Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-15-2021.pdf
PDF · 191.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu KOREX networks, s.r.o., so sídlom Fučíkova 371, Giraltovce, IČO: 36 683 710, právne zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: 100336707/2018 zo dňa 09. februára 2018, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Náhradu trov kasačného konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím 100336707/2018 zo dňa 09.02.2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102132700/2017 zo dňa 09.10.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5 300 eur na dani z pridanej hodnoty za apríl 2014, potvrdil.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na rozsiahle odvolacie námietky žalobcu, popísal priebeh administratívneho konania, zosumarizoval skutkové zistenia správcu dane, stotožnil sa s ich právnym hodnotením, najmä citoval ustanovenia § 69 ods. 5, § 2 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9 ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 ods. 1, § 69 ods. 1, ods. 5 zákona o DPH, § 2 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 1, § 5 ods. 3 písm. b), § 5 ods. 6 zákona číslo 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov“), § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 44 ods. 1, § 63 ods. 2, ods. 5, § 64 ods. 1, ods. 2, § 74 ods. 4 Daňového poriadku.
3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobcu týkajúcich sa dodania inštalačných prác v súvislosti s projektom Digitalizácie obcí Lietava a okolie konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by
správca dane akýmkoľvek spôsobom, v ktorejkoľvek fáze dokazovania počas daňovej kontroly alebo vo vyrubovacom konaní spochybnil nastavenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu. Zároveň žiadnym spôsobom nespochybnil a nepoprel zmluvné vzťahy a zmluvnú voľnosť subjektov ako takú. Správca dane vyslovil svoj záver na základe hodnotenia zisteného skutkového stavu v zmysle zákona o DPH, t. j. bol povinný posúdiť splnenie podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 až 51 zákona o DPH. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že ide o plnenia bez ekonomického opodstatnenia. Konštatoval, že v procese dokazovania správca dane nespochybňuje, že čiastkové práce na projekte boli uskutočnené, ale dodanie týchto prác zo strany objednávateľa nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH. Dodávateľovi - objednávateľovi diela nevznikla daňová povinnosť aj ich vykonanie v zmysle § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH.
4. K námietke žalobcu, že v dôsledku zvoleného nastavenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch štátneho rozpočtu, keďže DPH bola z realizovaných dodavok na oboch stupňoch odvedená, žalovaný uvádza, že ustanovenie § 49 zákona o DPH zakotvuje všeobecný princíp, ktorý však ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vymedzuje formálnu stránku uplatnenia odpočítania dane, t. j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane.
5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prístup naznačený správcom dane, keď mu odpočítanie dane neuznal, no na druhej strane ponechal povinnosť zaplatiť daň z výstupných plnení, je v rozpore so zásadou neutrality DPH, ktorá je jednou zo základných zásad spoločného systému DPH v Európskej únii. V zmysle daňového poriadku ako aj zákona o DPH, má daňový subjekt právo vyhotoviť opravné faktúry, príp. dobropisy/storná faktúr a prostredníctvom podania dodatočných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty ako aj dodatočných kontrolných výkazov, nesprávnu aplikáciu - porušenia ustanovení zákona o DPH odstrániť.
6. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca i dodávateľ vyhodnotili dodanie inštalačných prác v súlade s ustanoveniami zákona o DPH upravujúcimi dodanie služby a ich interpretáciu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie s poukazom na rozsudok SD EIJ v spore C-16/93 R.J. Tolsma v Inspecteur der Omzethelasting Lceuwcrdcn, žalovaný konštatoval, že z rozsudku vyplýva, že dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom služby a príjemcom služby právny vzťah a existuje právna väzba medzi úhradou a poskytnutou službou, avšak v danom prípade absentuje právny, bezprostredný a priamy vzťah medzi samotnou dodávkou - medzi poskytnutým a prijatým plnením, pretože práce si objednávateľ vykonal sám pre seba, svojimi zamestnancami, nie pre žalobcu.
7. K námietkam žalobcu týkajúcich sa dočasného pridelenia zamestnancov žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 09.09.2016 (Zápisnica č. 103871600/2016) pri ústnom pojednávaní uviedol, že v súvislosti s projektom digitalizácie obce Lietava a okolie primáme využil voľné kapacity pracovníkov a prostriedkov odberateľa A. B. C.. t.j. práce na tomto projekte vykonávali prevažne pracovníci odberateľa A. B. C. s použitím pracovných prostriedkov tohto odberateľa. Za vykonané práce boli pre žalobcu vystavené faktúry A. B. C. v postavení dodávateľa. Žalobca nemal uzatvorenú zmluvu s objednávateľom na prenájom pracovnej sily.
8. K námietkam žalobcu týkajúcich sa zhotovenia diela „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela v Miloviciach Česká republika (ďalej len projekt VTP Milovice) žalovaný poukázal na predložený spisový materiál ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalobca realizoval stavbu s názvom „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela” na základe Zmluvy o dielo. Stavba bola realizovaná v Českej republike, v dôsledku čoho sa žalobca registroval k dani z pridanej hodnoty v Českej republike odo dňa 05.09.2013. Práce a služby na stavbe „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela” na projekte VTP Milovice vykonával pre žalobcu subdodávateľský aj dodávateľ A. B. C..
9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané kompetentným orgánom štátnej správy v oblasti daní, žalovaný poukázal na § 6 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého je na správu daní vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Podľa § 2 ods. 3 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Z dôvodu, že pobočka daňového úradu je ako útvar správcu dane dislokovaný z hľadiska územného členenia do mesta Bardejov, organizačne patrí pod Daňový úrad Prešov. Keďže pobočka daňového úradu je zriadená za účelom zabezpečenia výkonu činnosti daňového úradu, v nadväznosti na § 6 Daňového poriadku, nie je možné považovať pobočku daňového úradu za vecne nepríslušnú. Napadnuté rozhodnutie je podpísané povereným zamestnancom správcu dane, ktorým je daňový úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačkom úradnej pečiatky Daňového úradu Prešov.
10. Žalovaný v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane rešpektoval základne zásady správy dani, a jeho postup pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti so spornými faktúrami, ktoré by právne relevantným spôsobom vyvrátili pochybnosti správcu dane, že poskytnuté služby uvedené na sporných faktúrach boli skutočne dodané tak, ako to deklaruje žalobca.
11. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 za účelom posudzovania opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňová kontrola bola začatá dňom uvedeným v Oznámení o daňovej kontrole dňa 31.05.2016 (č. 103021330/2016 zo dňa 27.04.2016). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100583558/2017 zo dňa 07.04.2017, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100584020/2017 zo dňa 07.04.2017 doručený žalobcovi dňa 12.04.2017. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril elektronickými prostriedkami pod evidenčnom číslom 6/06262524/2017.
12. Dňa 09.06.2017 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 1011290734/2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k predmetnému Protokolu. Dňa 20.07.2017 žalobca podal elektronickými prostriedkami pod evidenčným číslom 6/09030799/2017 vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101290734/2017 zo dňa 09.06 2017. Dňa 29.09.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok predložených žalobcom v písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2017 o čom sa spísala Zápisnica č. 102069187/2017 zo dňa 29.09.2017.
13. Správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených daňovým subjektom B. A. B. C., D. XXX/XX, XXX XX E., B. XXX XXXXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH F. za dodanie inštalačných prác Optika - pilotný projekt Lietava a okolie dediny na základe faktúry 2140000011, zo dňa 13.05.2014, základ dane 7.500,- eur, DPH (20 %) 1.500,- eur a faktúry číslo 214000009, zo dňa 13.05.2014, základ dane 7.500,- eur, DPH (20 %) 1.500,- eur. Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že v súvislosti s projektom digitalizácie obce Lietava žalobca vybudoval prístupovú optickú sieť v pilotných obciach Lietava a okolie pre telekomunikačného operátora
- poskytovateľa služieb internetu (odberateľa) B. A. B. C., B. XXX XXXXX. Medzi subjektmi B. A. B. C. a žalobcom boli realizované dodávateľsko-odberateľské vzťahy fakturáciou podľa Obchodného zákonníka. Čiastkové práce na digitalizácii obce Lietava a okolie vykonali pre odberateľa, poskytovateľa služieb internetu B. A. B. C., B. XXX XXXXX zamestnanci toho istého subjektu (daňového subjektu B. A. B. C., B. XXX XXXXX).
14. Správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z DPH aj z faktúry vystavenej daňovým subjektom B. A. B. C. za práce vykonané na projekte VTP Milovice ( koordinačná činnosť - príprava územia pre zriadenie stanoviska VTP Milovce ) v zmysle faktúry číslo 2140000010, zo dňa 13.05.2014, základ dane 11.750,- eur, DPH (20 %) 2.350,- eur. Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že žalobca realizoval stavbu s názvom „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ uzatvorenej medzi objednávateľom VTP AT Milovce, o. p. s. Brno IČO 29200873 a zhotoviteľom združením VTP Milovce Prominecon CZ KOREX networks. Stavba bola
realizovaná na území Českej republiky. Žalobca je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v Českej republike odo dňa 05.09.2013 a má pridelené B. G.: H.. Žalobca vstúpil do združenia s českým partnerom PROMINECON CZ a. s. z dôvodu vypracovania a predloženia spoločnej ponuky pre verejnú zákazku na dielo Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela a realizáciu tohto diela. Práce a služby na stavbe výstavby vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela na projekte VTP Milovce vykonával pre žalobcu subdodávateľsky aj daňový subjekt B. A. B. C.. Za vykonané práce a služby na projekte VTP Milovce daňový subjekt B. A. B. C. vystavil pre odberateľa - žalobcu faktúry s DPH. Práce a služby poskytnuté daňovým subjektom B. A. B. C. boli vykonané v súvislosti s realizáciou konkrétneho projektu na území Českej republiky v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013.
15. Žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH v znení neskorších predpisov v riadku 03 v sume 28 416,67 eura a v riadku 04 vo výške 5 683,33 eura. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil pre daňový subjekt B. A. B. C. faktúry č. VF014000020, zo dňa 13.05.2014, s dodaním 30.04.2014, znejúcej na sumu 19 700 eur; faktúra VF014000021, zo dňa 13.05.2014, s dodaním dňa 30.04.2014, znejúcej na sumu 13 800 eur. Následne správca dane vydal dňa 09.10.2017 rozhodnutie č. 102132700/2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 350 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa B. A. B. C., ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Taktiež daňová povinnosť nevznikla ani podľa § 19 ods. 6 zákona o DPH v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby platí že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podaním zo dňa 15. 11. 2017 odvolal proti predmetnému rozhodnutiu.
II.
Žalobné dôvody
16. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnou žalobou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 psím. b), c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP").
17. Argumentoval tým, že závery žalovaného ako aj Daňového úradu Prešov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a to v dôsledku nesprávneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a daňovým subjektom A. B. C., pretože medzi uvedenými subjektmi došlo k transakčnému vzťahu medzi dvoma odlišnými subjektmi s právnou subjektivitou, preto pojmové znaky zdaniteľného dodania boli naplnené.
18. Dôvodil ďalej tým, že subdodávky týkajúce sa vecne rozdielnych plnení, realizované daňovým subjektom A. B. C., ktorý je zároveň aj objednávateľom diela sú právne prípustné a ekonomicky opodstatnené. Poukázal na skutočnosť, že optická sieť je z konštrukčno-technického hľadiska špecifické dielo, ktoré môže zhotoviť len subjekt disponujúci špeciálnymi oprávneniami. A. B. C. ako telekomunikačný operátor nemohol zhotoviť sám predmetné dielo, pretože nemal špeciálne oprávnenia umožňujúce mu zhotovovať technické zariadenia tohto druhu. Oprávnenie bolo nevyhnutné z dôvodu, že optická sieť bola umiestňovaná na podperné body spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., pričom práve subjekt A. B. C. mal nájomnú zmluvu s predmetnou spoločnosťou k podperným bodom, avšak nemal oprávnenie na vykonávanie prác v blízkosti elektrického vedenia podľa požiadaviek uvedených v nájomnej zmluve, a ktorým disponoval práve žalobca. Žalobca si od podnikateľa A. B. C. obstaral služby využiteľné na čiastkové práce generického charakteru pri výstavbe siete, pretože tento mal k dispozícií zamestnancov. Žalobca však zabezpečil samotný koncept, postup, materiál, zariadenia ako aj inžiniering architektúry a výstavby optickej siete, teda služby odlišné od služieb poskytnutých žalobcovi subjektom
A. B. C.. Úlohou žalobcu bolo zhotoviť a garantovať zhotovenie optickej siete podľa technických noriem a zmluvných záväzkov, teda žalobca bol nositeľom záruky za celé dielo.
19. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C16/93 R.J.Rolsma v Inspecteur der Omzetbelasting Leeuwerden, podľa ktorého dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom služby právny vzťah a existuje právna väzba medzi úhradou a poskytnutou službou. V danom prípade právny vzťah medzi subjektmi existoval, pretože sa nejednalo o jeden subjekt, ktorý by vykonával činnosť sám pre seba a právna väzba spočívala v protihodnote a úhrade žalobcu za služby subjektu A. B. C.. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zmluva medzi ním a daňovým subjektom A. B. C. má dôvod ako právny, tak aj ekonomický, a že zúčastnené subjekty pri nastavení dodávok postupovali v súlade s právnym poriadkom. Žalovaný ani správca dane nemajú oprávnenie zasahovať do vzťahu týchto subjektov a usmerňovať ho. Žalobca poukázal na ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kauzou záväzku je bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok vznikol. Uviedol, že z hľadiska kauzy sú všetky záväzky kauzálne, keďže bez ekonomického účelu by vzniknutý záväzkový vzťah nemal žiadny zmysel. V danom prípade kauzou záväzku bolo dodanie personálneho substrátu za účelom následného vybudovania predmetnej optickej siete. Ani žalovaný a ani správca dane nepopreli, že k samotnému dodaniu služby došlo, avšak spochybňujú existenciu kauzy a titulu, čo je podľa názoru žalobcu z právneho hľadiska absurdné. Zároveň žalobca namietal, že v zmysle rozhodnutia žalovaného v prípade, ak by využil na prácu zamestnancov daňového subjektu A. B. C. formou dočasného pridelenia zamestnancov podľa Zákonníka práce, vzniklo by právo na odpočítanie dane, avšak v prípade využitia modelu spolupráce, ktorý si zvolil žalobca, a to objednávkou služieb, túto možnosť nemá.
20. Uvedené považoval za arbitrárne rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane týkajúce sa predmetnej otázky. Nepreskúmateľnosť záverov žalovaného a správcu dane žalobca videl aj v tom, že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje závery a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu čo sa týka právneho, ekonomického a technického nastavenia dodávateľského vzťahu medzi subjektmi. Poukázal na skutočnosť, že predmetom plnení dodávateľa A. B. C. pre žalobcu a plnenia žalobcu pre objednávateľa A. B. C., boli vecne odlišné.
21. Čo sa týka prác vykonaných v súvislosti s projektom Vedecko-technického parku Milovice žalobca poukázal, že služby poskytnuté daňovým subjektom A. B. C. boli najmä administratívneho charakteru, netýkali sa služieb spojených s nehnuteľnosťou. Predmetom fakturácie boli inžinierske služby - analýza projektu, nákladová stratégia a logistika VTP Milovice. Zo špecifikácie k faktúre vyplýva, že predmetom dodania boli najmä plnenia spočívajúce v inžinierskom dizajne a poradenskej činnosti. Samotná nehnuteľnosť nebola ani podstatným, ani relevantným prvkom. Namietal, že správca dane ako aj žalovaný postupovali formalistickým prístupom v dôsledku čoho vyhodnotili skutkový stav bez skúmania obsahu služieb a neprimerane zjednodušili posúdenie plnení len preto, že na faktúrach bolo označenie "VTP Milovice".
22. Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane nevzali do úvahy skutočnú podstatu plnení vykonaných subjektom A. B. C.. Posúdenie služieb poskytnutých zo strany subjektu A. B. C. bolo v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, a zároveň v súlade s úmyslom zákonodarcu a účelom pravidiel pre určenie miesta dodania služieb na účely DPH. Mal za to, že medzi poskytnutím služieb zo strany A. B. C. a nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na území Českej republiky neexistuje žiadna priama súvislosť, ktorá by oprávňovala žalovaného a správcu dane aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH.
23. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie nebolo vydané kompetentným orgánom štátnej správy v oblasti daní, nakoľko mal za to, že pobočka daňového úradu nedisponuje právomocou vydávať rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Tiež namietal, že správca dane porušil jeho práva, keď sa odmietol vysporiadať s vyjadrením žalobcu k protokolu a s jeho vyjadrením k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 09.06.2017, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie, čím sa nezaoberal ani žalovaný vo svojom rozhodnutí
III.
Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.07.2018, kde sa vyjadril ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. Vyjadril sa k dôvodom vyrubenia rozdielu dane a uviedol, že námietky žalobcu uvedené v dôvodoch žaloby sú obdobné ako námietky uvedené v odvolaní, preto odkazuje na odôvodnenie žalovaného rozhodnutia, prípadne aj rozhodnutie správcu dane, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom opisuje popis skutkového stavu, aplikovateľné právne normy a úvahy, ktoré žalovaného a správcu dane viedli k právnemu posúdeniu veci.
25. Správca dane, ani žalovaný nespochybňujú nastavenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov, zároveň nepopierajú a nespochybňujú zmluvné vzťahy a zmluvnú voľnosť subjektov. Avšak na základe uzatvorených dodávateľsko-odberateľských vzťahov posudzujú ich daňový dopad, t. j. či došlo k dodaniu tovaru a služieb, či z takéhoto dodania vznikla daňová povinnosť a či dodávateľ a odberateľ postupovali v medziach zákona o DPH. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol ignorovaný právny a ekonomický dôvod uzavretia predmetnej zmluvy a nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že je možné z hľadiska právneho titulu uvedenej inominátnej zmluvy konštatovať, že ním je dodanie personálneho substrátu za účelom následného vybudovania predmetnej optickej siete žalobcom ako zhotoviteľom pre fyzickú osobu A. B. C. ako objednávateľa. V zmluve č. NT2-0510-001 zo dňa 05.05.2010, ako aj v Zápise z rokovania k výkladu tejto zmluvy, je A. B. C. dodávateľom a KOREX networks, s.r.o. odberateľom, avšak pri inštalačných prácach optika - pilotný projekt Lietava a okolie dediny je dodávateľom - zhotoviteľom KOREX networks, s.r.o. a odberateľom - objednávateľom A. B. C.. V danom preverovanom prípade boli zmluvné strany v opačných pozíciách ako pri uzatvorení zmluvy a pri rokovaní k jej výkladu. Je teda zrejmé, že žalobca - dodávateľ mal pre objednávateľa - odberateľa, v nadväznosti práve na zmluvu, na ktorú a ku ktorej výkladu sa odvoláva, vybudovať optickú sieť a reálne prideliť svoje zdroje pri realizácii projektu. Žalovanému z predloženej zmluvy a jej výkladu nevyplýva dodanie personálneho substrátu odberateľa dodávateľovi, tak ako konštatuje žalobca.
26. Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na námietku týkajúcu sa tvrdenia, že dočasné pridelenie nemá oporu v zákone o DPH, s tým, že s takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť a na podporu svojho tvrdenia bližšie špecifikoval pojem dočasné pridelenie zamestnancov a odkaz na súvisiace ustanovenia zákona o DPH. Poukazal na to, že vzhľadom k predloženej zmluve a jej výkladu (Zmluva číslo NT2-0510-001 o dočasnej spolupráci majetkovo prepojených subjektov zo dňa 05.05.2010, Zápis z rokovania k výkladu tejto zmluvy) správca dane dočasné pridelenie zamestnancov uviedol príkladmo, ako jednu z možností nastavenia spolupráce medzi subjektmi, ktorú mohol žalobca využiť pri budovaní optickej siete. Správca dane nevyslovil záver, že len pri dočasnom pridelení zamestnancov by právo na odpočítanie dane uznal a pri inom modeli spolupráce nie. Takýto záver nevyslovil ani žalovaný. Neposudzovalo sa právo na odpočítanie dane v nadväznosti na podmienky nastavenia modelu spolupráce medzi subjektmi, ale posudzovalo sa právo na odpočítanie dane podľa skutkovej situácie u žalobcu, na základe ním predložených dôkazov a jeho vyjadrení.
27. Žalobca predložením Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013 deklaroval, že dielo - stavba s názvom „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ bude, resp. bola realizovaná v Českej republike. V zmysle vyjadrení žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, činnosti dodávateľa spočívali najmä v čiastkových prácach na projekte VTP Milovice. Svojimi vyjadreniami, ktoré sú uvedené v Zápisnici č. 103871600/2016 zo dňa 09.09.2016 žalobca priradil činnosti dodávateľa k realizácii projektu VTP Milovice v Českej republike, čo deklarujú nakoniec aj vystavené dodávateľské faktúry. Žalobca dňa 23.09.2016 doručil elektronickými prostriedkami pod ev. č. 6/11078229/2016 podanie, v ktorom popísal činnosti, ktoré v roku 2014 pre neho vykonával dodávateľ subjekt A. B. C. v súvislosti s projektom VTP Milovice nasledovne: „Rozsiahlosť projektu ako aj náročnosť a cena, ktorá bola potrebná pre dosiahnutie úspešného odovzdania zákazky do užívania za časť daňového subjektu bolo nutné zabezpečovať neustálu komunikáciu s dodávateľmi, od pracovných jednaní, cez výmeny informácií vhodnosti materiálov k štandardu stavby ako aj termíny dodávok jednotlivých materiálov.“
28. Činnosti subjektu A. B. C. sa vzťahovali na stavbu umiestnenú na konkrétnom pozemku; jeho činnosti sa týkali technologického riešenia aerodynamického tunela, pretože Zmluva o dielo zo dňa 05.09.2013, bola uzatvorená na zhotovenie stavby: „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“. Preto aj tvrdenie žalobcu, že predmetné činnosti, ktoré subjekt A.
B. C. vykonal, mohol v zásade vykonať aj bez vedomosti o tom, kde sa projekt s označením VTP Milovice bude geograficky realizovať, je k danému prípadu zavádzajúce, pretože nehnuteľnosť pri predmetných činnostiach bola podstatným a relevantným prvkom.
29. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že rozhodnutie je podpísané vedúcim oddelenia daňovej kontroly povereným na zastupovanie riaditeľky odboru kontroly a analýz, vydané Daňovým úradom Prešov, pobočka Bardejov, t.j. v zmysle konkrétnych vyššie uvedených ustanovení organizačného poriadku, organizačnej štruktúry a podpisového poriadku. Je potrebné uviesť, že žalovaný ako aj správca dane priamo vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva v zmysle zákona o DPH. Nastavenie napr. dodávateľsko-odberateľských vzťahov, konštrukčno-technické hľadisko, oprávnenia a procesné nastavenie výstavby, a iné argumenty a námietky, ktoré žalobca uvádza a uvádzal v odvolaní, sú pre uznanie práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH irelevantné. Žalovaný ako aj správca dane zrozumiteľne odôvodnili skutočnosti dôležité pre meritum veci - právo na odpočítanie dane, pričom k ostatným námietkam, ktoré sa netýkali práva na odpočítanie dane (napr. dodávateľsko-odberateľských vzťahov, konštrukčno-technické hľadisko, oprávnenia a procesné nastavenie výstavby, ...) sa vyjadrili v tom zmysle, že sú pre posúdenie vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH nepodstatné.
30. K námietke žalobcu, že skutkový stav nebol zistený dostatočne a odôvodnenie žalovaného je strohé, bez bližšieho odôvodnenia vo vzťahu k námietkam žalobcu, poukazujúc na dodávateľsko-odberateľské vzťahy, Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, a iné, pričom zo spisu vyplýva, že práce pri realizácii projektu Digitalizácia obcí Lietava a okolie, boli vykonávané zamestnancami odberateľa A. B. C., t. j. na vlastnom projekte Digitalizácie obcí Lietava a okolie realizoval časť výkonov (prác) sám odberateľ A. B. C. vlastnými zamestnancami a vlastnými pracovnými prostriedkami a teda nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela, tj. odberateľom A. B. C., ako aj skutočnosť, že stavba s názvom „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ je realizovaná na území Českej republiky, preto miesto dodania služieb vzťahujúcich sa na túto nehnuteľnosť (stavbu) je Česká republika, žalovaný uvádza, že táto námietka je vo vzťahu k meritu veci nepodstatná.
31. Nie je pre skutkové posúdenie podstatným, akými oprávneniami žalobca disponuje, ako si nastavil dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ako mal uzatvorené zmluvy, a pod., ale v danom prípade sú pre posúdenie veci rozhodujúcimi skutočnosťami pri projekte Digitalizácia obcí Lietava a okolie, že nedošlo k naplneniu predmetu dane v zmysle § 2 a § 9 zákona o DPH a teda nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela, tj. odberateľom A. B. C., a pri realizácii projektu výstavba Vedecko-technického parku Milovice (VTP Milovice), že poskytnuté služby, ktoré fakturoval dodávateľ A. B. C., Giraltovce pre žalobcu v roku 2014 v súvislosti s projektom VTP Milovice úzko súvisia so stavbou „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013. Z uvedeného dôvodu žalovaný námietky žalobcu vyhodnotil ako nesúvisiace s meritom veci.
32. Žalovaný dospel k záveru o tom, že v prípade žalobcu nebola splnená zákonná podmienka práva na odpočítanie dane, teda, že k naplneniu predmetu dane v zmysle § 2 a § 9 zákona o DPH v prípade projektu Digitalizácie obcí Lietava a okolie nedošlo; ako aj, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri realizácii projektu výstavba vedecko-technického parku Milovice (VTP Milovice). Tento svoj záver aj dostatočne odôvodnil, keď uviedol, že fakturácia za vykonané práce A. B. C. (v pozícii dodávateľa) pre žalobcu je bez ekonomickej opodstatnenosti, tzn., že ide o transakcie, ktorým chýba hospodársky dôvod, ktorý je súčasťou zásady skúmania ekonomickej podstaty, teda skutočného obsahu daňovej transakcie, na ktorej je daňové právo založené, t.j. išlo len o fakturačné dodanie, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a nevzniklo ani právo na odpočítanie dane; a stavba s názvom „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ je realizovaná na území Českej republiky, preto miesto dodania služieb vzťahujúcich sa na túto nehnuteľnosť (stavbu) je Česká republika a na takéto dodávky je potrebné aplikovať zákon o DPH platný v Českej republike.
IV.
Replika žalobcu
33. Žalobca v replike zo dňa 31.07.2018 vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k nastaveniu modelu spolupráce medzi žalobcom a subjektom A. B. C. a dodaniu inštalačných prác pri realizácií projektu Optika. Žalobca poukázal na rozhodnutie správcu dane, v zmysle ktorého, ak by medzi žalobcom a subjektom A. B. C. došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov prípadne prenájmu zamestnancov, žalobca by mal právo na odpočítanie dane, avšak v prípade vzťahu ako bol nastavený medzi uvedenými osobami takéto právo podľa správcu dane a žalovaného nevzniklo. Vo vzťahu k projektu MILOVICE žalobca uviedol, že žalobca sa registroval za platiteľa dane z pridanej hodnoty v Českej republike a výstupné plnenia vo vzťahu k českému odberateľovi boli fakturované pod českým IČ DPH, z toho dôvodu boli výstupné plnenia deklarované vo výkazoch DPH v Českej republike. Keďže žaloba neuskutočňoval dodanie do Českej republiky v postavení slovenského platiteľa dane pod slovenským IČ DPH, nebol povinný podávať súhrnný výkaz k DPH v Slovenskej republike. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/12/2016 zo dňa 18.7.2017,v zmysle ktorého, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený konkrétnejšie žiaden iný dokument a žalovaný sa neodvoláva na konkrétne ustanovenia organizačného poriadku, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonu, resp. požiadavkám, ktoré kladie zákon na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného ani rozhodnutie žalovaného nepovažoval žalobca za dostatočne odôvodnené. Žalobca opätovne zdôraznil, že práve to akými oprávneniami žalobca disponuje, ako si nastavil odberateľsko-dodávateľské vzťahy a ako mal uzatvorené zmluvy je kľúčové pre skutkové posúdenie danej veci, t.j. toho, či došlo k vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.
V.
Vyjadrenie žalovaného v duplike
34. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 04.09.2018, v ktorom zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
35. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
38. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
39. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, Predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
40. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
41. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
42. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby...
43. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
44. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
48. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
50. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
51. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.06.2019, upovedomením zo dňa 30.05.2019 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 31.05.2019. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 31.05.2019 (§ 137 ods. 4 SSP). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 20.06.2019.
52. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
53. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. 100336707/2018 zo dňa 09.02.2018, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102132700/2017 zo dňa 09.10.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5 300 eur na dani z pridanej hodnoty za apríl 2014. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.
54. Z uvedeného je zrejmé, že ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení SSP. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP.
55. Žalobca napáda tú skutočnosť, že správca dane ani žalovaný náležitým spôsobom nezistili a nevyhodnotili všetky relevantné skutočnosti, potrebné pre správne a riadne posúdenie skutkového stavu veci ako aj to, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané orgánom, ktorý nemá právomoc na rozhodnutie vo veci.
56. Voči predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 5S/40/2018-280 zo dňa 19.06.2019 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorej NS SR vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie rozsudkom sp. zn.: 1Sžfk/68/2019 dňa 8. decembra 2020.
57. V zrušujúcom rozsudku vyslovil kasačný súd právny názor a argumentoval tým, že kasačný súd preskúmaním administratívneho spisu dospel k záveru, že ide o skutkovo a právne obdobnú vec, ako bola riešená v rozsudkoch Najvyššieho súdu zo dňa 18.06.2019 sp. zn. 6Sžfk/69/2019 (preverované zdaňovacie obdobie júl 2014) a rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 3Sžfk/48/2019 (preverované zdaňovacie obdobie november 2014) a ktorými kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti sťažovateľa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky proti žalobcovi KOREX networks, s.r.o. Vzhľadom na to, že tieto rozhodnutia tvoria prejudikatúru v danej veci a kasačný súd nezistil dôvod, aby sa od ich záverov odchýlil, postupoval v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p.
58. Podľa kasačného súdu je kasačná sťažnosť dôvodná a krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Kasačný súd v celom rozsahu odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 18.06.2019 sp. zn. 6Sžfk/69/2019, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec: „58. Kasačný súd sa stotožnil s názorom, že povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatňoval odpočet DPH a uplatnenie dane na výstupe, bolo preukázať, že predmetné služby - plnenie, dodal dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatnil odpočet, resp. daň na výstupe. V prejednávanej veci tieto skutkové zistenia preukázané neboli. Kasačný súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, nie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia spoľahlivo preukázať. Ak tak neučiní, čo bol aj prípad žalobcu, keď predložil len faktúry, k tomu súvisiace dokumenty, avšak nepreukázal, že reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia bolo realizované subjektom uvedeným na faktúre, nemôže byť nárok na odpočet DPH a uplatnenie dane na výstupe uznaný ako oprávnený. 59. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane vykonávať dokazovania dovtedy, kým sa bez akýchkoľvek pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností, pretože vyrubovacie konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úlohe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery, vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkaze vyplývajúceho zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností a dokladov, v súlade s uvedeným, podľa názoru kasačného súdu, žalovaný a prvostupňový správny orgán postupoval. Zo skutkovými zisteniami daňových orgánov a ich právnym posúdením zo strany kasačného súdu, ktorí neuznali pri posudzovaných faktúrach žalobcovi nárok na odpočet DPH a uplatnenie dane na výstupe, považoval kasačný súd za správny, keď žalobca bol v daňovom konaní ako aj v súdnom prieskume oprávnený preukázať iné ekonomické alebo právne vysvetlenie, deklarovaného uplatnenia odpočtu DPH a dane na výstupe, než číre dosiahnutie daňovej výhody. Podľa názoru kasačného súdu, skutočnosti uvádzané žalobcom v daňovom konaní ako aj v správnom konaní nepreukázali, že žalobca, v prípade posudzovaných faktúr, splnil všetky kumulatívne podmienky pre priznanie odpočtu DPH a uplatnenie dane na výstupe, ktorým z jednou z týchto kumulatívnych podmienok je, že práce, služby, plnenia, ktoré boli predmetom hodnotenia daňových orgánov počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, boli reálne vykonané subjektom, ktorý v posudzovaných faktúrach deklaruje realizáciu účtovaného plnenia, prác, čo z vykonaného dokazovania preukázané jednoznačne nebolo. V dôsledku toho žalobca nesplnil jednu zo zákonných kumulatívnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH a dane na výstupe v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH. Tieto jednoznačné skutkové zistenia daňových orgánov a právne závery nie sú spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobcu o čiastkovom plnení, hospodárske, technické a iné dôvody, ktorými žalobca vysvetľoval svoj postup a nárok na uplatnenie odpočtu dane a dane na výstupe, ktoré podrobne špecifikoval v podanom odvolaní proti prvostupňového správnemu rozhodnutiu ako aj v obsahu podanej správnej žaloby, keď skutkové a právne tvrdenia žalobcu v daňovom konaní ako aj v súdnom prieskume neboli spôsobilé vyvrátiť závery správnych orgánov, že práce, plnenia, služby na posudzovaných faktúrach, nevykonala osoba, ktorá je uvedená na posudzovaných faktúrach ako dodávateľ fakturovaného plnenia. 60. Kasačný súd konštatuje, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého obsah premietol do obsahu rozhodnutí žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, so závermi sa kasačný súd stotožňuje. Deklarované plnenie síce reálne bolo uskutočnené, avšak nie subjektom označeným ako dodávateľom - poskytovateľom služby na uvedenej faktúre. Kasačný súd poukazuje aj na personálne prepojenie žalobcu a subjektu, ktorý bol obchodným partnerom žalobcu (konateľa žalobcu a živnostníka Peter Imre). 61. Dôvodom pre postup daňových orgánov, neuznanie odpočtu DPH a vyrubenie rozdielu dane, týkajúce sa faktúr, vzťahujúcich sa na projekt Lietava, bola skutočnosť, že k fakturovanému plneniu nedošlo osobou uvedenou na faktúrach. Záver žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vyjadrený v dôvodoch rozhodnutia je, podľa kasačného súdu, určitý, stručný, jasný a preukazuje, že nemohlo, v prípade faktúr dodávateľa A. B. C., v zdaňovacom období júl 2014, dôjsť k dodaniu tovaru, služby osobou uvedenou na faktúre, čím nemohla vzniknúť daňová povinnosť s poukazom na § 2, § 9 a § 19 zákona o DPH a v dôsledku toho ani nárok žalobcu na odpočet DPH z týchto faktúr (faktúry č. 2140000018, č. 2140000020), čo je nosným argumentom na rozdiel od názoru správneho súdu /bod 29 rozsudku/), pre rozhodnutie žalovaného. 62. Z rovnakých dôvodov potom nemohlo dôjsť k účinnému priznaniu dane na výstupe z faktúr žalobcu ako dodávateľa, vystavených pre odberateľa A. B. C., č. VF01400033, č. VF01400034, v mesiaci júl 2014. Z administratívneho spisu a vykonaného dokazovania daňovými orgánmi bolo preukázané, že žalobca účtoval odberateľovi A. B. C. plnenia, ktoré realizovali odberateľ žalobcu – A. B. C. vlastnými zamestnancami, ktorí pracovali pre odberateľa A. B. C. a pracovali na projekte A. B. C. ako hlavného investora projektu digitalizácie obci Lietava a okolie a nepracovali pre žalobcu. 63. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že žalovaný, vo vzťahu k tejto časti posudzovaných faktúr, nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Naopak, kasačný súd porozumel podrobnému, určitému a zrozumiteľnému posúdeniu uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z uvedených faktúr a uplatnenej dane na výstupe. Kasačný súd považuje zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného za určité, zrozumiteľné, dostatočné, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní, obsahu administratívneho spisu a ktoré presvedčivo a logicky uvádza dôvody, pre ktoré pristúpili správne orgány k nepriznaniu uplatneného odpočtu DPH a uplatneniu dane na výstupe, vo vzťahu k posudzovaným faktúram. Rozhodnutie žalovaného má uvedené atribúty v spojení aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a jeho dôvodmi a keďže tvorí jeden celok, určito, zrozumiteľne uvádza skutkové a právne okolnosti veci, ktoré boli východiskom pre rozhodovanie správnych orgánov.
64. Podľa kasačného súdu, na posúdenie zákonnosti nároku žalobcu na odpočet DPH z posudzovaných faktúr, nemôže mať relevanciu skutočnosť, že sa malo jednať len o čiastkové práce, účtované však v jednotlivých faktúrach ako celok, keď nárok na odpočet DPH z posudzovaných faktúr a uplatnenie DPH na výstupe, je možné hodnotiť z obsahu faktúr ako celku a posudzované plnenia sú fakturované ako celok a z celkovej fakturovanej sumy je uplatnený odpočet DPH, resp. daň na výstupe. 65. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiskálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 66. S poukazom na uvedené je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc, a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality DPH. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola, alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.“
59. Vyššie citované závery ohľadom neuznania žalobcom uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených daňovým subjektom A. B. C. za dodanie inštalačných prác Optika - pilotný projekt Lietava a okolie dediny a dôvodnosti kasačnej sťažnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky boli kasačným súdom akceptovaný aj v rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 3Sžfk/48/2019 a rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 06.10.2020 sp. zn. 4Sžfk/47/2019 týkajúcich sa tých istých účastníkov, v ktorých boli taktiež preskúmavané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane žalobcovi na základe tej istej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, ktorej závery sú prebraté v protokole.
60. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú aj ďalší sťažnostný bod o nemožnosti aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu z 23.02.2017 sp. zn. 8Sžf/19/2015 a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-255/02 Halifax na daný prípad, keďže v prípade žalobcu nešlo o účasť na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a nešlo ani o reťazec podnikateľských subjektov obchodujúcich s tovarom, kde sa podvodné konanie týkalo iného stupňa reťazca. Rovnako z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva záver, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti alebo získanie určitého daňového zvýhodnenia.
61. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa bolo nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane, keď nedošlo k naplneniu predmetu dane podľa § 2, § 9 a § 19 zák. č. 222/2004 Z.z., a teda nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela, t. j. A. B. C. a fakturácia za práce vykonané A. B. C. pre žalobcu bola bez ekonomickej opodstatnenosti. Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie dane nepreukázal, pričom je nutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol povinný ho uniesť. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil za zákonom stanovených podmienok, čo v prejednávanom prípade nenastalo, keď pochybnosti správcu dane a sťažovateľa neboli žalobcom vyvrátené.
62. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšiu judikatúru. Z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 23.06.2010 sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) zo dňa 23.02.2011 sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 je zrejmé, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane
z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podobne sa vyjadril Ústavný súd aj v rozhodnutí č. k. III. ÚS 401/09, v ktorom vyslovil názor že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
63. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. tj. nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku dopustil takéhoto pochybenia.
64. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom aj vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. a ustanovení čl. 46 smernice DPH a túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú. Medzi účastníkmi nebolo sporné dodanie administratívnych služieb na projekte VTP Milovice, ani to že spadajú pod pojem služby, ale spornou skutočnosťou je miesto určenia ich dodania, t.j. či miesto ich dodania je v tuzemsku a vzťahuje sa na nich režim DPH vykonávaný slovenským správcom dane alebo miestom ich dodania je Česká republika podľa § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Kasačný súd rovnako ako sťažovateľ a správca dane dospel k záveru, že administratívne služby dostatočne priamo súviseli s nehnuteľným majetkom (viď aj predmet plnenia opísaný vo faktúrach, čo žalobca ani v čase ich vystavenia nespochybňoval), ktorý sa realizoval v Českej republike, a preto je aj miestom dodania služieb Česká republika. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
65. Kasačný súd aj v tomto odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 18.06.2019 sp. zn. 6Sžfk/69/2019 (a zhodné závery vyslovené rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 3Sžfk/48/2019): „70. Čo sa týka posudzovania nároku na odpočet DPH z faktúry vystavenej daňovým subjektom Peter Imre KOREX č. faktúry 2140000019, dátum dodania 31.07.2014 (ďalej aj „faktúra Milovice“), za práce vykonané na projekte VTP Milovice, Česká republika (inžinierske služby, koordinácia dodávateľov, výberové konanie VTP Milovice) a aplikáciou § 16 ods. 1 Z.z. o DPH, kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď aplikoval ust. § 16 ods. 1 zákona o DPH. Tento právny názor je vyjadrený v bode 34 až 36 rozsudku, keď v bode 34 krajský súd konštatoval, že predmetom posudzovanej faktúry bolo v konkrétnom prípade spracovanie listovej a elektronickej pošty, ukladanie súborov na serverové úložiská a kancelárske práce. Súčasne správny súd nespochybňuje, že sa jednalo o dodanie inžinierskych a administratívnych služieb pre obstaranie VTP Milovice, v Českej republike. 71. Na kasačnom súde súčasne boli podané viaceré žaloby týkajúce sa rovnakých účastníkov, ktorých predmetom sú správne rozhodnutia týkajúce sa výsledkov daňovej kontroly dani z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie od januára až za december 2014) aj iných zdaňovacích období, ako je júl 2014 kasačný súd zistil, že súčasťou protokolu o kontrole je aj faktúra dodávateľa A. B. C. č. 2140000019, odberateľa žalobcu, vystavená dňa 31.07.2014 na sumu 9 300,- Eur, v ktorej označenie dodávky je uvedené „inžinierske služby, koordinácia dodávateľov, výberové konanie VTP Milovice“, bez ďalšej špecifikácie prác. V konaní však nebolo sporným, že predmetná faktúra sa týkala plnení žalobcu ako odberateľa, vo vzťahu k dodávateľovi A. B. C., pre projekt VTP Milovice, Česká republika, s názvom „Výstavba vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“, na základe Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013, ktorá bola uzavretá medzi objednávateľom VTP Milovice, Česká republika a zhotoviteľom SDRUŽENÍ VTP MILOVICE PROMINECON CZ - KOREX NETWORKS“, pričom stavba bola realizovaná na území Českej republiky. Do združenia žalobca vstúpil s českým partnerom PROMINECON CZ a.s. a práce a služby na uvedenej stavbe „Výstavba
vedeckotechnického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ na projekte VTP Milovice, vykonával pre žalobcu, v subdodávke, aj daňový subjekt A. B. C., E.. 72. Z administratívneho spisu bolo preukázané, čo ani žalobca nespochybnil, že fakturované plnenia sa týkali realizácie projektu VTP Milovice v Českej republike, teda konkrétneho projektu, ktorý mal umiestnenie na konkrétnych nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v Českej republike. Vo vzťahu k nemu boli realizované aj inžinierske služby, koordinácia dodávateľov a výberové konanie. Jednalo sa o služby, ktoré boli realizované vo vzťahu ku konkrétnemu projektu, ktorý má umiestnenie na konkrétnych nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa na území Českej republiky. 73. Na základe uvedených skutkových okolností sa nestotožnil kasačný súd so záverom krajského súdu, ktorý na vec aplikoval aj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/2/2016 zo dňa 13.02.2018, keď podľa názoru kasačného súdu uvedená skutková situácia nie je totožná s posudzovanou situáciou, naviac, v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/2/2016 zo dňa 13.02.2018, najvyšší súd konštatoval „... že iba existencia nehnuteľnosti je základnou podmienkou pre riadnu interpretáciu ust. § 16 ods. 1 zákona o DPH a konkrétne jeho slovného spojenia „služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť pri plnení ktorej je možné ďalej skúmať či poskytnuté odborné služby tvoria podstatný prvok takejto služby, ktoré sa musí zohľadniť ako hlavný a nevyhnutný pre poskytovanú službu“. 74. Podľa názoru kasačného súdu posudzované čiastkové plnenie, účtované vo faktúre dodávateľa A. B. C., odberateľa žalobcu č. 2140000019, sa týka čiastkového plnenia, ktoré tvorilo, aj s inými čiastkovými plneniami, čiastkové plnenia k fakturácií projektu VTP Milovice, Česká republika, ktorý bol realizovaný v Českej republike, na konkrétnych nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Českej republike, keď fakturované plnenie sa reálne vzťahovalo k určitému majetku, ktorým bol projekt VTP Milovice v Českej republike. Preto záver žalovaného v rozhodnutí a dôvody kasačnej sťažnosti v tejto časti, sú relevantné. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že bolo potrebné na vec aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH, ktoré predpokladá služby súvisiace s nehnuteľným majetkom. V danom prípade tieto služby súviseli s nehnuteľným majetkom, projektom realizovaným v Českej republike, mali byť realizované na nehnuteľnostiach v Českej republike a služby, ktoré sú fakturované, sú odvodené od určitého majetku, ktorý tvorí základnú súčasť služby a ktorý je hlavný a nevyhnutný pre službu, ktorá bola poskytnutá, kde hlavnou službou je komplex dodania projektu VTP Milovice, Česká republika. 75. Kasačný súd poznamenáva, že článok 31a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb sa uplatňuje od 01.01.2017, preto ho nebolo možné v súvislosti s prejednávanou vecou aplikovať. 76. Potom závery správneho súdu, vyjadrené v bode 35 rozsudku, sú vzhľadom na skutkové a právne skutočnosti veci nesprávne, v dôsledku čoho správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na skutkové a právne okolnosti posudzovanej veci aplikoval názor, že nie je možné na vec aplikovať ust. § 16 ods. 1 zákona o DPH. Podľa kasačného súdu, takýto záver ani z dôvodov, ktoré správny súd uviedol v bodoch 34 až 36 rozsudku nie je relevantne preukázaný a nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu.“
66. Krajský súd oprel svoj záver o nemožnosti aplikácie § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o rozsudok Najvyššieho súdu z 13.02.2018 sp. zn. 1Sžfk/2/2016, ktorý však nie je aplikovateľný vo veci žalobcu, tak ako to tvrdil správne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Odborné služby, ktoré boli predmetom dodania vo veci sp. zn. 1Sžfk/2/2016 spočívali vo vyhotovení súťažnej ponuky pre verejné obstarávanie, teda nešlo o služby, ktoré sa na nehnuteľnosť priamo vzťahovali na rozdiel od prejednávanej veci, kde boli služby poskytované nepochybne v priamej súvislosti s nehnuteľnosťou (administratívne služby VTP Milovice).
67. Podľa názoru kasačného súdu žalobca nepreukázal, že administratívne služby boli poskytnuté s miestom plnenia v Slovenskej republike, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, keď nevyvrátil zistenia správcu dane a sťažovateľa, že miestom dodania služieb je Česká republika, ako to vyplývalo aj zo samotných faktúr, pričom ani žalobca nespochybnil, že fakturované plnenia sa týkali realizácie projektu VTP Milovice v Českej republike aj keď tvrdil, že išlo len o administratívne služby. Navyše, pokiaľ sa žalobca domnieval, že pôvodný text obsiahnutý vo faktúrach nevyjadruje presne predmet plnenia, mal možnosť vykonať zákonné kroky pre nápravu tohto nedostatku. Neobstojí preto záver krajského súdu, že nebol preukázaný priamy súvis služieb s nehnuteľnosťou a nie je možné aplikovať § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.
68. K tvrdeniu sťažovateľa o nutnosti aplikácie čl. 31a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, kasačný súd zdôrazňuje, že tento článok nie je možné na daný prípad aplikovať, keďže sa uplatňuje od 01.01.2017, avšak služby boli poskytnuté v roku 2014.
69. Kasačný súd si v tejto súvislosti dovolí záverom poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 06.10.2020 sp. zn. 4Sžfk/47/2019, v ktorom sa kasačný súd v závere odôvodnenia zaoberal výkladom článku 31a vykonávacieho nariadenia a dospel k záveru o nedostatočnom súvise vykonaných služieb s nehnuteľnosťou v Českej republike. Podľa názoru kasačného súdu sa s uvedeným názorom vzhľadom na zhodné právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 18.06.2019 sp. zn. 6Sžfk/69/2019 a rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 3Sžfk/48/2019, ktoré sú dostatočne presvedčivé a ustálené, nemožno stotožniť a je nutné považovať závery senátu 4S za odklon, a to navyše ak kasačný súd opomenul, že vzhľadom na účinnosť článku 31a vykonávacieho nariadenia až od 01.01.2017 ho nemožno na daný prípad aplikovať. Kasačný súd považuje zároveň odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 06.10.2020 sp. zn. 4Sžfk/47/2019 za vnútorne nejednotné, keď na jednej strane bola vyhodnotená kasačná sťažnosť vo vzťahu k dodaniu inštalačných prác Optika - pilotný projekt Lietava ako dôvodná, avšak následne bola kasačná sťažnosť zamietnutá. Kasačný súd dodáva, že nevyčkal pred vyhlásením rozsudku v prejednávanej veci na písomné vyhotovenie rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 01.12.2020 sp. zn. 4Sžfk/56/2019, keďže bolo dopytom u predsedníčky senátu zistené, že vo veci sa jedná o odlišný skutkový a právny stav.
70. Na základe vyššie uvedených úvah sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym posúdením veci krajským súdom (ktorým zaviazal aj žalovaného) a aj v snahe dosiahnuť dôsledné zjednotenie rozhodovacej praxe pristúpil podľa § 462 ods. 1 S.s.p. k zrušeniu napadnutého rozsudku a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd bude povinný sa vecou v zmysle vyššie uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) opätovne zaoberať. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
71. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že správca dane a rovnako aj žalovaný vec správne právne posúdili, ak na určenie miesta dodania služby (fakturovanej faktúrou č. 2140000010) aplikovali príslušné ustanovenia zákona o DPH.
72. S námietkou žalobcu, že rozhodnutie nebolo vydané kompetentným orgánom štátnej správy v oblasti daní, nakoľko pobočka daňového úradu nedisponuje právomocou vydávať rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, sa správny súd nestotožnil. Žalovaný sa s predmetnou námietkou dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysporiadal už v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia a v stanovisku k žalobe, s argumentáciou ktorého sa súd stotožňuje.
73. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.
74. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.
75. Na zdôraznenie správnosti právnych záverov žalovaného správny súd konštatuje, že za správny orgán sa považuje štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Okruh právomoci správneho orgánu je vymedzený zákonom a to bez ohľadu na to, či tento má právnu subjektivitu alebo ju nemá. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pobočka daňového úradu nemôže mať právnu subjektivitu, keďže táto je len súčasťou toho ktorého daňového úradu, preto pobočky daňových úradov konajú v mene toho ktorého daňového úradu. Aj v predmetnom prípade z rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že rozhodnutie je písomne vypracované na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov. Samotné rozhodnutie ale je označené nadpisom „Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane“ a za nadpisom v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku pokračuje záhlavie rozhodnutia označením orgánu, ktorý rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Prešov na základe zákona č. 333/2011 Z. z......vydáva rozhodnutie: " ďalej pokračuje výrok "Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu...“. Rozhodnutia sú opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov so štátnym znakom. Z opísaného textu prvostupňových rozhodnutí, tak textu jeho záhlavia ako aj textu výroku a odtlačku úradnej pečiatky v závere rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový úrad Prešov. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci rozhodol vecne príslušný správca dane.
76. Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody, tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného ,resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Súd sa ohľadom ďalších žalobných dôvodov stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 12.9.2018, v ktorom podrobne reagoval na všetky ostatné žalobné námietky vznesené žalobcom v tomto konaní.
77. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
78. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a predovšetkým s poukazom na právny názor vyslovený NS SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn.: 1Sžfk/68/2019 zo dňa 08.12.2020 rozhodol tak, že žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
79. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech súd v súlade s ustanovením § 167 SSP mu náhradu trov konania nepriznal a zároveň nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
80. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1, 3 SSP v spojení s § 167 a 168 SSP z rovnakých dôvodov.
81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 SSP).