Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cbi/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., ul. Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca úpadcu OKAMEA, s.r.o., Dechtice, IČO: 34 122 036, proti žalovanému: JIVA - TRADE, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 2700/22, Sereď, IČO: 36 257 681, právne zastúpený HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 590,01 eur, do rúk právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 3.188,22 eur na účet Okresného súdu Trnava vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2011 domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 30.09.2009 uzavretá medzi spoločnosťou OKAMEA, s.r.o. a spoločnosťou JIVA - TRADE, s.r.o. predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T., vo vlastníctve X/X, parcela registra E. vo výmere X.XXX mX . - orná pôda, parcela registra E. vo výmere X.XXX mX - záhrady, parcela registra E. vo výmere X.XXX mX. - orná pôda, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X - sociálna budova, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X - sklad výbušnín, stavba súp.č. XX na parc.č. XXX/X - fin. triedriareň, stavba súp. č. XX na parcele č. XXX/X - kov. dielňa, stavba súp.č. XX na pracele č. XXX/X -. triediareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X0 - primárna drviareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX . - soc. budova, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X - dielňa, a na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T., vo vlastníctve X/X, parcely registra P.. XXX/X vo výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 2XX/XX vo výmere XX.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX vo výmere X.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, N. - zastavané plochy a nádvoria, N. zastavané plochy a nádvoria, N. - trvalé trávne porasty, N. - lesné pozemky, N. - lesné pozemky, parc.č. XXX/X vo výmere XX.XXX mX - lesné pozemky, N. lesné pozemky. Ďalej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2009 uzavretej medzi spoločnosťou OKAMEA, s.r.o. a spoločnosťou JIVA - TRADE, s.r.o. predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra Trnava, katastrálne územie A. vo vlastníctve X/X, stavba súp.č. XXX na parc.č. X.XXX/X. - sociálna budova, stavba bez súp.č. na N. - sklad trhavín, stavba bez súp.č. na parc.č. X.XXX/X . - dielňa a určenia neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o prenájme dobývacieho priestoru A. uzatvoreného dňa 01.01.2009 spoločnosťami JIVA

- TRADE, s.r.o. a OKAMEA, s.r.o., s tým, že všetky predmetné právne úkony sú voči veriteľom úpadcu neúčinné. Žalobca sa zároveň domáhal v žalobe aby súd nariadil žalovanému vrátenie predmetov a hodnôt obsiahnutých v predmetných zmluvách do konkurznej podstaty. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že bývalý konateľ úpadcu zastúpený konateľom K. hore uvedenými kúpnymi zmluvami pred konkurzom dňa 30.09.2009 (konkurz bol vyhlásený uznesením zo dňa 17.9.2010) odpredal nehnuteľnosti v katastrálnom území W.alovanému, ktoré vlastnil či už výlučne alebo v jednej polovici v celku a to všetko v kúpnej cene dohodou, bez znaleckého ohodnotenia vo výške iba 41.469,61 eur (1.249.313,51 Sk), pritom žalobca určil cenu odborným odhadom v hodnote až štvornásobne vyššiu teda asi 168.000 eur. Ďalej odpredal nehnuteľnosti v katastrálnom území A. za kúpnu cenu dohodou bez znaleckého ohodnotenia vo výške 5.032,35 eur (151.604,58 Sk). Pritom žalobca určil cenu odborným odhadom až 10-násobne vyššiu, teda asi 52.000 eur. Žalovaný kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti nikdy úpadcovi nezaplatil ale uzatvoril s ním ďalšiu nevýhodnú zmluvu dňa 01.01.2009 o prenájme dobývacieho priestoru A. na rok 2009 s nájomným určeným dohodou vo výške 298.745,26 eur (9.000,-Sk) so splatnosťou do 30.09.2009, ktorým si túto kúpnu cenu započítal. Žalobca napáda i túto zmluvu o prenájme - jej Dodatok č. 1 z 01.01.2009 ako odporovateľný právny úkon, pretože poškodil záujmy veriteľov a umožnil zároveň bezplatné nadobudnutie hore uvedeného nehnuteľného majetku. Podľa sa týmto spôsobil úpadok dlžníka, keď rozdiel z reálnej hodnoty 173.498,04 eur by pokryl takmer 1/2 prihlásených pohľadávok (362.456,62 eur). Úkony boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, ktoré začalo jeho vyhlásením v Obchodnom vestníku dňa 02.08.2010 (vyšlo 09.08.2010). Ukrátilo sa tým uspokojenie veriteľov a následne celok prihlásených pohľadávok. Odporovateľné úkony sa urobili netransparentným konaním v čase keď celý majetok bol už predĺžený a de facto patril v plnej miere veriteľom, bez ohodnotenia znaleckými posudkami, bez vyhlásenia ponukového konania.

Dňa 09.01.2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe (č.l. 26 spisu) v ktorom uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a preto ju navrhuje zamietnuť. Žalobcom napádané právne úkony boli vykonané v čase kedy spoločnosť OKAMEA, s.r.o. mala aj iný majetok v takej hodnote, ktorý postačoval na uspokojenie všetkých jej záväzkov voči veriteľom, a spoločnosť OKAMEA, s.r.o. nemala vedomosť o tom, že skončí v konkurznom konaní. V závere žalovaný podotkol, že aj započítanie je jednou z možností uspokojenia nároku za zaplatenie kúpnej ceny a preto sa v žiadnom prípade nejedná o bezplatné nadobudnutie nehnuteľného majetku ako to uvádza v žalobe žalobca.

Dňa 10.04.2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.04.2012 (č.l. 28 spisu) v ktorom žalovaný uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní je ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, ak majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní právneho úkonu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov existujúcich v čase vykonania právneho úkonu a prihlásený do konkurzu, pretože v takomto prípade predmetným právnym úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalovaný proti tvrdeniam žalobcu namietal, že v čase vykonania právneho úkonu - kúpnej zmluvy mal dlžník iný majetok, ktorý postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka, existujúci v čase vykonania tohto právneho úkonu. Zo súpisu všeobecnej podstaty majetku dlžníka, zverejneného v Obchodnom vestníku vyplýva, že v kameňolome W. sa nachádzali zásoby kameniva vo vlastníctve dlžníka v objeme 58.000 ton (frakcia 0/4) a 2000 ton (frakcia 0/8) a v kameňolome A. sa nachádzali zásoby kameniva vo vlastníctvo dlžníka v objeme 150.100 ton (frakcia 0/200). Dlžník v čase od 30.09.2009 v kameňolome W. a A. nevykonával žiadnu ťažbu z čoho logicky vyplýva, že ku dňu 30.09.2009 sa v kameňolome W. museli nachádzať zásoby kameniva najmenej v objeme zistenom v súpise všeobecnej podstaty, inak povedaná tieto zásoby kameniva museli byť vyťažené ešte v čase kedy dlžníka v oboch kameňolomoch ťažbu vykonával (do 30.03.2009) dlžník po 30.09.2009 žiadne kamenivo nevyťažil ani nijak inak nenadobudol. Množstvo, ktoré dlžník vyťažil v období od 16.06.2009 (deň uzavretia kúpnej zmluvy) do 30.09.2009 s ohľadom na technické možnosti môže predstavovať nanajvýš nepatrnú časť objemu zásob kameniva zisteného v súpise všeobecnej podstaty. Preto možno uzavrieť, že dlžník ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vlastnil zásoby kameniva približne v rovnakom objeme, aký bol zistený v súpise všeobecnej podstaty, t.j. 210.000 ton. Žalovaný má zato, že všeobecná hodnota zásob kameniva vo vlastníctve dlžníka ku dňu vykonania právneho úkonu - kúpnej zmluvy prevyšuje súčet prihlásených pohľadávok v konkurze. Za účelom stanovenia hodnoty zásob kameniva vo vlastníctve dlžníka ku dňu vykonania právneho úkonu navrhol žalovaný doplniť dokazovanie ustanovením znalca. Okrem uvedeného majetku dlžník v čase

vykonania právneho úkonu vlastnil aj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území W. a v katastrálnom území A., ktorý je bližšie špecifikovaný v písomnom vyjadrení. Za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka ku dňu vykonaniu právneho úkonu navrhol žalovaný doplniť dokazovanie ustanovením znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Žalovaný proti tvrdeniam žalobcu namieta, že majetok dlžníka, zásoby kameniva a nehnuteľnosti ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka, existujúcich v čase vykonania tohto právneho úkonu. Z toho vyplýva, že právnym úkonom - kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka a preto predmetnému právnemu úkonu nemožno odporovať.

Dňa 24.05.2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.05.2012 (č.l. 72 spisu) v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá ustanovenie (právne úkony bez primeraného protiplnenia) . Základnou právnou chybou žalovaného je tvrdenie, že nejde o odporovateľný právny úkon, keď v čase vykonania právneho úkonu majetok dlžníka postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok veriteľa, dlžníka existujúci v čase vykonania právneho úkonu. V čase vykonania právneho úkonu sa v zmysle posudzuje len to, či tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a teda nie to, či v čase jeho vykonania majetok dlžníka (teraz úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom čase. Úpadok dlžníka presne definuje . Podľa k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Naviac v tomto prípade bol prevod realizovaný na spriaznenú osobu, podľa , kde jediným konateľom aj spoločníkom predávajúceho aj kupujúceho bol K.h, takže sa úpadok dlžníka v čase vykonania právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Celková výška prihlásených pohľadávok do konkurzného konania úpadcu je 386.581,05 eur z toho zistené pohľadávky sú vo výške 362.456,60 eur. Argument žalovaného sa zakladá na tvrdení, že správca ocenil lomový kameň frakcia 0/4, 0/8 na súpisovú hodnotu 644.090,11 eur. Ocenenie kameňa uverejnené v Obchodnom vestníku bolo prvotné ocenenie správcom, ktoré však nezodpovedalo skutočnej trhovej cene predmetného kameňa a bolo vykonané za účelom jeho možného predaja za čo najvyššiu predajnú cenu. Správca vykonal už päť ponukových kôl na predaj predmetného kameňa, pričom v piatom kole bola ponuková cena stanovená na 228.750 eur a ani za túto cenu nebol kompletný predmetný kameň predaný ale iba jeho časť v W. za sumu 91.500 eur a kameň v A. je za cenu 137.250 eur stále nepredajný. Z uvedeného vyplýva, že cena predmetného majetku o ktorom žalovaný tvrdí, že prevyšuje hodnotu prihlásených pohľadávok veriteľov, túto sumu ani z ďaleka neprevyšuje. Hodnota kameňa v čase vykonania odporovaných úkonov je v zmysle nepodstatná pre posúdenie odporovateľného právneho úkonu. Ak by súd nepovažoval za dostatočný argument, že cena kameňa je stanovená trhom tak žalobca navrhol, aby správca ustanovil znaleckú organizáciu na ocenenie jeho trhovej hodnoty. Medzi základné podmienky nato aby mohol byť právny úkon považovaný za odporovateľný patrí podmienka neprimeranosti plnenia. Žalobca považuje kúpnu zmluvu za právny úkon bez primeraného protiplnenia nakoľko na jej základe úpadca poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podľa posúdenia správcu podstatne vyššie ako cena, ktorú na jej základe získal. Žalovaný mal získať plnenie z kúpnej zmluvy v sume 66.387,84 eur, pričom žalobca odhaduje cenu nehnuteľností na hodnotu 663.880 eur. V prípade ak by sa súd nestotožnil s takýmto odhadom znalca žalobca navrhol do konania ustanoviť znalca za účelom ocenenia nehnuteľností. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno potom odporovať vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo ak bol urobený počas úpadku dlžníka, bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, lehota sa predlžuje na tri roky, ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, pričom táto podmienka bude v danom prípade naplnená vždy a odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej šesťmesačnej lehoty. Úpadca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal veľké množstvo veriteľov s pohľadávkami viac ako tridsať dní po lehote splatnosti. Vzhľadom na povahu tejto skutkovej podstaty je podľa názoru žalobcu požiadavka, aby právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka naplnená vždy. Ak by totiž neprišlo ku kráteniu ani jednej prihlásenej pohľadávky nebol by vyhlásený konkurz. Ak by úpadca mal dostatok majetku na úhradu všetkých prihlásených pohľadávok tak by neprišlo ani k vyhláseniu konkurzu.

Dňa 28.05.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom opäť zdôraznil, že v danom prípade nedošlo ku splneniu základnej podmienky odporovateľnosti a to ukrátenie veriteľov pohľadávok

prihlásených do konkurzu. Skutočnosť, že sa žalobcovi nepodarilo predať kameň bez ďalšieho neznamená, že je trhová hodnota je nižšia ako ponuková cena pri jeho speňažovaní v konkurze. Predajnosť akéhokoľvek tovaru totiž nie je závislá iba od hodnoty a ceny tovaru ale aj od spôsobu predaja. V prípade ak by žalobca predával tovar vhodným spôsobom, výťažok z predaja by bol vyšší ako ponuková cena majetku. Správca sa predovšetkým mal pokúsiť o predaj tovaru v menších častiach a vhodným spôsobom. Záver žalobcu, že ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, dôjde vždy k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky, neplatí absolútne. V situácii keď dlžník je platobne neschopný ale nie je predĺžený, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia nedochádza k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Taktiež nemožno súhlasiť s tým, že ak by úpadca mal dostatok majetku na úhradu všetkých prihlásených pohľadávok, tak by neprišlo k vyhláseniu konkurzu. Skutočnosť, že dlžník bol ku dňu 30.09.2009 platobne neschopný bez ďalšieho neznamená že bol aj predĺžený. Inak povedané podmienka odporovateľnosti právneho úkonu (ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky) nie je naplnená vždy ak je vyhlásený konkurz a ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia ale týmto úkonom by muselo dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky (takej, ktorá existovala v čase vykonania právneho úkonu). Keďže hodnota majetku podliehajúceho konkurzu prevyšuje sumu prihlásených pohľadávok, k ukráteniu veriteľov prihlásených pohľadávok nedošlo. Zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti vyplýva, že aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalovaný trvá na tom, že majetok ktorý mu zostal po uskutočnení napádaných právnych úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať odporovateľnosti právnych úkonov.

Súd rozsudkom č.k.: -98 zo dňa 30.5.2012 žalobu ako nedôvodnú zamietol a procesne neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. Vo veci samej podal žalobca odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté odvolacím súdu uznesením č.k.: -126 zo dňa 14.3.2013 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, či žalovaný mal v čase uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok veriteľov a bolo povinnosťou prvostupňového súdu túto otázku vyriešiť a to pribratím znalca na ocenenie majetku úpadcu. Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude pribrať do konania znalca na ocenenie celého majetku žalovaného v čase uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv a vysporiadať sa s otázkou či hodnota majetku úpadcu v čase uzatvorenia týchto zmlúv by postačovala na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu a vysporiadať sa s tým, či v čase uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv mal žalovaný preukázateľne aspoň dva záväzky 30 dní po lehote ich splatnosti voči viac ako jednému veriteľovi.

Dňa 17.3.2014 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal na a ods. 2 a uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že správca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a tretia podmienka právny úkon bol urobený bez primeraného protiplnenia. Dôkazné bremeno na preukázanie všetkých vyššie uvedených podmienok odporovateľnosti v zásade znáša správca (žalobca). Iba v prípade ak právny úkon bol vykonaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, sa úpadok dlžníka (t.j. naplnenie druhej uvedenej zákonnej podmienky) predpokladá zo zákona (vyvrátiteľná zákonná domnienka), pričom žalovaný môže preukázať opak (dôkazné bremeno sa prenáša na žalovaného). V predmetnom prípade správca ako žalobca riadne naplnenie podmienok odporovateľnosti nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný sa však napriek tomu (nad rámec svojej dôkaznej povinnosti) týmto zameriava na preukázanie toho, že nebola splnená vyššie uvedená podmienka č. 1 (ukrátenie niektorého z veriteľov). Nakoľko v danom prípade ide o súdne konanie vedené správcom na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii, do úvahy prichádza iba ukrátenie pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov s riadne prihlásenou a zistenou pohľadávkou. Na to, aby sa zistilo, či niektorý z konkurzných veriteľov bol právnym úkonom dlžníka ukrátený je potrebné ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu porovnať zostávajúci majetok dlžníka po vykonaní odporovaného právneho úkonu (po tom ako časť majetku úpadcu týmto úkonom prešla na tretiu osobu) so záväzkami úpadcu. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o súdne konanie v rámci konkurzného konania, od masy záväzkov úpadcu existujúcich ku dňu vykonania odporovaného úkonu, je potrebné odpočítať tie záväzky, ktoré existovali ku dňu vyhlásenia

konkurzu (neboli v čase od vykonania úkonu do vyhlásenia konkurzu zo zostávajúceho majetku úpadcu uspokojené), avšak neboli riadne prihlásené a zistené v konkurznom konaní. Na tieto záväzky úpadcu sa totiž v konkurznom konaní (a teda ani v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) neprihliada. V čase vykonanie odporovaného právneho úkonu dňa 30.9.2009 mal podľa znaleckého posudku č. 002/2013 vypracovaného v súdnom konaní úpadca vo svojom vlastníctve zásoby kameniva v hodnote 930.000 eur. Ďalej bol úpadca majiteľom pohľadávok voči spoločnosti JIVA - TRADE s.r.o. vo výške 287.045,77 eur. Ide o pohľadávky vyplývajúce z faktúr vystavených úpadcom č. 9100646, dátum splatnosti 7.10.2010 na sumu 240.543,80 eur, č. 9100645 splatnosť 8.10.2009 na sumu 5.032,36 eur, č. 9100647, splatnosť 8.10.2009 na sumu 41.469,61 eur. Podľa zoznamu záväzkov spoločnosti OKAMEA s.r.o. úpadca mal v čase vykonanie odporovaného právneho úkonu záväzky vo výške 1.124.786,29 eur. Jedným z týchto záväzkov bol aj záväzok voči spoločnosti JIVA - TRADE s.r.o. vo výške 298.745,26 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené tento záväzok úpadcu bol do výšky 287.045,77 eur krytý majetkom

- pohľadávkou voči JIVA - TRADE, s.r.o. vo výške 287.045,77 eur, pričom následne skutočne došlo k zániku uvedených vzájomných pohľadávok písomnou Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 12.10.2009, čím pohľadávka spoločnosti OKAMEA s.r.o. zanikla v celom rozsahu a pohľadávka JIVA - TRADE zanikla v rozsahu 287.045,77 eur a zostala vo výške 11.699,49 eur. Pre porovnanie majetku zostávajúceho úpadcovi po vykonaní odporovaného právneho úkonu a záväzkov úpadcu v danom čase, je potrebné zohľadniť okrem zásob kameniva v hodnote 930.000 eur aj pohľadávku voči spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. vo výške 287.045,77 eur (touto pohľadávkou bol do výšky 287.045,77 eur reálne krytý aj záväzok voči spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o.. Inak povedané na uspokojenie záväzku úpadcu existujúceho ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu bol reálne použitý majetok úpadcu existujúci ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu. Z uvedeného je zrejmé, že úpadca OKAMEA s.r.o. mal aj po znížení rozsahu majetku vykonanom odporovateľným právnym úkonom zo dňa 30.9.2009 majetok vo väčšej hodnote (spolu minimálne vo výške 1.217.045,77 eur = zásoby kameniva v hodnote 930.000 eur + pohľadávka v hodnote 287.045,77 eur), ako súčet jeho zostávajúcich záväzkov v hodnote 1.124.786,29 eur. Navyše pre posúdenie otázky či došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, je potrebné od celkovej sumy záväzkov ku dňu 30.9.2009 odpočítať tie záväzky, ktoré síce ku dňu 30.9.2009 existovali, avšak po vyhlásení konkurzu neboli riadne prihlásené v prekluzívnej 45dňovej lehote, v dôsledku čoho sa pre účely konkurzného konania, na tieto záväzky neprihliada. Z priloženého zoznamu veriteľov úpadcu z konkurzného konania je zrejmé, že niektoré zo starých pohľadávok z rokov 2008 a 2009 neboli do konkurzu prihlásené a preto sa na ne pre účely konkurzného ale aj tohto konania neprihliada. Inak povedané skutočný rozsah záväzkov úpadcu ku dňu 30.9.2009, ktoré sa berú do úvahy pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu v tomto konaní, bol nižší ako 1.124.786,29 eur. Nakoľko teda hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu ku dňu 30.9.2009 bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu vykonania právneho úkonu, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa ukrátenie prihlásených veriteľov a preto právny úkon nie je voči konkurzným veriteľom neúčinný, nakoľko všetky 3 vyššie uvedené podmienky musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnymi zmluvami zo dňa 30.9.2009, zmluvou o prenájme dobývacieho priestoru, Dodatkom č. 1 k zmluve o prenájme, faktúrou, výpisom záväzkov, znaleckým posudkom č. 6/2010 zo dňa 07.07.2010 vypracovaným znalcom Dipl. Ing. Marošom Barokom, znaleckým posudkom č. 002/2013 zo dňa 12.11.2013 vypracovaným znalcom Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD., Ing-Paed. ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobca v konaní zotrval na písomných vyjadreniach a naviac uviedol, že pokiaľ ide o hlavný právny argument žalovaného t.j., že v čase vykonania právnych úkonov v deň 30.9.2009 mal dlžník dostatok majetku na uspokojenie všetkých pohľadávok v tom čase, zákon o konkurze uvádza v § 58 ods. 2 len to, že sa má v čase vykonania tohto právneho úkonu skúmať či bol dlžník v úpadku alebo tým právnym úkonom bol spôsobený úpadok. Do spisu doložili zoznam veriteľov, ktorí v čase vykonania právneho úkonu dňa 30.09.2009 mali pohľadávky 30 dní po lehote splatnosti a zároveň si ich aj riadne uplatnili v konkurznom konaní prihláškou.

Žalobca sa v konaní pridržal výpovede svojho právneho zástupcu a naviac uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že v čase vykonania úkonu mal dostatok majetku na uspokojenie veriteľov pokladá

za ekonomický nezmysel. V konkurze vyšlo najavo, že majetok nebude postačovať ani na uspokojenie veriteľov. Predaj majetku bol netransparentný v čase blížiacemu sa konkurzu. Tento majetok už v čase jeho predaja patril veriteľom a bolo treba s ním aj tak nakladať. Predaj bol realizovaný netransparentne bez akejkoľvek formy súťaženia bez znaleckého posudku na jeho predaj a blízkej firme, čím boli poškodené práva veriteľov a spôsobený úpadok čo všetko je na hranici trestného činu.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že sa pridržiava obsahu písomných vyjadrení a naviac uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti a to ukrátenie pohľadávok veriteľov. Úpadca mal v čase vyhlásenia konkurzu aj v čase vykonania napádaného právneho úkonu dostatok majetku na pokrytie všetkých pohľadávok. Tvrdenie, že úpadca mal dostatok majetku v čase uskutočnenia právneho úkonu vychádza z toho, že mal majetok pozostávajúci zo zásoby vyťaženého kameňa nachádzajúci sa v lome W. a v lome A. ohodnotený znalcom pribratým v konaní na sumu 930.000 eur. Ďalej predložil súdu vyjadrenie Banského úradu o tom, že sa v lomoch nevykonáva ťažba, preto v čase vykonania úkonu bol majetok úpadcu minimálne v rozsahu v akom podlieha konkurzu.

Štatutárny zástupca žalovaného T. sa v konaní pridržal výpovede svojho právneho zástupcu a nič viac neuviedol.

Z kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností (z č.l. 7 spisu) súd zistil, že dňa 30.09.2009 predávajúci spoločnosť OKAMEA, s.r.o. zastúpená konateľom K.m a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o. zastúpená konateľom T. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, Správa katastra T. ako N. - orná pôda, parcela registra E č. XXX vo výmere X.XXX mX - záhrady, parcela registra E. orná pôda, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X. - sociálna budova, stavba súpisné F. - sklad výbušnín, stavba súp.č. XX na parc.č. XXX/X - fin. triedriareň, stavba súp. č. XX na parcele č. XXX/ X - kov. dielňa, stavba súp.F. - triediareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X0 - primárna drviareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX - soc. budova, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X - dielňa a predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie TB., ako parcely registra C č. XXX/X vo výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX -. zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX. - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX vo výmere XX.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX vo výmere X.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc.F. - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX vo výmere XX.XXX mX. - zastavané plochy a nádvoria, N. trvalé trávne porasty, parc.č. XXX/X vo výmere X.XXX mX - lesné pozemky, N. - lesné pozemky, N.2

- lesné pozemky, N. - lesné pozemky za kúpnu cenu 41.469,61 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy.

Z kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností (z č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 30.09.2009 predávajúci spoločnosť OKAMEA, s.r.o. zastúpená konateľom K. a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o. zastúpená konateľom T. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra T., katastrálne územie A. vo vlastníctve 1/1, stavba súp.č. XXX na N. - sociálna budova, stavba bez súp.č. na prc.č. X.XXX/X - sklad trhavín, stavba bez súp.č. na parc.č. X.XXX/X. - dielňa za kúpnu cenu 5.032,35 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy.

Zo zmluvy o prenájme dobývacieho priestoru A. za účelom vykonávania banskej činnosti (z č.l. 11 spisu) súd zistil, že dňa 01.01.2005 prenajímateľ JIVA-TRADE s.r.o. a nájomca OKAMEA s.r.o. uzavreli zmluvu o prenájme dobývacieho priestoru A. predmetom ktorej bol prenájom dobývacieho priestoru A., výhradné ložisko stavebného kameňa, určeného rozhodnutím Čsl. Kameňopriemyslu GR Praha zn. 0406/67 zo dňa 29.08.1967 a jeho ostatná zmena bola vykonaná rozhodnutím MSv SSR č. 2263/IO-Be/Ba zo dňa 30.07.1980. Hranice dobývacieho priestoru sú určené stranami nepravidelného 7-uhoľníka o plošnom rozsahu 3XX XXX,X m2. Podľa čl. III zmluvy, prenajímateľ prenajal nájomcovi predmet nájmu k výkonu banskej činnosti odo dňa 01.05.2005 do 31.12.2009.

Z Dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2009 k Zmluve o prenájme dobývacieho priestoru A. zo dňa 01.01.2005 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na zmene čl. III zmluvy tak, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet prenájmu odo dňa 01.01.2005 do 31.12.2008 bezodplatne a odo dňa 01.01.2009 do 31.12.2009

odplatne za odplatu (nájomné) vo výške 298.745,26 eur bez DPH, pričom nájomca je povinný dohodnuté nájomné zaplatiť do 30.09.2009.

Z faktúry č. 01092009/1 (z č.l. 13 spisu) súd zistil, že dňa 02.09.2009 dodávateľ JIVA-TRADE, s.r.o. vystavil odberateľovi OKAMEA, s.r.o. faktúru na úhradu sumy 298.745,26 eur bez DPH a to titulom nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2005 a jej dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2009.

Zo znaleckého posudku č. 6/2010 zo dňa 07.07.2010 (č.l. 36 spisu) vypracovaného znalcom Dipl. Ing. Marošom Barokom súd zistil, že menovaný znalec bol požiadaný zadávateľom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom o vypracovanie znaleckého posudku vo veci zistenia cenovej kalkulácie podielu zásob kameniva frakcie 0/4 a 0/8 v ložisku dolomitu W.. Znalec dospel k záveru, že stanovená aktuálna predajná VŠH cena suroviny pri danej kvalite je pri frakcii 0/4, objem skládky 54.097 ton 248.303,53 eur a pri frakcii 0/8, objem skládky 6.978 ton 30.633,59 eur.

Zo znaleckého posudku č. 002/2013 zo dňa 12.11.2013 (č.l. 140 - 244 spisu) vypracovaného do konania pribratým znaleckom Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD., Ing-Paed. súd zistil, že všeobecná (trhová cena) zásob kameniva v kameňolome W. a v kameňolome A. bola ku dňu 30.9.2009 v hodnote 930.000 eur.

Zo zoznamu záväzkov po splatnosti ku dňu 30.9.2009 v spoločnosti OKAMEA s.r.o. súd zistil, že ich súčet predstavoval spolu sumu 1.124.786,29 eur.

Z výpisu záväzkov k 30.9.2009 predloženého žalobcom súd zistil, že úpadca mal ku dňu 30.9.2009 záväzky, ktoré si ich veritelia prihlásili v konkurznom konaní voči nemu a ktoré správca uznal spolu vo výške 184.182,51 eur.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa , vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré

účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 30.09.2009 predávajúci spoločnosť OKAMEA, s.r.o. a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, Správa katastra T. T., katastrálne územie T., obec W. ako N. vo výmere X.XXX mX - orná pôda, parcela registra E. - záhrady, parcela registra E. - orná pôda, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/ X - sociálna budova, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X - sklad výbušnín, stavba súp.č. XX na parc.č. XXX/X - fin. triedriareň, stavba súp. F. - kov. dielňa, stavba súp.č. XX na pracele č. XXX/X - triediareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX - primárna drviareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX . - soc. budova, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X - dielňa a predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. T., ako N. registra P. - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX. - zastavané plochy a nádvoria, N. - zastavané plochy a nádvoria, N. - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX vo výmere X.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX vo výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, N.astavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X vo výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, N. - lesné pozemky, parc.č. XXX/X vo výmere X.XXX mX - lesné pozemky, parc.č. XXX/X vo výmere XX.XXX mX - lesné pozemky, N. - lesné pozemky za kúpnu cenu 41.469,61 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy. Žalobca tvrdil, že spoločnosť OKAMEA, s.r.o., ktorej je správcom konkurznej podstaty, predmetnou kúpnou zmluvou odpredala nehnuteľnosti žalovanému za značne nižšiu kúpnu cenu aká bola ich reálna hodnota, ktorú žalobca odhadol na výšku cca 4 násobne vyššiu 168.000 eur. Dňa 30.09.2009 predávajúci spoločnosť OKAMEA, s.r.o. a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra T., katastrálne územie A. vo vlastníctve 1/1, stavba súp.č. XXX na parc.F. - sociálna budova, stavba bez súp.č. na prc.č. X.XXX/X - sklad trhavín, stavba bez súp.č. na N. - dielňa za kúpnu cenu 5.032,35 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy, pričom žalobca opäť tvrdil, že spoločnosť OKAMEA, s.r.o., predmetnou kúpnou zmluvou odpredala nehnuteľnosti žalovanému za značne nižšiu kúpnu cenu aká bola ich reálna hodnota, ktorú žalobca odhadol na cca 10 násobne vyššiu cenu 52.000 eur. Rozdiel z reálnej hodnoty 173.498,04 eur by pokryl takmer 1/2 všetkých prihlásených pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vo výške 362.456,62 eur a predávajúci by sa nedostal do úpadku. Žalobca napadol odporovateľnosťou aj Dodatok č. 1 k zmluve o prenájme dobývacieho priestoru zo dňa 1.1.2009, pretože poškodil záujmy veriteľov a umožnil bezplatné nadobudnutie vyššie uvedeného majetku. Podľa názoru žalobcu sa v čase vykonania právneho úkonu posudzuje v zmysle § 58 ods. 2 len to, či tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a teda nie to, či v čase jeho vykonania majetok dlžníka (teraz úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom čase. Žalovaný v konaní tvrdil, že majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní právneho úkonu zostal prevyšuje sumu prihlásených pohľadávok, a preto k ukráteniu veriteľov prihlásených pohľadávok nedošlo. Zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti vyplýva, že aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Majetok žalovaného, ktorý mu zostal po uskutočnení

napádaných právnych úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov existujúcich v čase vykonania právneho úkonu a prihlásených do konkurzu, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať odporovateľnosti právnych úkonov. Medzi stranami tak zostalo sporným, či je možné, alebo nie kúpne zmluvy zo dňa 30.9.2009 napadnúť odporovateľnosťou. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v . Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku ( ). Pri skutkovej podstate odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia obsiahnutej v ust. naviac vyplýva, že úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia možno odporovať iba v prípade ak úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a ide o úkon bez primeraného protiplnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a tretia podmienka právny úkon bol urobený bez primeraného protiplnenia. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť môže nastať nielen u bezodplatných právnych úkonov ale aj odplatných, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné (ako tvrdí v danom prípade žalobca).V takom prípade môže byť pohľadávky veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Napr. ak dlžník odpredá kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, v ktorej si strany dohodnú cenu nižšiu ako je cena trhová. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávky veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka, po vykonanom právnom úkone postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v čase vykonania právneho úkonu dlžník (úpadca) mal dostatok iného majetku prevyšujúceho súčet prihlásených pohľadávok v konkurze, ktorý postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, existujúcich v čase vykonania právneho úkonu. Ide najmä o zásoby kameniva v lomoch v W. a A., a viaceré nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W. a A.. Ako dôkaz súdu predložil listinný dôkaz - znalecký posudok č. 6/2010, ktorý ohodnotil len časť zásob kameniva v dobývacom priestore W. na hodnotu 278.000 eur bez DPH, a preto hodnota majetku dlžníka bola v dobe rozhodnej ďaleko vyššia. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil a podľa jeho názoru už v tom čase majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie vtedy existujúcich pohľadávok veriteľov. V konaní uviedol, že celková výška zistených pohľadávok prihlásených do konkurzu je v sume 362.456,60 eur, z toho prihlásené a uznané pohľadávky existujúce ku dňu 30.9.2009 sú v sume 184.182,51 eur (č.l. 89 spisu). V konaní tak vznikla pochybnosť či v čase uzavretia kúpnych zmlúv mal majetok dlžníka hodnotu, ktorá by postačovala na uspokojenie pohľadávok veriteľov spolu vo výške 184.182,51 eur. Ako je vyššie uvedené je na žalobcovi v konaní preukázať, že majetok dlžníka, ktorý mu zostal nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k ich ukráteniu. Za uvedeným účelom bol do konania pribratý znalec Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD., Ing-Paed., ktorý určil všeobecnú (trhovú cena) zásob kameniva v kameňolome W. a v kameňolome A.

ku dňu vykonania právnych úkonov (30.9.2009) v sume 930.000 eur. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že v čase vykonania právnych úkonov v deň 30.9.2009 mal úpadca záväzky po splatnosti v celkovej výške 1.124.786,29 eur (č.l. 86). Z predmetných záväzkov si ich veritelia prihlásili v konkurznom konaní voči úpadcovi svoje pohľadávky, ktoré správca uznal a zistil spolu v sume 184.182,51 eur (č.l. 89). Zo znaleckého dokazovania bolo v konaní jednoznačne preukázané, že len časť majetku úpadcu (zásoby kameniva) v čase vykonania právnych úkonov mala hodnotu v sume 930.000 eur. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca mal dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré pohľadávky boli splatné v čase vykonania právnych úkonov. Majetok úpadcu ktorý mu zostal po uskutočnení napadnutých právnych úkonov by tak postačoval na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky, splatné v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, do konkurzného konania a tým v žiadnom prípade neukrátil ich uspokojenie. A naopak nebolo preukázané, že hodnota majetku úpadcu bola nižšia ako hodnota jeho záväzkov a tým došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, čo je základný predpoklad odporovateľnosti, bez preukázania ktorého nemôže byť žalobca v konaní úspešný. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý vychádza zo zákonnej úpravy, že žalobca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a tretia podmienka právny úkon bol urobený bez primeraného protiplnenia. Nakoľko teda hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu ku dňu 30.9.2009 bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu vykonania právneho úkonu, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa ukrátenie prihlásených veriteľov a preto právny úkon nie je voči konkurzným veriteľom neúčinný, nakoľko všetky 3 vyššie uvedené podmienky musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne. Súd má za to, že žalobca vykladá odporovateľnosť značne zužujúco len s odkazom na jej osobitné predpoklady uvedené v jednotlivých skutkových podstatách ( ZoKR) s tvrdením, že sa posudzuje len to, či tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a nie to, či v čase jeho vykonania majetok dlžníka (teraz úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom čase resp. že hodnota kameňa je v zmysle ZoKR nepodstatná pre posúdenie odporovateľného právneho úkonu. S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť a ako je vyššie uvedené všeobecným predpokladom odporovateľnosti je, aby úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Nevhodná formulácia ZoKR sa prejavuje aj v tom, že pri jednotlivých skutkových podstatách, jednotlivých právnych úkonov tieto ako keby boli vždy odporovateľné. Tieto právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil (pozri komentár Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, 2. Vydanie 2010, doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., s. 539). Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. ZoKR. Podľa názoru žalobcu je táto podmienka pri danej skutkovej podstate splnená vždy. Súd je ale názoru opačného a prikláňa sa k názoru žalovaného, že je nutné ju preukazovať osobitne. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších dvoch podmienok odporovateľnosti v danom konaní (spôsobenie úpadku resp. vykonanie úkonu počas úpadku, neprimeranosť plnenia), nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení jeden z predpokladov odporovateľnosti (ukrátenie uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka) a všetky predpoklady, podmienky musia byť splnené kumulatívne, súčasne. K odporovateľnosti Dodatku č. 1 k zmluve o prenájme dobývacieho priestoru Dechtice sa súd stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že predmetným dodatkom došlo k započítaniu nároku predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti s nárokom prenajímateľa na úhradu nájomného. Ide o zákonný inštitút bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Nejde o žiadne bezplatné nadobudnutie prevádzaných nehnuteľností. Súd pridržiavac sa vyššie uvedeného zdôvodnenia má zato, že predmetným úkon nedošlo opäť k ukráteniu uspokojenia žiadnej vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a nie je dôvod vysloviť neúčinnosť predmetného dodatku z dôvodu odporovateľnosti. V závere je ešte nutné dodať, že žalobca v konaní vyslovil výhrady a námietky (č.l. 249) k znaleckému posudku č. 002/2013 a žiadal aj napriek už doposiaľ vykonanému dokazovaniu doplniť dokazovanie ešte o ďalšie znalecké dokazovanie ustanovením znaleckej organizácie na vyhotovenie ďalšieho nového znaleckého posudku. Aj keď žalobca v konaní vyslovil určité námietky k vypracovanému znaleckému posudku, súd tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Znalec Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD., Ing-

Paed podľa názoru súdu veľmi profesionálne a odborne vypracoval znalecký posudok, pričom použil štandardné odborné postupy a dostatočne sa vyporiadal vo svojom vyjadrení zo dňa 7.1.20154 (č.l. 272) aj s námietkami žalobcu. Súd nemá absolútne žiadne pochybnosti o v znaleckom posudku prijatých záveroch, v ktorých znalec veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne zodpovedal všetky otázky súdu a opísal na základe čoho a akým spôsobom sa k záverom dopracoval. V tejto súvislosti je preto potrebné aj uviesť, že vzhľadom na úplnosť znaleckého posudku, jeho odborné, objektívne a nezaujaté vypracovanie, súd nevidel akýkoľvek dôvod doplniť dokazovanie o žalobcom navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré z tohto dôvodu odmietol a nepripustil jeho vykonanie. Súd nezistil žiadne (a nie to ešte vážne) odborné pochybenia znalca pri nariadenom znaleckom dokazovaní, ktoré by vnášali pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania. Kontrolné znalecké dokazovanie by bolo vzhľadom na doposiaľ zistený a dostatočne preukázaný skutkový stav absolútne nadbytočné, nehospodárne a neúčelné.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej podmienky odporovateľnosti, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spoločnosti OKAMEA, s.r.o., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v sume 590, eur (a to za trovy právneho zastupovania, tarifná odmena za 5 hlavných úkonov právnej služby po á 58,69 eur /prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, účasť na pojednávaní v deň 30.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu/, za 1 úkony po á 14,67 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 11.4.2012, odročeného bez prejednania veci/, za 1 úkon po á 60,07 eur /vyjadrenie k znaleckému posudku 13.12.2013/, za 1 úkon po á 61,87 eur /účasť na pojednávaní v deň 19.3.2014/ režijný paušál ( vyhlášky) 6 x po á 7,63 eur, 1 x po á 7,81 eur, 1 po á 8,04 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešnému žalobcovi s tým, že v zmysle priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalovaného. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení , a to bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne plne úspešný žalovaný v zmysle a nasl. O.s.p nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, pretože súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Je nesporné, že v konaní bol právne zastúpený a preto možno požadovať za oprávnenú požiadavku žalovaného na náhradu trov konania (právneho zastúpenia), ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok.

V sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi. Môže to byť napr. podľa . Žalobca je ako správca oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle . Takéto oslobodenie však nebráni vzniku práva štátu na náhradu trov konania. Toto právo by nevzniklo len vtedy, keby súd ináč zistil, že účastník spĺňa nielen predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného zákona, ale aj podľa , hoci také oslobodenie mu nebolo priznané. Účastník nemá priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa , ale súd zistí pred vynesením výroku podľa , že tento účastník napĺňa všetky predpoklady uvedené v . Také zistenie stačí na záver, že štátu nevzniká právo na náhradu trov konania.

Účastník konania - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme účastníka konania - žiadateľa, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery preukázal. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať. Žalobca súd o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov ani nepožiadal. Konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov je výlučne návrhovým konaním. Ak žalobca o oslobodenie súd nepožiadal, tak súd musel vychádzať z toho, že od súdnych poplatkov v zmysle oslobodený nie je a je preto povinný náhradu trov konania štátu nahradiť.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle tak, že uložil žalobcovi povinnosť ich štátu nahradiť, nakoľko bol v konaní plne procesne neúspešný a nie sú u neho dané predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Trovy konania štátu spočívajú v úhrade odmeny znalcovi vo výške 3.188,22 eur priznanej v priebehu konania znalcovi v zmysle vyhlášky MS SR č. . zo štátnych prostriedkov. Naviac v konaní nariadené a vykonané znalecké dokazovanie len potvrdilo a preukázalo skutkový stav tvrdený žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / Exekučný poriadok/.