Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/2205/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného 365.bank, a. s,m so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO 47 232 471, proti povinnému Y. A., C.. XX.XX.XXXX, S. L.Ž. P. XXX/XX, XXX XX M., o vymoženie 4.471,10 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, Exekútorský úrad Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo pod sp. zn. 76EX 557/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 29.07.2022 domáhal od povinného vymoženia 4.471,10 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. dňa 09.06.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.08.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 17.01.2023 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodov podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v ktorom povinný uviedol, že má za to, že exekučný súd nemal poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, a s únijným právom. Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 09.06.2022 je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, bez ox offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy, a to s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) vo veci C-448/17 z 20. septembra 2018. V štádiu vydávania platobného rozkazu musí súd ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo má podľa súdneho dvora zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je. Nárok bol priznaný na základe formulárovej zmluvy, ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne, prípadne nedostatočne. Taktiež nie je zrejmé, či súd skúmal správny postup banky pri zosplatnení pohľadávky a doručenie jednotlivých dokumentov. Nie je zrejmé, ani či sa súd zaoberal skutočnosťou, či oprávnený skúmal bonitu klienta pri poskytnutí úveru, t.j. či konal veriteľ s odbornou starostlivosťou. Povinný uviedol, že má 4 deti a nie je zrejmé, či po zohľadnení splátky úveru zostala spotrebiteľovi dostatočná finančná rezerva. V prípade hrubého porušenia povinnosti nebolo možné úver ani jednorazovo zosplatniť a úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Povinný s poukazom na ust. (ďalej aj „“) uviedol, že v štádiu vydávania platobného rozkazu nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, postupu pri zosplatnení pohľadávky ( a ) a skúmaní bonity klienta (podľa zákona ) a teda nedošlo k splneniu vyššie uvedených

princípov. Zároveň povinný poukazuje na potrebu naplnenia cieľov smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1), povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.

3. Povinný ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu a preto má za to, že uvedený výklad je potrebné použiť aj na skúmanie toho, či bola daná právomoc, aby vyšší súdny úradník rozhodol bez ex offo súdneho prieskumu zmluvy. Nedostatky má súd povinnosť v záujme zachovania spravodlivosti rozhodnutia identifikovať ex offo bez ohľadu na to, či povinný podal odpor proti platobnému rozkazu. Súd má povinnosť vydať poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora iba vtedy, ak nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu. Súd má povinnosť skúmať vykonateľnosť exekučného titulu počas celého exekučného konania. Táto zákonná povinnosť prieskumnej činnosti exekučného súdu vyplýva nielen z osobitnej právnej úpravy Exekučného poriadku, ale aj z povinnosti súdu riadne zabezpečiť (materiálne a efektívne) výkon práva na súdnu ochranu podľa . Povinný ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu č.k. PLz. -9 z 15. júna 2022, ktorým došlo k zjednoteniu právneho názoru vysloveného I. senátom ústavného súdu v uznesení č.k. z 20. apríla 2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd uznesením č.k. PLz. -9 z 15. júna 2022 rozhodol, že „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa , ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Na základe uvedeného je povinnosťou exekučného súdu v spotrebiteľskej veci skúmať materiálnu aj formálnu spôsobilosť exekučného titulu, najmä pokiaľ ide o exekučný titul, ktorý má svoj pôvod v skrátenom konaní (v konaní o vydanie platobného rozkazu), platobný rozkaz je potrebné skúmať z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. Úver bol poskytnutý na základe formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný má za to, že nedostatky sú v postupe banky pri zosplatnení pohľadávky a skúmaní bonity klienta pri poskytnutí úveru. Tieto skutočnosti mali spôsobiť minimálne bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že v upovedomení o začatí exekúcie je nesprávne označený oprávnený aj nesprávne uvedená výška trov súdneho konania. Povinný zároveň uviedol, že nakoľko sa vyššie uvedené skutočnosti, ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, dozvedel až po konzultácii s pracovníkom, ktorý sa venuje ochrane spotrebiteľa dňa 13.12.2022, nemohol namietané skutočnosti uplatniť skôr. Vzhľadom k všetkým uvádzaným skutočnostiam povinný navrhuje, aby súd rozhodol tak, že exekúciu zastavuje.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 09.06.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. , IČS 6122331143, v zmysle ktorého zaviazal povinného (v tom čase žalovaného) na zaplatenie sumy istiny vo výške 4.471,10 eur s prísl., a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. V zmysle poučenia k platobnému rozkazu bol žalovaný (povinný) poučený o tom, že súd uvedeným platobným rozkazom rozhodol len na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom a v prípade, ak žalovaný nesúhlasí s povinnosťou uloženou predmetným platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať odpor s vecným odôvodnením na OS Banská Bystrica. Žalovaný odpor voči platobnému rozkazu nepodal riadne a včas, t.j. platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.07.2022. Citujúc ust. , , , v znení neskorších predpisov (, ďalej len „CSP“) a ust. a , a a o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) oprávnený ďalej uviedol, že dňa 29.07.2022 podal na Okresný súd Banská Bystrica ako príslušný exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie spolu so zákonom požadovanými prílohami (ďalej len „návrh na vykonanie exekúcie“). Dňa 08.08.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi. Dňa 09.08.2022 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, pričom v zmysle poučenia povinný môže z dôvodov podľa § 61k ods. 1 EP podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

5. Oprávnený vo vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie považuje za právne irelevantné a účelové. Zastáva ten právny názor, v zmysle ktorého sa predmetná exekúcia vykonáva zákonne a oprávnený bol oprávnený na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe spôsobilého exekučného titulu. Postup Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu príslušného v upomínacom konaní (vydanie platobného rozkazu) ako i exekučného súdu (vydanie poverenia na vykonanie exekúcie) považuje za zákonný a správny. Platobný rozkaz na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie, je spôsobilým exekučným titulom (materiálne aj formálne vykonateľné súdne rozhodnutie). K tvrdeniam povinného o nepodrobení spotrebiteľskej zmluvy súdnej kontrole, údajnej absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (ktoré ale nijako bližšie nekonkretizuje) a odňatí jeho práva na súdnu ochranu oprávnený uviedol, že povinný mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v súdnom (základnom) konaní prostredníctvom podania riadneho opravného prostriedku, t.j. odporu voči platobnému rozkazu o možnosti podania ktorého bol zo strany OS Banská Bystrica poučený riadne a včas. Povinný toto svoje právo (právo podať opravný prostriedok) opomenul. Zastáva ten právny názor, v zmysle ktorého dôsledky nečinnosti je povinný znášať subjekt nečinný (povinný). Zároveň poukazuje na jednu zo základných zásad - zásadu právo patrí bdelým a princíp právnej istoty. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že tvrdenia povinného už v štádiu exekučného konania sú zavádzajúce s jediným cieľom povinného, a to vyhnúť sa splnenia jeho dlhu.

6. Oprávnený považuje platobný rozkaz za materiálne a formálne vykonateľné súdne rozhodnutie. Exekučný titul bol vydaný v súlade s relevantnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti, ako aj správne označenie účastníkov konania. Zároveň opätovne uvádza, že súd je subjektom znalým práva a pri vydávaní, doručovaní a preskúmavaní súdnych rozhodnutí postupuje v súlade s relevantnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Na základe uvedeného má za to, že tvrdenia povinného o nespôsobilosti exekučného titulu (materiálnej a formálnej vykonateľnosti rozsudku a uznesenia) sú právne irelevantné a účelové. S poukazom na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že je toho právneho názoru, že v danej exekučnej veci nenastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul nebol zrušený, v danej exekučnej veci neexistuje cudzí exekučný titul a ani neexistujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností oprávnený preto ďalej uvádza, že jeho návrh na vykonanie exekúcie považuje za správny a dôvodný, pričom podľa jeho právneho názoru exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, a to najmä z dôvodu zachovania princípu právnej istoty. Rovnako je toho právneho názoru, že v danej exekučnej veci neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený preto žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnost a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa (ďalej len „“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

17. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

19. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

20. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

22. Podľa súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

23. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva ().

24. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.

25. Podľa konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa .

26. Podľa na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

27. Podľa v znení účinnom do 31.10.2022 návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok.

28. Podľa súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.

29. Podľa ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

30. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije okrem .

31. Podľa (ďalej len „“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.

32. Podľa o súdnych úradníkoch súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.

33. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní.

34. Podľa zákona o súdnych úradníkoch podľa o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.

35. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 15.08.2022. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 16.08.2022, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 30.08.2022. Nakoľko povinný návrh podal na poštovú prepravu dňa 29.12.2022, exekučný súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný v návrhu uvádza, že skutočnosti, na ktoré v predmetnom návrhu poukazuje, sa dozvedel až po konzultácii s pracovníkom, ktorý sa venuje ochrane spotrebiteľa dňa 13.12.2022 v čoho dôsledku nemohol namietané skutočnosti uplatniť skôr, exekučný súd uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno potom konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. pripúšťa podanie návrhu aj po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania, avšak za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie. To znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15-tich dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí s výnimkou tých skutočností, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Exekučný súd však povinným uvádzanú skutočnosť, že o dôvodoch zastavenia exekúcie

sa dozvedel až po konzultácii s pracovníkom, ktorý sa venuje ochrane spotrebiteľa dňa 13.12.2022 nepokladá za takú okolnosť, ktorá by bránila povinnému dôvody zastavenia exekúcie namietať už v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd v súvislosti s právom povinného podať návrh na zastavenie exekúcie poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt , t.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktoré svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané, podanie návrhu na zastavenie exekúcie je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného, a teda ak povinný bol v rámci upovedomenia o začatí exekúcie poučený o lehote, v ktorej má právo podať návrh na zastavenie exekúcie, nemôže v oneskorene podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietať ako dôvod zameškania zákonnej lehoty na jeho podanie tú skutočnosť, že sa o dôvodoch dozvedel až po konzultácii s pracovníkom, ktorý sa venuje ochrane spotrebiteľa, keďže v danom prípade nejde o objektívnu skutočnosť, ktorá by povinnému bránila v exekučnom konaní svoje procesné práva uplatniť včas.

36. Keďže neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

37. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Pokiaľ povinný má za to, že exekučný súd nemal poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy, pričom poukazuje na ust. , v zmysle ktorého súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, exekučný súd uvádza nasledovné. Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení a vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 2 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je o súdnych úradníkoch, ktorý v stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať aj rozhodovať. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa . Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň je v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné poukázať aj na povinnosť súdu posúdiť, či spotrebiteľská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala vplyv na uplatňovaný nárok, keďže v zmysle ust. v znení účinnom do 31.10.2022 je takýto návrh považovaný za neprípustný. Zákon o upomínacom konaní zároveň ustanovuje povinnosť súdu postupovať miernejšie, pokiaľ ide o posúdenie

vecného odôvodnenia odporu ( ), na ktorého podanie má žalovaný právo v prípade, ak sa domnieva, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by platobný rozkaz nemal byť vydaný. Ak je však žalovaný pasívny a opravný prostriedok proti platobnému rozkazu nepodá, rozhodnutie súdu sa stáva právoplatným a nadobudnutím jeho vykonateľnosti sa stáva spôsobilým exekučným titulom.

38. Pokiaľ povinný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 z 20.09.2018 a v jeho intenciách uvádza, že súd je povinný ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo má podľa súdneho dvora zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je, exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že ust. Zákona o upomínacom konaní v znení účinnom do 31.10.2022 (za súčasne platnej právnej úpravy ide o ust. ) priamo pod podmienkou neprípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu ukladá povinnosť súdu v upomínacom konaní posúdiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a to vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na uplatňovaný nárok, ktorého sa žalobca domáha na podklade takejto spotrebiteľskej zmluvy. Zákon o upomínacom konaní v prípade, ak sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi a teda aj v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo, zároveň ustanovuje povinnosť súdu vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka. Nemôže byť preto sporné, že zákon nielenže zveruje právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje o žalobcovom peňažnom nároku v rámci upomínacieho konania, ale zároveň mu ukladá povinnosť posúdiť uplatnený nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a to s prihliadnutím na existenciu, resp. neexistenciu v nej obsiahnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a z jeho obsahu zistil, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) nebol súdom podľa vyššie uvedeného vyzvaný na vyjadrenie, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v časti uplatňovaného nároku, a preto má exekučný súd za to, že po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh súd v upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore s právnymi predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok je uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v predmetnej veci vydal platobný rozkaz. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinný existenciu neprijateľných zmluvných podmienok mal možnosť namietať v základnom konaní využitím jeho práva podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mohol namietať aj tú skutočnosť, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) sa domáha svojho nároku, ktorého predmetom je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak toto právo nevyužil aj napriek tomu, že o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu bol riadne poučený.

39. Exekučný súd vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PLz. -9 zo dňa 15.06.2022, na ktoré poukazuje aj povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku k tvrdeniam povinného o neprijateľných zmluvných podmienkach, zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že platobný rozkaz je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, keďže bol vydaný vyšším súdnym úradníkom bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy. Z návrhu povinného možno potom usúdiť, že navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu nebola podrobená prieskumu povaha zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a teda, že spotrebiteľská zmluva nebola posúdená z hľadiska jej obsahu a prítomnosti v nej uvedených neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný však tieto skutočnosti uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Povinný v návrhu len uviedol, že nárok bol priznaný na základe formulárovej zmluvy, ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne, prípadne nedostatočne a úver bol poskytnutý na základe formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, resp. sú uvedené

nesprávne. Ďalej uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň poukázal na nesprávny postup banky pri zosplatnení pohľadávky, a na jeho povinnosť skúmať bonitu klienta pri poskytnutí úveru. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný sa v tomto prípade obmedzil len na všeobecné tvrdenia. Povinný nepoukázal ani na jeden konkrétny bod spotrebiteľskej, ktorý by podľa jeho názoru mal obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Následne v návrhu poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448-17 z 20.09.2018, na ust. , v zmysle ktorého súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na podklade ktorého sa oprávnený v tomto konaní domáha vymoženia svojho nároku, ktorý mu bol predmetným exekučným titulom priznaný. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, keďže povinný neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a aký tieto mali vplyv na vymáhaný nárok v zmysle ust. Exekučného poriadku, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti uviesť jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v návrhu neuviedol, zároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

40. Pre úplnosť je preto potrebné zároveň uviesť, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade spôsobilého exekučného titulu, keď platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. dňa 09.06.2022 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.07.2022. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný jednak po stránke formálnej, ako aj materiálnej a keďže v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že exekúcia nie je dôvodná, resp. neprípustná, exekučný súd má za to, že v návrhu na zastavenie exekúcie skutočnosti uvádzané povinným nie sú spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie a teda nie je možné na ich podklade exekúciu zastaviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.