Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54C-64-2022.pdf
PDF · 110.47 KB
Case nature
Area
Subarea
54C/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v sporovej veci žalobkyne: T. V., O.. XX.XX.XXXX, V.: N. XXX, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Monika Meňhertová, advokát, IČO: 34 413 952, so sídlom: Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: U. R. V., O.. XX.XX.XXXX, V.: X. XX, V., zastúpený: Accace Legal SK, s. r. o. IČO: 53 792 751, so sídlom: Mlynské Nivy 16, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 2 835,37 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 835,37 Eur od 25.03.2022 do 15.04.2022 zastavuje.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2 835,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 25.03.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tak, že žalobkyňa a žalovaný boli rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/241/2019 zo dňa 15.05.2020, právoplatným dňa 29.05.2020 rozvedení. Dňa 16.06.2021 (poznámka súdu: správne 18.06.2021, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo až prejavom vôle - podpisom druhej zo zmluvných strán, čo nastalo dňa 18.06.2021) došlo medzi žalobkyňou ako predávajúcou a pánom U. Š.C. R. P. M. Š. ako kupujúcimi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod pozemkov v katastrálnom území Modra, zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX R. Z. P.. M. „. Č.. XXXX/X R. M. „. XXXX/X spolu za sumu 78 040,00 Eur. Napriek tomu, že žalovaný na liste vlastníctva oficiálne nefiguroval ako vlastník, vzhľadom k tomu, že tieto nehnuteľnosti boli zakúpené počas trvania manželstva, patria do BSM a preto dohodnutá kúpna cena bola uhradená každej zo sporových strán v rozsahu 1 (t. j. každému po 36 000,00 Eur, poznámka súdu - zvyšná časť kúpnej ceny bola uhradená na bankový účet realitnej kancelárii - spoločnosti Romantické chalupy, s.r.o.).
2. V súvislosti s prevodom nehnuteľnosti vznikla podľa žalobkyne obom stranám sporu daňová povinnosť. Základ dane z príjmu predstavuje 30 764,35 Eur (rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou, za ktorú boli pozemky predané). Vzniknutú daň vo výške 5 670,74 Eur uhradila výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa sa pokúsila o mimosúdny zmier a vyzvala žalovaného na splnenie povinnosti (polovicu z uhradenej dane - žalovaná istina). Výzvu si žalovaný prevzal, ale svoju povinnosť ani len čiastočne nesplnil. Ďalšiu výzvu zaslala žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne, táto sa vrátila ako neprevzatá.
3. Žalobkyňa k žalobe priložila rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/241/2019 zo dňa 15.05.2020 na č. l. 9, Kúpnu zmluvu zo dňa 18.06.2021 na č. l. 11, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Modra s dátumom vyhotovenia 15.07.2021 a vyznačenou plombou X.-XXXX/XXXX na č. l. 14, potvrdenie o podaní daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby na č. l. 15, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie na č. l. 16, Výzvu na splnenie daňovej povinnosti zo dňa 22.04.2022 na č. l. 17, Výzvu na splnenie daňovej povinnosti zo dňa 31.03.2022 na č. l. 18, Potvrdenie o podaní daňového priznania na č. l. 19.
4. Proti platobnému rozkazu sp. zn. 38Up/1153/2022 zo dňa 25.08.2022 podal žalovaný odpor. Odôvodnil ho tak, že tvrdenie žalobkyne odporuje právnemu a skutkovému stavu v otázke nadobudnutia nehnuteľností. Na to, aby určitý majetok bol alebo nebol považovaný za súčasť BSM totiž nestačí neformálne vyhlásenie jednej zo strán. Aj keby žalobkyňa preukázala, že nehnuteľnosti patria do BSM, na to, aby bolo možné od druhého manžela požadovať úhradu akejkoľvek pohľadávky z tohto titulu, je potrebné preukázať vysporiadanie vzájomného majetku medzi manželmi Žalovaný ako devízový cudzozemec bol právne vylúčený z možnosti nadobúdania poľnohospodárskej pôdy (§ 4 ods. 7 zák. č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zák. č. 140/2014 Z. z.“), čo dokladuje aj samotná kúpna zmluva. Navyše finančné prostriedky na kúpu pozemku poskytol žalobkyni žalovaný výlučne z vlastných zdrojov, ktoré mu mala žalobkyňa vrátiť v prípade predaja pozemku.
5. Záverom uviedol, že nakoľko doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM, považuje za dôvodné sa domnievať, že úhrada daňovej povinnosti sa uskutočnila z majetku patriaceho aj žalovanému. Zároveň vzniesol námietku voči správnosti výpočtu výšky daňovej povinnosti (rozdiel medzi predajnou cenou v roku 2021 vo výške 78 040,00 Eur a pôvodnou kúpnou cenou v roku 2018 vo výške 55 000,00 Eur nie je 30 764,35 Eur). Zo základu dane zrejme neboli ani odpočítané zákonom dovolené položky.
6. K odporu priložil listinné dôkazy: Zák. č. 140/2014 v znení k 10.02.2019 na č. l. 34, Zmluvu o kúpe nehnuteľnosti uzatvorenú U. B. U. R. T. V. zo dňa 03.08.2018 na č. l. 38, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Modra vyhotovený dňa 12.09.2022 na č. l. 41.
7. K odporu zaslala žalobkyňa repliku zo dňa 04.10.2022. Nie je pravdou, že by došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Zmluvy o pôžičke. Z opatrnosti vzniesla voči tomuto údajnému nároku námietku premlčania. Žalovaný sa po celý čas cítil byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Práve žalovaný urgoval predaj pozemkov. Pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2021 (poznámka súdu: zrejme správne pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2021, vklad povolený dňa 29.07.2021) došlo k dohode o vyporiadaní BSM tak, že polovica kúpnej ceny bude vyplatená každému z nich. Okrem týchto pozemkov nenadobudli strany počas manželstva žiaden nehnuteľný majetok, ani žiadny hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Žalovaný vo svojej reakcii na prvú výzvu zaslanú žalobkyňou ani nevylúčil možnosť spolupodieľať sa na plnení daňovej povinnosti. Úroky z omeškania si v replike uplatnila od 16.04.2022 (teda už nie od 25.03.2022 do zaplatenia). Priložila e-mailovú komunikáciu na č. l. 48 - 58, Výzvu na splnenie daňovej povinnosti zo dňa 22.04.2022 na č. l. 61 spolu s kópiou vrátenej obálky na č. l. 62, Výzvu na splnenie daňovej povinnosti zo dňa 31.03.2022 na č. l. 63, Potvrdenie o podaní daňového priznania na č. l. 64.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 03.11.202 uviedol nad rámec už uvedených skutkových tvrdení a právnej argumentácie, že samotný fakt, že žalovaný pomáhal s predajom pozemkov neznamená, že by bol ich vlastníkom. Žalovaný požičal žalobkyni prostriedky, ktoré nadobudol pred uzatvorením manželstva a to darom od otca zo Spojených štátov amerických (išlo o dar vo výške 72 000,00 $). Žalobkyni prostriedky previedol na účet. Splatnosť pôžičky medzi nimi dohodnutá nebola, nakoľko v tom čase bol predpoklad ďalšieho spolužitia. Nie je pravdou, že manželia nenadobudli hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nakoľko žalobkyňa doposiaľ užíva osobné motorové vozidlo Nissan Micra acenta, ktoré kúpil žalovaný v jej prospech. Upozornil na zákonné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, pokiaľ je jej predmetom aj nehnuteľnosť. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa sa v replike nevyjadrila k nesprávnosti kalkulácie ňou zaplatenej daňovej povinnosti. Daňová povinnosť z predaja nehnuteľnosti sleduje jej vlastníka. Priložil list na č. l. 84, objednávku na kúpu osobného motorového vozidla na č. l. 85, vklad hotovosti (zodpovedajúcej kúpnej cene automobilu) na č. l. 87. Výpis z účtu žalovaného potvrdzujúci prevod sumy 40 000,00 Eur (č. l. 104) doložil podaním zo dňa 09.11.2022.
9. Žalobkyňa sa vyjadrila k veci ďalším podaním zo dňa 29.11.2022. Nad rámec už uvedeného doplnila, že daňovú povinnosť uhradila zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré nadobudla od zániku manželstva a darom od príbuzných. Žalovaný v podaní zo dňa 01.02.2023 poukázal na to, že strany žalobkyne nebol predložené chýbajúce dôkazy a teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Ďalšie písomné podanie zaslala žalobkyňa súdu dňa 14.03.2023, ku ktorému predložila čestné prehlásenie (č. l. 139) svojej sestry o tom, že jej poskytla sumu 1 500,00 Eur v hotovosti ako pôžičku na čiastočnú úhradu dane z príjmov fyzickej osoby.
10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.03.2023. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu. Súd nevykonal výsluchy strán sporu a to nielen preto, že išlo o dôkazný prostriedok, ktorý mohol byť navrhnutý už skôr, ak by strana konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, ale aj z toho dôvodu, že kľúčovou otázkou bola otázka právna týkajúca sa zák. č. 140/2014 Z. z., po vyriešení ktorej by bolo ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Strany sporu boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/241/2019 zo dňa 15.05.2020, právoplatným dňa 29.05.2020.
12. Dňa 18.06.2021 uzatvorila žalobkyňa ako predávajúca kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 3316 m2, vinica a parc. č. XXXX/X o výmere 586 m2, ostatná plocha (ďalej spolu aj ako „pozemky“) evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok pre okres: P., D.: U., M.. Ú.. U. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kupujúcich (U. Š.) za kúpnu cenu vo výške 78 040,00 Eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Modra zo dňa 15.07.2021 súd zistil, že k tomuto dňu bola žalobkyňa evidovaná ako výlučná vlastníčka a na liste vlastníctva bola zapísaná plomba č. X.- XXXX/XXXX.
13. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 súd zistil, že žalobkyňa podala daňové priznanie dňa 25.03.2022, pričom základ dane bol uvedený vo výške 30 764,35 Eur a daň na úhradu vo výške 5 670,74 Eur. Žalobkyňa daň v tejto výške aj uhradila, čo súd zistil z potvrdenia o realizácii transakcie. Z výziev na splnenie daňovej povinnosti zo dňa 22.04.2022 a 31.03.2022 súd zistil, že žalobkyňa vyzývala žalovaného na zaplatenie polovice uhradenej dane.
14. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pani B. U. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou dňa 03.08.2018 súd zistil, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom za kúpnu cenu vo výške 55 000,00 Eur. V článku IV., odseku 4 tejto zmluvy je uvedené, že pozemok s parc. č. XXXX/X spadá pod úpravu zákona č. 140/2014 Z. z. Kupujúci nie je osobou, ktorá či už v minulosti vykonávala, alebo vykonáva na území Slovenskej republiky poľnohospodársku činnosť / výrobu. Kupujúci nie je ani mladý poľnohospodár a nie je ani zamestnancom osoby, ktorá na území Slovenskej republiky vykonáva/ la poľnohospodársku činnosť / výrobu. Kupujúci je však osobou, ktorá spĺňa podmienky upravené v § 4 ods. 7 citovaného zákona, t.j je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej desať rokov. Keďže predmet prevodu bol ponúknutý zákonom predpísaným spôsobom na predaj, a keďže oň okrem kupujúceho neprejavil záujem žiaden tretí subjekt, predmet kúpy je možné previesť na kupujúceho.
15. Z objednávky na č. l. 85 súd zistil, že u dodávateľa bolo objednané osobné motorové vozidlo Nissan micra acenta za kúpnu cenu 11 890,00 Eur pre objednávateľa - žalobkyňu, pričom podľa vkladu hotovosti na č. l. 87 majiteľom finančných prostriedkov na jeho kúpu bol žalovaný. Z výpisu z účtu na č. l. 104 súd zistil, že žalovaný dňa 03.08.2018 previedol sumu 40 000,00 Eur na účet IBAN F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (poznámka súdu - išlo o účet predávajúcej pani B. U. uvedený v článku III., ods. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2018) s poznámkou kúpa pozemku.
16. Z čestného prehlásenia pani V.. X. M. M. O.. XX.XX.XXXX súd zistil, že poskytla žalobkyni sumu 1 500,00 Eur v hotovosti ako pôžičku na čiastočnú úhradu dane z príjmov. Podpis na čestnom prehlásení bol osvedčený dňa 08.03.2023.
17. Právne posúdil súd prvej inštancie podľa nasledovných ustanovení:
18. V zmysle § 2 zák. č. 140/2014 Z. z., v znení účinnom ku dňu 03.08.2018, (1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. (2) Za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje a) záhrada, b) pozemok v zastavanom území obce, c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov, 2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov, 3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2,, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.
19. V zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 140/2014 Z. z., v znení účinnom ku dňu 03.08.2018, osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len „nadobúdateľ“) a) v obci susediacej s obcou, v ktorej sa prevádzaný poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo b) bez ohľadu na miesto podnikania.
20. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 140/2014 Z. z., v znení účinnom ku dňu 03.08.2018, ak osoba spĺňajúca podmienky podľa odseku 4 neprejaví záujem o prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ani sa neuskutoční prevod poľnohospodárskeho pozemku, môže prevádzajúci poľnohospodársky pozemok previesť za cenu alebo hodnotu podľa § 5 ods. 1 písm. d) na osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov, najneskôr však šesť mesiacov od neúspešného ukončenia ponukového konania podľa odseku 6.
21. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností.
22. V zmysle § 143 zák. č. 40/1964 Zb., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
23. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Výrokom I. súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v časti úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 835,37 Eur od 25.03.2022 do 15.04.2022, nakoľko vo vyjadrení k odporu si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania zo žalovanej istiny až od 16.04.2022, čiže v menšom rozsahu ako v žalobe. Túto časť podania súd právne posúdil ako čiastočné späťvzatie a vzhľadom k tomu, že išlo o úkon urobený predtým, ako sa začalo pojednávanie, na prípadný nesúhlas žalovaného súd v zmysle § 146 ods. 1 CSP neprihliadol.
27. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba v zostávajúcej časti nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že strany sporu boli manželmi, manželstvo uzatvorili dňa 28.12.2010 a boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/241/2019 zo dňa 15.05.2020, právoplatným dňa 29.05.2020. Tiež nie je sporné, že žalobkyňa si splnila povinnosť a podala daňové priznanie k dani z príjmu a že splatnú daň aj skutočne zaplatila vo výške 5 670,74 Eur. Nebola sporná ani nadobúdacia cena pozemkov (55 000,00 Eur) a prevodná
cena (78 040,00 Eur). Sporným zostalo, či je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni polovicu tejto čiastky (teda žalovanú istinu).
28. Podstatou procesného útoku žalobkyne bolo, že napriek tomu, že len ona bola uvedená ako výlučná vlastníčka, nadobudli spolu so žalovaným pozemky do BSM a pri ich predaji bola z tohto dôvodu vyplatená kúpna cena na polovicu každej zo sporových strán. Vzhľadom k tomu, že podľa žalobkyne boli strany sporu bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov, obom im prislúchala daňová povinnosť, hoci ju zaplatila len ona a výlučne z jej vlastných prostriedkov nadobudnutých po rozvode.
29. Žalovaný zase v rámci svojho procesného útoku argumentoval, že nikdy nebol a nemohol byť vlastníkom pozemkov, nakoľko to nepripúšťala právna úprava v rozhodnom čase (ku dňu 03.08.2018, konkrétne zák. č. 140/2014 Z. z.). Pozemky boli pôvodne nadobudnuté z jeho výlučných prostriedkov, ktoré mu patrili ešte pred uzatvorením manželstva a teda aj po vyplatení polovice kúpnej ceny mal za to, že to on má proti žalobkyni pohľadávku v sume 19 000,00 Eur (nežiadal súd, aby žalobkyňu zaviazal zaplatiť mu túto sumu). Aj osobné motorové vozidlo, ktoré užíva žalobkyňa, bolo zadovážené z jeho prostriedkov.
30. Úvodom súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom tohto konania nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd nespochybňuje, že medzi stranami sporu došlo počas manželstva prípadne aj pred ním a po ňom k viacerým transakciám, napríklad platba kúpnej ceny za pozemky (minimálne v časti 40 000,00 Eur, keďže k uvedenému bol doložený aj listinný dôkaz potvrdzujúci prevod na účet predávajúceho), ako aj kúpa auta, ktoré užíva žalobkyňa. Aktuálne sú medzi stranami sporné kauzy niektorých právnych úkonov - napríklad žalovaný tvrdí, že sumu 55 000,00 Eur žalobkyni požičal, žalobkyňa zase tvrdí, že motorové vozidlo Nissan micra acenta jej žalovaný daroval za účelom prepravy jej a ich spoločných detí. Je síce pravdou, že v prípade, že sa skončí partnerský vzťah strán sporu, ako je tomu aj v prejednávanej veci, môže dôjsť k odlišnému výkladu správania strán, než bolo pôvodne zamýšľané. Dokazovanie pravdivosti skutkových tvrdení strán sporu týkajúcich sa jednotlivých finančných operácií, respektíve dokazovanie skutočnej vôle sporových strán pri právnych úkonoch, ku ktorým došlo počas trvania ich vzťahu, presahuje rámec tohto sporu a mohlo by byť predmetom konania o vyporiadanie ich BSM, prípadne iného konania, pokiaľ by išlo o záväzkovoprávny vzťah vzniknutý pred či naopak po skončení manželstva. Na tomto mieste súd len pre úplnosť dopĺňa, že nemá za preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM so všetkými náležitosťami platného právneho úkonu.
31. Súd považoval naopak za rozhodujúcu v konaní otázku, ktorá je otázkou právnou nie skutkovou, teda či žalovaný v zmysle právnych predpisov platných a účinných v čase nadobudnutia pozemkov (t.j. k 03.08.2018) mohol byť vlastníkom poľnohospodárskej pôdy. Je totiž tiež nesporné, že pozemok registra „C“ parc. Č.. XXXX/X o výmere 3316 m2, vinica zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Modra je poľnohospodárskym pozemkom podľa § 2 zák. č. 140/2014 Z. z. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k pozemkom dňa 03.08.2018 preto nemohol žalovaný platne nadobudnúť poľnohospodársky pozemok, nakoľko tomu bránila kogentná zákonná úprava. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 rozhodol, že Ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko právna úprava neurčila žiadny mechanizmus na nápravu vzťahov, ktoré vznikli pred vydaním tohto nálezu.
32. Sama žalobkyňa si musela byť vedomá, že len ona sa stáva výlučnou vlastníčkou poľnohospodárskeho pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 3316 m2, vinica zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Modra (ďalej aj „vinica“), nakoľko to bolo výslovne obsiahnuté v článku IV., ods. 4 kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2018. Žalobkyňa tiež mohla nadobudnúť poľnohospodársky pozemok len preto, že síce nespĺňala žiadnu z podmienok podľa § 4 ods. 1 zák. č. 140/2014 Z. z., ale žiadna z takýchto osôb neprejavila záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti v rámci ponukového konania a žalobkyňa (na rozdiel od žalovaného) spĺňala podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky najmenej 10 rokov najneskôr však 6 mesiac od neúspešného skončenia ponukového konania, čo v konaní nebolo sporné. Na túto procesnú obranu žalobkyňa ani žiadnym spôsobom nereagovala, len trvala na svojich tvrdeniach, že pozemky nadobudli do BSM. Tvrdenie žalobkyne a prípadné pocity strán sporu pri uzatváraní kúpnej zmluvy o tom, koho vlastníctvom sú pozemky, sú v konaní bez právneho
významu; keďže kogentná právna úprava vylučovala, aby sa stal žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, aj s poukazom na zásadu „ignorantia legis non excusat“ a je teda irelevantné, či sa sám žalovaný cítil byť vlastníkom. V konaní nebolo predložené ani skutkové tvrdenie o tom, odkedy má žalovaný na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
33. Režim podľa zákona č. 140/2014 Z. z. sa vzťahuje na vinicu. Predmetom prevodu v kúpnej zmluve bol aj pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 586 m2, ostatná plocha, taktiež evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Modra. Na tento sa už podľa názoru súdu zákaz nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy nevzťahoval. Pokiaľ teda existovala vôľa strán sporu nadobudnúť aspoň tento pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol žiadny dôvod na to, aby neuzatvorili samostatnú kúpnu zmluvu s predávajúcou pani U., v ktorej by boli riadne obaja uvedení ako kupujúci a obaja by prejavili svoju vôľu stať sa bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto majetku. Žalovaný však nikdy žiadnu písomnú zmluvu neuzatvoril, pričom písomná forma je obligatórnou podmienkou platnosti kúpnej zmluvy pri prevode nehnuteľností.
34. Nad rámec uvedeného, aj v prípade, že by bolo v konaní preukázané, že pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 586 m2, ostatná plocha patrí do BSM, žalobkyňa si v konaní uplatnila sumu 2 835,37 Eur, ktorá zodpovedá polovici ňou zaplatenej daňovej povinnosti. Z obsahu spisu ale nie je zrejmé, aká časť tejto sumy pripadala na pozemok - ostatnú plochu. Daň bola vypočítaná zo základu dane, ktorý žalobkyňa určila vo výške 30 764,35 Eur. Ak by aj súd chcel vyhovieť žalobe v časti daňovej povinnosti pripadajúcej na tento pozemok, nevie zistiť, o akú sumu ide, nakoľko by musel poznať rozdiel medzi nadobúdacou cenou tohto pozemku (tá bola v pôvodnej kúpnej zmluve zo dňa 18.06.2018 uvedená vo výške 8 244,40 Eur) a cenou pripadajúcou na tento pozemok v kúpnej zmluve zo dňa 03.08.2021 (tu je však uvedená len celková kúpna cena za obidva pozemky). Žalobkyňa by musela v tomto smere predložiť v prvom rade skutkové tvrdenie a toto samozrejme aj preukázať a uviesť jednoznačný výpočet vo vzťahu k pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 586 m2, ostatná plocha.
35. Zároveň žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala ani na procesnú obranu žalovaného, ktorý upozornil, že daň bola pravdepodobne zaplatená v nesprávnej (vyššej) výške, než mala byť. Je nesporne pravda, že rozdiel medzi sumou 78 040,00 Eur (prevodná cena v roku 2021) a sumou 55 000,00 Eur (kúpna cena v roku 2018) nie je 30 764,35 Eur, ale 23 040,00 Eur, pričom 19 % z tejto sumy je suma 4 377,79. Žalobkyňa nevysvetlila, ako dospela k tomuto základu dane, keď sama tvrdila, že malo ísť o rozdiel v kúpnej cene. Rovnako žalobkyňa nepoprela tvrdenie žalovaného, že od základu dane neboli odpočítané povolené položky z titulu napríklad zhodnotenia nehnuteľnosti. Túto procesnú obranu vyhodnotil takisto súd ako dôvodnú, nakoľko pokiaľ žalobkyňa uhradila vyššiu daň, než mala, nie je dôvod, aby súd zaviazal žalovaného znášať aj tento „preplatok“ (de facto by išlo o bezdôvodné obohatenie na strane štátu, ktoré nie je dôvod vymáhať od žalovaného). Treba preto uzavrieť, že žalovaný účinne poprel aj samotnú výšku dane, na ktorú procesnú obranu už žalobkyňa nereagovala a základ dane súdu neobjasnila, súd preto nemohol vyhovieť žalobe ani sčasti.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 251 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.