Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1. T. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W., L. XXX/XX, X. H. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. B. XX, X. Y. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W., L. XXX/ XX, práv. zast. RIEDL advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Prešov, Slovenská 46 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -30 zo dňa 25.01.2023 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obci W., katastrálne územie W., zapísaným na liste vlastníctva č. XX, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu v I. a II. rade v podiele 1/1, ktoré tvoria- pozemok parcele reg. C parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2

- pozemok na parcele reg. C parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2 - pozemok na parcele reg. C parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada pôda o výmere XXXX m2 do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obci W., katastrálne územie W., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v III. rade v podiele 1/1, ktoré tvoria - rodinný dom so súpisným číslom XXX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 - pozemok na parcele reg. C parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2 - pozemok na parcele reg. C parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere XXX m2 do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , , , (ďalej len „“).

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. W., vedených na LV č. XX a XXX. Dňa 18.01.2023 im bola doručená výzva, ktorou žalovaný prostredníctvom dražobníka oznámil, že dňa 06.02.2023 vykoná obhliadku nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. W., vedených na LV č. XX a XXX. Účelom tejto žaloby je zamedzenie žalovanému, ako záložnému veriteľovi speňažiť nehnuteľnosti v ich vlastníctve, nakoľko nárok je premlčaný. Spolu so žalobou predložili aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V prípade, ak by súd neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nenariadil a dražba by bola úspešná, udelením príklepu vydražiteľovi, boli by oprávnení podať len žalobu o neplatnosť dražby. Po podaní žaloby o neplatnosť dražby je znemožnené vydražiteľovi užívať predmetnú nehnuteľnosť nezriedka aj zopár rokov napriek tomu, že bol pri účasti na dražbe dobromyseľný a navyše je povinný zaplatiť celú sumu podľa už udeleného príklepu. Záložca sa naopak dostane do situácie, kedy je povinný vyplatiť vydražiteľovi nájomné za užívanie vlastné nehnuteľnosti. Zároveň inštitút konania o neplatnosti dražby má značne reštriktívny charakter pri argumentačnej voľnosti, nakoľko dôvodov neplatnosti vyhovujúcich § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je naozaj málo. Žalobcovia v 1. a 2. rade s právnym predchodcom žalovaného U. dňa 30.06.2009 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 90.000 eur. Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX a XXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území W.. Vec bola prejednaná súdom prvej inštancie pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX rozsudkom zo dňa 11.04.2022, ktorým bola žaloba o zaplatenie zostatku predmetného úveru zamietnutá pre premlčanie uplatneného nároku. Rozsudok doposiaľ právoplatnosť nenadobudol z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania. V prípade, že je žalobcovi zamietnutý návrh na vydanie exekučného titulu, logicky nie je prípustné, aby mu bolo umožnené vymáhať si pohľadávku mimosúdne, speňažením nehnuteľnosti na dražbe. Na parcele registra C č. XXXX je postavený rodinný dom, na ktorý sa zriadené záložné právo nevzťahuje. Vykonaním dražby by tak vznikla situácia, že by žalobcom v 1. a 2. rade mohlo byť neprimerané sťažované užívanie ich obydlia, pokiaľ by došlo k zmene vlastníka pozemkov pod a okolo rodinného domu, ktorý obývajú spolu s tromi maloletými deťmi. V rodinnom dome na parcele reg. C č. XXXX býva žalobca v 3. rade spolu s manželkou, pričom sa jedná o rodičov žalobcu v 1. rade.

4. Prílohou žaloby bolo oznámenie dražobnej spoločnosti zo dňa 16.01.2023 o vykonaní obhliadky predmetných nehnuteľností dňa 06.02.2023 na základe návrhu žalovaného na vykonanie dražby pre pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere číslo č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2009. Podľa výpisu z LV č. XX kat. úz. W. sú žalobcovia v 1. a 2. rade výlučnými vlastníkmi parcely č. XXXX, XXXX a XXXX a podľa výpisu z LV č. XXX je žalobca v 3. rade výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov s parcelným číslom XXXX, XXXX/X a XXXX spolu so stavbou rodinného domu č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom na základe zmlúv o zriadení záložného práva uzatvorených medzi U. sL. a žalobcami zo dňa 30.06.2009 ( č.l. 16 - 20 ). Uvedené záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 30.06.2009 medzi veriteľom U. a žalobcami v 1. a 2. rade v znení dodatkov k zmluve o splátkovom úvere uzatvorených dňa 10. 11. 2009 a 16.07.2013. Súdu prvej inštancie bol predložený rovnopis rozsudku Okresného súdu L. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 11.04.2022, z ktorého vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalovaného na zaplatenie nesplatenej časti predmetného úveru vo výške 62.723,09 eur, ktorý bol zamietnutý pre premlčanie uplatneného nároku.

5. Súd konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o splátkovom úvere určenom na bývanie, ktorého návratnosť bola zabezpečená zmluvami o zriadení záložného práva uzatvorených medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a právnym predchodcom žalovaného a žalobcom v 3. rade a právnym predchodcom žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v ich výlučnom vlastníctve. V tejto súvislosti sa žalobcovia domáhali zdržania výkonu záložného práva zo strany žalovaného dobrovoľnou dražbou s poukazom na to, že výkon záložného práva sa má vykonať pre pohľadávku, ktorá už bola aj keď nie právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutá pre premlčanie. Podľa názoru súdu prvej inštancie len nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku uznesenia možno predísť prípadnému nakladaniu s nehnuteľnosťami v dôsledku, ktorého by mohla žalobcom vzniknúť vážna ujma a to vykonaním dražby nehnuteľností v ich výlučnom vlastníctve pre pohľadávku, ktorá je premlčaná a v zmysle ust. súdnou cestou nevymáhateľná. V nadväznosti na uvedené existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov v prípade obavy, že dražba bude vykonaná a príklep udelený na základe neplatného právneho úkonu. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a jeho trvanie obmedzil právoplatnosťou rozhodnutia súdu o žalobe vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že súd založil svoje rozhodnutie

na skutočnosti, že žalobcom mohla vzniknúť vážna ujma vykonaním dražby nehnuteľnosti v ich výlučnom vlastníctve pre pohľadávku, ktorá je premlčaná a v zmysle ust. súdnou cestou nevymáhateľná. Z uvedeného dôvodu považoval za potrebnú neodkladnú úpravu v prípade obavy, že dražby bude vykonaná a príklep udelený na základe neplatného právneho úkonu. S uvedeným posúdením veci nemožno súhlasiť, nakoľko záver súdu je v priamom rozpore so zákonnými ustanoveniami. Poukázal na ust. , pričom uviedol, že zákon umožňuje výkon záložného práva aj pre premlčanú pohľadávku a teda je záver súdu by došlo k výkonu dražby pre nevymáhateľnú pohľadávku, je pri realizácii výkonu záložného práva nesprávny. Úvaha súd o premlčaní pohľadávky žalovaného je predčasná a tvrdenie žalobcov, že nárok žalovaného je premlčaný, je nesprávny. Poukázal na nález Ústavného súd SR -30 zo dňa 8. decembra 2011, pričom uviedol, že pre účely úspešného vznesenia námietky premlčania záložného práva počíta s tromi podmienkami, a to uplynutie premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky ako aj premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, vznesenie námietky premlčania záložného práva záložcom a že záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Pokiaľ teda nedošlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva, resp. s predajom zálohu, ako v prejednávanom prípade, nemožno sa úspešne domôcť námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu. Posúdenie premlčania záložného práva nie je v prejednávanom prípade ani relevantné, nakoľko má za to, že právo na zaplatenie samotnej pohľadávky zo zmluvy bolo uplatnené žalovaným na súde podanou žalobou a záložné právo sa nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Žalobcovia si pri uzatváraní úverovej zmluvy boli vedomí toho, že v prípade, ak nebudú plniť svoje povinnosti plynúce z úverového vzťahu ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamieta.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

8. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, čo odôvodňuje využitie navrhovateľmi požadovaného inštitútu.

9. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia smerujúceho voči záložnému veriteľovi ohľadne výroku, ktorým súd záložnému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia.

10. Vo vzťahu k tomuto výroku, na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam záložného veriteľa odvolací súd dodáva nasledovné.

11. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

14. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

16. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností, presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

17. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcov vyplýva z ich obavy z bezprostredne hroziacej ujmy na ich vlastníckych právach k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom speňažovania v procese dobrovoľnej dražby vedenej na návrh záložného veriteľa za účelom uspokojenia jeho pohľadávky, ktorá dražba je vedená dražobníkom, konkrétne pramení z obavy pred pokračovaním záložného veriteľa vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa svojím návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi - zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré bližšie špecifikovali. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k záložnému veriteľovi (týkajúcej sa povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva) osvedčili žalobcovia ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť predmetom posudzovania len vo veci samej, ale jeho úlohou je iba preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Uznesenie súdu prvej inštancie týkajúce sa povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva je vecne správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia, preto bolo potrebné toto v uvedenej časti podľa vo vzťahu k záložnému veriteľovi potvrdiť. Záložný veriteľ v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v uvedenej časti neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia k nemu sa vzťahujúceho.

20. Predloženými listinnými dôkazmi žalobcovia osvedčili, že sú vlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku I. a II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobcovia v konaní osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, ktorý je v ich vlastníctve, keďže záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia predložili rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 11.04.2022, ktorým bola žaloba

o zaplatenie zostatku predmetného úveru zamietnutá pre premlčanie uplatneného nároku, a ktorý nenadobudol právoplatnosť vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie. Dobrovoľná dražba tak, ako je definovaná v , a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorú umožňuje vykonať civilný kódex ( ) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a podobne, rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za týchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany vlastníka dotknutých nehnuteľností do času, kým súd vo veci samej nerozhodne. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k záložnému veriteľovi nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu jeho práv. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokoch napadnutého uznesenia, bolo opodstatnené.

21. Odvolací súd nespochybňuje právo záložného veriteľa vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so , avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď žalobcovia osvedčili naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že existencia pohľadávky je sporná vzhľadom na súdom prvej inštancie konštatované premlčanie vo vyššie uvedenom rozsudku. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nemôže skúmať skutočnosti týkajúce sa veci samej, ale len zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na skutočnosť, že sú vlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa má vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, ako vyplýva z Výzvy zo dňa 16.01.2023 (č.l. 7).

22. Argumentácia žalovaného ako záložného veriteľa vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky nepovažoval odvolací súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za relevantnú, nakoľko tieto sporné skutočnosti bude súd skúmať v konaní o veci samej.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).