Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoCsp-3-2023.pdf
PDF · 137.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený advokátskou kanceláriou H. D., s.r.o., so sídlom XXX XX W. - F., F. 5, G.: XX XXX XXX, proti žalovanej : S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., W. XXXX/XX, o zaplatenie 2068 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/44/2022- 80 zo dňa 14.12.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/44/2022- 80 zo dňa 14.12.2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
1.1. Súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ nároku, ktorý si v danom spore uplatnil žalobca a ktorým sa domáhal voči žalovanej povinnosti zaplatiť sumu 2 068,-- eur s príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. so sídlom v Piešťanoch a žalovanou dňa 15. 03. 2019, číslo zmluvy XXXXXXXXXX. Žalobca si voju vecnú aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 14. 07. 2021 a jej prílohy č. 1 z toho istého dňa. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná čerpala na základe úverovej revolvingovej zmluvy peňažné prostriedky v sume 2 200,-- eur, pričom pred postúpením pohľadávky uhradila peňažné prostriedky len v sume 132,-- eur. Keďže si neplnila v stanovených termínoch splátky a porušila tým povinnosť podľa zmluvy, postupca dňa 17. 10. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
1.2. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 53 ods. 9 a podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník", alebo „OZ“) a v nadväznosti na osobitnú právnu úpravu § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej “Zákon o spotrebiteľských úveroch“, alebo len „ZoSÚ“), pričom súd prvej inštancie citoval a v rámci odôvodnenia rozsudku poukázal aj na právnu úpravu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, hoci odvolací súd poznamenáva, že uvedená osobitná právna úprava sa na daný prípad nevzťahuje, keďže postupcom
- pôvodným veriteľom nebola banka ani pobočka zahraničnej banky. Nesprávny poukaz na zákon o bankách však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku, keďže súd prvej inštancie odôvodnil vecné meritórne rozhodnutie s poukazom na zákonnú úpravu obsiahnuté v Občianskom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch.
1.3. Súd prvej inštancie následne v rámci odôvodnenia rozsudku konštatoval, že predmetom konania bolo plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorá pohľadávka mala byť pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu s účinnosťou od 14. 07. 2021. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či je daná vecná aktívna legitimácia na strane žalobcu, pričom súd konštatoval, že táto súvisí so splnením podmienok určených v ustanovení § 17 ZoSÚ, v spojení s § 53 ods. 9 OZ. a § 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade nebolo sporné, že vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníčkou - žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ, pričom zároveň sa na tento vzťah aplikuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ. je jednou z podmienok platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom končenej splatnosti, t. j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru v zmysle ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. 1.4. Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o revolvingovom úvere bola v danom prípade uzatvorená na dobu neurčitú. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom na preukázanie tejto skutočnosti predložil listinu nazvanú Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 17. 10. 2019. Z obsahu tohto podania vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na splatenie celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy, t. j. jednalo sa svojím obsahom de facto o vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalobca však nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by zaslal ešte pred predčasnou splatnosťou upozorňujúcu výzvu pred zosplatnením podľa § 53 ods.9 OZ a ani nepreukázal, že samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti riadne doručil žalovanej, resp., že sa dostalo do jej dispozičnej sféry. V spise sa nachádza len podací hárok osvedčujúci, že listina bola zaslaná, nie však, že bola aj doručená, pričom z tohto podacieho lístka nie je ani zrejmý obsah zásielky odovzdanej na poštovú prepravu. Z uvedených dôvodov prijal súd prvej inštancie záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že má vecnú aktívnu legitimáciu v spore, keďže nepreukázal platné predčasné zosplatnenie pohľadávky pred jej postúpením, ako podmienku platnosti zmluvy o postúpení v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky súd nemal za preukázaný ani žiaden iný spôsob zániku predmetnej zmluvy. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané účinné predčasné zosplatnenie úveru, nebolo preukázané ani platné postúpenie pohľadávky na žalobcu a v dôsledku nepreukázania jeho vecnej aktívnej legitimácie potom súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol (výrok I. rozsudku). Súd žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli (výrok II. rozsudku). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo zákonných dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1. Nesprávne právne posúdenie spočívalo podľa odvolacích argumentov v aplikácii nesprávneho zákonného ustanovenia na prejednávaný prípad, pretože z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd na súdený prípad aplikoval ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 565 OZ. Odvolateľ argumentuje, že z dikcie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ iba vtedy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach, v dôsledku čoho na vec ani nemožno aplikovať § 565 OZ, resp. § 53 ods. 9 OZ. Tvrdí, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola dňa 15.03.2019 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 6903028204 (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“), v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 2.200 eur. Žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a tak ju právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 17.10.2019 vyzval v zmysle § 563 OZ na splatenie celého zostávajúceho
dlhu. Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov v súdnom konaní jednoznačne vyplýva, že v zmluve absentovala medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Na tomto mieste si žalobca dovoľuje zdôrazniť, že v uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty - a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V predmetnom prípade tak nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Z uvedeného dôvodu teda nemožno hovoriť o tom, že bolo plnenie v splátkach dojednané (nakoľko povinnosť uhradiť splátku bola podmienená čerpaním úveru). V súlade s § 563 OZ preto došlo výzvou zo dňa 17.10.2019 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu si svojho práva, keď od dlžníka požadoval splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovanej. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že súd vo svojom odôvodnení nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle ust. § 565 OZ, ako aj na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a naopak na vec opomenul aplikovať ust. § 563 OZ, v dôsledku čoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že zmluva bola v spornom prípade uzavretá na dobu neurčitú. Následne odvolateľ citoval obsah Úverových podmienok, Hlava 7, § 2, bod druhý: “V prípade, že: a) ste sa oneskorili s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, b) ste uviedli v návrhu nepravdivé údaje, v prípade, ak sa jedná o údaje, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie schopnosti splácať úver, c) bolo začaté dedičské konanie na Váš majetok, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“ Odvolateľ je preto toho názoru, že pôvodný veriteľ, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany (ďalej aj „postupca“) si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom a to zaslaním podania zo dňa 17.10.2019. V uvedenom prípade bola zmluva vypovedaná listom zo dňa 17.10.2019 bez ohľadu na jeho označenie ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Na základe tohto podania právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanej nárok (actio nata) domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle ust. § 563 OZ. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v predmetnom liste je doslovne uvedené, že: „Spolu s ukončením úverovej zmluvy dochádza takisto k ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané,“ z čoho je bez pochýb zrejmé, že predmetným listom bola zmluva vypovedaná a zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ukončený. Na základe uvedeného žalobca považuje za nesporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú písomným podaním zo dňa 17.10.2019 s označením ako „Výzva k splateniu celého úveru“ na zaplatenie dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia uvedeného podania predstavoval sumu 2.489,73 eur a vyzval ju tak v súlade s § 563 OZ k úhrade dlhu vzniknutého zo zmluvy.
2.3. Žalobca ďalej v odvolaní uvádza, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie ohľadom nedodržania ust. § 17 ods. 1 ZoS a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka sa v súlade s ust. § 563 OZ stala splatnou pred postúpením pohľadávky a to vypovedaním zmluvy, ku ktorému došlo podaním zo dňa 17.10.2019. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že pohľadávka bola v čase postúpenia splatná v celom rozsahu a jej postúpenie tak neodporovalo. § 17 ods. 1 ZoSÚ. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca nemôže súhlasiť so záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom. Namieta taktiež nesprávne právne posúdeniu veci podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa nestotožňuje ani s názorom súdu, že v konaní nepreukázal dôjdenie výzvy zo dňa 17.10.2019 s označením ako „Výzva k splateniu celého úveru“ do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 OZ, čo má mať pravdepodobne za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Okresný súd prijal záver, že zo žalobcom predložených dôkazov ohľadom doručovania tejto písomnosti (podací hárok) nie je zrejmé, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta - žalovanej. Žalobca sa s uvedeným právnym posúdením súdu nestotožňuje, pretože OZ účinnosť prejavu vôle spája s okamihom jeho odovzdania alebo doručenia adresátovi, t. j. v súdenom prípade žalovanému. Zákon však explicitne nevyžaduje, aby sa adresát aj s obsahom právneho úkonu reálne oboznámil. Dôležité však je, aby adresát tohto právneho úkonu mal reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle (tak ako v danom prípade s výzvou zo dňa 17.10.2019). Nie je však podmienkou, aby
sa s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámil. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že k výzve zo dňa 17.10.2019 pripojil podací hárok, ktorý preukazuje, že daná písomnosť bola odoslaná na poštovú prepravu a následne bola žalovanej riadne doručovaná a teda nemožno mať pochýb, že právny predchodca žalobcu túto písomnosť preukázateľne zaslal na adresu žalovanej, ktorá mala objektívne možnosť sa s obsahom tejto výzvy oboznámiť. Žalobca má preto za to, že nepochybne došlo k vypovedaniu úverovej zmluvy a to bez ohľadu na to, že žalobca súdu nepredložil listinu preukazujúcu doručenie výzvy, ktorá by preukazovala, že sa táto dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podľa názoru žalobcu neexistujú žiadne logické a ani žiadne iné dôvody, prečo by postupca vyhotovil predmetnú výzvu a následne ju neodoslal na poštovú prepravu (a len pre seba si vyhotovil podací hárok osvedčujúci odoslanie písomnosti na adresu žalovaného). Takýto postup by rozhodne nebol v záujme právneho predchodcu žalobcu, ktorý sa touto výzvou domáhal uhradenia dlžnej sumy a preto bolo aj v jeho záujme, aby bola predmetná výzva žalovanej riadne doručená a aby sa s jej obsahom žalovaná oboznámila. Ak súd dospel ohľadom doručenia výzvy žalovanej k záveru o opaku, tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k samotnému podaciemu hárku analogicky poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf 8/2009 zo dňa 06.07.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/2/2017 zo dňa 30.01.2018, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/09-19 zo dňa 24.06.2009). Žalobca tak v zmysle uvedeného zastáva názor, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko doručovanie výzvy (ktorou zmluvu vypovedal) bolo v konaní nepochybne preukázané. V dôsledku toho následne súd dospel k nesprávnym právnym záverom, že nebolo platné ani postúpenie pohľadávky, keďže podľa jeho názoru nebola dodržaná zákonná podmienka v zmysle § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, hoci odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že jej bol na to súdom prvej inštancie vytvorený procesný priestor v súlade s § 373 ods. 3 CSP.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“, alebo „odvolací súd“), ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu prvoinštančného konania a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, v spojení s ustanovením § 366 CSP).
6. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu (ktorým bola spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch) a žalovanou. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver reg. č. 6903028204 zo dňa 15.03.2019, ktorou poskytol žalovanej výšku úverového rámca (kreditného limitu) 2200,- eur, za dojednaných zmluvných podmienok (č.l. 14-15 spisu).
7. Predmetom odvolacieho konania zostala námietka existencie a danosti aktívnej hmotnoprávnej i procesnej legitimácie súčasného žalobcu, ako postupníka, na ktorej zotrvával žalobca v priebehu celého konania. Odvolací súd, zdôrazňujúc svoju viazanosť konkrétnymi odvolacími dôvodmi a rozsahom podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) konštatuje, že procesná obrana odvolateľa - a odvolacie
dôvody - smerovali k argumentom a odvolacím tvrdeniam, že nebolo správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru v súlade so zákonom, pretože žalobca súdu predložil len „Výzvu k splateniu celého úveru“ zo dňa 17.10.2019 a nepreukázal, že by uplatneniu tohto práva (zosplatnenie celého úveru) predchádzala výzva s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru veriteľom. Odvolateľ tak v štádiu odvolacieho konania tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keď skúmal splnenie zákonom požadovaných podmienok predčasného zosplatnenia v súlade s týmito ustanoveniami. Okrem toho odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu na vec sa vzťahujúcich ustanovení, pretože súd podľa názoru odvolateľa nemal aplikovať § 53 ods. 9 a § 565 OZ, ale § 563 OZ, pretože tvrdí, že nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané plnenie v splátkach a aj výzva zo dňa 17.10.2019 je svojim obsahom výpoveďou úverovej zmluvy o revolvingovom úvere dojednanej na neurčitú dobu. Odvolateľ taktiež namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, pokiaľ súd konštatoval, že nepreukázal doručenie predmetnej výzvy žalovanej do jej dispozičnej sféry, pokiaľ súd prvej inštancie neakceptoval predložený podací hárok.
8. Odvolací súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s prioritnou argumentáciou žalobcu, že na daný prípad nemalo byť aplikované ustanovenie § 53 ods. 9, v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, pretože súd prvej inštancie podľa odvolacích argumentov nesprávne vychádzal z predpokladu, že medzi zmluvnými stranami úverového vzťahu bolo dojednané plnenie v splátkach.
9. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom predloženého spisu konštatuje, že tieto odvolacie argumenty žalobcu sú v rozpore nielen s predloženými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, no sú v rozpore aj s jeho pôvodnými skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v samotnej žalobe. Odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v žalobe sám uviedol: „ Žalovaný nesplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca dňa 17. 10. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.“ (č.l. 3 p.v. spisu). Skutočnosť, že bolo splácanie čerpaného úveru dojednané v zmysle konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou splátok jednoznačne potvrdzuje obsah samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď v bode 32. predmetnej zmluvy, v časti označenej ako „ÚVER“, je uvedená Výška mesačnej splátky 3,00 % z výšky úverového rámca ( 66,00 eur), s poznámkou k tejto sume „**Uvedená suma je vypočítaná z dohodnutého úverového rámca .“ V bode 35. zmluvy je taktiež uvedená Frekvencia splátok 20. deň v mesiaci. Taktiež v rámci dojednania priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti PLATOBNÉ ÚDAJE je uvedené: “ Splátku poukazujte na účet ... (presne špecifikovaný- poznámka odvolacieho súdu). Ako variabilný symbol uvádzajte číslo zmluvy 6903028204. Ak číslo neuvediete, nie je možné platbu identifikovať a budeme to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“ ... (č.l. 15 spisu). Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu poukazuje ďalej na Úverové podmienky úverovej karty Tesco, kde v Hlave 5. PODMIENKY SPLÁCANIA ÚVERU v § 1 je uvedené: „Poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach. Termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve. Prvú splátku uhradíte až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykonáte prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. “ V ďalších častiach tejto Hlavy upravujúcej podmienky splácania úveru sú podrobnejšie upravené podmienky splácania čerpaného úveru v splátkach, pričom aj ukončenie úverovej zmluvy, obsiahnuté v Hlave 7 predmetných úverových podmienok v paragrafe 2 upravujú taktiež podmienky zosplatnenia úveru v nadväznosti na oneskorenie sa s platením aspoň dvoch splátok alebo s oneskoreným splatením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace (č.l. 19 p.v. a č.l. 120 spisu). Odvolací súd ďalej na vyvrátenie odvolacích argumentov a tvrdení žalobcu, že neboli medzi zmluvným stranami dojednané podmienky splácania úveru formou splátok, poukazuje na skutočnosť, že z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom taktiež vyplýva, že žalovaná čerpala celý úverový rámec v sume 2200 eur a to následne po podpise úverovej zmluvy (revolvingového zmluva bola podpísaná zmluvným stranami dňa 15. 3. 2019), pričom z listinných dôkazov vyplýva, že čerpanie celého úverového rámca 2200 eur bolo uskutočnené dňa 20. 3. 2019 ( č.l. 13 a č.l. 30 spisu). Pokiaľ tak je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľka v zmysle dojednanej úverovej revolvingovej zmluvy čerpala celý úverový rámec a v zmysle dojednaných zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve, ako aj v zmysle úverových podmienok veriteľa, bolo dojednané splácanie poskytnutého úveru formou splátok a to za konkrétnych podmienok, potom zásadné je aj to, že žalovaná, ako dlžníčka, si bola vedomá povinnosti splácať poskytnutý úver formou splátok, pretože z histórie úhrad predloženej žalobcom ( č.l. 31 spisu) aj vyplýva, že mesiac nasledujúci po čerpaní úveru a ďalší mesiac ( konkrétne dňa 18. 4. 2019 a 30. 5. 2019), uhradila žalovaná prvú a
druhú splátku v sume 66 eur (mesiac apríl) a 66 eur (mesiac máj), teda vo výške a v zmysle dojednaných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve tak, ako to vyššie konštatoval odvolací súd. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti potom odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že nielen z obsahu uzavretej zmluvy o úvere, v nadväznosti na úverové podmienky samotného veriteľa, no aj z vôle oboch zmluvných strán bolo jednoznačné, že bolo dojednané splácanie poskytnutého a dlžníčkou aj skutočne čerpaného úveru to formou mesačných splátok. Pokiaľ bolo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy dojednané splácať v pravidelných mesačných splátkach, neobstojí potom tvrdenie žalobcu, že nebola medzi pôvodným úverovým veriteľom a úverovou dlžníčkou dojednaná splatnosť poskytnutého úveru vôbec (nebol dojednaný čas plnenia) a súd tak mal aplikovať na daný prípad ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Rovnako je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi tvrdenie žalobcu, že listinu pôvodného veriteľa zo dňa 17. 10. 2019, napriek jej jednoznačnému označený ako „Výzva k splateniu celého úveru “ a napriek jej obsahu, je nutné považovať za výpoveď úverovej zmluvy. Naopak, ani z obsahu, ani z označenia tohto písomného prejavu veriteľa nie je možné vyhodnotiť ho ako výpoveď zmluvného vzťahu v zmysle § 14 ods. 2 ZoSÚ a § 582 OZ Pokiaľ bolo medzi zmluvnými stranami dojednané plnenie spotrebiteľského úveru v splátkach, potom súd prvej inštancie správne aplikoval na danú vec ustanovenia § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda správne skúmal podmienky zákonného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v nadväznosti na zákonnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, keďže konečná splatnosť spotrebiteľského úveru iným zákonným spôsobom žalobcom preukázaná nebola.
10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
12. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. V spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti postúpenia pohľadávky z dodávateľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov, ktorá na daný právny vzťah dopadá. Súd prvej inštancie správne nárok právne posúdil aj podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a právne kvalifikoval úverový vzťah ako spotrebiteľský úver. Všeobecné hmotnoprávne podmienky platného postúpenia pohľadávky vyplývajú z lex generalis - z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Osobitné zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch však vyplývajú aj z uvedenej právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ktorú je nevyhnutné zohľadniť. Vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 ZoSÚ stanovuje, že veriteľ môže práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu, len ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a sú kumulatívne splnené obe podmienky presne špecifikované pod písmenami a/ a b/ tohto zákonného ustanovenia, teda súčasne ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Súd prvej inštancie, zohľadňujúc zákonné znenie ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ potom správne vychádzal z premisy, že predpokladom platnosti postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru je predošlé platné zosplatnenie pohľadávky. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu v spore spochybnený ani zo strany žalobcu nebol. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.
16. Pokiaľ ide o zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, v spojení s ustanovením § 565 OZ na to, aby bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právne účinné, odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tieto zákonné podmienky splnené neboli. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že jeho právny predchodca, ako veriteľ, pred tým, ako si uplatni právo podľa § 565 OZ, preukázateľne v zmysle zákonných požiadaviek z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaslal predchádzajúcu výzvu adresovanú spotrebiteľke, ako dlžníčke s výslovným upozornením, že pokiaľ v lehote nie kratšej ako 15 dní nezaplatí omeškané splátky, bude veriteľ oprávnený uplatniť si právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
17. Z obsahu vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov odvolací súd konštatuje, že žalobca listine preukázal, že bola právnym predchodcom žalobcu doručená žalovanej len listina - podanie zo dňa 17.10.2019, označená ako „Výzva k splatenie celého dlhu“, ktorou veriteľ žalovanú, ako svoju dlžníčku, už upovedomil o skutočnosti, že využil svoje oprávnenie a zosplatnil celý úver (čo jednoznačne vyplýva aj z označenia tohto podania, ako výzva k splateniu celého (teda rozumej už zosplatneného) úveru, ako aj zo samotného obsahu tohto písomného podania, v ktorom je obsiahnuté, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z konkrétneho úveru, veriteľ vyzýva dlžníčku k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy. Zároveň žalovanú veriteľ týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade celej pohľadávky, nemožno preto mať za to, že ide o dodatočne poskytnutú lehotu v zmysle výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ , ktorá má predchádzať zosplateniu celého úveru a ktorá je veriteľom dlžníkovi poskytnutá práve za účelom dodatočným eventuálnym uhradeným zameškaných splátok (nie celého dlhu) predísť možnosti veriteľa zosplatniť celý úver. si povinnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Je potom nutné plne prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že súčasný žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca výzvu predchádzajúcu zosplatneniu celého úveru skutočne a preukázateľne žalovanej,
ako spotrebiteľke, doručil. Pokiaľ zákonov ešte pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ - dlžník na tento úmysel využiť oprávnenie veriteľa vopred písomne a preukázateľne upozornený, navyše s poskytnutím dodatočnej lehoty minimálne 15 dní na to, aby dlžník zaplatil dovtedy omeškané splátky, čím zákon v snahe ochrániť spotrebiteľa mu poskytuje ešte dodatočnú lehotu svojim úkonom zabrániť vyvolaniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, potom žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre mimoriadne zosplatnenie spotrebiteľského úveru.
18. Podľa článku 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa čl.15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje povinnosť na zásadu kontradiktórnosti sporového súdneho konania s poukazom na dôkaznú povinnosť vyplývajúcu stranám sporu z čl. 8 CSP v spojení s § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Články 8 a 9 CSP sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako tieto princípy súvisia so zásadou tzv. rovnosti zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana je povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Je tak možné skonštatovať, že žalobca si nesplnil v konaní dôkaznú povinnosť a povinnosť preukázania svojich skutkových a právnych tvrdení o platnom postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, ako postupníka. Bolo na žalobcovi, na jeho procesnej aktivite a procesnej zodpovednosti za výsledok sporu a svoj procesný úspech, aby svoje právo domáhať sa tvrdeného nároku a aktívnu legitimáciu aj hodnoverne v spore preukázal. Ohľadom svojich skutkových a právnych tvrdení tak žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, čo má za následok procesný neúspech v spore.
22. Možno potom zhrnúť, že správny bol záver súdu prvej inštancie, ktorý založil svoje rozhodnutie na závere, že súčasný žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky. Pokiaľ nebolo v spore preukázané platné predčasné zosplatnenie celého úveru, bol potom aj správny záver súdu prvej inštancie, že neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, pretože v konkrétnom prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a súčasne nebola postupovaná pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku nesplnenia si povinností predchádzajúceho veriteľa vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd potom s poukazom na ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, potom považuje za správny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu, na ktorého platným a zákonným spôsobom nebolo prevedené právo, ktorého sa v spore voči žalovanej domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči žalovanej.
23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v meritórnom výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku I. rozsudku je potom vecne správny aj závislý výrok II. , ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (v spore bola nečinná).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.