Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-11-2022.pdf
PDF · 175.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, 2/ C. B., nar. XX. XXXX XXXX, obaja trvale bytom XX. XXXXXXXX XXX/ XX, XXX XX D., právne zastúpených JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, proti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Kasárenské námestie 4, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 10. januára 2022 č. j.: 09226/2022/SDCPK/01812 na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.01.2022 č. j.: 09226/2022/SCDPK/ 01812 vyplýva, že odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade a vo veci v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21.10.2021 pod č. spisu: OU-PO-OCDPK-2021/01929-13 potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že stavebník Slovenská správa ciest, IVCS Košice požiadal dňa 04.06.2020 prvostupňový správny orgán o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „I/68 Sabinov, preložka cesta“ v k. ú. E. B. – F. a A. G. H. v okrese D.. Špeciálny stavebný úrad preskúmal žiadosť stavebníka v súlade s ustanovením § 61 Stavebného zákona dňa 29.06.2020 oznámil verejnou vyhláškou začatie stavebného konania všetkých známym účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy, samosprávy a dotknutým organizáciám a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 27.07.2020. Počas ústneho prerokovania bol stavebník vyzvaný zo strany špeciálneho stavebného úradu na doplnenie dokladov, ktoré bolo potrebné zo strany stavebníka predložiť a to doklady o preukázaní, že je vlastníkom pozemku, alebo má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, súhlas orgánu štátnej vodnej správy v súlade s § 27 ods. 1 písm. a) zákona o vodách, ako aj rozhodnutie, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) zákona o vodách.
Stavebné konanie z tohto dôvodu bolo prerušené a požadované doklady zo strany stavebníka boli dodané dňa 19.08.2020, na základe čoho skonštatoval špeciálny stavebný úrad, že projektová dokumentácia spĺňa všetky technické požiadavky na výstavbu. V stavebnom konaní boli dňa 25.06.2021 vznesené námietky zo strany odvolateľov zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzany Karaffovej. Tieto námietky boli premietnuté do samotného stavebného povolenia. Dňa 21.10.2021 bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu, ktoré bolo doručované formou verejnej vyhlášky. Dňa 18.11.2021 podali odvolatelia voči vydanému stavebnému povoleniu elektronicky odvolanie, o ktorom informoval špeciálny stavebný úrad v súlade s § 56 Správneho poriadku ostatných účastníkov.
3. V odvolaní odvolateľov voči prvostupňovému rozhodnutiu – stavebnému povoleniu zo dňa 21.10.2021 odvolatelia uviedli, že v predmetnom konaní boli nimi vznesené námietky, s ktorými sa stavebný úrad nezaoberal a akceptoval jedinú ich pripomienku a to, že sú účastníci konania. K uvedenej námietke žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že bolo preukázané, že sa špeciálny stavebný úrad dostatočným spôsobom zaoberal každou námietkou vznesenou zo strany odvolateľov a adekvátnym spôsobom ich vyhodnotil a premietol do samotného stavebného povolenia, konkrétne na strane 31 až 33. Ďalšou námietkou odvolateľov bolo poukázanie na to, že sa domnievajú, že stavebný úrad preskúmal len skutočnosti, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejného záujmu, avšak sa ďalej nezaoberal, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia, ale najmä ochrany zdravia a života ľudí. K uvedenej námietke žalovaný argumentuje tým, že pri posudzovaní vplyvu stavby na životné prostredie EIA bola vypracovaná dokumentácia Zámeru, dokumentácia k Zmene navrhovanej činnosti a príloha Vplyv stavby na životné prostredie. K všetkým týmto dokumentáciách sa vyjadrovali príslušné orgány, organizácie a samospráva. V tejto súvislosti bolo vydané záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie vydané 02.10.2007, rozhodnutie podľa ustanovenia § 16a ods. 6 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, vydané 10.11.2020 a rozhodnutie o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vydané 04.03.2021. Vo všetkých troch hodnoteniach bolo uvedené, že predmetná činnosť nespôsobí vážny alebo podstatný vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia v dotknutom území a zároveň je v nich uvedené, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov a ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo zároveň poukazuje na to, že stavba záhradného domčeka sa podľa platného kolaudačného rozhodnutia č. 28358/2016-460/Va z 05.01.2017 môže užívať len na účely individuálnej rekreácie, nakoľko ide o záhradnú chatku a nie o rodinný dom určenú na bývanie. Na základe uvedeného považuje žalovaný námietku odvolateľov za neopodstatnenú.
4. Ďalej k námietke odvolateľov, v ktorej poukazujú na ods. II. bod 7 stavebného povolenia, v ktorom stavebný úrad uviedol, že dotknutým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným nehnuteľnostiam, stavebný úrad ukladá podľa § 135 Stavebného zákona po nevyhnutne potrebný čas strpieť vykonanie prác na svojich pozemkoch alebo stavbách. Odvolatelia sa vyjadrili, že nesúhlasia s povinnosťou ukladanou ním ako vlastníkom susednej nehnuteľnosti po nevyhnutný potrebný čas strpieť vykonanie prác na ich pozemkoch. Nesúhlasia s takýmto spôsobom obmedzovania ich vlastníckych a užívacích prác k predmetným susedným nehnuteľnostiam. Tento zásah považujú za neoprávnený, neprimeraný do ich práv. Zároveň poukázali na to, že stavebný úrad nevydal rozhodnutie, ktoré aj napriek ich námietkam by uložil povinnosť v zmysle § 135 Stavebného zákona a bez akéhokoľvek odškodnenia obmedzení ich vlastníckeho a užívacieho práva nielen počas výstavby cesty ale na trvalo. Žalovaný poukázal na obsah ustanovenia § 135 ods. 1 Stavebného zákona a zároveň poukázal na to, že špeciálny stavebný úrad môže uložiť túto podmienku podľa vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona, ale len v rozsahu, aby k zásahu do vlastníckych práv došlo len v nevyhnutnej miere na nevyhnutný čas. Stavebník vo svojom vyjadrení z 30.11.2021 uviedol, že v rámci navrhovaného technického riešenia stavebných objektov stavby a technologického postupu prác nedôjde na parcele č. 714/3, ktorá je vo vlastníctve odvolateľov k stavebným prácam. Na základe uvedeného preto žalovaný vznesený odvolací dôvod odvolateľov považuje za neopodstatnený.
5. Ďalšou námietkou odvolateľov bolo to, že stavebný úrad sa nedostatočne vysporiadal s námietkou týkajúcou sa ochranného pásma. Na základe žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 26.03.2009 Mesto
Sabinov ako príslušný stavebný úrad stavebným povolením z 21.04.2009 rozhodol tak, že povoľuje stavbu „záhradný domček“ na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. F.. Na základe právoplatného stavebného povolenia bola stavba zrealizovaná a kolaudačným rozhodnutím z 05.01.2017 Mesto Sabinov ako príslušný stavebný úrad povolil užívanie predmetnej stavby „záhradný domček“ na trvalé užívanie. Zároveň odvolatelia poukazujú na to, že na základe žiadosti o stavebné povolenia, ako aj na základe kolaudačného rozhodnutia bola povolená stavba „záhradný domček“ na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. F.. Uvedený „záhradný domček“ používajú odvolatelia, ako aj ich rodina na celoročné bývanie. Podľa odvolateľov z grafickej časti situačného nákresu preložky 1/68, ktorým disponoval stavebný úrad Sabinov v čase vydávania stavebného povolenia, bola zrejmá trasa líniovej stavby viac ako 50 m od ich stavby „záhradného domčeka“. Rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“ na pozemkoch k. ú. E. B., F., D. I. A. G. H. je zo dňa 20.08.2009 a do takmer roku 2020 odvolatelia nemali vedomosť o skutočnosti, že je vydané rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „I/68 D., preložka cesty“ na týchto pozemkoch. Dá sa podľa nich predpokladať, že tak, ako aj toto odvolaním napádané stavebné povolenie k dnešnému dňu nie je zverejnené na úradnej tabuli mesta Sabinov. Podľa odvolateľov nemožno s úspešnosťou tvrdiť, že ani predmetné rozhodnutie o umiestnení stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“ zo dňa 20.08.2009 nebolo v zmysle zákona zverejnené a teda nespĺňalo atribúty verejnej vyhlášky a tak, ako odvolatelia poukazujú, tak oni, ako aj široká verejnosť sa nemohli o tomto dozvedieť. Ak stavebný úrad uvádza, že ochranné pásma ciest sa vytvárajú na ochranu ciest a nie na ochranu objektov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ciest, odvolatelia poukazujú na tú skutočnosť, že momentálne neexistuje žiadna cesta na ochranu ktorej by bolo potrebné poskytnúť, pričom existujú ich legálne stavby. Do dnešného dňa neevidujú odvolatelia žiadne oficiálne stanovisko od stavebníka, prípadne orgánov, že sú v ochrannom pásme cesty.
6. Žalovaný argumentuje poukazom na obsah ustanovenia § 62 ods. 1 Stavebného zákona a ďalej argumentuje tým, že ak odvolací orgán preveril jednotlivé podklady, z ktorých vychádzal špeciálny stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že smerové vedenie trasy bolo navrhované podľa vtedy platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Sabinov platnej od roku 1996 až do roku 2009. Podľa tejto schválenej územnoplánovacej dokumentácie viedla trasa severnejšie oproti súčasne platnej a to v tesnej blízkosti nehnuteľností odvolateľov umiestnených na parcele č. 714/3. Územie, kde je umiestnená stavba a prístavba odvolateľov, je v územnom pláne zadefinované ako plocha vzrastlej zelene, sprievodná zeleň, park. V roku 2008 mesto Sabinov obstaralo Zmeny a doplnky územného plánu, na základe čoho bol územný plán mesta Sabinov schválený 07/2009. V územnom pláne mesta Sabinov 07/2008 bolo prevzaté nové trasovanie preložky cesty I/68 stavebníkom zo spracovanej dokumentácie k územnému konaniu. V tomto dokumente bola trasa preložky cesty I/68 odklonená južnejšie od pôvodného trasovania, čo znemená, že je stavba navrhovaná nakoniec ďalej od samotnej nehnuteľnosti odvolateľov. V roku 2009 bolo na stavbu „I/68 Sabinov, preložka cesty“ vydané územné rozhodnutie a to dňa 20.07.2009. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.08.2009. Rozhodnutie bolo doručované formou verejnej vyhlášky. Doručovanie verejnou vyhláškou sa spravuje ustanoveniami §26 Správneho poriadku. Právne účinky doručenia správy adresátovi pri tejto forme doručenia sa vždy viažu na vyvesenie rozhodnutia na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Vyvesenie rozhodnutia na inej úradnej tabuli plniac si povinnosť podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku je iba aktom iného zverejnenia, ale nie je aktom doručenia písomnosti. Rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal dňa 21.10.2021 a zvesené 08.11.2021. K námietke odvolateľov, že si mesto Sabinov nesplnilo svoju povinnosť zverejnenia, uvádzajú, že mesto Sabinov vyvesilo rozhodnutie na svoje úradnej tabuli dňa 22.10.2021 a zvesilo ho dňa 25.11.2021. Na základe uvedeného preto žalovaný má za to, že stavebný úrad dôkladne preskúmal doklady pre vydanie stavebného povolenia a z uvedeného dôvodu považuje tento odvolací dôvod za neopodstatnený. Ďalej k otázke ochranného pásma ministerstvo uvádza, že podľa § 11 ods. 1 Cestného zákona cestné ochranné pásma vznikajú okamihom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia a nie až okamihom reálneho vybudovania cesty. Ďalej ministerstvo uvádza, že podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia z 05.01.2017 bola stavba „záhradného domčeka“ vo vlastníctve odvolateľov uvedená do užívania ako záhradná chata, slúžiaca na individuálnu rekreáciu. Žalovaný nemá vedomosť, že by do dnešného dňa došlo k zmene rozhodnutia o spôsobe užívania nehnuteľnosti. K poukázaniu odvolateľov na to, že v oznámení Mesta Sabinov pri určení súpisného čísla z 02.02.2017 bolo uvedené, že budovu možno používať na účely bývania, ministerstvo uviedlo, že oznámenie malo len evidenčný charakter, ktoré slúži na evidovanie stavieb a objektov v daných
lokalitách a nemôže zmeniť základný účel stavby, ktorým bola stavba uvedená do užívania, pričom poukázal zároveň odvolací orgán na ustanovenie § 43b Stavebného zákona. Na základe uvedeného ministerstvo je preto toho názoru, že stavebník, ako aj špecializovaný stavebný úrad nemajú zákonnú povinnosť prihliadať na zvýšenú potrebu ochrany nehnuteľností odvolateľov, nakoľko by sa mala užívať len na individuálnu rekreáciu a nie na celoročné trvalé bývanie, ako ju doposiaľ odvolatelia užívajú. Ako bolo uvedené vyššie, na uvedené činnosti stavby prebehlo posúdenie jej vplyvov na životné prostredie, pričom vo všetkých hodnoteniach bolo uvedené, že predmetná činnosť nespôsobí vážny alebo podstatný vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia a tiež neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia. Na základe týchto skutočností ministerstvo neprihliadalo na odvolacie dôvody odvolateľov.
7. Zároveň žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami odvolateľov, že samotný stavebný úrad konštatoval, že v pripomienke, či sú účastníkmi konania, pripomienku akceptoval a teda aj samotný stavebný úrad ich považoval a považuje za účastníkov konania, právom sa domnievajú, že samotný stavebný úrad vyhlásením o tom, že sú účastníkmi konania akceptoval, že ich práva a právom chránené záujmy sú stavebným povolením dotknuté, avšak s ich námietkami sa nezaoberal. Ministerstvo považuje uvedené tvrdenia odvolateľov za neopodstatnené, nakoľko počas celého konania sa špeciálny stavebný úrad dostatočným spôsobom, ako aj v samotnom napadnutom rozhodnutí s námietkami odvolateľov vysporiadaval.
8. Ďalšou námietkou odvolateľov bolo, že absolútne nepovažujú za dostatočné vysporiadanie sa s námietkou týkajúcou sa prístupovej cesty k nehnuteľnosti, čím nedôjde k obmedzeniu prístupu na ich pozemok. Prístup k pozemkom rozdeleným stavbou bol umožnený po komunikácii a v rámci jestvujúceho komunikačného systému Mesta Sabinov a miestnej časti Orkucany po navrhovanej preložke cesty III/5436 riešenej v objekte 106-00 preložka cesty III/543006 v križovatke D. – J., ako aj prístupovej komunikácii a poľných cestách riešených v objekte 111-00 prístupovej cesty v katastri mesta D. I. F.. Odvolatelia poukazujú na to, že prístupová komunikácia je jedinou oficiálnou prístupovou komunikáciou k záhradnému domčeku. V roku 2018 bolo na prístupovú komunikáciu zriadené vecné bremeno špecifikované ako: „vecné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti povinného z vecného bremena strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemky E KN XXXX/X a XXXX/X k pozemkom C KN XXX/X a E KN XXXX/X v prospech vlastníkov pozemkov C KN XXX/X a E KN XXXX/X v rozsahu stanovenom Geometrickým plánom č. XX/XXXX. K uvedenému ministerstvo poukázalo na to, že odvolatelia si zamieňajú právo prechodu so zriadením prístupovej komunikácie, pričom právo prechodu je vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že oprávnený z tohto vecného bremena má právo v stanovenom rozsahu prechádzať cez priľahlý pozemok povinného, či už za náhradu alebo bez. Naopak, prístupová komunikácia je líniová stavba, na ktorú je potrebné, aby bolo vydané príslušné rozhodnutie o jej umiestnení a stavebné povolenie, ak sa podľa charakteru stavby vyžaduje. V stanovisku zo dňa 03.11.2021 Mesto Sabinov uviedlo, že na uvedenú prístupovú komunikáciu nebolo do dnešného dňa vydané rozhodnutie o jej umiestnení a mesto neeviduje v tejto lokalite vo svojom pasporte vybudovanie takejto komunikácie. Mesto D. vo svojom stanovisku poukazuje na skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na stavbu „záhradného domčeka“, ktorý má slúžiť na individuálnu rekreáciu, kedy sa nevyžaduje, aby na vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia bolo k stavbe zriadená prístupová komunikácia podľa príslušných noriem stanovených parametrov či už z pohľadu prejazdu bezpečnostných zložiek, zabezpečovania služieb pre občanov alebo iného účelu, ktoré verejné komunikácie majú plniť. Podľa vyjadrenia stavebník nedôjde technickým riešením stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“ k zmene prístupu odvolateľov na ich pozemok. Tento bude zachovaný z juhozápadnej strany po parcelách č. KN-C XXX/XX, XXX/XX I. XXX/XX. Na parcelách KN-C XXX/XX I. XXX/XX vo vlastníckeho Prešovského samosprávneho kraja je zriadené právo prechodu pešo alebo motorovým vozidlom. V rámci dokumentácie je v nevyhnutnom rozsahu navrhovaná úprava poľnej cesty napájajúca sa na súčasný upravený vjazd, vybudovaný na parcele č. XXX/XX vo vlastníctve stavebníka k nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa na pozemku parcely č. XXX/X vo vlastníctve odvolateľov. Na základe uvedeného považuje ministerstvo odvolací dôvod odvolateľov za neopodstatnený.
9. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán poukazuje na to, že odvolatelia argumentujú tým, že stavebníka viackrát vyzvali na usporiadanie vlastníckych vzťahov k časti pozemkov, ktoré užívajú minimálne 30 rokov v dobrej viere a dobromyseľne. Jedná a o časť parcely XXX/XX k. ú. F..
Ministerstvo po preverení listu vlastníctva k príslušnej parcele eviduje ako vlastníka nehnuteľnosti stavebníka. V časti ťarchy nie je uvedený záznam preukazujúci tvrdenia odvolateľov.
10. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľov, títo argumentujú v závere odvolania tým, že im nie je zrejmé, z akého dôvodu im osobne, nie ich právnej zástupkyni bolo doručené predmetné rozhodnutie – stavebné povolenie, ktoré doteraz im ani jeden dokument v predmetnom konaní doručovaný nebol z dôvod tvrdených stavebníkom a stavebným úradom, že doručovanie prebiehalo a bude prebiehať verejnou vyhláškou a majú si to odsledovať. Ministerstvo k predmetnému odvolaciemu dôvodu uvádza, že všetky písomnosti v konaní doručovali formou verejnej vyhlášky. Doručovanie písomnosti do vlastných rúk odvolateľov bolo zo strany špeciálneho stavebného úradu vykonané iba podporne a to na základe písomnej žiadosti odvolateľov zo dňa 11.06.2021, ktorá bola doručená špeciálnemu stavebnému úradu 25.06.2021 a uvedená v „Námietkach, pripomienkach k oznámeniu o začatí stavebného konania“. Odvolatelia v tejto požiadavke výslovne uviedli, že žiadajú doručenie písomnosti v predmetnom stavebnom konaní „k ich rukám“ alebo „k rukám právnej zástupkyne“. Takéto doručenie nevyvoláva žiadne právne účinky a bolo na fakultatívnom zvážení špeciálneho stavebného úradu, či požiadavke odvolateľov vyhovie alebo nie. Na základe uvedeného považuje ministerstvo vznesenú odvolaciu námietku zo strany odvolateľov takisto ako neopodstatnenú. Vychádzajúc zo všetkých súvislostí a obsahu podaného odvolania zo strany odvolateľov bolo ministerstvu dostatočným spôsobom preukázané, že prvostupňový správny orgán, teda špeciálny stavebný úrad neporušil procesné práva účastníkov, dostatočne zistil skutkový stav, rešpektoval podmienky dotknutých orgánov, na základe čoho vydal napadnuté rozhodnutie. Na základe uvedeného nemohlo byť vyhovené odvolateľom a preto ministerstvo rozhodlo tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
11. Rozsiahlou žalobou sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. V žalobe argumentujú tými istými žalobnými námietkami, ako sú uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu. Poukazujú na to, že im bolo doručené formou verejnej vyhlášky rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií – stavebné povolenie z 21.10.2021, voči ktorému podali odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní. Žalobcovia uvádzajú, že majú za to, že na základe rozhodnutí, ako aj postupom žalovaného boli ukrátení na svojich právach a preto žiadajú preskúmať uvedené rozhodnutia. Zrejmú nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí vidia v tom, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, rozhodnutia správneho orgánu nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, správny orgán sa nevysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami účastníkov konania, správny orgán nesprávne aplikoval právne predpisy, došlo k porušeniu práv účastníka, konanie má také vady, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného bolo mechanicky opísané zo záverov stavebného povolenia, pričom predchádzajúce rozhodnutie mechanicky opisuje ich odvolanie. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré prevzal od stavebného úradu a ten od stavebníka. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy a žalovaný vykonal. Z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy a žalovaného pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci, atď. Žalovaný viackrát poukazuje vo svojom rozhodnutí na vyjadrenia stavebníka, najmä zo dňa 30.11.2021, ktoré nebolo žalobcom doručené. Žalovaný im
odoprel právo oboznámiť sa s vyjadrením stavebníka, vyjadriť sa k nemu a tendenčne na základe vyjadrenia stavebníka v jeho prospech potvrdil rozhodnutie stavebného úradu. Zároveň tak žalovaný, ako aj stavebný úrad im nedali možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom spôsobom zisťovania, prípadne navrhovať doplnenie dokazovania.
12. V ďalšom bode žaloby poukazujú žalobcovia na to, že v predmetnom administratívnom konaní, ako aj v podanom odvolaní boli nimi vznesené námietky, pričom tak stavebný úrad ako aj žalovaný sa ich námietkami, ktoré boli zároveň odvolacími dôvodmi, nezaoberal, len stroho skonštatoval, že námietky a pripomienky boli neopodstatnené. Ďalej citovali žalobcovia príslušné state z rozhodnutia žalovaného a argumentujú ďalej tým, že trvajú na tom, že žalovaný a stavebný úrad preskúmali len skutočnosti, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejného záujmu, avšak ďalej sa nezaoberali, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia. V stavebnom konaní stavebný úrad preskúmal podľa žalobcov, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí. Poukázali opätovne tak, ako to bolo v odvolaní, na odsek II. bod 7 stavebného povolenia, pričom argumentovali tým, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacím dôvodom, na ktorý poukazovali a len stroho skonštatoval, že stavebný úrad môže uložiť podmienku podľa vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona, ale len v rozsahu, aby k zásahu do vlastníckych práv došlo len v nevyhnutnej miere a nevyhnutný čas. K zásahu do ich vlastníckeho práva však stavebník zasiahne vo veľkom rozsahu a to nielen po nevyhnutný čas, ale natrvalo a to bez akéhokoľvek odškodnenia. Žalovaný svoje odôvodnenie ich námietok oprel o vyjadrenie stavebníka, ktorý ich vo svojej podstate odkázať uplatniť si svoje budúce nároky na náhrady škody súdnou cestou. Ďalej argumentujú žalobcovia v žalobe poukazom na to, že v zmysle stavebného zákona a judikatúry súdov ich subjektívne práva, ktoré oni ako osoby, ktorých sa týkajú a ktorých sú nositeľmi, môžu namietať, avšak zákon stanovuje všeobecnú povinnosť ochrany subjektívneho práva stavebnému úradu a žalovanému a táto povinnosť je vždy daná v prípade ochrany vlastníckeho práva majiteľa pozemku a stavby, ktorý musí stavebný úrad skúmať aj bez námietok ex offo. S vyššie uvedenými námietkami sa žalovaný podľa žalobcov vôbec nezaoberal, nijako sa nimi v predmetnom rozhodnutí nevysporiadal. Konanie stavebného úradu pri nestanovení lehoty a následne pri nezastavení konania, ktoré navrhovali žalobcovia, považujú preto za účelové, neobjektívne, porušujúce základné pravidlá správneho konania a zároveň týmto konaním bolo porušené právo rovnosti zbraní účastníkov konania. Touto námietkou sa žalovaný nezaoberal, ani na ňu neprihliadal. Ďalej v rozsiahlej žalobe argumentovali žalobcovia tým, že ak účastník konania urobil na príslušnom orgáne podanie, ktoré neobsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle § 13 ods. 3 Správneho poriadku, určí mu správny orgán primeranú lehotu a konanie preruší. Žalovaný a stavebný úrad sa podľa žalobcov nedostatočne vysporiadali s uvedeným návrhom na prerušenie konania a zároveň sa nevysporiadali ani s námietkou týkajúcou sa ochranného pásma. Žalobcovia poukazujú na to, že na základe ich žiadosti o stavebné povolenie z 26.03.2009 Mesto Sabinov ako príslušný stavebný úrad stavebným povolením z 21.04.2009 povolilo stavbu „záhradný domček“ na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. F. a na základe uvedeného bolo vydané kolaudačné rozhodnutie z 05.01.2017, ktorým Mesto Sabinov povolil užívanie predmetnej stavby „záhradný domček“ na trvalé užívanie, v zmysle oznámenia o určení súpisného čísla z 02.02.2017 povolilo Mesto Sabinov ich stavbu užívať na účely bývania a predmetný domček i takto užívajú, bývajú v ňom celoročne a to nielen oni, ale aj ich deti a vnúčatá. Žalobcovia následne poukazujú na vydané rozhodnutie Mesta Sabinov z 20.07.2009 o umiestnení líniovej stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2009 a poukazujú na to, že ide jednoznačne o duplicitu dvoch územných rozhodnutí, pričom predmetné rozhodnutie im nebolo nikdy doručované. Žalovaný a stavebný úrad si nedali ani len tú námahu, aby si tieto skutočnosti overili, teda spoľahlivo zistili skutkový stav veci ohľadom vydania dvoch stavebných rozhodnutí.
13. Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú, že v predmetnom územnom pláne, platnom a účinnom od roku 1996, na základe ktorého im bolo vydané stavebné povolenie v konaní spojenom s umiestnením stavby, nebola cesta I/68 plánovaná tak, ako dnes a to tak, že ich záhradný domček sa nachádza v ochrannom pásme cesty, resp. vzdialenosť domu od osi cesty je približne 35 – 40 metrov a vzdialenosť od osi cesty k hranici pozemku je menej ako 10 metrov od plánovanej cesty. Rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“ na pozemkoch k. ú. E. B., F., D., A. G. H. je zo dňa 20.08.2009 a do takmer roku 2020 nemali žalobcovia vedomosť o skutočnosti, že je vydané rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „I/68 D., preložka cesty“ zo dňa 20.08.2009 vzhľadom k tomu, že neboli účastníkmi predmetného konania. S predmetnými nimi uvádzanými námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí
taktiež nijako nevysporiadal. Ďalej poukazujú na to, že za neprístupné považujú aj to, že stavebný úrad prejudikoval, že za odškodnenie je potrebné považovať, že stavebník doplnil v projektovej dokumentácii protihlukovú stenu v predmetnom úseku. V jedinej veci žalobcovia súhlasia a plne sa stotožňujú sa s názorom stavebného úradu, že v prípade realizácie cesty majú byť odškodnení, pričom odškodnenie v podobe protihlukovej steny nepovažujú za dostatočné. Takisto s predmetnými námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.
14. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že realizáciou stavby dôjde k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, práva užívať nehnuteľnosť, práva na pokojné užívanie nehnuteľnosti, práva na bývanie, práva na obydlie, dokonca môže dôjsť k ohrozeniu stavby (poškodenie otrasmi, zrútenie) alebo dokonca zdravia a života ľudí. Domnievajú sa, že ani s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal vôbec a z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že ich vlastnícke právo môže byť obmedzené len preto, že užívajú záhradnú chatku celoročne 24 hodín denne 7 dní v týždni. Žalobcovia poukazujú na to, že predmetnou stavbou dôjde k nútenému obmedzeniu ich vlastníckeho práva. Inými slovami po vydaní stavebného povolenia budú ako znevýhodnení vlastníci naďalej vlastníkmi so všetkými oprávneniami, ale obsah ich vlastníckeho opráva bude prinajmenšom v časti len iluzórnou a nie reálnou podobou. Žalobcovia poukazujú na článok 20 Ústavy SR, ako aj na člnok 46 ods. 1, článok 19 Ústavy SR. Zároveň poukazujú na to, že postavenie účastníka konania ďalej odvodzujú z toho, že stavebným povolením vo vyššie uvedenom konaní budú priamo dotknutí vo svojom práve na súkromie v zmysle ustanovení čl. 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na púhe vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súčinnosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vydanie stavebného povolenia ako nevyhnutný predpoklad pre zásah do oprávnení vlastníka totiž pri zvýhodnených vlastníkoch podlieha preukázaniu zo strany vlastníka, že disponuje vlastníckym či iným právom k danému pozemku, zatiaľ čo pri znevýhodnených vlastníkoch, ako ich vlastníkov susediacich pozemkov sa takáto podmienka nevyhnutne nevyžaduje, preto s nimi stavebník odmieta komunikovať. Opatrenia, ktoré síce urobil vo vzťahu k nim stavebník a ktoré uvádza stavebný úrad ako odpoveď na ich námietky a to protihlukové opatrenie a riešenie prístupovej cesty v PD je absolútne nedostačujúce. Samotný stavebník vo svojich podaniach adresovaných žalobcom uviedol, že nemá právo povinnosť chrániť záhradný dom, pričom zároveň uviedol, že všetky tieto navrhované opatrenia na elimináciu nepriaznivého stavu prehodnotí a pravdepodobne zruší, teda z podania stavebníka jednoznačne vyplýva, že si je vedomý, že predmetnou stavbou minimálne, ako to nazýva spôsobí im nepriaznivý stav, avšak v podstate je mu to ľahostajné a svoje povinnosti podľa jeho vlastného vyjadrenia si nemieni plniť. Okrem iného tieto svoje vyhlásenia robí verejne a zasiela na vedomie aj Mestu Sabinov a jeho zamestnancom. S uvedenými námietkami žalobcov sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal.
15. Žalobcovia ďalej argumentujú tým, že nesúhlasia so stavbou „I/68 Sabinov, preložka cesty“ na pozemkoch k. ú. územie E. B., F., D., A. G. H. a to z dôvodov nimi prezentovaných počas celého stavebného konania. Absolútne nepovažujú za dostatočné vysporiadanie sa s námietkou týkajúcou sa prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalovaným. Poukazujú na to, že prístupová komunikácia je jedinou oficiálnou prístupovou komunikáciou k záhradnému domčeku. Predmetným stavebným povolením im bude nielen počas výstavby, ale natrvalo znemožnený, obmedzený a zamedzený prístup k ich majetku, k ich obydliu. Žalobcovia poukazujú na to, že obmedzenie prístupu k ich obydliu sa nebude týkať len ich a ich osobných potrieb (prístup nákladných motorových vozidiel, cisterny), ktorí v záhradnom domčeku bývajú, využívajú ho celoročne na bývanie, ale najmä v prípade ohrozenia života a zdravia z akéhokoľvek dôvodu a nebude možné, aby sa na ich pozemok alebo k záhradnému domčeku dostali záchranné zložky (hasiči či zdravotná služby). S predmetnými uvádzanými námietkami sa takisto žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že parcela KN C XXX/X a to ani v časti nie je v stavebnom povolení stabilizovaná, ani pri dočasnom zbere ani pri trvalom zábere, preto argumentácia v zmysle, že na parcelu č. XXX/X v rámci vyvlastňovacieho konania bolo dočasne obmedzené vlastnícke právo, považujú za irelevantné. Podľa nich základným kľúčovým ustanovením vlastníckeho práva je § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Preto stavebníka viackrát vyzvali na usporiadanie vlastníckych vzťahov k časti pozemkov, ktoré užívajú minimálne 30 rokov. V napadnutých rozhodnutiach sa nachádza viacero časových a skutkových nezrovnalostí, ktoré spôsobujú ich nepreskúmateľnosť, pričom poukázali na to, že v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, čo žalobcovia v žalobe
argumentujú už viackrát. Podľa nich, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne, čo podľa žalobcov sa v tomto prípade nestalo a v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré sú namietané, pričom poukazujú žalobcovia na obsah ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku, §32, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej argumentujú žalobcovia poukazom na ustanovenie § 39 Stavebného zákona a poukazujú na to, že správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, pričom zároveň poukazuje na to, že správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie, ak sú na to dôvody uvedené v zákone, na ktoré žalobcovia poukazujú. V závere žaloby poukazujú na to, že účelom rozhodnutia správneho orgánu musí byť uvedenie relevantných a dostatočných dôvodoch, na ktorých je založené, čo v konkrétnej veci znamená, že odôvodnenie musí byť relevantné a dostatočné k námietkam účastníkov konania, hoci sa nemusí zaoberať každou námietkou osobitne. Úplne v závere žaloby podali žalobcovia žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, pričom poukazujú na dôvody na priznanie odkladného účinku a to v prvom rade, že predmetnou stavbou im bude nielen počas výstavby, ale natrvalo znemožnený a obmedzený a zamedzený prístup k ich majetku, k ich obydliu. Na základe uvedených skutočností navrhujú súdu vyhovieť s poukazom na petit žaloby.
III.
Vyjadrenie žalovaného, ďalšieho účastníka konania, ako aj prvostupňového správneho orgánu k žalobe
16. Písomným podaním zo dňa 14.04.2022 sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a zároveň sa vyjadril, že nežiada nariadiť vo veci pojednávanie.
17. K podanej žalobe sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 13.04.2022 prvostupňový správny orgán Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý takisto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázal na dôvody svojho rozhodnutia.
18. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 13.04.2022 vyjadril ďalší účastník konania a to Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice, ktorý poukázal na skutkové a právne okolnosti, ktoré viedli k podaniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 09.05.2022 reagovala na uvedené vyjadrenia k žalobe a navrhla žalobe vyhovieť a zároveň vyhovieť aj návrhu na odkladný účinok.
IV.
Závery správneho súdu
20. Správny súd v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z., účinného od 01.07.2016 (ďalej len „SSP“) v predmetnom konaní postupoval.
21. S dôrazom na návrh na odkladný účinok, ktorý bol súčasťou žaloby, žalobcovia žiadali o vydanie rozhodnutia, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.06.2022 pod sp. zn.: 2S/11/2022-171 rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcov na odkladný účinok žaloby.
22. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Krajský súd ako vecne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí v rozsahu žalobných dôvodov, s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 59 ods.2 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade a rozhodnutie Okresného úradu, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Prešov zo dňa 21.10.2021 č. spisu: OU-PO-OCDPK-2021/01929-13, ktorým prvostupňový správny orgán verejnou vyhláškou vydal stavebné povolenie podľa § 61 až § 66 a § 120 Stavebného zákona, ktorým povolil stavebníkovi Slovenskej správe ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Kasárenské námestie 4, 040 01 Košice, líniovú stavbu „I/68 Sabinov, preložka cesty“, ktorá sa týka stavieb umiestnených v katastrálnych územiach E. B., D., F., A. G. H..
26. Správny súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že špeciálny stavebný úrad Okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Prešov prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa územného plánu Mesta Sabinov sú zadefinované v časti územného plánu pod bodom D určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok pre využitie jednotlivých plôch s odsekom B24 ako plochy dopravy, čo je uvedené: „neprípustné funkčné využitie plôch dopravy – stavby pre bývanie, vrátane doplnkových funkcií pre bývanie, stavby pre občiansku vybavenosť, rekreáciu, výrobu a skladovú hospodárstvo“. Využitie predmetného pozemku, konkrétne parcely č. XXX/XX, k. ú. F. na iné účely, ako na stavbu cesty, nie je v uvedenom územnom pláne Mesta Sabinov prípustné. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa v prvom rade venoval odvolacím námietkam žalobcov v 1/ a 2/ rade voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, teda voči vydanému stavebnému povoleniu líniovej stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“, ktoré sa týka aj k. ú. F., v ktorom majú žalobcovia v 1/ a 2/ rade umiestnený „záhradný domček“ postavený na základe stavebného povolenia z roku 2009, k. ú. F. na parcele č. XXX/XX. Ako vyplýva z územného plánu, táto stavba sa nachádza mimo časti mesta a podľa záväzného výkresu č. 2, grafickej časti územného plánu mesta Sabinov, Komplexný urbanistický návrh na pozemku parc. č. K. XXX/XX k. ú. F., tento pozemok má určené funkčné využitie ako preložka cesty I/68 a izolačná zeleň vo vzdialenosti 50 metrov, pričom vlastníkom tohto pozemku je Slovenská republika. Pozemok, ktorý sa nachádza hneď vedľa KN č. XXX/X k. ú. F., má funkčné využitie izolačná zeleň, vzdialenosť od cesty 50 metrov a ako ostatná zeleň. V danom území nie je možné umiestňovať podľa územného plánu akékoľvek stavby, okrem líniovej stavby preložky I/68 a preto aj stavba samotného rekreačného domčeka, ktorá bola povolená stavebným povolením mesta Sabinov, je podľa správneho súdu v rozpore s územným plánom. Žalobcovia sa v žalobe domáhajú zrušenia rozhodnutia stavebného povolenia líniovej stavby I/68 – preložka cesty na základe toho, že bolo porušené ich vlastnícke právo, resp. boli narušené ochranné práva v užívaní záhradného domčeka, ktorí majú postavený na parcele KN C č. XXX/X k. ú. F.. Správny súd sa bude opakovať v tom, že potvrdí tvrdenia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, že stavebným povolením bola povolená stavba „záhradného domčeka“, avšak len na účely rekreácie. Už v roku 2009 žalobcovia, ako stavebníci museli vedieť, že v územnom pláne, ktorý bol schválený ešte v roku 1996, sa uvažuje o líniovej stavbe, to znamená o preložke cesty, ktorá má zasahovať aj do príslušných katastrálnych území, kde sa prakticky nachádza ich záhradný domček a to k. ú. E. B., D., F., A. G. H..
27. Správny súd sa zaoberal všetkými žalobnými námietkami žalobcov a vo svojom rozhodnutí musí reagovať na uvedené dôvody alebo námietky, ktorými žalobcovia argumentujú v predmetnej žalobe. V prvom rade poukazujú žalobcovia na to, že celé odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je mechanické opísanie ich odvolania. V tejto súvislosti musí správny súd potvrdiť, že samotné rozsiahle odvolanie žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu primälo odvolací orgán k tomu, aby celé odvolacie námietky detailne opísali vzhľadom k tomu, že žalobcovia argumentovali porušením ich subjektívnych práv vydaním týchto rozhodnutí, aby dôsledne poukázali na jednotlivé odvolacie námietky a dôvody, ktorými žalobcovia argumentujú v tomto odvolaní. Závery pôvodného rozhodnutia stavebného povolenia prvostupňového správneho orgánu a odvolacie námietky, ktoré žalobcovia použili jednak v odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu, sú totožné so žalobnými dôvodmi, ktoré použili žalobcovia v podanej žalobe. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s každou jednou odvolacou námietkou, na ktorú argumentoval svojim vyjadrením, skutkovým a právnym poukázaním daného stavu s dôvodmi, ktoré uvádzal špecializovaný stavebný úrad vo svojom rozhodnutí o vydaní stavebného povolenia. Tieto dôvody sú dostatočné, pretože odvolací orgán sa dôsledne vysporiadal s každou jednou odvolacou námietkou žalobcov, pričom neponechal bez povšimnutia ani jeden jediný dôvod, ktorý žalobcovia uvádzali v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalovaný, ako už aj v samotnom rozhodnutí uviedol, v snahe predísť nepresnému interpretovaniu týchto odvolacích dôvodov preto opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia tieto dôvody, ako aj skutkové okolnosti, na ktoré odvolatelia, teda žalobcovia v 1/ a 2/ rade poukazovali v odvolacích námietkach. Preto považuje správny súd za dostatočné a riadne odôvodnené predmetné rozhodnutie žalovaného, ktorý sa takýmto spôsobom vysporiadal s každou jednou odvolacou námietkou žalobcov. Správny súd preto žalobný dôvod, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s ich odvolacími námietkami za bezpredmetný.
28. Správny súd argumentuje tým, že samotné uznesenie sp. zn.: 20C/91/2021-60 z 28.02.2022 a schválený zmier súdom, ktorým súd určil, že žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi časti parcely C KN parc. č. XXX/XX o výmere 47 m2, ďalej novovytvorených parciel XXX/XX o výmere 4 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 37 m2, ako aj parcely č. XXX/XX o výmere 6 m2 nemá žiadny vplyv na predmet podanej žaloby a to konkrétne stavebné povolenie ohľadom líniovej stavby „I/68 – preložka cesty“, nakoľko ide o právny stav, ktorý nastal po vydaní rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania. Ide o doplnenie dôvodov žaloby po uplynutí lehoty dvoch mesiacov, preto naň správny súd v zmysle § 134 ods. 1 SSP neprihliadal. K uvedenej žalobnej námietke správny súd argumentuje tým, že táto je nedôvodná s poukazom na obsah predmetnej žaloby, ktorá má iný dôvod podania ako je uvedená parcela č. XXX/XX.
29. Čo sa týka žalobnej námietky, v ktorej žalobcovia uviedli, že žalovaný viackrát poukazoval na vyjadrenie stavebníka zo dňa 30.11.2021, ktoré im nebolo doručené, k tomuto sa nemohli vyjadriť súčasne k podkladom samotného rozhodnutia, správny súd argumentuje tým, že uvedené vyjadrenie stavebníka bolo vyjadrením k odvolacím námietkam žalobcov v 1/ a 2/ rade voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu stavebnému povoleniu. Preto uvedené vyjadrenie stavebníka nebolo ani doručované žalobcom ako účastníkom konania, pretože nešlo o žiadne vyjadrenie, ktoré by malo výpovednú hodnotu, čo sa týka samotného odvolacieho konania voči prvostupňovému rozhodnutiu špecializovaného stavebného úradu. Po podaní odvolania žalobcami v 1/ a 2/ rade bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu uvedené odvolanie žalobcov doručiť aj stavebníkovi a tento sa k dôvodom podaných odvolacích námietok písomným stanoviskom zo dňa 30.11.2021 vyjadril. V rámci odvolacích námietok voči prvostupňovému rozhodnutiu sa k podanému odvolaniu vyjadrilo Mesto Sabinov, ako aj spomínaný stavebník Slovenská správa ciest týmto podaním z 30.11.2021. Aj podľa správneho súdu tak, ako to tvrdí žalovaný vo svojom rozhodnutí, nemal prvostupňový správny orgán povinnosť doručovať uvedené vyjadrenie žalobcom, ktorí boli v postavení odvolateľov. V správnom konaní ochrana ich subjektívnych práv nebola porušená.
30. K ďalšej žalobnej námietke, v ktorej žalobcovia uvádzajú, že tak v administratívnom konaní, ako aj v odvolacom konaní sa ich námietkami tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný nezaoberali, len stroho skonštatovali, že námietky nie sú opodstatnené, správny súd poukazuje na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako odvolací orgán s poukazom na celé znenie odvolacej námietky sa zároveň vyjadril k uvedenej odvolacej námietke a poukázal pritom na skutočnosti, ktoré viedli k tomu záveru, že odvolacia námietka je neopodstatnená, pričom ku každej jednej odvolacej námietke sa žalovaný bezpochyby dôkladne vyjadril. S poukazom na námietku ohľadom porušenia ochrany zdravia a života ľudí boli, ako už sám žalovaný uvádzal, vedené samostatné konania o posudzovaní vplyvu stavby na životné prostredie. V tejto súvislosti poukazuje aj správny súd na vydané záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydané 02.10.2007, ako aj na rozhodnutie podľa § 16a ods. 6 písm. b) Zákona o vodách v znení neskorších predpisov, ktoré bolo vydané dňa 10.11.2020 a napokon na rozhodnutie o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vydané 04.03.2021. Opätovne správny súd zdôrazňuje, že vo všetkých troch posudzovaných rozhodnutiach bolo uvedené, že predmetná činnosť, ktorou bolo zlegalizované
stavebné povolenie preložky I/68 cesty nespôsobí vážny alebo podstatný vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia v dotknutom území a zároveň neboli zistené danými preskúmavanými konaniami o posudzovaní vplyvu na životné prostredie ani žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že dokumentácia predložená v konaní zohľadňuje vyššie uvedené posúdenia z pohľadu ochrany životného prostredia a preto správny súd považuje uvedenú žalobnú námietku žalobcov v 1/ a 2/ rade za neopodstatnenú.
31. Žalobcovia ďalej v žalobe argumentujú nesúhlasom s bodom 7 ods. II. stavebného povolenia, teda ešte prvostupňového správneho orgánu, ktorým im bola uložená povinnosť podľa § 135 Stavebného zákona ako vlastníkom susednej nehnuteľnosti po nevyhnutný potrebný čas strpieť vykonanie prác na ich pozemkoch. Žalobcovia tento zásah považujú za neoprávnený a neprimeraný, bez akéhokoľvek odškodnenia a majú za to, že žalovaný sa s ich odvolacími námietkami v rozhodnutí vôbec nezaoberal. Správny súd nie je rovnakého názoru ako žalobcovia, pretože v rozhodnutí ministerstvo ako odvolací orgán poukázalo na to, že žalobcovia ako odvolatelia majú právo na samotné odškodnenie za prípadne neoprávnený, resp. neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v susedstve danej povolenej líniovej stavby. V žiadnom prípade nie je pravdou, že sa žalovaný odvolacou námietkou, ako uvádzajú žalobcovia v 1/ a 2/ rade, vôbec nezaoberal. Správny súd poukazuje na opak, pretože tak stavebník vo svojich vyjadreniach, ktoré adresoval žalobcom na ich adresu, sa vyjadroval takisto v tomto znení, ako tomu bolo v rozhodnutí, kedy žalovaný argumentoval, že k prípadnému odškodneniu žalobcov môže dôjsť.
32. K uvedenému tvrdeniu žalobcov konkrétne argumentoval žalovaný vo svojom rozhodnutí a o predmetné obmedzenia vlastníckych práv môže správny orgán nariadiť aj podľa žalovaného len v prípade, ak tieto práce nemôže stavebník vykonať z vlastného pozemku, ale len v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas. Na základe stanoviska zo strany stavebníka boli žalobcovia informovaní o tej skutočnosti, že v rámci navrhovaného technického riešenia stavebných objektov stavby a technologického postupu prác nedôjde na parcele, ktorá je v ich vlastníctve, teda na parcele KN- C č. XXX/X k. ú. F. k stavebným prácam. Táto podmienka bola v stavebnom povolení uvedená pre prípad nevyhnutného zásahu do vlastníckych práv. Povinnosť strpieť uvedené vykonanie takýchto prác na pozemku žalobcov priamo vyplýva zo zákona a konkrétne ustanovenia § 135 Stavebného zákona.
33. Zároveň z uvedeného rozhodnutia žalovaného vyplýva aj tá skutočnosť, že stavebník potvrdil, že na základe zmluvy o dielo medzi stavebníkom a zhotoviteľom má zhotoviteľ povinnosť zaistiť na vlastný náklad overenie stavebno-technického stavu so zdokumentovaním prípadných poškodení objektov pred začatím prác, ako aj počas týchto prác dotknutých objektov, resp. objektov, ktoré by stavebnou činnosťou zhotoviteľa mohli byť dotknuté. Predmetné opatrenie je zhotoviteľ stavby povinný zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác, pričom táto dokumentácia pôvodného stavu objektov bude slúžiť ako doklad k prípadnému riešeniu nárokov ich vlastníkov na náhradu prípadnej škody spôsobenej pri realizácii predmetnej stavby. Zároveň ministerstvo v rozhodnutí uviedlo aj poslednú možnosť, kedy si môžu žalobcovia uplatniť svoje práva v prípade, že by k takejto dohode nedošlo a môžu sa obrátiť na súd, čo v danom prípade podľa zistení správneho súdu aj došlo. Preto správny súd nepovažuje za pravdivé tvrdenia v žalobe žalobcov, že ich nároky žalovaný len oprel o vyjadrenie stavebníka, ktorým vyjadrením ho žalovaný len odkázal uplatniť svoje budúce nároky na náhradu škody iba súdnou cestou. Zabezpečením tohto postupu vlastne u žalobcov v 1/ a 2/ rade dochádza k nárokovaniu si na náhradu škody už počas vykonávania týchto prác zo strany stavebníka voči uvedenému postupu stavebníka. Ministerstvo ako odvolací orgán podľa vo svojom rozhodnutí iba poukázalo na vyjadrenie stavebníka o navrhovaných postupoch, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo so zhotoviteľom stavby a o prípadných zákonných možnostiach uplatnenia si prípadnej náhrady škody prostredníctvom súdu. Ako už správny súd argumentoval vyššie, žalobcovia môžu svoje nároky na náhradu škody si uplatňovať tak počas výkonu prác, ako aj po ich vykonaní či už voči stavebníkovi konkrétne, alebo prostredníctvom súdu podanou žalobou, k čomu podľa zistení správneho súdu v čase rozhodovania o tejto žalobe došlo.
34. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, v ktorej žalobcovia uvádzajú, že sa odvolací orgán vôbec nezaoberal námietkou týkajúcou sa pochybenia prvostupňového správneho orgánu, kedy vyzval stavebníka na doplnenie podania a zároveň nevyhovel ich žiadosti o prerušenie konania, ako je preukázané z administratívneho spisu, príslušný špecializovaný stavebný úrad vyzval stavebníka na
doplnenie dokladov, pričom správny súd argumentuje tým, že pokiaľ stavebný úrad vyzval stavebníka na predloženie dokladov, zároveň bolo stavebné konanie z dôvodu vyžiadania si uvedených dokladov prerušené rozhodnutím zo dňa 11.08.2020, pričom dodané doklady zo strany stavebníka boli predložené stavebnému úradu 19.08.2020. To znamená, že tvrdenie žalobcov v žalobe, že nebolo prerušené konanie, je nepravdivé a nejde o to v danom stavebnom konaní, či bolo prerušené konanie na základe žiadosti účastníkov konania, resp. samotným rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Preto správny súd uvedenú žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú.
35. Zároveň správny súd reaguje na žalobnú námietku duplicity vydaných územných rozhodnutí z roku 2009 príslušným Mestom Sabinov a to konkrétne územného rozhodnutia pre líniovú stavbu I/68, ako aj vydaného územného rozhodnutia podľa stavebného povolenia pre „záhradný domček“ žalobcov v 1/ a 2/ rade. Ide o územné rozhodnutia, resp. stavebné povolenia, ktoré boli vydané v roku 2009, ktoré nie sú predmetnom tohto konania, preto sa správny súd k uvedenej žalobnej námietke nevyjadruje a poukazuje na to, že ide o stavebné povolenia, resp. územné konania, ktorých časové obmedzenie samotného vydania je dlhšie ako 20 rokov. Ide o dve rôzne rozhodnutia, nie o duplicitné ako tvrdia žalobcovia.
36. K uvedenému vydaniu stavebného povolenia, ako aj územného rozhodnutia na líniovú stavbu „I/68 – preložka cesty“ správny súd poukazuje na jednu dôležitú skutočnosť a to je smerové vedenie trasy, ktoré bolo navrhované ešte podľa platnej územno-plánovacej dokumentácie mesta Sabinov platnej od roku 1996 až do roku 2009 a podľa tejto schválenej územno-plánovacej dokumentácie viedla trasa severnejšie oproti súčasnej platnej a to v tesnej blízkosti nehnuteľnosti žalobcov v 1/ a 2/ rade umiestnenej na parcele č. XXX/X k. ú. F.. V roku 2008, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí Mesta Sabinov, Mesto D. obstaralo k územnej dokumentácii a územnému plánu zmeny a doplnky k územnému plánu, na základe čoho bol Územný plán mesta Sabinov schválený rozhodnutím pod č. X/XXXX. V tomto územnom pláne mesta Sabinov bolo prevzaté aj nové trasovanie preložky cesty I/68 – líniová stavba stavebníkom zo zapracovanej stavebnej dokumentácie k územnému konaniu. Z uvedeného vyplýva, že v tomto dokumente bola trasa preložky I/68 odklonená južnejšie od pôvodného trasovania, čo vlastne znamenalo pre žalobcov v 1/ a 2/ rade, že stavba navrhovaná je ďalej od samotnej nehnuteľnosti v ich vlastníctve a to konkrétne parcely KN-C XXX/ X k. ú. F.. Na základe uvedeného bolo dňa 20.07.2009 vydané na stavbu „I/68 Sabinov, preložka cesty“ územné rozhodnutie, o ktorom žalobcovia bezpochyby vedeli a zároveň žalobcom bolo vydané stavebné povolenie v zlúčenom stavebnom a územnom konaní dňa 21.04.2009, teda ešte pred vydaním uvedeného územného rozhodnutia pre líniovú stavbu a podľa tohto stavebného povolenia a následného kolaudačného rozhodnutia z roku 2017 je stavba záhradného domčeka vyslovene určená na individuálnu rekreáciu a nie na trvalé bývanie tak, ako to charakterizujú žalobcovia v žalobe, ako aj počas celého stavebného konania. Argumentácia žalobcov v 1/ a 2/ rade s poukazom na rozhodnutie Mesta Sabinov, ktorým im bolo pridelené súpisné číslo XXXX/XX, je len konštatovaním toho, že uvedenú budovu možno používať na účely bývania je viac ako zavádzajúce, pretože samotné súpisné číslo neurčuje účel bývania samotnej stavby, ale je iba popisným číslom samotného rekreačného domčeka v tejto lokalite. Predmetné rozhodnutie o pridelení súpisného čísla má podľa správneho súdu výslovene evidenčný charakter a teda nemení nič na tom, že záhradný domček bol povolený do užívania na individuálnu rekreáciu a nie na trvalé celoročné bývanie tak, ako to charakterizujú žalobcovia v podanej žalobe. Preto poukazuje správny súd výslovene na charakter využívania záhradného domčeka, ako na účely rekreácie, pričom aj stavba a je v územnom pláne charakterizovaná a definovaná ako plocha vzrastlej zelene, lesa, sprievodnej zelene, parku. Preto žalobnú námietku ohľadom ochrany životného prostredia, ako aj subjektívnych práv, ktoré v rámci užívania predmetného záhradného domčeka, na ktorú poukazujú v žalobe žalobcovia, správny vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku a preto ju považuje za bezpredmetnú.
37. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, správny súd argumentuje tým, že žalobcovia tvrdia, že im príslušné rozhodnutie územné a stavebné na stavbu „I/68 Sabinov, preložka cesty“ nebolo doručované a nemali teda vedomosť a sú presvedčení o tom, že stavebné povolenie k dnešnému dňu nie je zverejnené na tabuli Mesta Sabinov, atď. Správny súd poukazuje na to, že uvedené stavebné povolenie bolo doručované ako verejná vyhláška, pričom z obsahu administratívneho spisu je bezpochyby preukázané, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade výslovne žiadali o doručenie predmetného rozhodnutia, teda stavebného povolenia do vlastných rúk, resp. do rúk právnej zástupkyne, čo bolo realizované vyslovene na základe ich žiadosti. Preto považuje správny súd predmetnú žalobnú námietku za neopodstatnenú.
38. K žalobnej námietke ohľadom nemožnosti sprístupnenia cesty k záhradnému domčeku poukazuje správny súd na tú skutočnosť, že prístupová komunikácia je jedinou oficiálnou komunikáciou k „záhradnému domčeku“ a že predmetným stavebným povolením bude žalobcom nielen počas výstavby, ale ja natrvalo umožnený prístup k ich obydliu, teda k ich „záhradnému domčeku“, pričom žalobcovia, pokiaľ uvádzajú, že v roku 2018 bolo na prístupovú komunikáciu zriadené vecné bremeno špecifikované ako vecné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti povinného z vecného bremena strpieť prechod peši a prejazdom motorových vozidiel cez pozemky E KN XXXX/X a XXXX/X k pozemkom C-KN XXX/X a E KN XXXX/X v prospech vlastníkov pozemkov C KN XXX/X a E KN XXXX/X, prístup bude zachovaný bezpochyby z juhozápadnej strany k parcelám C KN XXX/X, XXX/XX I. XXX/XX. Na parcelách XXX/ XX a XXX/XX vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja je zriadené právo prechodu pešo alebo motorovým vozidlom. V rámci dokumentácie je v nevyhnutnom rozsahu navrhovaná úprava poľnej cesty napájajúca sa v súčasnosti upravený vjazd vybudovaný na parcele č. XXX/XX vo vlastníctve stavebníka k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade. Preto uvedenú námietku správny súd považuje za nedôvodnú.
39. Zároveň správny súd poukazuje na to, že uvedené zriadené právo prechodu si žalobcovia aj podľa správneho súdu tak, ako to konštatoval žalovaný, zamieňajú so zriadením prístupovej komunikácie, pričom právo prechodu je vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že oprávnený z tohto vecného bremena má právo v stanovenom rozsahu prechádzať cez priľahlý pozemok povinného, naopak však prístupová komunikácia je líniová stavba, na realizáciu ktorej je potrebné vydanie rozhodnutia o umiestnení, resp. stavebné povolenie, pričom uvedené tvrdenia žalobcov, že výstavbou líniovej stavby bude natrvalo zamedzený, resp. obmedzený ich prístup k ich pozemku a že používaná prístupová komunikácia je jedinou oficiálnou prístupovou komunikáciou k záhradnému domčeku, tieto tvrdenia sú teda nedôvodné a klamlivé. Podľa vyjadrenia stavebníka zo dňa 03.11.2021 technickým riešením stavby nedôjde k zmene prístupu žalobcov k ich pozemku, ktorý je v ich vlastníctve.
40. Záverom správny súd argumentuje tým, že rozhodnutie o umiestnení stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“ bolo vydané Mestom Sabinov dňa 20.07.2009 verejnou vyhláškou. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo v zákonnej dobe podané odvolanie a preto dňa 20.08.2009 nadobudlo právoplatnosť. Týmto právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré je v súlade v súčasnosti s platnou územno- plánovacou dokumentáciou, bolo zriadené pre stavbu podľa § 11 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestného zákona) cestné ochranné pásmo. V zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne cesty alebo premávku na nich. Špecializovaný správny orgán poukázal na to, že príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu, alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Stavebník ako ďalší účastník nemal vedomosť o tom, že by príslušný cestný správny orgán povolil žalobcom výnimku z tohto zákazu. Pokiaľ žalobcovia v žalobe uvádzajú, že ich „záhradný domček“ je skolaudovaný a je užívaný a obývaný celoročne, v kolaudačnom rozhodnutí z 05.01.2017 je jednoznačne predmetný domček zadefinovaný ako druh stavby – „záhradný domček“ a účelom stavby je stavba na individuálnu rekreáciu. Z dikcie príslušného stavebného zákona stavby na individuálnu rekreáciu sú zaradené podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) tohto zákona medzi nebytové budovy – ostatné ubytovacie zariadenia určené na krátkodobé pobyty. V zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Stavebného zákona takúto stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Každá zmena účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí, alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až § 84. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, z vydaných rozhodnutí, ako aj rozhodnutí a listinných dôkazov, ktoré doložila právna zástupkyňa žalobcov jednak k vyjadreniam, ako aj na pojednávaní dňa 28.03.2023, nemá súd vedomosť o tom, že by žalobcovia disponovali rozhodnutím o zmene užívania stavba a preto je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia, ich deti a vnúčatá nie sú k stavbe – záhradnom domčeku prihlásení na trvalý pobyt a preto nemôžu predmetný záhradný domček užívať na bývanie, ale ako je to uvedené v kolaudačnom rozhodnutí, iba na rekreačné účely.
41. Zároveň správny súd argumentuje tým, že v rámci aktualizácie DSP pre líniovú stavbu „I/68 Sabinov – preložka cesty“ a podrobnom zameraní predmetného územia Slovenská správa ciest dôvodí skutočnosťou, že na pozemku k. ú. F., parc. č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve
žalobcov v 1/ a 2/ rade, sú postavené aj ďalšie objekty a to pivnica, záhradný domček, prístavba k záhradnému domčeku, zimná záhrada vľavo od záhradného domčeka, bazén pred záhradným domčekom s prístavbou. Všetky uvedené objekty sú postavené na pozemkoch, ktorých funkčné využitie podľa Územného plánu mesta Sabinov je určené pre verejnoprospešnú stavbu preložky cesty I/68 ako ochranné pásmo k tejto preložky cesty so zadefinovanou funkciou územia pod č. XX ako Plochy izolačnej zelene – izolačná zeleň po oboch stranách pozdĺž preložky cesty I/68. Správny súd poukazuje na to, že ani rozsudok, ktorý vydal Krajský súd v Prešove pod sp. zn.: 6S/31/2022 zo dňa 23. februára 2023, neoprávňuje žalobcov v 1/ a 2/ rade argumentovať tým, že uvedené pozemky sú vo vlastníctve žalobcov, pretože objekty, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch, aj keď došlo k zmieru vo veci 20C/91/2021 sú postavené v rozpore s Územným plánom mesta Sabinov. Preto správny súd uvedené rozhodnutie akceptuje s poukazom na to, že išlo o procesné pochybenia správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o odstránení stavieb, avšak nejde o rozhodnutie, ktorým by boli predmetné objekty uvedené v zmysle Územného plánu mesta Sabinov ako postavené v súlade so zákonom. Preto správny súd sa k uvedeným dodatočne poukázaným skutočnostiam v rámci žalobných námietok zo strany právnej zástupkyne žalobcov ďalej nevyjadruje, pretože nie sú obsahom žaloby a tieto boli doplnené až po dvoch mesiacov od podania žaloby. Preto správny súd na uvedené argumenty nebude reagovať v tomto rozhodnutí. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
42. Správny súd s poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovia nemali v konaní úspech, rozhodol o tom, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, pretože nevzhliadol žiadne dôvody na to, aby rozhodol a priznal žalovanému voči žalobcom náhradu trov konania a takisto to bolo aj u vedľajšieho účastníka.
43. V predmetnej veci senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.