Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/80/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci navrhovateľa – manžela A. B., C. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D., E. F. G. XXXX/XXX, občana Slovenskej republiky a manželky A. B., C. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko D., E. F. G. XXXX/XXX, t. č. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, XXX I. C., J., K. X K. London (aktuálne bydlisko nepreukázané bez rozumných pochybností), občianky Poľskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému L. B., nar. XX. X. XXXX a maloletej A. A. B., nar. X. X. XXXX, obidve deti trvalé bydlisko D., E. F. G. XXXX/XXX, občanom Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 27. 3. 2023, takto

rozhodol:

I. M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľa – manžela A. B., C. B., nar. XX. X. XXXX a manželky A. B., C. H., nar. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX vo Veľkej Británii, M., J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitnej matrike, N. L., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa

r o z v á d z a .

II. Súd maloletého L. B., nar. XX. X. XXXX a maloletú A. A. B., nar. X. X. XXXX,

z v e r u j e,

na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti otca A. B..

III. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Matka A. B. je p o v i n n á prispievať na výživu:

- maloletého L. B. sumou 200 EUR a

- maloletej A. A. B. sumou 250 EUR

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletých detí, od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V. Súd neupravuje s t y k matky s maloletými deťmi.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12. 5. 2022, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 12. 5. 2022 , domáhala, aby súd rozviedol manželstvo uzavreté s manželkou dňa XX. X. XXXX vo Veľkej Británii, M., J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitnej matrike, zväzok L., C. XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

2. Otec navrhol maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti a zaviazať matku výživným pre maloletého L. B. sumou 180 EUR a pre maloletú A. A. B. sumou 150 EUR mesačne.

3. Manžel - otec návrh odôvodnil tým, že s manželkou sa zoznámil v Londýne v roku 2003. Po dvoch rokoch uzavreli manželstvo. Do leta roku 2009 bývali v Londýne, následne sa presťahovali na Slovensko, aby boli bližšie manželkinej rodine. Manželka si ani po 12. rokoch nezvykla žiť na Slovensku a bola nešťastná. V roku 2021 odišla žiť a pracovať do Veľkej Británie a neplánuje sa vrátiť na Slovensko. Odvtedy sa o maloleté deti stará sám.

K manželke stratil citový vzťah a nemá záujem na obnovení manželstva, ktoré je trvalo a vážne rozvrátené. Nie je možné očakávať obnovenie spolužitia.

Vyčíslil mesačné výdavky na domácnosť a pre maloleté deti, na celkovú sumu 2 070 EUR mesačne.

4. Manželka – matka sa k návrhu v určenej lehote písomne nevyjadrila.

5. Podľa ustanovenia , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Manželku - matku sa súd pokúsil predvolať na pojednávanie doručovaním do Veľkej Británie (č. l. 32 až 33, 43 až 45) – neúspešne. Súd doručoval predvolanie manželke aj na adresu trvalého pobytu, na základe lustrácie v REGISTRI OBYVATEĽOV SR - Žilina, Ul. Jánošíkova č. 8494/15B - neúspešne. Trvalý pobyt jej nebol zrušený. Ide o tzv. povinnú doručovaciu adresu. Manželka - matka neoznámila skončenie trvalého pobytu príslušnej ohlasovni, keď sa rozhodla vycestovať dlhodobo (viac ako 90 dní) zo Slovenskej republiky.

Súd predvolal manželku – matku aj v súlade s ustanovením (č. l. 59). Predvolanie bolo riadne a včas doručené fikciou, aj keď sa o ňom adresátka nedozvedela.

Súd považoval preto predvolanie manželky – matky za riadne a včas doručené (právna fikcia) – po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia.

Naviac - navrhovateľ – manžel – otec uviedol, že manželka matka o termíne pojednávania vedela (komunikujú spolu elektronicky), uviedla, že navrhuje, aby súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti (túto skutočnosť mal súd preukázanú len tvrdením navrhovateľa). Manželke má byť “jedno“, ako súd rozhodne.

7. Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

Navrhovateľ - otec - manžel aj kolízna opatrovníčka navrhli vykonať pojednávanie v neprítomnosti manželky matky.

Prítomnosť manželky je dôležitá v konaní a rozhodovaní v časti návrhu na rozvod manželstva, osobitne však v časti o úprave práv a povinností rodičov, k maloletým deťom, na čas po rozvode manželstva.

Súd už nemal ďalej dôvod zisťovať aktuálny pobyt manželky - matky, opakovane doručovať jej predvolanie na pojednávanie do zahraničia – a tým predlžovať konanie, ktoré sa začalo 12. 5. 2022, pretože prvoradý je najlepší záujem maloletých detí, ktorý sa dosiahne (okrem iného), aj čo najskorším meritórnym rozhodnutím v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom.

Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti matky, pretože po aplikácii testu proporcionality, prevážil najmä záujem maloletých detí – rozhodnúť o ich právach bezodkladne.

Najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradé hľadisko pri rozhodovaní v predmetnej súdnej agende (v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom). Len pre skutočnosť, že matka na pojednávanie nedostavila (hoci podľa navrhovateľa o pojednávaní vedela, deti opustila a nejaví o ne riadny záujem), nemôže súd - pri aplikácii testu proporcionality, neúčasť matky na pojednávaní (kedy súd využil všetky možnosti, aby sa pojednávania zúčastnila), dokonca podľa navrhovateľa o termíne pojednávania vedela, nadradiť jej nevyžité právo nad práva a záujmy maloletých detí. Súd urobil všetko preto, aby sa matka, najmä mohla k veci vyjadriť, uviesť návrhy a pripomienky, vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom alebo sa dať zastúpiť právnym zástupcom. Túto možnosť nevyužila.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru):

Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu ().“ Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71; Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2. 2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa v konkrétnom prípade.

Samozrejme, treba dôsledne odlišovať predmetnú situáciu od prípadov, ktoré rieši uvedená judikatúra, od celkom zjavnej arbitrárnosti súdneho, v neprospech ktoréhokoľvek účastníka konania, osobitne maloletého dieťaťa (vo všeobecnosti).

Nemal by teda pri rozhodovaní prevažovať formalistický prístup k veci, ale materiálne posudzovanie konkrétneho prípadu. V konaniach o maloletých deťoch sa zisťuje materiálna a nie tzv. formálna pravda, a to bez zbytočných prieťahov). 8. Navrhovateľ - manžel – otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že navrhuje manželstvo rozviesť a upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že budú zverené do mojej osobnej starostlivosti. Obidvaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk detí s matkou nenavrhol upraviť.

Navrhol určiť výživné pre mal. L. 180 EUR a pre mal. A. A. 150 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poukázal na písomný návrh na rozvod manželstva. V spoločnej domácnosti s manželkou žili do apríla 202 v päťizbovom byte, kde teraz žije aj s dvomi maloletými deťmi. Manželka odišla do Veľkej Británie, pretože sa nedokázala stotožniť so životom na Slovensku. Manželka tam má krstnú matku, ale či tam má priateľa, to uviesť nevedel. Odvtedy sa spoločná domácnosť neobnovila. Manželstvo fungovalo asi do roku 2019. Potom nastala „covidová pandémia“. Manželka povedala, že ona na Slovensku nechce žiť, pretože by tu niekoho zabila. Pokiaľ ešte žili v spoločnej domácnosti, dochádzalo aj k hádkam, niekedy aj pred deťmi, čo deti zle znášali. Rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré v súčasnosti žijú v nekonfliktnom prostredí. Priateľku nemá. Od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nemajú spoločné záujmy. Manželstvo neplní žiadny spoločenský účel. Odbornú pomoc s manželkou nevyhľadali. Manželka mala v hlave jasno - že zo Slovenska odchádza. Volala ho so sebou aj s deťmi, aj to pripúšťal, ale nakoniec s ňou nešiel. Manželka opustila nielen jeho, ale aj deti. Deti to nejako neriešili. L. povedal, že keby sa matka mala vrátiť, tak on by sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a A. povedala psychologičke, že jej matka nechýba. Naposledy manželku videl minulý rok v decembri. Bola v Poľsku. Komunikujú cez textové správy a cez internet, jeden krát za mesiac. Naposledy to bola informácia o tomto súdnom pojednávaní. Predtým sa rozprávali o deťoch. Matka deťom napíše jedenkrát z mesiac SMS. Deti jej neodpisujú. Matka povedala, že deti si k sebe nemôže zobrať, pretože nevie čo tam s nimi bude robiť. Teda manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a nie je možné ho obnoviť. Navrhol ho rozviesť. Dňa 19. 3. 2023 manželka súhlasila s rozvodom manželstva, aj keď predtým s rozvodom nesúhlasila.

Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Aspoň o tom nevie.

Je zamestnaný ako projektový a obchodný manažér s čistým mesačným príjmom za posledný rok cca 2500 EUR v čistom. Od novembra 2021 do 31.12.2022 bol dočasne práceneschopný a poberal som nemocenské v priemerne 1000 EUR mesačne. Má založenú obchodnú spoločnosť, kde je jediný konateľ a jediný spoločník, ktorá sa zaoberá kontrolou kvality v automobilovom priemysle. Venuje sa tomu asi od roku 2020. Za rok 2022 ešte daňové priznanie nedal. V tejto obchodnej spoločnosti nie je zamestnaný. Firma nemala žiadny zisk. Mesačne má príjem z tejto firmy 300 – 400 EUR. Podniká tak, že objednávateľ si u neho objedná kontrolu a analýzu. Túto činnosť pre neho vykonávajú iní živnostníci. Zaplatí im a jemu zostane 300 – 400 EUR mesačne. Takýto príjem mal aj minulý rok, okrem príjmu z pracovného pomeru. Takže jeho príjem z pracovného pomeru a z obchodnej spoločnosti je priemerne mesačne 3 000 EUR mesačne netto. Príjem z firmy nemôže použiť na bežné výdavky, napríklad stravu pre syna, ale kúpi mu stôl a podobne.

Počas manželstva nadobudli s manželkou starú chalupu v O.. To si kúpili za sumu 60 000 EUR. V BSM majú ešte päť izbový byt, kde býva s deťmi. Na chalupu v O. si nezobrali úver a na kúpu päťizbového bytu si zobrali hypotekárny úver v celkovej výške 190 000 EUR a mesačná splátka je 700 EUR. Manželka sa na splátke tohto úveru nepodieľa. Iný úver nemá.

Má vo výlučnom vlastníctve pozemky vo P., v záhradkárskej oblasti 400 m2 a v Q. má podiely na trávnatých porastoch a podobne. Túto pôdu nevyužíva ani z nej príjem nemá. Iný majetok nevlastní.

Jeho osobné výdavky, okrem výdavkov na bývanie a pre deti a splátka úveru, sú mesačne asi 400 EUR. Za bývanie platí za seba a dve deti celkovo mesačne asi 350 EUR.

Manželka mu neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami ani deťom neposkytuje žiadne vecné plnenia ani neplatí výživné. Matka nejaví záujem o stretávanie sa s deťmi. Matke by v styku v s deťmi nebránil, a preto nenavrhol neupraviť styk matky s mal. deťmi.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou maloletého L. uviedol nasledovné skutočnosti:

L. nastúpil v septembri 2022 do tretieho ročníka strednej priemyselnej školy stavebnej s maturitou. Cestovné do školy nemá. Strava v škole 20 EUR, strava doma 250 EUR, oblečenie 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 – 40 EUR, výdavky v škole cca 20 EUR, mobil s internetom 16 EUR mesačne. Chodí do posilňovne, kde mesačne platí 35 EUR. Na proteíny a výživu v súvislosti s posilňovaním vynaloží cca 20 EUR. Navštevuje očného lekára – nosí dioptrické okuliare. Naposledy mu kúpil okuliare v roku 2022 za sumu 150 EUR. Navštevuje zubára - na priamu platbu, priemerne mesačne, keď to rozpočíta, tak zaplatí 10 EUR mesačne. L. príjem nemá iba študuje. Iné výdavky s dieťaťom nemá.

Celkové mesačné výdavky na maloletého L. za posledný rok sú cca 350 EUR.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou maloletej A. A. uviedol nasledovné skutočnosti: A. nastúpila v septembri 2022 do deviatej triedy základnej školy. Cestovné do školy nemá lebo autobus je zadarmo, v škole sa nestravuje. Strava doma 200 EUR, navštevuje súkromnú základnú školu, tam sa platí 120 EUR mesačne. V tom sú všetky náklady aj na školské pomôcky. Mobil 16 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 – 40 EUR mesačne. Chodí na umelecký krúžok, čo je mesačne výdavok 10 EUR. Ešte chodí na kurz kreslenia, čo mesačne stojí 10 EUR. Iné záujmy nemá. Nosí okuliare. Naposledy jej kúpil okuliare minulý rok za 150 EUR. Chodí aj k zubárovi, tak isto ako L., a to na priamu platbu, kde mesačne to stojí - po rozpočítaní 10 EUR. Iné výdavky s dcérou nemá.

Celkové mesačné výdavky na dcéru sú 300 – 350 EUR, kde je zarátaná aj súkromná škola.

Lieky na bežné ochorenia pre obidve deti sú na každé dieťa asi 10 EUR mesačne. Dcéra užíva aj antidepresíva. Na lieky sa dopláca asi 5 EUR. Navštevuje aj psychologičku štyri krát za mesiac, čo ma stojí 140 EUR. Podľa jeho názoru je matka zdravá. Má vyštudované gymnázium. Mala prax v tom, že kontrolovala kvalitu automobilových dielov. Na Slovensku bola živnostníčka od roku 2013. Majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorom som už hovoril. Či má manželka majetok v Poľsku, o tom nič nevie. 9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že ak bude manželstvo rozvedené navrhuje maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V starostlivosti o mal. deti neboli zistené žiadne negatívne poznatky. Styk matky s maloletými deťmi nenavrhla upraviť. Výživné navrhla pre maloletého L. B. v sume 200 EUR a pre maloletú A. A. B. v sume 250 EUR mesačne (poukázala na zvýšené výdavky otca v súvislosti so zdravotným stavom maloletého dieťaťa). 10. Súd prostredníctvom kolíznej opatrovníčky zisťoval názor maloletých detí. Maloleté deti boli oboznámené s podstatou prebiehajúceho konania. Vyjadrili sa tak, že v prípade rozvodu manželstva, chcú byť verené do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa stretávať podľa dohody. 11. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy: Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX vo Veľkej Británii, M., J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitnej matrike, zväzok L., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

Z rodných listov mal súd preukázané, že z manželstva pochádza maloletý L. B., nar. XX. X. XXXX a maloletá A. A. B., narodená dňa X. X. XXXX.

Zo ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA mal súd preukázané, že matka podnikala od 1. 1. 2012 a živnosť pozastavila od 1. 5. 2021 do 31. 10. 2022.

Z OBCHODNÉHO REGISTRA SR vyplýva, že otec je jediným konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti 2M solutions, s.r.o., so sídlom v Žiline.

Zo správy SOCIĹNEJ POISŤOVNE, pobočka Žilina vyplýva, že otec poberal v roku 2021 a 2022 nemocenské , v celkovej sume 5 766,00 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa otca - obchodnej spoločnosti a2b, s.r.o., so sídlom v Žiline mal súd preukázané, že otcov príjem z pracovného pomeru od mája 2021 do apríla 2022 sa pohyboval od 1 037,68 EUR až do 8 981,71 EUR netto.

Zo správy Daňového úradu Žilina vyplýva, že matka nepodala daňové priznanie za rok 2020 ani 2021.

Zo správ z prešetrenia pomerov v rodine otca vyplýva, že v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky. Otec býva s deťmi 5 – izbovom byte, ktorý vlastní v BSM s manželkou. Obidve maloleté deti sa vyjadrili, že chcú zostať bývať s otcom a s matkou sa chcú stretávať na základe vzájomnej dohody.

Z internetových zdrojov zistil súd minimálnu mzdu vo Veľkej Británii (orientačne) za roky 2021 až 2023.

Súd sa oboznámil s listinami, predloženými otcom na pojednávaní (výpismi z účtov), z ktorých vyplýva príjem otca v rozhodnom období, výdavky, osobitne podstatná časť výdavkov pre maloleté deti.

12. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov: Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.

Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie Podľa § Čl. 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva patria obom rodičom. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa § 18 Zákona o rodine, , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa – (ďalej len ), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

Podľa , názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa , ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

Podľa je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa , účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manžela - otca a kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci: 14. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom manžela – otca, manželky - matky, kolíznej opatrovníčky, výsluchom znalkyne, svedkyne a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

15. Predmetom konania bolo:

- rozhodnúť o návrhu manžela na rozvod manželstva,

- ak by súd dospel k záveru, že manželstvo rozvedie, následne bol súd povinný rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva,

- trovách konania.

16. K návrhu na rozvod manželstva: Manželia uzavreli manželstvo v roku XXXX vo Veľkej Británii. Do leta roku 2009 bývali v Londýne, následne sa presťahovali na Slovensko. Manželka si ani po 12. rokoch nezvykla žiť na Slovensku a bola nešťastná. V apríli 2021 odišla žiť a pracovať do Veľkej Británie a neplánuje sa vrátiť na Slovensko. Odvtedy sa o maloleté deti stará navrhovateľ. Manželka si deti so sebou nevzala, lebo nevedela, čo s nimi. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti už takmer dva roky a žiadne skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by sa spoločná domácnosť obnovila. O maloleté deti sa stará otec sám. Manželka mu v starostlivosti o ne nepomáha ani sčasti. Podľa vyjadrenia manžela, žije a pracuje vo Veľkej Británii. Manželstvo plnilo svoj účel asi do roku 2019. Podľa názoru súdu, manželia nenapĺňajú povinnosti, upravené v § 18 Zákona o rodine: nežijú spolu, nepomáhajú si, spoločne sa nestarajú o deti a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Aj keď porušenie týchto povinností nemožno sankcionovať, treba ich považovať za také rozhodujúce, že bez ich plnenia nemôže manželstvo plniť svoj účel, a to ani sčasti. Manželia nevyhľadali a ani nemajú záujem o odbornú pomoc, na prípadné riešenie, či vyriešenie rozvratu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Manželstvo súd vyhodnotil ako formálne. Manželia spolu nebývajú už niekoľko rokov. Neplní žiaden účel. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať možnosti obnovenia manželského spolužitia.

Súd samozrejme prihliadol aj na záujem mal. detí. Zrušením manželstva nebudú vyrastať v trvale disfunkčnej rodine a rozvod manželstva nebude v rozpore s ich záujmami.

Podľa názoru súdu je rozvrat manželstva vážny a trvalý a je v príčinnej súvislosti s nemožnosťou ďalej napĺňať účel manželstva. Rozpory medzi manželmi nie sú prechodného charakteru.

Právna úprava pozná jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva a tým je vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi. Podľa platného právneho stavu predstavuje rozvod manželstva nežiaduci spoločenský a právny jav. Preto zákon zdôrazňuje postoj spoločnosti k významu a účelu manželstva a zachováva všeobecné výkladové pravidlo v § 22 ZR, ktorý zdôrazňuje ústavnoprávnu ochranu manželstva s možnosťou pristúpiť k jeho rozvodu len v odôvodnených prípadoch.

Súd je povinný vážnosť rozvratu manželstva zisťovať a vyhodnocovať. Je povinný porovnať manželstvo, počas ktorého bolo funkčné, porovnať ho so súčasným stavom a zisťovať dôvody, ktoré túto zmenu vyvolali. Nie každý rozvrat manželstva je pritom dôvodom na jeho rozvod, ale len kvalifikovaný – neodstrániteľný a nenapraviteľný (R IV/1966).

Za pravdepodobnú príčinu rozvratu manželstva považuje súd odchod manželky zo spoločnej domácnosti a opustenie maloletých detí. Ďalšie príčiny sa súdu nepodarilo jednoznačne ustáliť, pretože súd nemal k dispozícii vyjadrenie manželky k manželstvu a dôvodom jeho rozvratu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že: · vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletých detí,

a preto ho rozviedol.

Keďže predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletými deťmi, súd obligatórne rozhodovala a upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na čas po rozvode.

17. K úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: Navrhovateľ - manžel sa od apríla 2011 stará o deti sám. Manželka odišla zo Slovenska, podľa vyjadrenia navrhovateľa do Veľkej Británie. Vyživovaciu povinnosť si matka neplní ani sčasti. Deti si do Veľkej Británie nevzala. Neposkytuje deťom vecné ani iné plnenia. S výchovou maloletých detí otcovi nepomáha. Maloleté deti sa jednoznačne sa vyjadrili, že v prípade rozvodu manželstva chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otcovi a s matkou sa stretávať na základe dohody. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka o maloleté deti nejaví riadny záujem. 18. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. To neznamená, že by matka mala menšie práva a povinnosti k maloletým deťom. Matke nebol obmedzený, pozastavený, či pozbavený výkon rodičovských práv a povinnosti. Práve naopak, rodičia aj naďalej majú k maloletým deťom rovnaké práva a povinnosti. Takúto úpravu navrhol otec aj kolízna opatrovníčka. Súd samozrejme prihliadol aj na názor maloletých detí, ktoré sa jednoznačne vyjadrili k ich zvereniu do osobnej starostlivosti otca. Rozumová a vôľová vyspelosť maloletých detí je taká (osobitne u maloletého L. B.), že ich názor je relevantný a v konkrétnej veci ho treba rešpektovať, bez korekcií zo strany súdu. 19. Súd rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok - so zreteľom na rovnaké rodičovské práva a povinnosti.

20. Súd neupravil styk matky s maloletými deťmi. Otec nenavrhol osobitnú úpravu styku matky s maloletými deťmi, s čím súhlasila aj kolízna opatrovníčka. Súd zobral do úvahy aj názor maloletých detí. Otec uviedol, že nebude brániť matke v styku s deťmi, ak by o to prejavila záujem. Naviac, maloletý L. B. je vo veku blízkom dospelosti, kedy by už autoritatívnu úprava styku nebola ani vhodná. Matka sa môže stretávať s maloletými deťmi neobmedzene. Ak by sa rodičia na tejto otázke v budúcnosti nedohodli, upravil by styk matky s deťmi súd. 21. Keďže súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca určil zároveň vyživovaciu povinnosť matky voči deťom. 22. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom vyplýva priamo zo Zákona o rodine. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je jej dobrovoľné plnenie. Základnými kritériami, od ktorých sa odvíja výška výživného, sú predovšetkým:

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (v predmetnom prípade matky),

- odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,

- maloletému dieťaťu je priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby – zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.

Po pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča.

Vo všeobecnosti, zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v v spoločenskom živote, rozvoj záujmov.

Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením (výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd zobral do úvahy, že otec sa o maloleté deti osobne stará, matka mu starostlivosti nepomáha ani sčasti, zabezpečuje im bývanie a iné nevyhnutné potreby.

Rodič, ktorý sa o maloleté deti osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou (osobitne o maloletú A. A. B.). . V tomto prípade je to otec dieťaťa.

Rodičia sú povinní uspokojiť predovšetkým odôvodnené potreby maloletých detí a až následne uspokojovať svoje potreby. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. ).

Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti – v konkrétnom prípade otca) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade matky) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30. 4. 2019, sp. zn. ).

Otec dieťaťa poberá prídavky na maloleté deti a uplatňuje si daňový bonus. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti matky, na tieto skutočnosti súd prihliadol.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Rovnaký náhľad mal súd aj na uplatňovanie daňového bonusu.

„Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliada aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, nevynímajúc dávky platené zo zahraničia. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2018 sp. zn. ).“

23. Pomery matky sa súdu nepodarilo zistiť – k veci sa nevyjadrila písomne, ani ústne na pojednávaní. Súd sčasti vychádzal zo skutočností, ktoré uviedol vo výpovedi otec. Jej zdravotný stav má byť dobrý, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Príjmu na Slovensku zo živnostenského podnikania sa bez vážneho (ospravedlniteľného) dôvodu vzdala. Matka má pracovať vo Veľkej Británii. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť zamestnávateľa ani jej príjem, vychádzal z potenciálneho príjmu matky - minimálnej mzdy vo Veľkej Británii od roku 2021 do roku 2023. Súd túto mzdu zisťoval z dostupných internetových zdrojov: Minimálna mzda v Anglicku sa zvyšuje (pracavonku.sk) Zvýšila sa minimálna mzda. V roku 2023 zarobíme viac ako kedykoľvek predtým. (studentskefinancie.sk) Európska minimálna mzda | Podnikajte.sk Minimálna mzda v EÚ (minimalnamzda.sk) Minimálna mzda v Anglicku | Podnikam.sk Minimálna mzda v Anglicku 2023 (minimalnamzda.sk). Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. 3. 2021 platí, že „princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného“. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. Princíp potencionality príjmov vyplývajúci z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah.

Z tohto ustanovenia ani nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, musí mať špekulatívny charakter, za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Výklad ustanovenia § 75 ods. 1, druhá veta Zákona o rodine, musí byť podľa názoru súdu extenzívny, v najlepšom záujme maloletého dieťaťa (nie povinného). Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970) Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov je, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Príjem matky ustálil súd na sumu 2 000 EUR – ako príjem minimálny a potencionálny (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine veta druhá), za posledný rok (po prepočte z L). Matka je produktívnom veku, nebolo preukázané, že by mala zníženú pracovnú schopnosť alebo invaliditu. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Podnikala na Slovensku ako živnostníčka. Ovláda minimálne jazyk slovenský, poľský a anglický. Má nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom, vrátane päťizbového bytu a mala by splácať hypotekárny úver (čo v skutočnosti nerobí). Podľa navrhovateľa, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Príjem otca na základe vykonaných listinných dôkazov a jeho výpovede (za posledný rok) na sumu 3 000 EUR netto. Taktiež nemá zníženú pracovnú schopnosť ani invaliditu. Je zamestnaný v pracovnom pomere aj podniká. Má vo výlučnom vlastníctve pozemky vo Varíne a v Terchovej má podiely na trávnatých porastoch a podobne. Túto pôdu nevyužíva ani z nej príjem nemá. Iný majetok nevlastní. Jeho osobné výdavky sú mesačne asi 400 EUR, za bývanie platí asi 350 EUR mesačne. U Olafa (študent 3. ročníka strednej školy) súd ustálil odôvodnené výdavky nasledovne: strava v škole 20 EUR, strava doma 250 EUR, oblečenie 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 – 40 EUR, výdavky v škole cca 20 EUR, mobil s internetom 16 EUR mesačne, výdavky v posilňovni 35 EUR, špeciálna výživa s tým spojená 20 EUR, výdavky na bežnú zdravotnú starostlivosť cca 20 EUR (oftalmológ, stomatológ), voľnočasové aktivity 20 EUR - všetko mesačne – spolu cca 480 EUR mesačne.

U A. A. (žiačky deviatej triedy základnej školy) súd ustálil odôvodnené výdavky nasledovne: strava doma 200 EUR, súkromná základná škola 120 EUR, mobil 16 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 – 40 EUR mesačne, umelecký krúžok 10 EUR, kurz kreslenia 10 EUR, výdavky na bežnú zdravotnú starostlivosť (oftalmológ, stomatológ) 10 EUR, doplatok na lieky (depresia) 5 EUR, návšteva psychológa (4 – krát za mesiac 140 EUR), voľnočasové aktivity 20 EUR - všetko mesačne – spolu cca 570 EUR mesačne.

Súd zohľadnil, že maloleté deti sú už vo veku, kedy osobná starostlivosť už nie je taká intenzívna, ako u detí podstatne nižšieho veku, zabezpečuje im však bývanie, stravu doma a ďalšie potreby.

Na základe vykonaného dokazovania, po aplikácii uvedených zákonných ustanovení v predchádzajúcej časti rozsudku a zistenom skutkovom (skutočnom stave veci, je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach matky, berúc do úvahy aj odôvodnené potreby maloletých detí, prispievať na výživu maloletého L. B. sumou 300 EUR mesačne a maloletej A. A. B. sumou 350 EUR mesačne (jej odôvodnené potreby sú vyššie, so zreteľom na zhoršený zdravotný stav), a to od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (výroku o rozvode manželstva). Matka sa musí podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb detí väčším finančným podielom, pretože inak sa na výchove a výžive maloletých detí nepodieľa.

24. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak – generálne ustanovenie .

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Účastníci konania ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia ( ):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .