Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-11-2014.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/11/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, 831 01 Bratislava IČO: 36 866 881, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. R. C. X, XXX XX Q. H., pre vymoženie pohľadávky 1.060,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Er/907/2013-46 zo dňa 22.11.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Er/907/2013-46 zo dňa 22.11.2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, § 25 ods. 4 a § 51 ods. 3, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) a § 47 ods. 2 O.s.p. v podstate tým, že predmetný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., sp.zn. NRS 286/11 zo dňa 12.09.2011 - ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) má vadu formálnej vykonateľnosti, spočívajúcu v pochybení pri jeho doručovaní povinnému a vyznačení jeho právoplatnosti, v dôsledku čoho sa dosiaľ nestal vykonateľným. Zásielka, ktorou rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok povinnému na adresu jeho trvalého pobytu, sa tomuto súdu vrátila s oznámením o jej neprevzatí v odbernej lehote. Na základe tejto skutočnosti rozhodcovský súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť dňom 11.10.2011 a vykonateľnosť 15.10.2011. Na základe vyššie označených (v napadnutom uznesení citovaných) zákonných ustanovení a oznámenia poštového doručovateľa o nezastihnuteľnom adresátovi dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemohol uplatniť tzv. fikciu doručenia a považovať zásielku za doručenú v deň, keď mu bola vrátená, aj keď sa povinný o tom nedozvedal. Zákon č. 244/2002 Z.z. ukladá povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného doručovania. Zákon č. 244/2002 Z.z. bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Preto, ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v § 47 ods. 2 O.s.p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Dodržanie zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Poukázal na to, že právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla plniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne, nakoľko súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Podľa názoru oprávneného nie je exekučný súd z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Poukázal tiež na bod 12.8 VOP, v ktorom sa uvádza, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú zo zmluvy o úvere sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní, pričom touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu SR. Teda v danom prípade nejde o neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V závere uviedol, že exekučný súd nemá právomoc preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia, pretože takýmto postupom by odopieral možnosť navrhovateľa (oprávneného) prístupu k právu, teda k súdnemu konaniu (exekučnému konaniu). Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd môže v rozsahu jemu danej preskúmavacej právomoci skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že okresný súd neprekročil rámec preskúmavacej právomoci formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.
V intenciách vyššie uvedeného okresný súd postupoval legitímne, keď predmetný exekučný titul podrobil podrobnému preskúmaniu z hľadiska jeho formálnej vykonateľnosti a na základe vyššie uvedených zistení konštatoval jeho nevykonateľnosť, ktorá nevyhnutne vedie k nemožnosti exekúciu vykonávať.
Ani podľa názoru krajského súdu neboli splnené základné zákonné podmienky na vznik fikcie doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku povinnému a tým ani na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto exekučného titulu.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., účinného do 30.6.2009, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., účinného do 30.6.2009, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
Podľa ustanovenia § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., účinného aj v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).
Nakoľko spôsob doručovania písomností fyzickým osobám do vlastných rúk zákon č. 244/2002 Z.z. výslovne neupravoval ani neupravuje, bolo a je potrebné na doručovanie takýchto písomnosti subsidiárne použiť ustanovenia O.s.p., najmä pokiaľ ide o náhradné doručenie (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Tak ako podľa súčasnej platnej právnej úpravy, tak ani podľa právnej úpravy platnej v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku nebolo akceptovateľné, aby si rozhodcovský súd v internom rokovacom poriadku upravil spôsob doručenia písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia inak ako ustanovuje všeobecne záväzný a platný zákon - Občiansky súdny poriadok, konkrétne, aby si kreoval vlastné (v porovnaní so všeobecne záväznou právnou úpravou) menej striktné podmienky fikcie doručenia.
V prípade náhradného doručovania je spomínaným ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal.
Na základe konštantnej judikatúry (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 379/08 zo dňa 09.04.2009) možno ustáliť, že právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí dôsledne rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
V danom prípade došlo ku konštruovaniu právnej fikcie o doručení rozhodcovského rozsudku bez naplnenia všetkých zákonných podmienok na jej uplatnenie.
Základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 94/2000 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2001). Tento predpoklad nemôže byť daný v prípade, že sa adresát na tomto mieste nezdržuje, pretože je odsťahovaný. Aj keď pojem zdržiavanie sa v mieste doručenia písomnosti nie je výslovne definovaný, zjavne ide o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ako bolo urobené vhodným spôsobom.
K vzťahu obsahu doručenky a okolnosti zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia písomnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 4Cdo 146/2009 zo dňa 28.10.2009 konštatoval, že pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval. Nerozhoduje pritom ani to, že účastník konania na danej adrese doručovania prijímal v minulosti iné zásielky, hoci ich prijímal napr. už po zmene adresy trvalého pobytu. To samo osebe totiž nemôže postačovať na záver (preukázaný mimo rozumných pochybností), že adresát sa zdržiaval v mieste doručovania písomnosti. Rovnaké závery platia aj pre zdržiavanie sa na adrese doručenia počas úložnej doby, počas ktorej si adresát môže zásielku vyzdvihnúť na pošte alebo orgáne obce. Ak sa adresát odsťahuje (resp. je na uvedenej adrese neznámy), nemôže byť tento predpoklad splnený.
Ak je na základe vykonaného šetrenia dostatočne preukázané, že záver o tomto predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide o doručenie neúčinné. Len s riadnym a zákonným predpisom vyhovujúcim doručením rozhodnutia sú spojené právne relevantné následky.
Na základe vyššie konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.
V závere krajský súd poukazuje na to, že dôvody uvedené v odvolaní nekorešpondujú s právnymi úvahami okresného súdu, na ktorých založil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia pre vykonanie exekúcie a ani jeden odvolací dôvod nenapáda skutkové a právne závery okresného súdu, teda ani ich nespochybňuje. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako neopodstatnené a ani sa nimi nezaoberal.
O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.