Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. apríla XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej pod č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. marca 2020 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako správny orgán I. stupňa vydala dňa 30. septembra 2014 pod č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX rozhodnutie podľa zákona, zákona a ôsmy bod , ktorým predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe pani A. B. C. poistné na nemocenské poistenie v sume 2.486,24 EUR.

Pani A. B. C. (ďalej len „žalobkyňa") podala v zastúpení JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov. Namieta v ňom, že poistné bolo predpísané za roky 2010, 2011, 2012 a 2013, kedy nemala príjem ani vo výške minimálneho vymeriavacieho základu. Príjem za roky 2011 a 2013 nedosahuje ani výšku vypočítaného poistného za uvedené roky. Z tohto dôvodu je podľa žalobkyni poistné vypočítané nesprávne a neoprávnene. Žalobkyňa žiada o zrušenie rozhodnutia. Zároveň oznamuje, že na Krajský súd Bratislava bola podaná žaloba o preskúmanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 29477-3/2014/BA a č. 29474-2/2014/ BA zo dňa 28. augusta 2014.

Podľa § 193 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

Dňa 18. novembra 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX- F. konanie o odvolaní účastníčky konania v zmysle (účinného od 1. januára 2009) prerušila. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia žalobkyni do dňa právoplatného ukončenia konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 29474- 2/2014-BA, z 28. augusta 2014, vo veci vzniku sociálneho poistenia dňom 1. júla 2013 a č. XXXXX-X/XXXX-BA, z 28. augusta 2014, vo veci vzniku sociálneho poistenia dňom 1. júla 2009, v spojení s rozhodnutiami sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, č. XXXXX-X/XXXX-PO, z 29. októbra 2013 a č. XXXXX-X/XXXX-PO, z 29. októbra 2013, začatého podaním žaloby na Krajský súd v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. -7 zo dňa 24. októbra 2014, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 29477- 3/2014-BA zo dňa 28. augusta 2014, rozhodol tak, že vec postúpil Krajskému súdu v Prešove. Krajský súd v Prešove, rozsudkom sp. zn. -34, 8015200028 zo dňa 13. novembra 2015, žalobu účastníčky konania o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 28. augusta 2014, zamietol. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolala. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 27. septembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. novembra 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -34, 8015200028 zo dňa 13. novembra 2015, potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom sp. zn. -48, 8016200260 zo dňa 24. novembra 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. novembra 2016, žalobu účastníčky konania o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28. augusta 2014, zamietol. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 27. septembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. novembra 2017, kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -34, 8015200028 zo dňa 13. novembra 2015, zamietol.

Podľa (účinného od 1. januára 2009) organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 3 písm. a) druhý bod zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Podľa ust. účinnom od 1. januára 2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovo činnosťou uvedenou v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalobkyňa bola od 1. januára 2004 zapísaná do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Predtým, od 29. septembra 1997 do 31. decembra 2003 bola žalobkyňa zapísaná v zozname komerčných právnikov, a to na základe Licencie komerčných právnikov, ktorú vydala Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky. Slovenská advokátska komora účastníčku konania, na základe jej vlastnej žiadosti, vyčiarkla od 30. júna 2011 zo zoznamu advokátov. Tieto informácie vyplývajú z listu Slovenskej advokátskej komory č. 2767/2011-dr.Bo/Ro, z 11. júla 2011.

Žalobkyňa je od 1. júla 2005 zapísaná do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobkyňa je od 7. januára 1998 zapísaná v registri daňových subjektov Slovenskej republiky a bolo jej pridelené daňové identifikačné číslo 1033365355.

Podľa § 293cu zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

Žalobkyňa nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobkyňa je od 25. apríla 1998 poberateľkou starobného dôchodku. Na základe uvedeného sa na účastníčku konania v zmysle § 128 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov nevzťahuje povinnosť platenia poistného na invalidné poistenie.

Ďalej žalovaná poukázala na ust. § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 128 ods. 1 písm. c), § 129 ods. 1, § 129 ods. 2, § 130 písm. c), § 131 ods. 1 písm. c), § 137 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ďalej na ust. § 293bg ods. 1 v znení účinnom od 1. apríla 2009, § 138 ods. 2, § 138 ods. 6, § 138 ods. 9 a § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 144 ods. 1 cit. zákona.

Prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za jún 2010 odviedla v nesprávnej nižšej sume a za obdobie jún 2011 až jún 2012 a júl 2013 až jún 2014 do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neodviedla vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného vo výške 2 486,24 EUR (rozpis: Príloha k rozhodnutiu č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX).

Námietky účastníčky konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

V zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 bola žalobkyňa na účely sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože bola držiteľkou oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (zápis do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, zápis do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky). V zmysle právnej úpravy účinnej od 1. januára 2011 bola žalobkyňa na účely sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila podmienku veku a v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou (ktorú bola oprávnená vykonávať na základe zápisu do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a do 30. júna 2011 aj zápisu do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou) bola registrovaná v registri daňových subjektov Slovenskej republiky.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjem uvedený v a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu), vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa viaže k výške príjmu za rok predchádzajúci vzniku poistenia, od výšky príjmu v roku vzniku poistenia nezávisí.

Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011 ako Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), žalobkyňa za rok 2008 dosiahla príjem zo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 186 159 Sk (daňové priznanie podané 31. marca 2009), t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2008 (106 827,00 Sk), potrebná pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobkyňa za rok 2010 dosiahla príjem zo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 7 476,80 EUR (daňové priznanie podané 30. marca 2011), t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2010 (3 948,72 EUR), potrebná pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 a za rok 2012 dosiahla príjem zo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 4 937,00 EUR (daňové priznanie podané 25. marca 2013), t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2012 (4 716,00 EUR), potrebná pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 1. júla 2013 do 30. júna 2014.

Žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť, t. j. nepredložila Registračné listy fyzickej osoby - prihlášky a odhlášku. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, vydala dňa 29. októbra 2013 rozhodnutia č. 26976-1/2013-P0, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 1. júla 2009 (právoplatné 9. septembra 2014, zároveň s právoplatnosťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/ XXXX-BA z 28. augusta 2014, ktoré bolo vydané v rámci odvolacieho konania), č. XXXXX-X/XXXX-PO, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, dňa 30. júna 2012 (právoplatné 5. decembra 2013) a č. XXXXX-X/XXXX-PO, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, dňa 1. júla 2013 (právoplatné 9. septembra 2014, zároveň s právoplatnosťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/ XXXX-BA z 28. augusta 2014, ktoré bolo vydané v rámci odvolacieho konania).

Žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov.

Poistné sa v zmysle zákona v znení neskorších predpisov vypočítava z vymeriavacieho základu určeného na základe „čistého" príjmu, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v rozhodujúcom období, vždy však najmenej z minimálneho zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu. Žalobkyňa bola v celom posudzovanom období povinná odvádzať poistné v príslušnej

percentuálnej sadzbe z minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. za mesiac jún 2010 v sume 77,80 EUR z vymeriavacieho základu v sume 319,58 EUR, za mesiace júl 2011 až december 2011 v sume 89,33 EUR mesačne, z vymeriavacieho základu v sume mesačne 329,06 mesačne, za mesiace január 2012 až jún 2012 v sume 92,27 EUR mesačne, z vymeriavacieho základu v sume 339,89 EUR mesačne, za mesiace júl 2013 až december 2013 v sume 106,69 EUR mesačne, z vymeriavacie základu v sume 393,00 EUR mesačne a za mesiace január 2014 až jún 2014 v sume 109,27 EUR mesačne, z vymeriavacieho základu v sume 402,50 EUR mesačne. Za platenie poistného v správnej sume a včas zodpovedá výlučne žalobkyňa.

V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného a povinných príspevkov pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom v znení neskorších predpisov ( o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom do 31. decembra 2015, o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2016).

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.

Sociálna poisťovňa, ústredie, má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v rámci odvolacieho konania boli zistenia prvostupňového orgánu preukázané. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom V znení neskorších predpisov.

Sociálna poisťovňa, ústredie, eviduje, že žalobkyňa dňa 5. januára 2018, t. j. po vydaní napadnutého rozhodnutia, uhradila sumu 1 190,48 EUR, ktorá bude po ukončení odvolacieho konania priradená na čiastkovú úhradu poistného, predpísaného napadnutým rozhodnutím. Zostatok poistného, predpísaného napadnutým rozhodnutím, je žalobkyňa povinná uhradiť naraz, alebo má možnosť dohodnúť sa v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov, na forme jeho úhrady po častiach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. marca 2020. V rámci žalobných dôvodov poukázala na skutočnosti, že uvedené rozhodnutia žalovanej neboli vydané v súlade so zákonom, keďže nepreskúmala všetky okolnosti a jej námietky a zotrvala na svojom stanovisku. Opätovne poukázala na dôvody svojho odvolania, že žalobkyňa za obdobie podnikania ako konkurzný správca v rokoch 2011 až 2014 za trvalú a opakovanú zárobkovú činnosť správcu obdŕžala odmenu spolu 6.007 EUR, čo v priemere je to 1.502 EUR hrubý príjem v roku. Ďalej mala výhrady proti definícii činnosti správcu, že je to činnosť vykonávaná trvalé a opakovane, resp. v pravidelných intervaloch a nejedná sa o jednorazovú náhodnú a nemožno subsumovať pod definíciu pojmu živnosti. Vzhľadom na uvedené sa zo zoznamu správcov odhlásila v roku 2015. Po uvedenom roku jej už neboli prideľované žiadne konkurzy. Ako dôvody jej odvolania proti rozhodnutiu žalovanej uvádza, že má za to, že zákonodarca má na myslí sociálne istenie a poistenie občanov, nie ich trestanie, keď majú oprávnenie na podnikanie, ale podnikanie im nevychádza.

Podľa žalobkyne jej žalovaná vytýkala neznalosť podávania Registračného listu – FO – prihlášku s dátumom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v súlade s § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a po ukončení činnosti podať Registračný list o ukončení činnosti správcu, čo podľa žalovanej malo znamenať, že bolo potrebne podať v roku niekoľkokrát registračný

list o prihláške a odhláške z práce, čiže predložiť rozhodnutie o vyškrtnutí zo zoznamu správcov. Toto však v konkurznej činnosti neplatí.

Ďalej poukázala žalobkyňa na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo preskúmané rozhodnutie žalovanej pod č. 26976-2/2013 zo dňa 29. októbra 2014. Dlžná suma 2.486,24 EUR poistného bola žalovanou vypočítaná za celé obdobie, t.j. od roku 2009 do roku 2014 jedným rozhodnutím, čím sa podľa žalobkyne stali rozhodnutia žalovanej neprehľadné. Poukázala ďalej na to, že pôsobí od roku 2005 v Občianskom združení Ruský klub – 1923. Občianske združenie nepodniká a práca v občianskom združení nie je podnikaním, je tam potrebné prispievať prácou a finančne. Preto namietala skutočnosť, keď Sociálna poisťovňa jednorazovú platbu v roku 2012 vo výške 3.240,00 EUR zaradila ako príjem súvisiaci so zárobkovou činnosťou. Ďalej poukázala na to, že žalovanou uvádzaný prierez jej života považuje za urážlivý až stupídny a údaje uvedené v priereze života spresnila chronologickým prehľadom, odkedy začala poberať starobný dôchodok, kedy a akým spôsobom podnikala ona, resp. jej nebohý manžel, aké ďalšie pracovné činnosti vykonávala. V závere žaloby uviedla, že napriek tomu, že súhlasí so zrážkou z dôchodku mesačne po 100 EUR, podáva odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 20. marca 2020. Súčasne žiadala, aby krajský súd vydal rozsudok, ktorým žalobu napádané rozhodnutie zo dňa 20. marca 2020 zruší v celom rozsahu.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

K podanej žalobe sa vyjadrila listom žalovaná, ktorá uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako správny orgán I. stupňa rozhodnutím č.: XXX-XXXXXXXXXX- C. zo dňa 30. septembra 2014, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie jún 2010, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014 a jún 2014 poistné na nemocenské poistenie v sume 403,48 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 1 651,14 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 431,62 EUR (ďalej len „poistné"), spolu v sume 2 486,24 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, doručené dňa 13. októbra 2014.

Z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa preskúmania zákonnosti súvisiacich rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-BA a č: XXXXX-X/XXXX-BA, obe zo dňa 28. augusta 2014, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. novembra 2014, prerušila konanie o odvolaní proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, a to až do právoplatného ukončenia predmetných súdnych konaní. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. decembra 2014.

Po tom, ako odpadol dôvod prerušenia odvolacieho konania, Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie č: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. marca 2020. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 9. apríla 2020.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. marca 2020, podala žalobkyňa v zmysle ustanovení a nasl. správnu žalobu na krajský súd.

K námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, uvádzame:

V prejednávanom období mala žalobkyňa na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení (ďalej len „") v znení účinnom jednak do 31. decembra 2010, ako aj v znení účinnom od 1. januára 2011 do 30. júna 2014, keďže mala oprávnenie na vykonávanie činnosti a bola registrovaná v Registri daňových subjektov v súvislosti so zárobkovou činnosťou odo dňa 7. januára 1998.

Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov (ďalej len „") v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ( zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.

Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie.

Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), vyplýva, že:

príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2008 (v sume 186 159,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 106 827,00 Sk (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 31. marca 2009), a preto bola v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou,

príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2009 (v sume 9 277,74 EUR) presiahli zákonom stanovenú sumu 3 834,96 EUR (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 30. marca 2010), a preto žalobkyni,

ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj v období od 1. júla 2010 do 30. júna 2011, príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2010 (v sume 7 476,80 EUR) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 3 948,72 EUR (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 30. marca 2011), a preto bola v období od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2012 (v sume 4 937,00 EUR) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 4 716,00 EUR (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 2. apríla 2013), a preto bola aj v období od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

Na tomto mieste mala žalovaná za potrebné povedať, že pre Sociálnu poisťovňu je smerodajný len príjem, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne podľa a v znení neskorších predpisov. Podľa ust. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , resp. v . Podľa ust. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Zákon v ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovuje, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu sa na účely posúdenia vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby považuje príjem uvedený v ustanovení v znení neskorších predpisov, tzn. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Ide o tzv. „hrubý príjem". Vzhľadom na skutočnosť, že príjem žalobkyne bol v rozhodujúcom období vyšší ako zákonom ustanovená suma, bola žalobkyňa v spornom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť poistné. Na povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa vzťahujú príslušné ust. zákona o sociálnom poistení.

Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 v § 228 ods. 3, resp. v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2014 v § 228 ods. 1 ukladal povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, a to najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a následne po zániku poistení odhlásiť sa z nich rovnako do ôsmich dní od ich zániku. Túto povinnosť bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná plniť prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška. Danú prihlášku, resp. odhlášku bolo potrebné predložiť Sociálnej poisťovni iba v prípade, ak v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov skutočne u samostatne zárobkovo činnej osoby došlo k vzniku alebo zániku povinného poistenia.

Žalobkyňa bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2012 a od 1. júla 2013 do 30. júna 2014, teda žalobkyňa nemala povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni registračné listy niekoľkokrát ročne (ako si to mylne vysvetľuje), ale len vtedy, keď u nej nastali právne skutočnosti podmieňujúce vznik, resp. zánik povinného poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobkyne nedošlo k splneniu danej povinnosti, pristúpila pobočka Sociálnej poisťovne k vydaniu rozhodnutí vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobkyne.

Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 29. októbra 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009. Ďalším rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 29. októbra 2013 prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni jej povinné nemocenské poistenie a

povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v prejednávanom období (nedosiahnutie príjmu v zákonom ustanovenej sume) zaniklo dňa 30. júna 2012. Napokon rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 29. októbra 2013, Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, rozhodla, že žalobkyni vzhľadom na výšku jej príjmu dosiahnutého za rok 2012 v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v prejednávanom období vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2013.

Z dôvodu, že žalobkyňa proti rozhodnutiu č. XXXXX-X/XXXX-PO, vo veci zániku povinného poistenia ku dňu 30. júna 2012, nepodala odvolanie, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. decembra 2013. Ostatné dve rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-PO a č. XXXXX-X/ XXXX-PO žalobkyňa napadla včas podaným odvolaním, preto tieto prvostupňové rozhodnutia boli v rámci odvolacieho konania v celom rozsahu preskúmavané Sociálnou poisťovňou, ústredie, ktorá dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Preto odvolací orgán rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28. augusta 2014, potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, č. XXXXX-X/XXXX- PO a rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28. augusta 2014, potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PO. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudli právoplatnosť dňa 9. septembra 2014.

Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-BA a č. XXXXX-X/XXXX-BA, obe zo dňa 28. augusta 2014, podala žalobkyňa v zákonom ustanovenej lehote žaloby na Krajský súd v Bratislave. Vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/ XXXX-BA Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -7 zo dňa 24. októbra 2014, postúpil vec Krajskému súdu v Prešove. Po preskúmaní veci obe správne súdy dospeli k záveru, že Sociálna poisťovňa veci správne právne posúdila. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. -34 zo dňa 13. novembra 2015 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. -48 zo dňa 24. novembra 2016 žaloby voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 29477- 3/2014-BA a č. XXXXX-X/XXXX- BA, obe zo dňa 28. augusta 2014, ako nedôvodné zamietli.

Žalobkyňa využila zákonom ustanovenú možnosť a rozsudky oboch krajských súdov napadla opravnými prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ale v plnej miere stotožnil s právnym posúdením krajských súdov vyjadreným jednak v rozsudku sp. zn. -34. zo dňa 13. novembra 2015, ako aj v rozsudku sp. zn. -48 zo dňa 24. novembra 2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudkom sp. zn. zo dňa 27. septembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. novembra 2017, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -34. Následne rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. októbra 2018, Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -48 (rozsudok kasačného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 26. novembra 2018).

Väčšinou námietok vyplývajúcich zo správnej žaloby sa žalobkyňa snaží spochybniť tú skutočnosť, že v prejednávanom období bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť a odvádzať poistné. S poukazom na vyššie uvedené je však zrejmé, že i Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo potvrdené, že žalobkyni odo dňa 1. júla 2009, resp, odo dňa 1. júla 2013 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom je treba povedať, že so vznikom povinného poistenia zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti (preto bola žalobkyňa ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná za sporné obdobie platiť a odvádzať predpísané poistné).

V súvislosti s tým mala žalovaná za potrebné povedať, že rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobkyne, nadobudli právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravili právne pomery účastníčky konania (právoplatné rozhodnutia teda konečným spôsobom upravili status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto toto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní). Právoplatné rozhodnutie svojim obsahom zaväzuje nielen

účastníkov konania, ale aj orgán, ktorý ho vydal i ďalšie subjekty. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobkyne. Tu chceme poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. septembra 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie.

Taktiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 8. decembra 2017, dospel správny súd k záveru, že „...sa nemohol zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 28.02.2007, ktorá vec už bola právoplatne vyriešená. Nemohol sa zaoberať v predmetnom konaní otázkou zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ale preskúmavať zákonnosť a postup rozhodnutí žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity...".

Súčasne poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobcu a Ústavného súdu, že mu dňa 11. februára 2009 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko už nebol SZČO, kedže žalobca ako i Ústavný súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozhodnutím správneho orgánu.". O závery spomínaného rozsudku oprel Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje ďalšie rozhodnutia, a to rozsudok sp. zn. zo dňa 29. januára 2020, ako aj rozsudok sp. zn. zo dňa 29. januára 2020, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež konštatoval, že: „...predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Kasačný súd nemá dôvod sa od tohto názoru odkloniť. V danom prípade krajský súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným správnym rozhodnutím.".

Rovnako sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. septembra 2019, v plnom rozsahu stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého „sa súd v danom prípade mohol zaoberať iba preskúmaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým sa rozhodovalo o poistnom, pretože o zániku poistenia už bolo právoplatne rozhodnuté.“ Najvyšší súd v predmetnom rozsudku tiež uvádza, že: „Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedla však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o zániku poistenia, nepodala.".

Žalobkyňa namieta, že sa žalovaná nevysporiadala so všetkými jej námietkami predloženými v odvolaní. S uvedeným však nemožno súhlasiť, práve naopak, Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne, pričom dostatočným spôsobom zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Mala za to, že žalobkyňa sa snaží navodiť dojem, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa septembra 2014, namietala viacej, ako tomu bolo v skutočnosti. Síce v správnej žalobe žalobkyňa uvádza, že odvolací orgán v druhostupňovom rozhodnutí nereagoval na jej námietky ohľadom definície správcu konkurznej podstaty a výšky jej príjmu za rok 2012, avšak pravdou je, že predmetné námietky žalobkyňa v odvolaní vôbec nevzniesla, tzn. Sociálna poisťovňa, ústredie, k nim v rozhodnutí č. XXXXX- X/XXXX-BA ani nemohla zaujať právny názor.

Na margo toho si však dovoľujeme poukázať na už vyššie spomínaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -48 zo dňa 24. novembra 2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. októbra 2018, kde správny súd jednoznačne odpovedal na námietku žalobkyne týkajúcu sa zloženia jej príjmu za rok 2012 (namietala, že jeho súčasťou bola aj platba vo výške 3 240,00 EUR z Nadácie Ruského klubu). V súvislosti s tým krajský súd konštatoval, že: „Ani námietka žalobkyne, že suma 3.240,- EUR z Nadácie Ruského klubu, ktorá jej bola pripísaná na účet a táto suma nie je odmenou správcu konkurznej podstaty a nesúvisí ani so žiadnou inou samostatnou zárobkovou činnosťou, súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, že Sociálna poisťovňa je povinná vychádzať z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR. Podľa týchto údajov bol príjem žalobkyne za rok 2012 vo výške 4.937,- EUR. Výška čiastkového základu dane je pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia v zmysle §21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právne irelevantná, pretože sa posudzuje výška príjmu bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie.".

Na tomto mieste chceme poukázať na to, že pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádza vždy z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne z daňových priznaní predložených daňovými subjektmi. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré sú jej poskytované inými inštitúciami. Podávané informácie sú pre ňu záväzné, pričom nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne skúmať ich správnosť. Totožný právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. zo dňa 27. novembra 2019, konštatoval, že: „Činnosť Sociálnej poisťovne upravuje , ktorý stanoví oprávnenia a povinnosti žalovanej pri výkone sociálneho poistenia. Oprávnenie posudzovať príjmy uvedené v daňovom priznaní poistencov z ustanovení nevyplýva.".

Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa skutočnosti, že činnosť správcu konkurznej podstaty nevykonávala sústavne, súdy konajúce v jej veciach (Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. -34, Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. -48 a taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. a sp. zn. ) zhodne uviedli, že táto námietka je nedôvodná.

Na záver ešte dodávame, že zákon o sociálnom poistení nezakazuje Sociálnej poisťovni predpísať dlžnú sumu poistného za viacero období jedným rozhodnutím. V prílohe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 30. septembra 2014, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia (tzn. že spolu s rozhodnutím spôsobuje právne účinky a je právne záväzná), je podrobný prehľad skutočností, z ktorých Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, vychádzala pri predpísaní dlžnej sumy poistného, a to: obdobie, za ktoré sa predpisuje poistné („Mesiac/rok") a dlžná suma poistného rozčlenená na jednotlivé druhy poistenia.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Prešove správnu žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. marca 2020, zamietol.

IV.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa listom zo dňa 28. decembra 2020, v ktorom uviedla, že z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že je súkromne zárobkovo činná osoba, nemôže sa proti systému sociálneho poistenia brániť. Žalovaná ako uvádza sa riadi zákonom, koná v súlade so zákonom a preto musí mať aj vždy pravdu. Toto jej bolo riadne náležite zdôraznené. Avšak nie vždy je realita taká ako

popisuje žalovaná, ako ju predpísal zákon a nie vždy s; dokáže človek - SZČO tomuto zákonu podriadiť alebo prispôsobiť sa mu a konať v súlade s týmto zákonom.

Žalobkyňa tvrdí, že podľa žalovanej mala byť osobou - SZČO multifunkčnou, vykazujúcou zisky vo výške hrubého zárobku.

Pri práci žalobkyňa mala i musela plniť povinnosti správcu, právnika, šoféra, pisára, poštára, účtovníka, upratovačky i pracovníka podateľne úradu správcu. Odborné funkcie vykonávala, ale inak to bolo so služobnými cestami a prácou vodiča. Toho si i motorovým vozidlom musela objednať a zaplatiť, keďže nemala motorové vozidlo, ďalej si musela zaplatiť upratovačku a v čase výkonu funkcie predbežného správcu, či správcu po vyhlásení konkurzu podľa podmienok ustanovení zákona o správcoch musela mať v zriadenej podateľni pracovníka podateľne. Odmena pracovníka podateľne činila cca 300-400 EUR ročne, podľa dĺžky doby výkonu funkcie správcu či predbežného správcu.

Podľa žalobkyne toho času za využitie priestorov kancelárie a personálne zabezpečenie vedenia podateľne má správca právo na paušálnu náhradu nákladov minimálne vo výške 30 EUR mesačne za každú konkurznú vec /Výhl. č./

Žalobkyňa uviedla, že v roku 2011 dosiahla príjem 165,00 EUR a náklady boli také, aké už uviedla v žalobe, za rok 2012 jej neboli predpísané odvody poistného do poisťovne v súlade so zákonom, tak ako uvádza žalovaná: „vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok, bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie."

Ďalej uviedla, že v roku 2012 bol jej hrubý príjem z podnikateľskej činnosti vyšší o cca 200 EUR ako umožňoval - stanovoval zákon /viď vyjadrenie žalovanej zo dňa 3. decembra 2020/, žalovaná jej v roku 2013 - 2014 predpísala poistné vo výške 1295,67 EUR. Namietala nespravodlivý výpočet a predpísanú povinnosť platiť poistné so zdôvodnením, že jej ročné náklady a výdavky vynaložené na dosiahnutie, udržanie práce správcu boli vyššie ako samotný hrubý príjem a príjem v niektorom roku nedosahoval ani výšku povinného odvodu poistného. Poukázala na jej priemer hrubého zárobku počas 4 rokov.

Žalobkyňa uviedla, že nemohla ovplyvniť výšku príjmu v roku ani sa prispôsobiť zákonu o sociálnom poistení, z toho dôvodu sa z konkurzov v roku 2015 odhlásila. Na základe uvedeného jej MS SR počnúc rokom 2016 už ďalšie konkurzy neprideľovalo.

Nespravodlivý výpočet povinného poistného deklaruje žalobkyňa súdu príkladom:

„Jedna zárobkovo činná osoba má po sebe 2 rokov ročný príjem do 4.500 EUR = jej povinný ročný odvod poisťovni je nula EUR. príjem môže mať do cca 9.000 EUR

Druhá zárobkovo činná osoba má v jednom roku príjem 165.00 EUR a v druhom roku cca 4.900 EUR, Jej povinný odvod do poisťovni v nasledujúcom roku je 1.295,76 EUR."

Podľa žalobkyne žalovaná uvedenú sumu 1.295,76 EUR i s exekučným poplatkom jej už zrazila z jej senior účtu, preto poukazovať na jej porušovanie ustanovení zákona a sústavne preukazovať svoju pravdu by žalovaná podľa jej názoru mohla korektnejšie.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.

Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z týchto dôvodov:

Podľa . (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ods. 2 citovaného ust. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy , ktorá je definovaná v S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ust. o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Správny súd po preskúmaní žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a že sú dôvody na jej zamietnutie. V rámci prieskumu jednotlivých žalobných dôvodov správny súd nezistil žiadnu

kvalifikovanú žalobnú námietku. Žalobné námietky žalobkyne smerovali v podstate voči jej statusu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého statusu jej vyplýva i povinnosť odvádzať poistné. So vznikom povinného poistenia zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti. Tu je však potrebné uviesť, že tieto otázky už boli právoplatne vyriešené v predchádzajúcich správnych konaniach, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 29. októbra 2013, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako správny orgán I. stupňa rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009. Ďalším rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa pod č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 29. októbra 2013, správny orgán I. stupňa rozhodol, že žalobkyni jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňom 30. júna 2012. Ďalším rozhodnutím pod č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 29. októbra 2013, správny orgán I. stupňa rozhodol, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2013. Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PO, vo veci zániku povinného poistenia ku dňu 30. júna 2012, z dôvodu nepodania odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 5. decembra 2013 a ďalšie dve rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, ktoré boli napadnuté odvolaním, o nich bolo rozhodnuté odvolacím orgánom pod č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28. augusta 2014, ktorým tieto rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa odvolací orgán Sociálna poisťovňa, ústredie potvrdila, pričom rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 9. septembra 2014. Súčasne správny súd uvádza, že žalobkyňa využila možnosť súdneho prieskumu voči predmetným rozhodnutiam a predmetné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde Prešove pod sp. zn. -34 (rozsudok zo dňa 13. novembra 2015). Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozsudku rozhodol vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 27. septembra 2017, súčasne vo veci konal Krajský súd v Bratislave pod č.k. - rozsudok zo dňa 24. novembra 2016 a na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne vo veci konal Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č.k. a vydal dňa 31. októbra 2018 rozsudok. V oboch prípadoch boli žaloby žalobkyne zamietnuté, rovnako aj odvolanie a kasačná sťažnosť voči predmetným rozsudkom boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zamietnuté. Žalobou napádaným rozhodnutím postupovala žalovaná ďalej v konaní na základe právoplatných rozhodnutí a právoplatných rozsudkov, a síce predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie jún 2010, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011., október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014 a jún 2014 poistné na nemocenské poistenie v sume 403,48 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 1 651,14 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 431,62 EUR, spolu v sume 2 486,24 EUR. Hoci bolo prvostupňové rozhodnutie vydané ešte 30. septembra 2014, z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní bolo odvolacie konanie u žalovanej prerušené a žalovaná napokon vydala rozhodnutie v odvolacom konaní až dňa 20. marca 2020, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla.

K tomuto správny súd uvádza, že otázka právneho postavenia žalobkyne, otázky týkajúce sa vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia už boli právoplatne vyriešené v predchádzajúcich tak správnych, ako aj súdnych konaniach a správny súd nie je oprávnený uvedené otázky opätovným spôsobom posudzovať na základe podanej žaloby. V predmetnom konaní správny súd mohol preskúmavať len zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Všetky ostatné otázky už boli právoplatne v správnom konaní vyriešené a boli aj následne podrobené právoplatne súdnemu prieskumu v rámci štruktúry správneho súdnictva. V podanej žalobe žalobkyne správny súd neidentifikoval žiadnu kvalifikovanú žalobnú námietku voči žalobou napádanému rozhodnutiu.

Napriek uvedenému správny súd, vzhľadom k tomu, že konanie o správnych žalobách o sociálnych veciach podľa ust. a nasl. je neformálne v zmysle , správnu žalobu fyzickej osoby má správne súd posúdiť neformálne, podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými dôvodmi, preto správny súd v plnom rozsahu preskúmal žalobou napádané rozhodnutie, a to z pohľadu jeho zákonnosti. Dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Podľa ust. § 3 písm. a) druhý bod zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Podľa ust. účinnom od 1. januára 2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovo činnosťou uvedenou v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalobkyňa bola od 1. januára 2004 zapísaná do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Predtým, od 29. septembra 1997 do 31. decembra 2003 bola žalobkyňa zapísaná v zozname komerčných právnikov, a to na základe Licencie komerčných právnikov, ktorú vydala Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky. Slovenská advokátska komora účastníčku konania, na základe jej vlastnej žiadosti, vyčiarkla od 30. júna 2011 zo zoznamu advokátov. Tieto informácie vyplývajú z listu Slovenskej advokátskej komory č. 2767/2011-dr.Bo/Ro, z 11. júla 2011.

Žalobkyňa je od 1. júla 2005 zapísaná do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobkyňa je od 7. januára 1998 zapísaná v registri daňových subjektov Slovenskej republiky a bolo jej pridelené daňové identifikačné číslo 1033365355.

Podľa § 293cu zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

Žalobkyňa nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobkyňa je od 25. apríla 1998 poberateľkou starobného dôchodku. Na základe uvedeného sa na účastníčku konania v zmysle § 128 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov nevzťahuje povinnosť platenia poistného ná invalidné poistenie.

Podľa ust. v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo

výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2011 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v zákona.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2008 povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v zákona, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovení , a účinného od 1. januára 2005, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

V zmysle ust. v znení účinného od 1. januára 2005 suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ").

V zmysle ust. účinného od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľuje na 10 EURocentov nadol.

V zmysle ust. účinného od 1. januára 2011, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší EURocent nadol.

Podľa ust. § 130 písm. c) zákona sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ust. j účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 18 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ust. § 293bg ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. apríla 2009, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 2 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa ust. účinného do 31. decembra 2010, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie v úhrne najviac v sume nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu pripadajúcej na jeden kalendárny mesiac. Pri nedodržaní podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo ak životné poistenie zanikne z dôvodov ustanovených osobitným predpisom sa suma vymeriavacieho základu zvýši o sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platieb poistného na životné poistenie a platieb účelového sporenia zaplatenú podľa osobitného predpisu pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac.

Podľa ust. účinného od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (s účinnosťou od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 ods. 5), vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Podľa, ust. § 141 ods. 1 zákona fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 142 ods. 1 zákona y znení účinnom do 31. decembra 2013 poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2010, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 EURa, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2018 Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 EUR, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Z vyššie citovaných právnych predpisov vyplýva, že žalobkyňa mala povinnosť platieb poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku poistného do rezervného fondu solidarity za vyššie uvedené obdobie. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a povinné príspevky je povinná poistné a povinné príspevky odvádzať. Poistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a povinné príspevky sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a povinné príspevky. Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich neodviedla v nesprávnej sume. Na základe kontroly odvodov poistného a povinných príspevkov boli zistené a vypočítané nedoplatky na povinných príspevkoch za mesiace júl, august, september, október, november, december 2011, január, február, marec, apríl, máj, jún 2012, júl, august, september, október, november, december 2013 a január, február, marec, apríl, máj, jún 2014. Rovnako odvod v nesprávnej sume za mesiace jún 2010 a jún 2011.

Preskúmaním rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, ako aj odvolacieho rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že boli vydané v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ustanovením ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( .). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa ( v sociálnych veciach), (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa . sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).