Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom trvale bytom D. XXXX/X, F., právne zastúpená: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária JUDr. Andrej Lalinský, so sídlom Kálov 53/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovaným: v rade 1/ G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, G., štátny občan Sr, v rade 2/ E. I., D. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, I., v rade 3/ K. L., D. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, G., v rade 4/ D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XX, F., v rade 5/ G. H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, F., v rade 6/ H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. E. XX, F., v rade 7/ N. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. O. XXX/XX, H. E., adresa na doručovanie: H. XXXX/X, F., o určenie, že dôvody vydedenia neexistujú, takto

rozhodol:

I. P. určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom, A. Q. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXXX/X, XXX XX F., uvedené v Listine o vydedení a závete zo dňa 13.08.2009 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Dany Tabačkovej, toho času sídlom Jána Milca 14, 010 01 Žilina, formou notárskej zápisnice sp. zn. N 115/2009, Nz 27275/2009, NCRIs 27706/2009, nie sú dané.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2022 domáhala určenia, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom A. Q. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXXX/X, XXX XX F. uvedené v Listine o vydedení a závet zo dňa 13.08.2009 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Dany Tabačkovej, toho času so sídlom Jána Milca 14, 010 01 Žilina formou notárskej zápisnice sp. zn. N 115/2009, Nz 27275/2009, NCRIs 27706/2009, nie sú dané.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že otec žalobkyne, A. Q. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXXX/X, XXX XX F., zomrel dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „poručiteľ“). Po poručiteľovi je vedené dedičské konanie na Notárskom úrade JUDr. Martiny Harantovej, so sídlom notárskeho úradu Poštová 1, 010 08 Žilina pod sp. zn. , . V rámci uvedeného dedičského konania poverený notár vydal dňa 27.04.2022 Uznesenie sp. zn. -60, , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2022, a ktorým bolo predmetné dedičské konanie prerušené a žalobkyňa bola odkázaná, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi (dôkaz č. 1). V rámci stanovenej lehoty žalobkyňa podáva túto žalobu. Účastníci dedičského konania boli v jeho priebehu oboznámení so skutočnosťou, že poručiteľ zanechal Listinu o vydedení a závet zo dňa 13.08.2009 spísanú na

Notárskom úrade JUDr. Dany Tabačkovej, toho času so sídlom Jána Milca 14, 010 01 Žilina formou notárskej zápisnice, sp. zn. N 115/2009, Nz 27275/2009, NCRIs 27706/2009 (ďalej aj ako „listina o vydedení“ a/alebo „závet“) (dôkaz č. 2). V obsahu listiny o vydedení poručiteľ okrem iného uviedol nasledovné: „1/ Ja, A. Q. E. D. E. po náležitom uvážení a pri plnom vedomí a bez akéhokoľvek nátlaku v y d e ď u j e m svoju dcéru A. B. C. D. E., nar. XX.X.XXXX, ako aj jej všetkých prípadných potomkov z dôvodu, že trvale o mňa ako rodiča neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali, neposkytujú mi potrebnú pomoc v starobe a o dcére nemám žiadne informácie od roku 1991, neviem, kde býva, nemám žiadne vedomosti ani o tom, Žalobkyňa popiera, že by v čase spísania listiny o vydedení existoval akýkoľvek zákonný dôvod, v zmysle ktorého by jej neb. otec bol oprávnený vydediť ju ako svojho potomka, t. j. neopomenuteľného dediča. Žalobkyňa nesúhlasí s obsahom listiny o vydedení, čo je dôvodom podania tejto žaloby. Z obsahu listiny o vydedení možno vyvodiť, že hlavným dôvodom vydedenia mal byť dôvod uvedený v . Žalobkyňa síce nebola s poručiteľom v každodennom kontakte, avšak v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že by o poručiteľa trvalo neprejavovala opravdivý záujem. Zdôraznila, že neprejavovanie opravdivého záujmu musí spĺňať atribút trvalosti, čo nebol daný prípad žalobkyne. Skutočnosť, či potomok o poručiteľa prejavoval záujem, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých mravov. Na preukázanie tvrdení žalobkyne a objasnenie okolností prípadu navrhla výsluchy svedkov – matky žalobkyne, manžela žalobkyne a kamarátky žalobkyne. Výsluch svedkov ako aj samotnej žalobkyne navrhujeme vykonať na preukázanie, aký bol vzťah žalobkyne s otcom, na objasnenie, či o poručiteľa prejavovala záujem a či mu poskytovala pomoc v starobe. Rovnako na preukázanie vzťahu poručiteľa k žalobkyni, keďže to bol práve poručiteľ, ktorý v čase keď bola žalobkyňa ešte maloletá opustil spoločnú domácnosť, žil s rôznymi inými partnerkami a nechal žiť a vyrastať žalobkyňu len s matkou. Žalovaná mala 1 rok, keď jej otec/poručiteľ odišiel a následne sa s ňou stretával veľmi zriedkavo. Aby bolo vydedenie vykonané zákonným spôsobom, dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení a v listine musí byť riadne konkretizovaný dôvod vydedenia s časovou a miestnou špecifikáciou. Bez takéhoto uvedenia dôvodu je listina o vydedení neplatný právny úkon s poukazom na . V listine o vydedení spísanej poručiteľom sa neuvádza ani jeden prípad situácie, kedy by žalobkyňa neprejavila opravdivý záujem, ktorý by ako potomok poručiteľa prejaviť mala a zároveň absentuje akýkoľvek prípad, kedy by žalobkyňa neposkytla nebohému otcovi pomoc v starobe. K naplneniu materiálneho dôvodu vydedenia podľa musí byť nevyhnutne splnená podmienka, že neprejavovanie záujmu musí byť zavinené výlučne potomkom, čo nie je prípad žalobkyne. Poručiteľ sa na žalobkyňu nikdy neobrátil s požiadavkou, resp. prosbou, aby mu poskytla pomoc v starobe. Z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by žalobkyňa poručiteľovi neposkytla pomoc v starobe, keďže o ňu nikdy nežiadal, a preto nie je naplnený ani dôvod vydedenia v zmysle .

3. Žalovaní v rade 1/ až 7/ sa k žalobe doručenej do vlastných rúk nevyjadrili (doručenky na č.l. 36. U žalovanej v rade 7/ súd doručoval žalobu s prílohami a poučenie v zmysle oznámením na úradnej tabuli súdu a doručením na adresu známu z registra obyvateľov.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 6.2.2023, na ktorom vec prejednal za účasti strán sporu a právnej zástupkyne žalobkyne. Na pojednávaní súd vypočul žalobkyňu, svedkyňu – matku žalobkyne a poskytol priestor na vyjadrenie sa k veci stranám sporu. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovanej v rade 7/ bola žaloba, prílohy a predvolanie doručované prostredníctvom úradnej tabule súdu, nakoľko jej adresa nebola známa, a tak žalovanej v rade 7/ umožnil predložiť súkromnú korešpondenciu poručiteľa a žalobkyne. Za účelom vyhodnotenia výsledkov dokazovania súd pojednávanie odročil na 27.3.2023.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.3.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobkyne, jej právnej zástupkyne a žalovanej v rade 7/. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa ust. (ďalej iba „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

8. Podľa ust. (ďalej iba „CMP“), ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

9. Podľa ust. ods 1 (ďalej len “, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa ust. ods 1 (ďalej len “), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa ust. ods 1 , poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

13. Podľa ust. , pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v .

14. Podľa ust. , o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

15. Podľa ust. , ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

16. Podľa ust. a : 1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. 2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

17. Podľa ust. , poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

18. Podľa závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

19. Podľa ust. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

20. na prvom mieste uvádza dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona má svoje miesto len vtedy, keď poručiteľ zomrie bez zanechania závetu, alebo keď závet, ktorý zanechal je

neplatný, alebo keď závetom povolaný dedič z nejakého dôvodu dedičstvo nenadobudne. pojem závetu (testamentu) nevymedzuje. Závet je prísne formálny jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle, rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku, pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba. Je výslovným prejavom vôle, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel závetca v závete prejaviť. Závet je rýdzo osobným právom poručiteľa. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti, tie sa týkajú osoby závetcu ( , náležitosti vôle ) a jeho prejavu ( ), listiny na ktorej je obsah závetu zachytený a náležitosti predmetu závetu ( a ). Okrem toho s ohľadom na zvláštnu povahu tohto právneho úkonu jeho platnosť závisí i na zachovaní zvláštnych formálnych, ale aj obsahových náležitostí ( až ). Má sa tak zabrániť prípadnému podvrhu, či inému spôsobu sfalšovania prejavu vôle, ako i prípadným pochybnostiam o skutočnej vôli poručiteľa. Do doby poručiteľovej smrti nevznikajú zo závetu nikomu práva ani povinnosti, poručiteľa v tomto smere nevynímajúc, t. j. k účinnosti tohto úkonu dochádza až v dobe, kedy jeho pôvodca nieje nažive.

21. Pokiaľ ide o formálnu stránku, sú ustanovenia o forme závetu donucujúcej (kogentnej) povahy. Nedodržanie predpísaných formálnych požiadaviek má za následok neplatnosť závetu. Zákon rozlišuje medzi tromi formami závetu, a to závetom napísaným vlastnou rukou, teda tzv. holografným, závetom vyhotoveným v inej písomnej forme, teda tzv. alografným a závetom spísaným vo forme notárskej zápisnice, teda tzv. formálnym. Tzv. alografný závet, je takým písomným závetom, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale mechanickými prostriedkami, napr. aj rukou inej osoby, a to spravidla osobou odlišnou od poručiteľa.

22 Každý, kto je spôsobilý zriadiť závet, môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu ústne do zápisnice pred notárom. Notársku zápisnicu spíše na žiadosť účastníka hociktorý notár na území Slovenskej republiky. Postupuje pritom podľa Notárskeho poriadku.

23. Integrálnou zložkou písomného prejavu vôle je vlastnoručný podpis toho, kto ho robí. Podľa ustanovenia je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V prípade závetu poručiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že je jeho pôvodcom. Podpisom, ako možno dovodiť už z tohto slova samého „pod" - „pis", je vyjadrená myšlienka, že podpis má mať svoje miesto na konci textu. Uvedenie podpisu pred textom listiny by nespĺňalo požiadavku pre platnosť písomného prejavu vôle nasledujúceho za podpisom. Podpisom sa v písomných právnych úkonoch väčšinou rozumie vlastnoručné vypísanie plného mena a priezviska. Ak nie sú uvedené obe časti, nemusí to mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Judikatúrou bolo uznané, že nie je ani v rozpore s požiadavkou zákona, ak text závetu (predovšetkým, ak bol obsiahnutý v liste),bol namiesto podpisu ukončený uvedeným príbuzenského vzťahu pisateľa k adresátovi.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 27.4.2022 súdom poverená notárka ako súdna komisárka prerušila dedičské konanie po poručiteľovi A. Q. E., nar. X.XX.XXXX, zomrelom 20.12.2021 a zároveň odkázal žalobkyňu, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi (č.l. 11). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2022. Žaloba bola doručená súdu dňa 1.7.2022, t.j. v určenej lehote.

25. Z Notárskej zápisnice N 115/2009, Nz 27275/2009, NCRis 27706/2009 zo dňa 13.8.2009 (č.l. 12). Z uvedeného vyplýva, že poručiteľ A. Q. E., nar. X.XX.XXXX identifikovaný osobnými údajmi vrátane dátumu narodenia, rodného čísla a adresy pobytu, ako aj čísla dokladu totožnosti spísal na notárskom úrade závet a listinu o vydedení. V prvom bode zápisnice poručiteľ vydedil svoju dcéru A. B. C. – žalobkyňu ako aj všetkých jej prípadných potomkov z dôvodu, že trvale o poručiteľa ako rodiča neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala, neposkytuje mu potrebnú pomoc v starobe a o dcére nemá žiadne informácie od roku 1991, t.j. od jej svadby, odkedy s ňou nemá žiaden kontakt. V druhom bode zápisnice odkázal svoj nehnuteľný majetok v k.ú. G. a k.ú. O., ktorý zdedil po svojej matke, svojím synovcom a neteriam – žalovaným v rade 1/ až 6/, a to rovným dielom každému v spoluvlastníkom podiely 1/6-ina. Jednoizbový byt č. 5 na 1. poschodí v obytnom dome I. J. XXXX/X R. H. S. Q. F. a k nemu patriaci spoluvlastnícky podiel na tomto dome a pozemku v k.ú. F., vkladový

list spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol. a.s. a úspory nachádzajúce sa na účte poručiteľa v J. J., N. odkázal N. G., nar. X.XX.XXXX.

26. Z obsahu notárskej zápisnice – závetu a listiny o vydedení vyplýva, že má všetky formálne zákonom stanovené náležitosti. Vo vzťahu k otázke vydedenia a dôvodu podľa , súd konštatuje, že vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie má rovnaké právne následky ako dedičská nespôsobilosť podľa . Rozdiel medzi dedičskou nespôsobilosťou a vydedením spočíva však v tom, že dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona, naproti tomu vydedenie je prejav poručiteľovej vôle. Vydedenie sa môže týkať ktoréhokoľvek potomka, vrátane osvojenca poručiteľa. Zákon poručiteľovi umožňuje, aby výslovne, spolu s prejavom o odňatí dedičského práva svojmu najbližšiemu potomkovi, určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ich výlučné vydedenie bez súbežného vydedenia aj ich predkov je vylúčené (poručiteľ nemôže vydediť len svojho vnuka bez toho, aby primárne vydedil aj jeho rodiča, teda svoje dieťa). Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Ak by tak urobil a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný ( ). Nemožno vylúčiť ani vydedenie neplnoletého potomka, avšak za predpokladu, že vzhľadom na jeho vek, rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti bolo možné od neho požadovať správanie vylučujúce vydedenie. Vydedením možno odňať dedičské právo celkom alebo sčasti. Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť zákaz poručiteľovi vydediť potomka iba čiastočne. Teda nielen vo vzťahu k celému jeho dedičskému podielu, ale len vo vzťahu k časti podielu (napr. jeho skrátením), prípadne len vo vzťahu ku konkrétnej veci (napr. nehnuteľnosti). Vydedený dedič nededí. Hľadí sa na neho, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Vydedenie iných osôb zákon neupravuje, pretože tento účel môže poručiteľ dosiahnuť spísaním závetu, v ktorom tieto osoby jednoducho opomenie (teda aj vnukov, resp. pravnukov).

27. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné. Ak medzi dedičmi dôjde k sporu o platnosti vydedenia, súd v konaní o dedičstve odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné ( ) na podanie žaloby o určenie skutkových dôvodov vydedenia. Z formálneho hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad smrti. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov ( a nasl. ), ako aj špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia a 480 , ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná a podpísaná vlastnou rukou (). Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov ( a 476c ) alebo vo forme notárskej zápisnice ( ). Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení . Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne alebo spolu so závetom v jednej listine.

28. Za účelom prieskumu dôvodnosti vydedenia žalobkyne a jej potomkov súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne - jej matky. Priestor na vyjadrenie sa vo veci poskytol aj žalovaným, ktorí boli v rámci písomných vyjadrení nečinní. Žalovaná v rade 7/ pre zmenu bydliska obdržala žalobu, prílohy a vyjadrenia vrátane predvolania fikciou doručenia, a tak jej súd poskytol priestor na vyjadrenie vo veci priamo na pojednávaní dňa 27.2.2023 a tiež umožnil predkladať a navrhovať dôkazy. Následne súd zistil tieto skutočnosti:

29. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že jej rodičia sa rozviedli, keď mala približne rok. Otca vnímala ako ju navštevoval do 9 rokov v Kysuckom Novom Meste, kde bývali. Neskôr sa presťahovali do

Banskej Bystrice, kde ju tiež navštevoval, menej často, ale pravidelne. Stretnutia s octom si pamätá v cukrárni, kde si dali koláč a kolu. Pri stretnutiach v staršom veku si pamätá, že sa s ňou otec rozprával o všeobecných veciach, zameriaval sa skôr na jej vzdelanie. Rozprával sa s ňou o matematike, fyzike, no nikdy sa napríklad nepýtal, či potrebuje nejaké pomôcky do školy. Nepamätala si, že by jej niekedy otec povedal, že ju má rád. Otec ju bol navštíviť aj počas vysokej školy, kde sa stretli aj v spoločnosti jej budúceho manžela. Bol jej na promóciách a pozvali ho aj na oslavu. Otec sa pýšil tým, že promovala s červeným diplomom, no na úhradu oslavy finančne neprispel. Preto ho ani nepozvala na svadbu, iba mu to oznámila. Skutočne prišiel do hotelového baru, kde ho videla prvýkrát veľmi opitého, pričom si predtým otca nikdy nepamätala, že by nejako pil. Zdôraznila, že po svadbe bola otca navštíviť aj so svojím manželom, a to viackrát, no doma bol asi iba raz. Všetky stretnutia boli iba bežnými rozhovormi, ničím konkrétnym. Po narodení syna, sa s otcom už nestýkala. Stretli sa v roku 2011 v meste, kde si ju otec premeral ako iné okoloidúce ženy a vôbec nezaevidoval, že je to ona, čo ju veľmi zarazilo. Od tohto času otca nestretla. Otec stretával jej matku často v Kauflande, no nikdy sa na dcéru nepýtal, bývalú manželku – matku žalobkyne ignoroval. Žalobkyňa uviedla, že ju otec navštevoval v zmysle súdneho rozhodnutia, nikdy s ňou nešiel na výlet ani dovolenku. Nezaujímal sa o jej osobný život. Z detstva si pamätá, že si s otcom vymenila pár listov. Od otca dostala 4 darčeky, dve encyklopédie, tenisovú raketu a kazetový magnetofón.

30. Z vyjadrenia žalovaných v rade 1/ až 7/ vyplynulo, že žalovaní v rade 1/ až 6/ sú netere a synovci poručiteľa a žalovaná v rade 7/ je jeho dlhoročnou (35-ročnou) blízkou priateľkou, pričom z opisu vyplýva, že žili v partnerskom vzťahu. Žalovaní zhodne uviedli, že poručiteľ bol na svoju dcéru – žalobkyňu mimoriadne hrdý, pýšil sa jej úspechmi a šikovnosťou. Na druhej strane bol smutný a sklamaný, že celý vzťah skončil po jej promóciách, nakoľko otca nezavolala ani na svadbu, ani ho neinformovala o tom, že má syna. Žalovaná v rade 7/ poukázala na to, že otec bol na svoju pyšný, no bol ranený jej prístupom. Keď videla ako sa ho dotklo to, že dostal iba svadobné oznámenie bez pozvánky na svadbu, iniciovala to, aby prišiel pozrieť svoju dcéru ako nevestu do hotela Slovakia, kde sa konala svadba. Na podnet žalovanej v rade 7/ sa stretli poručiteľ so svojou dcérou a jej manželom v hotelovom bare. Následne z rozprávania vedela, že dcéra ho bola asi raz po svadbe pozrieť v jeho byte spolu s manželom. Predložila súdu ako listinné dôkazy korešpondenciu otca a dcéry. V závere poznamenala, že poručiteľ mal špecifickú povahu a skutočne veľmi ťažko prejavoval emócie, čo vyjadrila slovami takto: „Bol taký, aký bol. Bolo ťažké s k nemu dostať.“ Okrem toho žalovaná v rade 7/ uviedla, že s poručiteľom boli blízki priatelia viac ako 35 rokov a vzájomne si pomáhali. Bola to práve ona, ktorá sa o neho starala v starobe, zabezpečovala nákupy a podobne. S ohľadom na dlhoročné priateľstvo sa v roku 2009 dohodli, že oba si vzájomne odkážu závetom svoje byty. Žalovaná v rade 7/ svoj byt závetom odkázala poručiteľovi a on závetom a listinou o vydedení zase jej. Tento postup zvolili preto, aby pre prípad smrti jedného z nich, mal ten druhý zaistenú a finančne zabezpečenú starobu. Žalovaná v rade 7/ potvrdila, že poručiteľ o pomoc v starobe či chorobe žalobkyňu nežiadal, pretože tú mu poskytovala ona.

31. Z výsluchu svedkyne – matky žalobkyne a bývalej manželky poručiteľa: N. O., vyplynulo, že po sobáši s poručiteľom zistila, že je tehotná. On však z toho radosť nemal, iba vyjadril názor, že dúfa v syna. Neprejavoval o dcéru záujem ani po návrate z pôrodnice. Keď mala žalobkyňa rok, požiadala svedkyňa o rozvod, čo sa poručiteľa výslovne dotklo. Po rozvode si plnil, čo mu prikazovalo súdne rozhodnutie – platil výživné a realizoval styk s dcérou. O žalobkyňu nemal skutočný záujem, nevzal ju nikdy na výlet, nezaujímal sa ani ako zmaturovala, nedával jej žiadne darčeky. Po dovŕšení 18 rokov žalobkyne sa dozvedeli, že pre ňu otec zriadil sporenie. Žalobkyňa prišla do Žiliny, podpísala papiere a všetky peniaze vzal jej otec. K promóciám nedal žalobkyni ani finančný či iný dar, ani kvety. S poručiteľom sa svedkyňa stretávala pravidelne v Kauflande, no ignoroval ju. Naposledy sa stretli asi rok pred jeho smrťou, kedy bol vyobliekaný, obzeral si všetkých dookola a nijakým spôsobom sa nezaujímal o žalobkyňu, svedkyni sa neprihovoril.

32. Súd konštatuje, že pri vyhodnotení dokazovania vychádzal zo skutočností, že listina o vydedení okrem všeobecných náležitostí nevyhnutných pre platnosť právneho úkonu musí obsahovať niektorý z dôvodov vydedenia uvedených v ako i popísanie skutkového stavu, ktorý konkrétny dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke. Dôvod vydedenia musí objektívne existovať už pri spisovaní listiny o vydedení, inak by pre tento dôvod nebola zákonná opora a išlo by o neplatný právny úkon ( ). V prejednávanej veci poručiteľ v listine o vydedení určil dva dôvody, pre ktoré svoju dcéru – žalobkyňu, ako aj jej potomkov, vydedil, a to podľa a . Prvým dôvodom je neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe (písm. a)), pričom tento prvý dôvod poručiteľ

v listine o vydedení nijako bližšie nešpecifikoval. Skutková podstata tohto dôvodu vydedenia predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Tieto predpoklady sa musia posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť (napr. nemoc, invalidita, pobyt dediča vo väzení) a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t. j. od narodenia potomka. Pod iný závažný prípad možno podradiť napríklad prípady stavu núdze, teda prípady v ktorých sa poručiteľ nečakane ocitol. Sem patrí napríklad nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných potrieb poručiteľa v dôsledku veku, choroby alebo problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc, keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a iné). Trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok o poručiteľa prejavovať mal. Z tohto dôvodu môže poručiteľ platne vydediť svojho potomka len listinou, ktorá bola spísaná počínajúc 1. januárom 1992. Dôvod tohto vydedenia môže pritom spočívať tiež v správaní potomka voči poručiteľovi, ku ktorému došlo v dobe pred 1. januárom 1992, ak trvalo aj po tomto dátume. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti). Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. že vzájomný vzťah medzi dcérou a jej otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že otec sa o dcéru nezaujímal od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

33. Druhým dôvodom vydedenia bolo konštatovanie, že žalobkyňa ako jeho dcéra ani jej potomkovia o poručiteľa neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali (písm. b)). Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), že vydedený trvale neprejavil o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, vyžaduje aj s povinnosť súdu prihliadnuť na to, či je správanie dediča v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa v spoločnosti ustálili. Ak by bol však dôvod vydedenia časovo i vecne konkretizovaný, vydedený potomok je povinný vyvracať dôvodnosť tohto vydedenia.

34. V danom prípade právny úkon vydedenia urobený vo forme notárskej zápisnice obsahoval dôvody vydedenia, ktoré boli prevzaté zo zákonnej úpravy, a to predovšetkým pri prvom dôvode vydedenia, kedy je v listine o vydedení uvedené, že poručiteľovi jeho dcéra ani jej potomkovia neposkytli pomoc v starobe. Súd konštatuje, že dôvod vydedenia, pokiaľ nie je v listine o vydedení konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný, postihuje prejav vôle smerujúci k vydedeniu potomkov sankciou neplatnosti. Táto právna argumentácia sa vzťahuje predovšetkým na prvý dôvod vydedenia. Navyše, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že samotný poručiteľ nijakým spôsobom žalobkyňu – svoju dcéru nekontaktoval a ani nežiadal o pomoc v starobe (prípadne chorobe). Dokonca pri osobnom stretnutí na ulici v roku 2011 svoju dcéru vôbec nespoznal. Druhý zákonný dôvod vydedenia bol v listine o vydedení koncipovaný tak, že poručiteľova dcéra trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať podľa § 469a ods. 1 písm. b/, pričom tento dôvod bol špecifikovaný v tom zmysle, že od roku 1991, t.j. od svadby žalobkyne s ňou nemal žalovaný žiaden kontakt. V prejednávanej veci však poručiteľ konkretizoval, že so svojou dcérou nebol v kontakte od jej svadby v roku 1991 a ani nevie, kde vlastne býva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že po svadbe skutočne žalobkyňa navštívila svojho otca v jeho byte na Vlčincoch minimálne raz. Žalobkyňa tvrdila, že sa o návštevu pokúsila viackrát aj s manželom, no otec pravdepodobne nebol doma. Uvedené

vyplýva aj z čestného prehlásenia bývalého manžela žalobkyne – A. T. C. (č.l. 70). Súd mal zároveň za preukázané, že skutočne ani zo strany poručiteľa – otca žalobkyne nebola vyvinutá žiadna snaha o ďalšie stretnutia či kontakt. Napriek tomu, že občas stretol jej matku, nikdy sa na svoju dcéru nepýtal. Podľa tvrdení žalovanej v rade 7/, pravdepodobne otec očakával iniciatívu od vlastnej dcéry. Tu však súd poznamenáva, že aj samotná žalovaná v rade 7/ ako jeho niekoľkoročná blízka priateľka, uviedla, že mal skutočne ťažkú povahu a verila žalobkyni, že jej otec nevedel prejaviť lásku. V rámci záverečnej reči dokonca výslovne uviedla, že medzi žalobkyňou ako dcérou a jej otcom – poručiteľom skutočne nebola láska. A tá neláska sa prejavuje v celom tom vzťahu, aj vo vzťahu jeho bývalej manželky a vo vzťahu jeho dcéry. Poukázala na to, že obaja (žalobkyňa aj jej otec) boli tvrdohlaví a nechceli zo svojho popustiť. Uviedla tiež, že samotný poručiteľ bol zadupaný, znevážený a ubolená duša, no ona poznala aj jeho pekné stránky. Na základe takto zistených skutočností mal súd za to, že skutočne nemohol vzniknúť vzťah medzi otcom a dcérou tak, ako by mal. Samotný poručiteľ si síce plnil svoje zákonné povinnosti do plnoletosti žalobkyne, no nijakým spôsobom si s ňou nevytvoril hlbší vzťah. Naopak, z korešpondencie predloženej žalovanou v rade 7/ síce vyplýva, že otec pravdepodobne zo sentimentu si ukladal listy a pohľadnice od svojej dcéry, no vzťah s dcérou nebudoval. Z tejto korešpondencie vyplýva skôr snaha dcéry – žalobkyne o vzťah s vlastným otcom, ešte v čase detstva a dospievania. Súd poznamenáva, že posúdenie vzťahov žalobkyne a jej nebohého otca bol komplikovaný tak, ako bol komplikovaný ich vzťah. Napriek tomu súd dospel k záveru, že nemožno „trestať“ žalobkyňu ako dieťa (bez ohľadu na jej aktuálny vek), že sa nevytvoril adekvátny vzťah otca a dcéry. Súd mal za to, že žalobkyňa bola celý život ovplyvnená svojou matkou, ktorá ju vychovala a ktorá jej venovala aj rodičovskú lásku. Cez jej optiku vnímala aj zlyhania otca (ako manžela svojej matky pre jeho mimomanželské vzťahy ale aj ako otca, ktorý dal prednosť mimomanželským vzťahom pred vlastnou rodinou). Napriek tomu, v čase dospievania mala snahu nadviazať s otcom hlbší vzťah, no bez primeranej snahy oboch strán to možné nebolo. Práve aj z vyjadrenia tretej osoby – žalovanej v rade 7/ súd ustálil, že skutočný vzťah medzi otcom a dcérou nikdy nevznikol a láska medzi nimi nebola. Avšak tento stav vznikol zlyhaním otca, nie dcéry – žalobkyne. Teda možno v zmysle rozhodovacej praxe súdov dospieť k záveru, že nezáujem zo strany dcéry bol vyvolaný práve správaním otca.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia určené poručiteľom – otcom žalobkyne v Listine o vydedení a závete zo dňa 13.08.2009 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Dany Tabačkovej, toho času sídlom Jána Milca 14, 010 01 Žilina, formou notárskej zápisnice sp. zn. N 115/2009, Nz 27275/2009, NCRIs 27706/2009 nie sú dané. Svoj právny záver súd opiera aj o ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie a poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že: „Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod. Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v , nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.“ S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa ako potomok poručiteľa nezavinila neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, a tak dôvody na vydedenie nie sú dané. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. , v zmysle ktorého potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj

na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený , t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.

36. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Súd tak s poukazom na cit. ust. aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci sa súd odchýlil od uplatnenia zásady úspechu v konaní. Súd má za to, že predmet (neplatnosť dôvodov vydedenia) ako aj okolností prejednávanej veci predstavujú základ pre uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. odklon od zásady úspechu v konaní. Súd má za to, že uvedené konanie a jeho potreba neboli zapríčinené žiadnou zo strán sporu, ale vznikli ako dôsledok vôle poručiteľa, a tak sa žalobkyňa legitímne bránila podaním žaloby. Napriek jej úspechu v konaní má súd za to, že nemožno spravodlivo požadovať od žalovaných v rade 1/ až 7/, aby ako neúspešná strana sporu hradili žalobkyni trovy konania, pretože tí svojím pričinením nezavinili potrebu súdneho prieskumu poslednej vôle poručiteľa. S ohľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.