetom konania. Poukázal na to, že ide o obyvateľov 6-bytovej jednotky č. 3, pričom k tejto bytovke riadne prevzali v rámci delimitácie maštale pod konkrétnym inventárnym číslom, čo v konaní aj zdokladovali s poukazom na to, že tieto nie sú predmetom konania.

Dňa 26.11.2013 podali žalobkyne odvolaciemu súdu písomné podanie, v ktorom uviedli, že ku dňu jeho podania je nehnuteľnosť parc.č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 vyprataná a boli odstránené z tohto pozemku aj hnuteľné veci, ktoré uvádzali vo svojom vyjadrení zo dňa 5.1.2012 a ktoré sa nachádzali pred ako aj za hospodárskou budovou postavenou na parc.č. XXXX/XX. Uviedli, že k tomuto vyprataniu došlo po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu zobrali späť žalobu v časti, v ktorej sa domáhali vypratať parc.č. XXXX/XX žalovaným v 1.rade. V ostatných výrokoch žiadali rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

K uvedenému čiastočnému späťvzatiu sa vyjadril žalovaný v 1.rade tak, že s týmto nesúhlasí z dôvodu, že s výnimkou oplotenia ktoré bolo vymenované v čiastočnom späťvzatí, neboli predmetom žaloby ani jej zmeny v konaní pred prvostupňovým súdom. Uviedli, že súdy ich nenašli ani v konaniach ani v , ani pri ohliadke na mieste samom, ani pri vyhotovovaní fotodokumentácie súdnou znalkyňou P.. A.. Nie sú preto uvedené ani vo výrokoch rozsudkov, ani v ich odôvodneniach. V konaní navyše prebieha konanie o tom istom predmete konania v časti vypratania parcely č. XXXX/ XX, pričom obidve žaloby sú dátované 21.1.2008 a teda má za to, že jedno z týchto konaní musí byť zastavené pre prekážku skôr začatého konania.

Odvolací súd pred meritórnym prejednaním veci rozhodoval procesným rozhodnutím zo dňa 4.2.2014 o čiastočnom späťvzatí návrhu a toto nepripustil podľa s poukazom na to, že žalovaný v 1. rade s takýmto späťvzatím nesúhlasil.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to v jeho vyhovujúcich výrokoch vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, ako aj vo výrokoch o trovách konania podľa , na nariadenom odvolacom pojednávaní, doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Košice-okolie a a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade je sčasti dôvodné.

Súd prvého stupňa sa v konaní dopustil procesného pochybenia, ak konal a aj rozhodol vo veci, ktorej prejednaniu bránila procesná prekážka už začatej veci a to v časti vypratania parcely č. XXXX/XX. V časti nároku na odstránenie stavby postavenej na parc.č. XXXX/XX ako aj ohľadne nároku na vypratanie tejto parcely považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je nárok žalobkýň voči žalovanému v 1.rade na vypratanie parcely č. XXXX/XX. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice-okolie č.k. zistil, že aj predmetom tohto konania je rovnaký nárok na vypratanie rovnakej parcely č. XXXX/ XX B. R. vedený medzi rovnakými účastníkmi konania. Ďalej bolo zistené, že obidva návrhy boli na súde podané v rovnaký deň 30.1.2009. Z uvedenej skutočnosti odvolací súd vyvodil záver o tom, že v prejednaní jednej z týchto žalôb bráni procesná prekážka už začatého konania (prekážka litispendencie) a keďže obidva návrhy boli podané v rovnaký deň, nebolo možné vyhodnotiť ktoré z týchto konaní začalo skôr. Odvolací súd preto s poukazom na stanovisko samotných žalobkýň ako aj skutočnosť, že vo veci bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté skôr a to 17.4.2012, v súlade s návrhom žalobkýň vyhodnotil uvedenú procesnú situáciu tak, že teraz prebiehajúcemu konaniu o vypratanie parcely č. XXXX/XX bráni prekážka začatého konania vo veci a preto v súlade s ust. v spojení s rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

V časti ohľadne vyhovujúceho výroku na odstránenie stavby, ako aj vypratanie parcely č. XXXX/XX má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vykonal v tejto časti dokazovanie postupom upraveným v ust. , keď vykonal dôkazy v dostatočnom rozsahu pre ustálenie skutkového stavu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , vec aj správne právne posúdil a v tejto časti aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku týkajúce sa tejto časti nároku, s ktorými sa stotožňuje a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného v 1. rade považuje za potrebné k týmto dodať:

Súčasťou nároku žalobkýň bol aj nárok na odstránenie stavby hospodárskej budovy postavenej na parc.č. XXXX/XX. Nebolo v konaní sporné, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami k parc.č. XXXX/XX na ktorej je uvedená stavba postavená. Rovnako nebola v konaní sporná ani skutočnosť, že uvedená stavba bola postavená bez súhlasu vlastníka pozemku a bez stavebného povolenia. Tieto zistenia odôvodňujú jednoznačný záver o tom, že ide o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku a nárok žalobkýň vo vzťahu k nej je potrebné právne posudzovať podľa ust. .

Podľa tohto ustanovenia ak niekto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa ods. 2 pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Citované zákonné ustanovenie dáva vlastníkovi pozemku právo domáhať sa v rámci práva na ochranu svojho vlastníctva k pozemku aj odstránenia takejto neoprávnenej stavby. Podmienkou pre vyhovenie nároku na jej odstránenie je záver súdu o tom, či je jej odstránenie účelné. Svoje závery v tomto smere súd prvého stupňa odôvodnil predovšetkým s poukazom na stanovisko samotných žalobkýň, ktoré o nadobudnutie vlastníctva k tejto stavbe nemali záujem, poukazovali na to, že ide o hospodársku stavbu nízkej hodnoty a nízkej kvality, pričom ňou zastavený pozemok, ako aj jeho okolie majú v úmysle užívať na iné účely. Zo strany žalovaných nebolo v konaní žiadnym spôsobom spochybňovaná dôvodnosť ich nezáujmu o vlastníctvo tejto stavby. Takáto situácia teda odôvodňuje záver o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne vyhovujúceho výroku na odstránenie stavby.

Spornou v konaní bola pasívna legitimácia žalovaného v 1.rade, keď tento popieral akýkoľvek svoj hmotnoprávny vzťah k tejto hospodárskej budove.

Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom na odstránenie stavby postavenej na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku je ten, kto takúto neoprávnenú stavbu zriadil.

Súd prvého stupňa svoj záver v tejto spornej otázke zakladal predovšetkým na obsahu listinného dôkazu, ktorým je písomne vyhovená Dohoda zo dňa 9.8.1990 medzi Jednotným roľníckym družstvom Č. a žalovaným F. Z.. Podľa obsahu tejto dohody A. Č. v zastúpení svojho vtedajšieho predsedu P.. G. Š. sa zaviazalo bezodkladne poskytnúť F. Z. ako členovi JRD stavebný materiál na výstavbu drobnej hospodárskej budovy - maštale pre ošípané a hydinu, malo ísť o stavebný materiál v podobe tehál, piesku, vápna, cementu, železa, dosiek na šalovanie, dverí, zárubní ako aj oplotenia. F. Z. ako člen JRD sa zaviazal poskytnúť pracovnú silu za účelom výstavby. Rovnako sa zaviazal pri výstavbe postupovať v súlade s ustanoveniami stavebného zákona t.j. zabezpečiť stavebné povolenie, resp. splniť ohlasovaciu povinnosť voči príslušnému stavebnému úradu. Povinnosť organizácie dodať stavebný materiál mala byť podľa zmluvy viazaná na splnenie povinnosti člena JRD zabezpečiť stavebné povolenie resp. písomné oznámenie stavebnému úradu o uskutočnení stavby. Z obsahu uvedenej dohody vyplýva, že takto zhotovená hospodárska stavba sa stane vlastníctvom JRD s tým, že člen JRD má k nej užívacie právo po dobu trvania jeho členstva v JRD, resp. po dobu užívania bytu. Z obsahu spisu vyplýva, že A. Č. obdobnú dohodu uzavrelo s viacerými svojími členmi, ktorí boli zároveň nájomcami bytov v bytovkách, ku ktorým mali byť takéto hospodárske stavby zriadené ako príslušenstvo ku konkrétnym bytom. Na zhotovenie týchto stavieb bola vyhotovená aj typizovaná projektová dokumentácia ako na hospodársku časť výstavby štvorbytoviek pre JRD. V konaní nebolo preukázané, aby na zhotovenie spornej stavby bolo vydané aj stavebné povolenie a teda uvedenú stavbu je potrebné považovať nielen za stavbu neoprávnenú podľa občianskoprávnych predpisov, ale aj za stavbu nepovolenú podľa stavebnoprávnych predpisov. Z výpovede žalovaných v 2. a 3.rade ako aj vyššie označených svedkov však vyplýva, že uvedené stavby boli v skutočnosti v súlade s obsahom takýchto dohôd aj realizované a to napriek tomu, že nebolo vydané stavebné povolenie. Podiel JRD na výstavbe spočíval v dodaní stavebného materiálu a podiel jednotlivých nájomcov bol v samotnej realizácii stavby. V dôsledku súčinnosti viacerých subjektov na vzniku tejto neoprávnenej stavby je teda potrebné vyporiadať sa s otázkou kto z nich sa stal vlastníkom uvedenej neoprávnenej stavby. Súdna prax v takýchto prípadoch zaujala stanovisko, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie kto z takto zúčastnených osôb na neoprávnenej stavbe sa stal jej vlastníkom je dohoda medzi takýmito neoprávnenými stavebníkmi, ktorý z nich sa po zhotovení stavby stane jej vlastníkom. V tomto smere sa možno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, ktorý uvedenú otázku vyhodnotil z obsahu písomnej dohody, v ktorej sa jej účastníci dohodli, že vlastníkom tejto stavby sa stane JRD a A. Z. vznikne iba užívacie právo k nej po dobu trvania jeho členstva, resp. po dobu užívania bytu. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že nájomca bytu nezabezpečil stavebné povolenie tak, ako sa k tomu v Dohode zaviazal. Takýto režim užívania potvrdili nielen žalovaní v 2. a 3.rade, ale aj ďalší nájomcovia bytov vypočutí v konaní ako svedkovia. Z uvedeného možno vyvodiť teda záver o tom, že jednotliví nájomcovia bytov užívali tieto hospodárske stavby ako príslušenstvo nimi užívaného bytu. Uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o tom, že v čase zhotovenia tejto neoprávnenej stavby sa jej vlastníkom stalo A. Č. ako neoprávnený stavebník. S ohľadom na skutočnosť, že tento subjekt medzičasom zanikol a to jeho rozdelením na 2 nástupnícke subjekty a to S. Č. a PD S. (žalovaný v 1.rade) bolo potrebné vyriešiť otázku, ktorý z týchto subjektov sa stal právnym nástupcom aj vo vzťahu k vlastníctvu uvedenej neoprávnenej stavby.

Vzhľadom na skutočnosť, že táto otázka nebola riešená v rámci delimitačných protokolov, čo však neznamená, že by sa právnym nástupcom vo vzťahu k tejto stavbe nestal ani jeden z jej právnych nástupcom. Uvedenú otázku právneho nástupníctva je teda potrebné riešiť na základe iných skutočností, ktoré z obsahu spisu vyplývajú. Pokiaľ možno považovať za odôvodnený záver o tom, že stavba tvorí príslušenstvo ku konkrétnemu bytu, v tomto prípade užívanému žalovanými v 2. a 3.rade vlastníkom ktorého sa stal žalovaný ako právny nástupca, je potrebné ho považovať zároveň aj za právneho nástupcu z hľadiska vlastníctva k neoprávnenej stavbe tvoriacej príslušenstvo k uvedenému bytu. V súlade s takýmto záverom je aj vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalovaného - predsedu S. S. Z. M. pri ohliadke na mieste samom, vykonanej Okresným súdom Košice-okolie vo veci dňa 26.5.2010. Z obsahu zápisnice z tejto ohliadky (č.listu 141) vyplýva, že tento potvrdil, že súčasťou bytoviek sú aj stavby, ktorých odstránenia sa žalobkyne domáhajú a potvrdil skutočnosť, že uvedené stavby patria do vlastníctva S. S. ako súčasť bytoviek.

Tieto zistenia dávajú teda podklad pre odôvodnený záver, že aj sporná hospodárska stavba bola rovnako ako ostatné postavená na základe dohody medzi vtedajším nájomcom bytu F. Z. B. A. Č..

S poukazom na tieto skutočnosti považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o tom, že pasívne legitimovaným subjektom na odstránenie neoprávnenej stavby je žalovaný v 1.rade, ako jej vlastník a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti nároku na jej odstránenie, ako aj na vypratanie ňou zastavenej plochy teda parc.č. XXXX/XX ako vecne správny podľa potvrdil.

K odvolacím námietkam žalovaného v ktorých tento nedostatok svojej pasívnej legitimácie odvodzoval od skutočnosti, že uvedená stavba nebola pojatá do delimitačných protokolov ako aj zo skutočnosti, že túto nepovažoval za súčasť nájomnej zmluvy so žalovanými v 2. a 3. rade odvolací súd udáva, že tieto nepovažuje za právne významné. Všetky tieto skutočnosti sú totiž závislé od subjektívneho konania žalovaného resp. jeho právneho predchodcu a aj prípadné pochybenie v tomto smere spočívajúce v nezaradení uvedenej stavby do delimitačných protokolov nemôže vyvolať právne vákuum, ktoré by spočívalo v neexistencii právneho nástupcu bývalého JRD Č. vo vzťahu k vlastníctvu spornej stavby. Z toho dôvodu nemožno považovať za dôvodný ani návrh žalovaného v 1.rade na doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z oboru ekonomiky a ani znalcom z oboru stavebníctva vzhľadom na skutočnosť, že otázka zabezpečenia stavebného materiálu bola vyriešená za pomoci iných dôkazov a samotné zistenie z akého stavebného materiálu bola stavba zhotovená žiadnym spôsobom nerieši otázku, kto takýto stavebný materiál na stavbu dodal. Uvedená otázka totiž nie je otázkou odbornou, technickou, ale otázkou právnou.

K obsahu písomného podania doručeného žalovaným odvolaciemu súdu dňa 5.11.2012 označenému ako doplnenie odvolania odvolací súd udáva, že toto bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania a preto na dôvody v ňom uvedené odvolací súd nemohol prihliadnuť s poukazom na ust. .

Súčasťou preskúmavania rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej je aj preskúmanie jeho výroku o trovách konania, preto odvolací súd posúdil správnosť rozsudku súdu prvého stupňa aj v tejto otázke a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v tejto časti je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil rozhodnutie o trovách konania na ust. . Toto ustanovenie však umožňuje priznať náhradu trov konania iba takémuto účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. V prejednávanej veci sa však v prípade žalobkýň o takúto situáciu nejedná. Ich celkový úspech v konaní je totiž potrebné hodnotiť vo vzťahu ku všetkým nárokom, ktoré uplatnili počas konania vo vzťahu k ich úspechu v konečnom rozhodnutí. Z obsahu pôvodnej žaloby vyplýva, že nárok žalobkýň na vypratanie parcely č. XXX/XX ak keď v inej výmere akú táto mala v čase rozhodovania súdu, ako na odstránenie prístavby k hospodárskej budove, vchodu do garáže, podzemnej pivnice a oplotenia smeroval aj voči žalovanému v 1.rade. Žalobkyne však počas konania všetky tieto nároky okrem nároku na vypratanie parcely č. XXXX/XX ako aj odstránenie neoprávnenej stavby na tejto parcele zobrali späť, pričom tieto

späťvzatia neboli odôvodnené správaním sa žalovaného v 1.rade, teda jeho dobrovoľným splnením tejto povinnosti počas konania. Za takejto situácie za trovy konania ohľadne nárokov, ktoré žalobkyne zobrali späť v súlade s ust. zodpovedajú oni a takto stoja navzájom oproti sebe povinnosť tak žalobkýň ako aj žalovaného v 1.rade na vzájomnú náhradu trov konania. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným v 1.rade náhradu trov konania účastníkom nepriznal podľa .

Rovnaké dôvody zakladajú aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.