Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sp-2-2014.pdf
PDF · 124.84 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sp/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, so sídlom Medvedzie 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti účastníčky konania: B. C., nar. X. XX. XXXX, bytom A. I. XXX, XXX XX A. I., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín č. V 1062/13 zo dňa 24. 9. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č. V 1062/13 zo dňa 24. 9 2013 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi a účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. V 1062/13 zo dňa 24.9.2013 Správa katastra Tvrdošín zamietla návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a B. C. ako účastníkom konania zastúpeným ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra rozhodla takto podľa ust. § 31 ods. 1, § 31 ods. 3 a § 42 katastrálneho zákona, podľa § 23, § 37, § 39 a §§ 52 - 53 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na to, že predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX v kat. úz. I. a 897 v kat. úz. A. I. v podielovom spoluvlastníctve účastníčky konania. Záložnú zmluvu zo dňa 13. 8. 2013 podpísalo za záložcu B. C. Združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení zo dňa 10. 10. 2012. Z dohody o splnomocnení je možné predpokladať, že záložný veriteľ vopred určil zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Záujem zástupcu bol posúdený v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v takomto prípade v rozpore s ustanoveniami zákona. Skutočnosť, že zástupcu vybral záložcovi samotný veriteľ už pri poskytovaní úveru nasvedčuje tomu, že zástupca bude konať v zhode s veriteľom a nebude chrániť oprávnené záujmy záložcu, pričom záložca nemal možnosť vybrať si zástupcu, ktorý by chránil jeho záujmy. Záložný veriteľ mu predložil dohodu o splnomocnení na štandardnom formulári, pričom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Základným prejavom slobodnej vôle pri dohode o splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude splnomocniteľa zastupovať. V danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si splnomocnenca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keďže splnomocnenec bol už v dohode vopred vpísaný. Takúto dohodu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Neplatnosť takéhoto právneho úkonu ustanovuje aj § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní platnosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva správny orgán ďalej zistil, že záložný veriteľ poskytol záložcovi úver v sume 1000,- €. Odporca má za to, že ide o rozpor
s dobrými mravmi, nakoľko v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve záložcu (dlžníka) v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, pričom zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami. Správny orgán nezistil vo veci spoľahlivo skutkový stav veci. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto právna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, ako skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k rozporu záujmov poukázal na to, že rozpor musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľ a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ani ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, alebo v úroku z omeškania. Poukázal navrhovateľ na to, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Čo sa týka namietaného rozsudku OS Banská Bystrica č. 10C/121/2011 poukázal na to, že v danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu ako je rozoberaný prípad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je rozhodnutie správneho orgánu nezákonné, nakoľko sa správa katastra riadne neoboznámila s predkladaným návrhom a jednotlivými prílohami, následne nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila vec. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa písomne k opravnému prostriedku vyjadril, stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.
Účastníčka konania nepodala k opravnému prostriedku žiadne vyjadrenie.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 14.3.2014. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania, pričom doručenie predvolania mali všetci vykázané riadnym spôsobom Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).
Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len účastník konania).
Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona správa katastra na návrh na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva v katastri.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.
Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Správa katastra je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).
V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 294/20132-PTR do katastra nehnuteľností zo dňa 13.8.2013, ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva č. 294/2013-PTR zo dňa 13.8.2013, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania B. C. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania B. C. k nehnuteľnostiam, a to k pozemku parc. č. 3574/1, o výmere 231 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, parc. č. 3574/2, o výmere 66 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. I., obec Hladovka, okres Tvrdošín, parc. č. 4725, o výmere 78 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. 11997, o výmere 72 m2, druh pozemku - orná pôda, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. I., obec Hladovka, okres Tvrdošín, parc. č. 4834, o výmere 89 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. 4932, o výmere 230 m2, druh pozemku - orná pôda, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. I., obec Hladovka, okres Tvrdošín, parc. č. 175/1, o výmere 205 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktoré nehnuteľnosti sú zapísane na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. A. I., obec Suchá Hora, okres Tvrdošín, parc. č. 799, o výmere 294 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. 1721, o výmere 26 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. 8359/3, o výmere 308 m2, druh pozemku - orná pôda, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. A. I., obec Suchá Hora, okres Tvrdošín, parc. č. 6386/3, o výmere 357 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. 7285, o výmere 583 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, parc. č. 7286, o výmere 1380 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. A. I., obec Suchá Hora, okres Tvrdošín, parc. č. 6387/1, o výmere 635 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, parc. č. 7284, o výmere 1526 m2, druh pozemku - orná pôda, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. A. I., obec Suchá Hora, okres Tvrdošín, parc. č. 7357, o výmere 1586 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. 7360/2, o výmere 776 m2, druh pozemku - orná pôda, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,. kat. úz. A. I., obec Suchá Hora, okres Tvrdošín.
Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 504000041 zo dňa 10.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 1000,- €, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.
Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom B. C. a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá dňa 10.10.2012, resp. zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 11.10.2012. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania B. C. so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 504000041 zo dňa 10.10.2012, pričom splnomocniteľ - B. C. udelila združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa čísla pozemku, druhu pozemku, veľkosti podielu, katastrálneho územia, označenia listu vlastníctva.
Účastník konania B. C. si od navrhovateľa zobrala úver vo výške 1000,- Eur pričom sa zaviazala tento vrátiť navrhovateľovi spolu s príslušenstvom, v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia (uvedené vyplýva aj z bodu II. Záložnej zmluvy).
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníčkou konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne, tiež s tvrdením, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.
Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V tomto smere sa súd stotožňuje s vysloveným právnym záverom odporcu, že záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 1000,- €, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje
vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve účastníka konania (v podielovom spoluvlastníctve tak ako je vyššie uvedené) v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka
- záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy.
Krajský súd v Žiline ďalej poukazuje na to, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania B. C. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2. dohody o splnomocnení a následne 3. uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania B. C. a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníčkou konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania B. C. brala úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania. Tzn. že v danom prípade bolo potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.
Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za B. C.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 9.3.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolností v preskúmavanej veci je možné vyvodiť záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.