Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1S-67-2021.pdf
PDF · 120.09 KB
No categories available
1S/67/2021
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto A., B. C. A. D.. XXXX/X, XXX XX A., IČO: 00 326 470, proti žalovanému Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, E. XXXXX/XXX, XXX XX F. XX, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 47027/2021/SSSVP/122105 zo dňa 28.10.2021
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia
1. Na okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) podal žalobca ako vyvlastniteľ dňa 11.06.2021 návrh na začatie vyvlastňovacieho konania o vyvlastnenie pozemkov pod existujúcim cintorínom v k. ú Veľká, zapísaných na LV č. G., parcelách č. XXXX/X a XXXX/ X, ktorých spoluvlastníkom v podiele 1/2 je H. E., v podiele 1/6 I. J. A., v podiele 1/6 K. F. a v podiele 1/6 F. L. E., (ďalej aj ako ďalší účastníci 1/ až 4/). Žalobcom uvedeným dôvodom vyvlastnenia bol verejný záujem na majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod existujúcim cintorínom v Poprade – Veľkej.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2/2021/024463-002 zo dňa 01.07.2021 vyzval žalobcu na doplnenie podania, najmä aby preukázal účel vyvlastnenia ustanovený zákonom s odkazom na osobitný právny predpis, ktorý účel vyvlastnenia upravuje a tiež aby ku svojmu návrhu na vyvlastnenie priložil prílohy v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“), a to: právoplatné územné rozhodnutie, alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby.
3. Žalobca sa listom č. 66677/7064/2021/OMM/Ka/2 zo dňa 23.07.2021 vyjadril k výzve a uviedol, že špeciálnym predpisom upravujúcim v jeho prípade účely vlastnenia je § 108 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý sa vo vzťahu k zákonu č. 282/2015 Z. z. stal osobitným zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že stavba cintorína bola realizovaná v päťdesiatych rokoch 20. storočia, pred nadobudnutím platnosti stavebného zákona a teda územné rozhodnutie na túto stavbu nebolo vydané. Z uvedených dôvodov žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o pokračovanie v konaní o návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania.
4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2021/024463/94558/ŠSS-ČD zo dňa 31.08.2021 rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.
5. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO-OVBP2-2021/024463/94558/ŠSS- ČD zo dňa 31.08.2021 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má vady spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. O odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 47027/2021/SSSVP/122105 zo dňa 28.10.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
Stručné zhrnutie obsahu napadnutého rozhodnutia 7. V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, nakoľko má za to, že vyvlastniteľ nepreukázal v konaní o vyvlastnení jednu z najvýznamnejších podmienok vyvlastnenia stanovenú zákonom, a to účel pre ktorý sa vyvlastňuje a ktorý by bol stanovený zákonom.
8. Žalovaný konštatoval, že stavebný zákon nie je vo vzťahu k zákonu o vyvlastňovaní špeciálnym zákonom a preto nemožno preukázanie účelu opierať o ustanovenia § 108 - §116 stavebného zákona. Napriek tomu, že prijatím nového zákona č. 282/2015 Z. z. nedošlo explicitne k zrušeniu cit. paragrafov stavebného zákona, platí tu zásada lex posterior derogat legi priori, čo znamená, že neskorší zákon ruší zákon skorší. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány sú povinné s účinnosťou od 1. júla 2016 riadiť sa v plnom rozsahu v konaniach o vyvlastňovaní zákonom č. 282/2015 Z. z. s výnimkou konaní začatých a právoplatne neukončených pred účinnosťou zákona o vyvlastňovaní (§ 19 zákona č. 282/2015 Z. z.).
9. Žalovaný uviedol, že zákon č. 282/2015 Z. z. v § 1 upravuje odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva pre uskutočnenie stavby, teda do budúcnosti, čo v tomto prípade už existujúci cintorín na predmetných pozemkoch nespĺňa.
10. Žalovaný sa tiež stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod predmetným cintorínom je v danom prípade možné spôsobom predpokladaným v § 2 a v § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), pričom žalobca má už k predmetným pozemkom zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve držby a užívania dotknutých pozemkov, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby a to až do doby vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
III.
Argumenty žalobcu v podanej správnej žalobe
11. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „správny súd“) dňa 21.12.2021 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 47027/2021/SSSVP/122105 zo dňa 28.10.2021, keďže toto podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci..
12. Žalobca poukázal na to, že konajúce správne orgány svoje rozhodnutia opreli jednoznačne len o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Sekcie legislatívnej a právnej bez toho, aby sa logicky vysporiadali so súčasne platnou právnou úpravou vyvlastňovania v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s právnou úpravou vyvlastňovania upravenou v súčasne platnom stavebnom zákone, pričom predmetné stanovisko nemožno považovať za vykonávací právny predpis.
13. Skutočnosť, že s prijatím zákona č. 282/2015 Z. z. mal byť súčasne zrušený aj stavebný zákon, čo sa nestalo, ešte neznamená, že ustanovenia § 108 stavebného zákona nie je možné aplikovať. Práve naopak, podľa žalobcu je potrebné aplikovať toto ustanovenie § 108 stavebného zákona, čo vyplýva aj zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 282/2015 Z. z., v ktorej sa uvádza: „Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude nadväzovať na nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý je v procese prípravy spolu so zákonom o vyvlastňovaní, a ktorý už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový stavebný zákon sa vo vzťahu k zákonu o vyvlastňovaní dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý bude ustanovovať iba účely na vyvlastnenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, najmä stavby vo verejnom záujme vymedzenej schvaľujúcim orgánom v územnoplánovacej dokumentácii“.
14. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ak sa nový stavebný zákon neprijal, je nutné pri vyvlastňovaní verejnoprospešných stavieb a pozemkov pod týmito stavbami aplikovať ustanovenia súčasne platného stavebného zákona, nakoľko zákon č. 282/2015 Z. z. sa tu neuplatňuje. Nemožno preto v danom prípade hovoriť ani o zásade „lex posterior derogat (legi) priori“ tak, ako to uvádza žalovaný, pretože v danom prípade pre predmetné verejnoprospešné stavby nejde o duplicitnú úpravu, ale právna úprava existuje iba v ustanovení § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.
15. Podľa žalobcu je ustanovenie § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona stále platné a účinné, čo vyvodzuje z nasledujúcich skutočností:
1/ Zákon č. 282/2015 Z. z. neobsahuje žiadne zrušovacie ustanovenie, ktoré by zrušilo platnosť § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.
2/ Zákon č. 282/2015 Z. z. žiadnym spôsobom nevymedzuje konkrétne účely, na ktoré je možné uskutočniť vyvlastnenie, preto nedochádza vo vzťahu k ustanoveniu § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona k duálnej právnej úprave, nemožno teda použiť zásadu „lex posterior derogat (legi) priori“
16. Žalobca poukázal aj na osobitnú časť dôvodovej správy k § 1 zákona č. 282/2015 Z. z., v ktorej je okrem demonštratívneho výpočtu zákonov vymedzujúcich účely, pre ktoré je možné vo verejnom záujme vyvlastniť pozemok alebo stavbu uvedené: 17. „Nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), sa vo vzťahu k novému vyvlastňovaciemu zákonu (obidva zákony budú mať rovnakú účinnosť) dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý vymedzuje účely vyvlastnenia vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie - stavby vo verejnom záujme, ktoré konkrétne vymedzí schvaľujúci orgán v územnoplánovacej dokumentácii“. 18. Vzhľadom k tomu, že nový stavebný zákon nebol prijatý súčasne so zákonom č. 282/2015 Z. z., je žalobca toho názoru, že stavebný zákon je vo vzťahu k zákonu č. 282/2015 Z. z. osobitným zákonom, ktorý stanovuje v § 108 ods. 2 písm. a) účel vyvlastnenia v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z.
19. Pretrvávajúci nežiadúci stav (existencia zákona č. 282/2015 Z. z. a súčasne aj úprava vyvlastnenia v stavebnom zákone) nemôže byť na ujmu žalobcu. Žalobcovi nemožno podľa jeho názoru odoprieť právo, aby si vysporiadal pozemky pod verejnoprospešnou stavbou (cintorín je bezpochybne verejnoprospešnou stavbou) do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň poukázal žalobca aj na ustanovenie § 108 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe. Keďže žalobca je vlastníkom stavieb, nachádzajúcich sa v areáli cintorína, je nevyhnutné, aby mal zabezpečený prístup k týmto stavbám. A za tým účelom má žalobca záujem usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbou existujúceho cintorína formou vyvlastnenia.
20. Stavba existujúceho cintorína v Poprade - Veľkej je stavbou určenou na verejnoprospešné služby, a to konkrétne na zabezpečenie povinností, vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov (obec zabezpečuje výstavbu, údržbu a správu cintorína), ako aj na zabezpečenie pohrebných služieb vyplývajúcich zo zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (§ 15 ods. 1 - obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území).
Vzhľadom na uvedené je žalobca teda toho názoru, že osobitným zákonom, ktorý účel vyvlastnenia upravuje, a ktorý je potrebné aplikovať v predmetnom návrhu, je stavebný zákon, konkrétne ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) a § 108 ods. 2 písm. d).
21. Žalobca poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov SR, podľa ktorej medzi verejnoprospešné stavby zaraďujeme výstavbu zariadení, ktoré organizuje mestská, štátna, alebo iná spoločenská organizácia, ktoré slúžia verejnosti a sú organizované na nekomerčnej báze. Ide najmä o zariadenia štátnej a mestskej administratívy, účelové a bezpečnostné zariadenia, zariadenia CO, špecializované kultúrne a školské zariadenia, zariadenia sakrálnych objektov a cintorínov.
22. Taktiež poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, podľa ktorého vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.
23. Aj z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vyvlastnenie pozemkov pod cintorínom je namieste, ak už ústavnú ochranu v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR (obmedzenie vlastníckeho práva za náhradu) majú požívať vlastníci priľahlých pozemkov v ochrannom pásme cintorína, prečo by sa táto ochrana vo forme odňatia vlastníctva „za náhradu“ nemala vzťahovať aj na vlastníkov pozemkov pod samotným cintorínom.
24. K argumentácii žalovaného, že na vyvlastňovaných pozemkoch je zapísané v katastri nehnuteľnosti vecné bremeno, a preto usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod predmetným cintorínom je v danom prípade možné spôsobom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. neobstojí, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby takéto vecné bremeno bolo prekážkou pre vyvlastnenie.
25. Žalobca podotkol, že ide o zákonné vecné bremeno, ktoré v prípade vyvlastnenia by automaticky zaniklo a vlastník pozemku by bol jednoznačne odškodnený. Toto zákonné vecné bremeno je v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. iba dočasné, a to do doby vykonania pozemkových úprav v katastrálnom území A.. Od roku 2012 je Okresný úrad Poprad, odbor pozemkový a lesného hospodárstva vo veci podanej žiadosti žalobcu o začatie konania o nariadení pozemkových úprav v katastrálnom území A. nečinný.
26. Žalobca tiež namietal nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý výzvou a rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 01.07.2021 vyzval žalobcu, aby preukázal účel vyvlastnenia a konanie prerušil. Ak bol správny orgán na podklade spisového materiálu presvedčený o svojej argumentácii, bolo podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti konanie v predmetnej veci zbytočne prerušovať.
27. Žalovaný sa tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, dokonca sa s niektorými namietanými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní vôbec nezaoberal. Navyše bol taký nedôsledný, že v celom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia číslo 47027/2021/SSSVP/122105 zo dňa 28.10.2021 uvádza, že prvostupňový správny orgán „zastavil konanie o vyvlastnení“.
28. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.10.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.08.2021 a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
29. K žalobe sa podaním zo dňa 25.02.2022 č. 16638/2022/OVOPP/23644 vyjadril žalovaný.
30. Uviedol, že so správnou žalobou sa v celom rozsahu nestotožňuje. Opätovne poukázal na to, že žalobca nepreukázal účel, pre ktorý sa majú označené nehnuteľnosti vyvlastniť, ktorý by bol stanovený zákonom.
31. Vo vzťahu k § 108-§116 stavebného zákona poukázal na zásadu lex posterior derogat legi priori, teda správne orgány sú povinné s účinnosťou od 01.07.2016riadiť sa v konaniach o vyvlastňovaní v plnom rozsahu zákonom č. 282/2015 Z. z. s výnimkou konaní začatých a právoplatne neskončených pred účinnosťou zákona o vyvlastňovaní.
32. Žalovaný sa tiež stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 31.08.2021 uviedol, že usporiadanie vlastníckych vzťahov pod cintorínom je možné v danom prípade spôsobom predpokladaným v § 2 a § 3zákona č. 66/2009 Z. z. Poukázal tiež na vecné bremeno zapísané na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu, podľa ktorého je oprávnený dotknuté pozemky držať a užívať, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. 33. Napokon žalovaný poukázal aj na to, že v prípade, ak nemôže nejaký subjekt získať vlastnícke právo k pozemku iného subjektu nenastupuje v našom systéme automaticky nútené odobratie tohto vlastníckeho práva vyvlastnením, ale právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje aj iné možnosti, ako dosiahnuť predmetný cieľ.
V.
Replika žalobcu, duplika žalovaného, vyjadrenia ďalších účastníkov konania 34. Replikou zo dňa 16.05.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného žalobca, ktorý v celom rozsahu zotrval na svojich právnych názoroch vyjadrených v správnej žalobe.
35. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril duplikou zo dňa 04.07.2022 v ktorej poukázal na to, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto aj žalovaný iba zotrváva na všetkých tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe.
36. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 04.11.2022 vyjadrila účastníčka konania H. E. (ďalšia účastníčka v 1/rade), ktorá uviedla, že žalobu považuje za neoprávnenú. Vo svojom vyjadrení podrobne popísala komunikáciu medzi ňou a žalobcom od roku 2018, týkajúcu sa majetkového vysporiadania parciel KN-E XXXX/X a G. XXXX/X v kat. území L., evidovaných na LV č. XXX, keďže tieto nemôže užívať od roku 2009 pre zákonné vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Žalobu navrhla zamietnuť.
37. Podaním zo dňa 10.11.2022 sa k správnej žalobe vyjadrila účastníčka konania K. F. (ďalšia účastníčka v 3. rade), ktorá navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
38. Podaním zo dňa 18.11.2022 sa k správnej žalobe vyjadrila účastníčka konania I. J. A., (ďalšia účastníčka v 2. rade) a navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
39. Podaním zo dňa 21.11.2022 sa k správnej žalobe vyjadrila účastníčka konania F. L. E. (ďalšia účastníčka v 4. rade), ktorá navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 40. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na základe splnenie podmienok uvedených v § 107 ods. 2 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
41. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, t. j. odo dňa 01. januára 2023 došlo k zmene vo výkone kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešlo z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Správny súd preto vo veci odo dňa 01.01.2023 konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na strane žalovaného v zmysle § 180 ods. 3 SSP.
42. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo na základe podanej správnej žaloby preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 47027/2021/SSSVP/122105 zo dňa 28.10.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO- OVBP2-2021/024463/94558/ŠSS-ČD zo dňa 31.08.2021. Prvostupňový správny orgán označeným rozhodnutím zamietol návrh žalobcu na vyvlastnenie pozemkov označených v návrhu vedených na LV č. XXX, v kat. území L., okres A., obec A. z dôvodu, že žalobca nepreukázal účel vyvlastnenia a zároveň z dôvodu, že v prospech žalobcu je na dotknutých pozemkoch zriadené záložné právo podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré umožňuje žalobcovi uvedené pozemky užívať. Navyše vo vzťahu k dotknutým pozemkom bol žalobcom podaný návrh na vykonanie pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z., pričom toto konanie umožňuje dosiahnuť ciele vyvlastnenia označené žalobcom v jeho návrhu.
43. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
44. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
45. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
46. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
47. Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
48. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
50. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
51. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
52. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2022 obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
53. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2022 ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
54. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2022 ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
55. Z citovaných ustanovení právnych predpisov (čl. 20 ods. 4 ústavy, § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.) vyplýva, že medzi nevyhnutné podmienky vyvlastnenia patrí (okrem iných) aj zákonom predpokladaný účel vyvlastnenia, ktorý by bol vo verejnom záujme.
56. Žalobca v tejto súvislosti namieta, že tento účel riadne preukázal, keďže účel vyvlastnenia vyplýva v danom prípade priamo zo znenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Žalovaný splnenie tejto podmienky nesprávne právne posúdil, keďže tvrdil, že ustanovenie § 108 a nasl. stavebného zákona boli prijatím novej právnej úpravy zákona č. 282/2015 Z. z. zrušené v dôsledku aplikácie zásady lex posterior derogat legi prirori. S týmto záverom žalovaného žalobca nesúhlasí a tvrdí, že ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona je potrebné posúdiť ako osobitný predpis stanovujúci účel vyvlastnenia v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z.
57. Správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu stotožňuje.
58. V judikatúre aj v právnej doktríne je ustálený názor, podľa ktorého derogačné pravidlo lex posterior derogat legi priori, teda že neskoršia norma ruší normu skoršiu je pravidlom kolíznym. Rieši teda situácie, ak ide o stret dvoch noriem rovnakej právnej sily a zároveň ak obe kolidujúce normy upravujú rovnaký predmet. K derogácii staršej normy teda uplatnením uvedeného pravidla dochádza iba v takom rozsahu, v ktorom sú nové a staré pravidlá v rozpore (napr. Jemelka, L.: Princip subsidiarity správního řádu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 28, Weinberger, O.: Norma a instituce (Úvod do teorie práva), MU Brno, 1995, str. 89).
59. Zákon č. 282/2015 Z. z. neupravil v žiadnom zo svojich ustanovení účely, ktoré je potrebné vnímať ako spôsobilé dôvody vyvlastnenia v zmysle požiadavky vyjadrenej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. a určenie spôsobilých účelov vyvlastnenia ponecháva výlučne na osobitných predpisoch. Zákonodarca pri koncipovaní tohto zákonného textu (čo vyplýva aj z dôvodovej správy) výslovne počítal s prijatím novej právnej úpravy stavebného zákona, k čomu však nedošlo a zákon č. 50/1976 Zb. ostal platným a účinným predpisom stavebného práva. Keďže je stavebný zákon v jeho platnom a účinnom znení súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a jeho ustanovenie § 108 ods. 2 nebolo z obsahového hľadiska nahradené žiadnou novou právnou úpravou, samotná účinnosť zákona č. 282/2015 Z. z. nemá podľa správneho súdu za následok derogáciu tých ustanovení stavebného zákona, ktoré nie sú v rozpore (kolízii) s novou právnou úpravou.
60. Z tohto dôvodu správny súd nevidí dôvod, pre ktorý by nebolo možné pre splnenie podmienky preukázania účelu vyvlastnenia stanoveného zákonom v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. vychádzať z účelov vyvlastnenia upravených v § 108 ods. 2 stavebného zákona.
61. Napriek uvedenému právnemu záveru však správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech žalobcu) - k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002.
62. V danom prípade bol dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu na začatie vyvlastňovacieho konania aj záver žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého nebola splnená podmienka vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., keďže účel navrhovaného vyvlastnenia tvrdený žalobcom je možné dosiahnuť aj inak než vyvlastnením. S touto časťou argumentácie žalovaného sa správny súd stotožnil.
63. Z právnej úpravy podmienok vyvlastnenia obsiahnutej vo viacerých vyššie citovaných právnych predpisoch, v neposlednom rade aj priamo z § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. vyplýva, že k základným podmienkam vyvlastnenia patrí aj podmienka subsidiarity resp. podmienka potrebnosti vyjadrujúca, že verejný záujem na vyvlastnení môže byť daný jedine v prípade, ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva (m. m. PL. ÚS 33/95, PL. ÚS 15/06, PL. ÚS 19/09). Vyvlastnenie teda predstavuje prostriedok ultima ratio a v prípade, ak právny poriadok a zároveň skutkový stav umožňujú dosiahnutie účelu vyvlastnenia inými prostriedkami, nie sú podmienky pre získanie vlastníckeho práva vyvlastnením splnené. Uvedené v plnej miere reflektuje skutočnosť, že vyvlastnenie predstavuje najinvazívnejší zásah do práva vlastniť majetok, ktorým de iure toto právo úplne zaniká na časovo neobmedzenú dobu (Svák, J. in. Orosz, L, Svák, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s. 276).
64. Konajúce správne orgány preto správne skúmali, či účel vyvlastnenia prezentovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť prednostne iným spôsobom.
65. V danom prípade účel vyvlastnenia vymedzil žalobca vo svojom návrhu zo dňa 01.06.2021 ako majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcim cintorínom, s poukázaním na potrebu zabezpečiť dostatočné kapacity hrobových miest na území Mesta Poprad.
66. Vo vyjadrení zo dňa 23.07.2021 žalobca na výzvu prvostupňového správneho orgánu uviedol, že účelom vyvlastnenia je podľa predloženého návrhu už samotná dikcia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie a stavba cintorína v Poprade – Veľkej je stavbou určenou na verejnoprospešné služby, a to na zabezpečenie povinností podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zabezpečenie pohrebných služieb podľa § 15 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov.
67. Žalobca v správnej žalobe konkretizoval účel vyvlastnenia aj poukázaním na realizáciu verejnoprospešných stavieb podľa § 108 ods. 2 písm. d) stavebného zákona.
68. Podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie.
69. Podľa § 108 ods. 2 písm. d) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe.
70. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého pre dosiahnutie uvedených účelov vyvlastnenia mal žalobca k dispozícii aj iné, menej invazívne právne prostriedky. V prvom rade správny súd poukazuje na existenciu vecného bremena na predmetných pozemkoch v prospech žalobcu, ktoré mu umožňuje tieto pozemky držať a užívať, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, čo v plnej miere pokrýva žalobcom tvrdený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. a) aj písm. d) stavebného zákona. Prostriedkom, ktorým je možné dosiahnuť žalobcom tvrdený účel vyvlastnenia spočívajúci v majetkoprávnom vyrovnaní nesporne je aj konanie o pozemkových úpravách, a to bez ohľadu na dĺžku trvania tohto konania.
71. K námietke žalobcu týkajúcej sa nadbytočnosti prerušenia konania rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO-OVBP2-2021/024463-002 zo dňa 01.07.2021 správny súd konštatuje, že uvedená argumentácia nemá žiaden vplyv na záver správneho súdu o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov. Pokiaľ bol žalobca presvedčený, že rozhodnutím o prerušení konania
prvostupňový správny orgán porušil jeho základné práva a slobody, mohol toto rozhodnutie atakovať samostatnou správnou žalobou.
72. Rovnako tak na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska podstatného predmetu konania nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 28.10.2021 opakovane uvádza, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k zastaveniu konania o vyvlastnení.
73. Žalobcom vytýkaná vada v odôvodnení rozhodnutia žalovaného je vadou formálnou, nemôže byť preto vnímaná ako dôvod na zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí, keďže dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).
74. Správny súd tiež konštatuje, že žalovaný sa síce stručne, no zrozumiteľne a dostatočne určito vysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobcu v rozsahu potrebnom pre riadne odôvodnenie výroku svojho rozhodnutia. Napriek tomu, že správny súd, ako už bolo uvedené, sa s časťou argumentácie žalovaného týkajúcou sa vzťahu § 108 stavebného zákona a právnej úpravy zákona č. 282/2015 Z. z. nestotožňuje, za dôležité v danom prípade považoval to, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa zrozumiteľne vysporiadali s odôvodnením dôvodu zamietnutia návrhu žalobcu, ktorým bolo nesplnenie podmienky podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., a ktoré už samo postačuje na zamietnutie žiadosti o vyvlastnenie.
75. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.
76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania. Ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ súd náhradu trov konania nepriznal, keďže im v zmysle § 169 SSP nebola súdom v konaní uložená žiadna povinnosť a náhradu trov súdneho konania si neuplatňovali.
77. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).