Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-118-2012.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.
Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci. Uvedenú kópiu sťažnosti súdu aj predložil.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 23NcC 303/2012 zo dňa 11.10.2012, kde konštatoval, že zákonný sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.
Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).
Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania, pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní. Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania, súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Súd v danej veci určil termín pojednávania na deň 17.3.2014. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Predvolanie im bolo riadne doručené, a to navrhovateľovi dňa 26.2.2014 a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 26.2.2014. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia súdnej zásielky do termínu pojednávania bola doba cca troch týždňov. Napriek tomu právny zástupca navrhovateľa doručil súdu mailové podanie dňa 13.3.2014, kde žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a konanie prerušiť. Tu treba poukázať na to, že 13.3.2014, kedy o 19.20 hod. navrhovateľ uvedené mailové podanie súdu doručil, bol štvrtok, pričom pojednávanie bolo určené na najbližší pondelok. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj odporca, a to podaním, ktoré doručil súdu dňa 12.3.2014 mailom, pojednávanie však odročiť nežiadal. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.
Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6180220 dlžníkom G. L.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 28.10.2009 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 3.2.2010 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a
správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 165,96 €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok. V danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 98 dní. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6180220 v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.
Odporca súdu doručil písomné vyjadrenie v danej veci, z ktorého obsahu okrem iného je zrejmé, že návrh žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, avšak najmä v tých prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, účinného v čase vzniku škody, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 19 ods. 1 toho istého zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov v znení, účinnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005) konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005) ustanovenia § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 os. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005.
Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba na súd doručená skôr než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 10Er 77/2004, že súdny exekútor Ján Kubinec doručil na tunajší súd dňa 9.3.2004 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnej G. L., L. R. C. XXX na vymáhanie sumy 7.200,-Sk s prísl. Okresný súd v Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 12.3.2004 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti poveril súdneho exekútora Jána Kubinca. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu dňa 12.2.2007 návrh na zmenu exekútora. Súd zistil, že Exekútorský úrad Jána Kubinca zanikol a bol mu ustanovený náhradník Bc. Viliam König. Súd výzvou zo dňa 26.2.2007 vyzval súdneho exekútora Bc. Viliama Königa na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor Bc. Viliam König súdu dňa 8.3.2007 oznámil, že bol uvoľnený z funkcie náhradníka súdneho exekútora Jána Kubinca na základe uznesenia Prezídia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 27.2.2007. Súd zistil, že za nového náhradníka bol ustanovený súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo. Súd vyzval súdneho exekútora, Mgr. Juraja Gallu, aby sa vyjadril k návrhu na zmenu súdneho exekútora, a to výzvou zo dňa 19.3.2007. Súdny exekútor, Mgr. Juraj Gallo, doručil súdu dňa 18.4.2007 súhlas so zmenou exekútora podľa žiadosti
oprávneného a zároveň vyúčtovanie exekučného konania EX 63/2004. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol uznesením dňa 10.5.2007 o návrhu na zmenu exekútora tak, že návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi priznal trovy exekúcie. Uvedené uznesenie bolo doručené oprávnenému POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava dňa 5.6.2007. Z uvedených skutočností súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 12.2.2007, v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu súdneho exekútora Jána Kubinca dňa 20.2.2004, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.3.2004. Je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení, účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z., v zmysle ktorého konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje ustanovenia exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005, pričom ide o § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1.
Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonávané úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným poriadkom. Jednalo sa o konanie, začaté pred 1.9.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní - opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t. j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného dôvodu súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom, si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.