Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-87-2022.pdf
PDF · 133.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/87/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Revésa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a poškodeného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.06.2022, č. k. 4T/6/2021-235, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
I/ Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
II/ Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, ako podané neoprávnenou osobou, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.06.2022, č. k. 4T/6/2021-235, bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 2Pv 639/19/2201-22 zo dňa 13.01.2021 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obvinený spoločným konaním s doposiaľ neznámymi páchateľmi v čase okolo 15.00 h dňa 20.10.2019 v meste Šamorín na Gazdovskom rade 52, Dunajská Streda, pred obchodom Alko-nealko pri vchode na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti tým, že bez predchádzajúcej slovnej hádky fyzicky napadli E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom G., H. XXXX/XX, okres Dunajská Streda, tým spôsobom, že piati páchatelia ho obkľúčili a potom obvinený A. B. pristúpil k nemu a po cigánsky sa ho spýtal, že čo to bolo v noci, prečo napadol jeho syna, načo štvrtý páchateľ po cigánsky povedal obvinenému A. B., že načo to s ním rieši a zaútočili na neho takým spôsobom, že obvinený A. B. ho z boku udrel päsťou do oblasti hlavy a druhý a tretí páchateľ ho z spredu udierali päsťou do oblasti hlavy, načo on išiel do vnútra do obchodu a skryl sa na toalete, pričom obvinený A. B., spolu s druhým a tretím páchateľom vyrazili dvere, trhli na toaletu, kde pokračovali v útoku a E. F. bili päsťami do celého tela a kopali ho do oblasti kríž, do oblasti ľadvín a do oblasti chrbtice, potom tretí páchateľ vytiahol kovový teleskopický obušok a s tým ho udieral po tele, do oblasti chrbta a do oblasti hlavy, následne obvinený A. B. chytil kľučku zo zeme, ktorý vypadol, ako vytrhli dvere a tým ho udieral všade do celého tela a do oblasti hlavy, čím E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXXX/XX, okres Dunajská Streda, spôsobili
pomliaždenie hrudníka, difúzne pohmoždenie hlavy s krvnou podliatinou, tržnú ranu na hlave, ktorá si vyžiadala chirurgickú suturu, tržnú ranu na ľavej ruke a pomliaždenie brucha a bedernej oblasti vľavo v oblasti ľavej obličky, ktoré zranenia si objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie od dňa 20.10.2019 do dňa 08.11.2019, počas ktorého bol u poškodeného po dobu približne 3 týždňov sťažený obvyklý spôsob života pre bolesť, čím pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. so sídlom Bratislava – Petržalka, Panónska cesta 2, okres Bratislava V, IČO: 35 937 874, vznikla škoda vo výške 67,01 Eur, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874 so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 235-237 spisu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo ako i v ich súhrne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného A. B. nie je dostatočne preukázaná. Podľa názoru okresného súdu z vykonaného dokazovania, z predložených dôkazov tak zo strany obžaloby ako aj zo strany obhajoby nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že obžalovaného zo spáchania skutku jedine usvedčuje poškodený E. F., ktorý deň predtým mal konflikt so synom obžalovaného. Pričom z vykonaného dokazovania, ako na to poukázala aj samotná obhajoba, nebolo možné zistiť žiadny motív zo strany obžalovaného, pomstiť sa poškodenému spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe a napadnúť ho a spáchať tie trestné činy, ktorú mu obžaloba kladie za vinu. Súd mal za to, že vykonaným dokazovaním, vypočutými svedkami, ktorí boli navrhnutí zo strany obžaloby i obhajoby, bolo nepochybne preukázané, že v čase spáchania skutku obžalovaný sa nemohol zdržiavať na mieste spáchania činu, pred predajňou Alko-nealko v Šamoríne, ale bol na burze v Bratislave a domov sa vrátil okolo 18.00 hod. po vykládke tovaru spolu s ďalšími osobami, pričom tieto osoby potvrdili, že obžalovaný po celý čas bol v Bratislave, odkiaľ sa vrátil v poobedňajších hodinách okolo tretej hodiny, a po tom čo vypil kávu doma, spolu s ďalšími osobami išiel vykladať tovar v ďalšej domovej nehnuteľnosti, ktorú má v E. H.. Ako to vyplýva aj z predloženej zápisnice o rekognícii, aj pri rekognícii obžalovaného opoznal iba poškodený, pričom ďalšia osoba, ktorá bola zúčastnená pri rekognícii, osobu obžalovaného neopoznal. Podľa názoru súdu vznikli značné pochybnosti o tom, či ten skutok naozaj spáchal obžalovaný, bez akéhokoľvek motívu pomstiť sa poškodenému, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase spáchania skutku syn obžalovaného ani priamo obžalovanému ani ďalším členom rodiny neprezradil to, že predchádzajúci deň bol napadnutý poškodeným E. F.. Vzhľadom na tieto pochybnosti, pri uplatnení zásady ,,in dubio pro reo“, okresný súd obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Čo sa týka nároku na náhradu škody, okresný súd uviedol, že nakoľko súd vo veci vyniesol oslobodzujúci rozsudok, poškodení so svojimi nárokmi na náhradu škody boli odkázaní na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania okresný prokurátor (č.l. 234 spisu) v neprospech obžalovaného čo do výroku o oslobodení obžalo-vaného spod podanej obžaloby, ako i poškodený E. F. (č. l. 243 spisu) v celom rozsahu. Obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania proti rozsudku vo vlastnom mene ako aj v mene oprávnených osôb (č. l. 234 spisu).
Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania doručenom okresnému súdu dňa 09.09.2022 (č.l. 246-248 spisu) po podrobnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že v danom prípade obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčuje poškodený E. F.. Poškodený uviedol, že obžalovaný mal ešte pred samotným útokom na jeho osobu narážky na pitie Metaxy, ktoré narážky súviseli s incidentom, ktorý mal mať poškodený predchádzajúci deň so synom obžalovaného. Taktiež sa ho pýtal, že čo robil s jeho synom. Poškodený E. F. opoznal obžalovaného podľa fotiek. Ohľadne ďalších osôb si nebol istý, keď mu policajti ukazovali ich fotky. Nevie prečo obžalovaný klame, že bol v čase incidentu na burze.
Podľa názoru okresného prokurátora sa v kontexte výpovede poškodeného žiada zdôrazniť, že poškodený bol ako svedok vypočutý po náležitom poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a krivého svedectva. Rovnako tak bol poškodený ako opoznávajúca osoba pri vykonávaní rekognície povereným príslušníkom PZ riadne poučený o trestných následkoch krivej výpovede a krivého svedectva, pričom osobu A. B. opoznal ako toho, ktorý ho pred obchodom Alko-nealko pri vchode a následne toalete fyzicky napadol. Pravdivosti výpovede poškodeného nasvedčuje aj výpoveď svedka I. J., ktorý potvrdzuje príchod 4 alebo 5 osôb k jeho obchodu, z ktorých jeden sa pýtal na Metaxu. Svedok popísal ako sa E. F. pred nimi zavrel na záchod. On zostal na predajni, pričom bolo počuť hluk a F. zostal zakrvavený.
Poukazujúc na vypracovaný znalecký posudok č. 13/2020 znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia Prof. MUDr. Petrom Labašom, CSc., okresný prokurátor uviedol, že tento potvrdil, že poškodený bol opakovane udieraný päsťami a pravdepodobne i kopaný, pričom útok bol smerovaný predovšetkým na hlavu. Adekvátna doba PN a liečenia je minimálne 3 týždne, počas ktorej bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Podľa znalca zranenie vzniklo tak, ako to popisuje poškodený s tým, že charakter útoku jednoznačne odpovedá zraneniam, ktoré mu boli spôsobené. Z tohto hľadiska podľa názoru okresného prokurátora pravdivosti tvrdení svedka poškodeného E. F. nasvedčuje aj tento vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo, a to najmä pokiaľ ide o uvedený mechanizmu vzniku zranení.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného, a to svedecká výpoveď J. B. (manželka obžalovaného), K. C. (sestra obžalovaného), L. M. (neter obžalovaného), N. M. (švagriná obžalovaného), rovnako tak aj svedecká výpoveď B. B. (bez pomeru k obžalovanému), k tomu okresný prokurátor uviedol, že tieto možno označiť za účelové, učinené v snahe poskytnúť obžalovanému ,,alibi“, čiže dôkaz, že v čase spáchania trestného činu sa nachádzal na inom mieste. V tejto súvislosti však okresný prokurátor považoval za zarážajúce, že títo svedkovia si spoľahlivo už v prípravnom konaní, po viac ako pol roku od spáchania skutku, spomínali na bežný chod dňa a sled udalostí inkriminovaného dňa, hoci tento deň pre nich samotných nebol zrejme nijako výnimočný, resp. oni sami žiadnu takúto špeciálnu okolnosť neuvádzajú. Aj z uvedeného dôvodu je okresný prokurátor presvedčený, že tieto výpovede sú klamlivé, čo mal súd pri hodnotení dôkazov vziať v úvahu.
Naopak okresný prokurátor bol toho názoru, že výpoveď poškodeného možno označiť za pravdivú a nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz o tom, prečo by poškodený krivo usvedčoval práve obžalovaného. Tomuto tvrdeniu zodpovedá tiež tá skutočnosť, že v rámci rekognície poškodený opoznal a usvedčil výlučne obžalovaného A. B., nakoľko v prípade ostatných útočníkov si už nebol istý. Možno preto predpokladať, že keby chcel vypovedať krivo, tak by označil aj ostatných účastníkov.
S poukazom na vyššie uvedené okresný prokurátor zastával názor, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne a s rozhodnutím súdu, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, preto nemožno súhlasiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný prokurátor navrhoval, aby dovolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poškodený E. F. v písomnom odôvodnení odvolania doručenom okresnému súdu dňa 22.08.2022 (č.l. 243 spisu) uviedol, že sa odvoláva proti napadnutému rozsudku v plnom rozsahu. Zároveň v odôvodnení odvolania žiadal o možnosť predvolať na najbližšie pojednávanie vlastných svedkov, ktorí sa ku danému pojednávaniu majú čo vyjadriť a ich vypočutie je dôležité.
Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora a poškodeného E. F. vyjadril osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.10.2022 (č.l. 252 spisu), v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverečnej reči svojho obhajcu prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 13.06.2022, ako i odôvodneniu a záverom Okresného súdu Dunajská Streda v odvolaním napadnutého rozsudku. Obžalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne, náležite odôvodnené. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd oslobodzujúci rozsudok prvého stupňa
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a odvolanie prokurátora a poškodeného ako nedôvodné zamietol.
Konanie na odvolacom súde
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného a obhajcu obžalovaného. Verejné zasadnutie súd vykonal v neprítomnosti poškodených E. F. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený, upovedomenie prevzal 01.03.2023.
Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu poukázal na oboznámené odôvodnenie odvolania. Uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje na nezákonný a nesprávny, nezodpovedajúci zistenému skutkovému stavu a že s tvrdením okresného súdu, že nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz usvedčujúci obžalovaného, sa nestotožňuje. Poukázal na výpoveď poškodeného, ktorú možno vzhľadom na ďalšie zabezpečené dôkazy vyhodnotiť ako vierohodnú. Ďalej poukázal na vykonané znalecké dokazovanie, kde znalec uviedol, že vzniknuté zranenia, ako aj mechanizmus vzniku zodpovedajú popisu, ako uviedol poškodený. Rovnako poukázal na záver rekognície, kde poškodený opoznal obžalovaného ako útočníka. Priebeh skutku tak, ako ho opísal poškodený, popisuje i svedok I. J.. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a aby vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolaniu poškodeného navrhol vyhovieť.
Obhajca obžalovaného J. O. P. uviedol, že sa stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré považuje za vecne správne. Obžalovaný popiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Tiež bol toho názoru, že neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Poukázal na to, že tak svedok I. J. i I. J. neopoznali obžalovaného ako s poukazom i na ostatné svedecké výpovede, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že sa obžalovaný v čase spáchania skutku nemohol nachádzať na mieste činu. Navrhol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Navrhol odvolanie poškodeného zamietnuť.
Obžalovaný sa v konečnom návrhu pripojil k vyjadreniu svojho obhajcu.
Krajský súd ako odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný skúmať, či odvolania okresného prokurátora ako i poškodeného E. F. boli podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ich podali oprávnené osoby (§§ 307 a 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania (§§ 312 a 313 Trestného poriadku) alebo či neboli podané proti výroku, proti ktorému nie sú prípustné (§§ 307 ods. 1 písm. b) a 334 ods. 4 Trestného poriadku). Odvolací súd podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že síce odvolanie okresného prokurátora ako i poškodeného E. F. boli podané včas, avšak v prípade odvolania poškodeného E. F., toto smeruje svojou povahou proti výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a takéto odvolanie poškodenému neprislúcha, pretože v zmysle § 307 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku poškodený môže napadnúť rozsudok odvolaním len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody alebo preto, že výrok o náhrade škody nebol urobený alebo pre chybný procesný postup týkajúci sa výroku o náhrade škody. K tomu krajský súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ak odvolanie poškodeného smeruje svojim obsahom výlučne voči rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, hoci poškodený ako účastník predmetného konania je oprávnený podať odvolanie len proti nesprávnemu výroku o náhrade škody, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto ho odvolací súd zamietne podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (obdobne pozri R 43/1967). Keďže proti napadnutému rozsudku prvostupňového súdu podal poškodený E. F. odvolanie, ktoré svojim obsahom smerovalo výlučne voči výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ktoré poškodený podľa zákona nemôže napadnúť, preto krajský súd v súlade s ustanovením § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodeného E. F., ako podané neoprávnenou osobou, zamietol. Následne krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania okresného prokurátora, postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že:
· prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 13.01.2021 obžalobu na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin vydierania podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona; · Okresný súd Dunajská Streda trestným rozkazom zo dňa 20.01.2021, č.k. 4T/6/2021-173, rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkom základe tam uvedenom. Za túto trestnú činnosť okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Zároveň podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 67,01 Eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného E. F. so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný; · na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného E. F., výsluchom svedka Q. J., výsluchom svedka R. D., výsluchom svedkyne J. B., výsluchom svedkyne K. C., výsluchom svedkyne L. M., výsluchom svedkyne N. M., výsluchom svedka B. B., výsluchom svedkyne P. S., výsluchom svedka I. J., výsluchom svedka E. M., čítaním výpovede svedkyne K. C. zo dňa 24.06.2020, čítaním výpovede svedka T. S. č.l. 100-101, čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o rekognícii osoby č.l. 105-106, zápisnice o rekognícii osoby č.l. 107-108, odpisu Registra trestov obžalovaného zo dňa 10.06.2022, znaleckého posudku znalca Prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia pod č. 13/2020, uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalca zo dňa 18.12.2019 a ostatného spisového materiálu. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o nedostatku dôkazov pre uznanie viny obžalovaného zo skutkov, pre ktoré bol postavený pred súd.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok okresného prokurátora, ktorý namietal, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie celkom presvedčivé, považuje odvolací súd zosumarizovať základné úvahy o nedostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného A. B. nasledovne.
Na preukázanie toho, či sa skutky, pre ktoré bola osoba obžalovaná, stali, ako i na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaných skutkov, t.j. či sa skutky stali, či z ich spáchania obžalovaného spoľahlivo usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutky, ktoré sú predmetom trestného stíhania, sa stali, resp. že ich spáchala iná osoba, ako obžalovaný. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, pričom rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
Ak vykonané dôkazy pred súdom nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, sa stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný, pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, tak ako to bolo i v prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
V celej dôkaznej situácii sa v podstate vyprofilovali počas hlavného pojednávania dva proti sebe stojace skupiny dôkazov, a to na jednej strane tvrdenia obžalovaného A. B., ktorý od okamihu vznesenia obvinenia vypovedal v zásade rovnakým spôsobom a to tým, že poškodeného nepozná, v živote ho nevidel. V deň spáchania činu bol na burze od rána, kde bol so svojim susedom T. S., ktorý mu chodí vypomáhať. Keď sa vrátil z burzy, išiel domov a žena mu spravila kávu, potom spolu so susedom T. S. išli vykladať tovar do starého domu. Uviedol, že je pravdou, že jeho syn bol zbitý na diskotéke, ale nevedel, že kto to bol a ani nikoho neudal.
Svedkom, ktorý potvrdzuje výpoveď o tom, že obžalovaný bol po celý čas v Bratislave, odkiaľ sa vrátil v poobedňajších hodinách okolo tretej hodiny, a po tom čo vypil kávu doma, spolu s ďalšími osobami išiel vykladať tovar v ďalšej domovej nehnuteľnosti, ktorú má v E. H., je svedkyňa J. B. (manželka obžalovaného), ktorá vo svojej výpovedi uviedla (skrátene), že dňa 20.10.2019 v čase spáchania činu bol manžel na burze v Bratislave, chodí tam pravidelne v piatok, sobotu a nedeľu. Ďalej uviedla, že obžalovaný došiel z burzy okolo 15:00 hod, uvarila mu kávu a potom odišiel so susedom T. U. vykladať tovar do starého domu. Ďalším svedkom, ktorý dosvedčuje výpoveď o tom, že obžalovaný po celý čas bol v Bratislave, odkiaľ sa vrátil v poobedňajších hodinách okolo tretej hodiny, a po tom čo vypil kávu doma, spolu s ďalšími osobami išiel vykladať tovar v ďalšej domovej nehnuteľnosti, ktorú má v E. H., je K. C. (sestra obžalovaného), ktorá uviedla (skrátene), že dňa 20.10.2019 v čase spáchania činu bol obžalovaný na burze a potom sa vrátil domov okolo pol tretej, keď išiel vykladať tovar. Rovnako aj svedkovia L. M., N. M., B. B. a P. S. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní potvrdili, že
obžalovaný bol po celý čas v Bratislave, odkiaľ sa vrátil v poobedňajších hodinách okolo tretej hodiny, a po tom čo vypil kávu doma, spolu s ďalšími osobami išiel vykladať tovar v ďalšej domovej nehnuteľnosti, ktorú má v E. H.. Aj svedok T. S. vo svojej výpovedi z prípravného konania (č.l. 100-101) potvrdil (skrátene), že v uvedený deň, presný dátum si už nepamätal, bol na burze so susedom A. B. starším. Domov došli okolo 15.00 hod. Potom sa najedli a okolo 15.30 hod. išiel pomôcť A. B. vykladať tovar k druhému domu. Približne do 18.00 hod. vykladali tovar a potom išiel domov.
Na strane druhej poškodený E. F. vo svojej výpovedi opísal (skrátene), že v deň spáchania skutku išiel von ku kamarátovi do obchodu Alko-nealko v Šamoríne a videl, že od parku vychádza pár ľudí. Obžalovaný vošiel do podniku sám a povedal mu, či si dajú spolu Metaxu. Na druhýkrát už vedel, že asi o čo ide, že on zbil jeho syna na diskotéke. Medzitým jeden z útočníkov zakričal po cigánsky, že na čo sa s ním rozpráva. On ho napadol ako prvý, ako druhý ho napadol obžalovaný. Obžalovaný kričal, aby sa obchod nerozbil. Poškodený sa skryl na toalete, avšak páchatelia vyrazili dvere, kde pokračovali v útoku. Obžalovaný ho udrel päsťami do tváre a do hlavy. Ďalej poškodený uviedol, že obžalovaného predtým nepoznal, spoznal ho na základe fotiek, čo mu ukázali na polícii. Na otázku prokurátora uviedol, že syn obžalovaného po incidente medzi nimi mohol vedieť, ako sa volá. Samotný poškodený vo svojom vyjadrení uviedol, že v G. ho pozná každý a že už má za sebou niekoľko bitiek.
Zo znaleckého posudku Prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. z odporu zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia pod č. 13/2022, rezultuje (skrátene), že na otázku akým mechanizmom bolo spôsobené zranenie poškodeného, znalec uviedol, že poškodený E. F. bol opakovane udieraný päsťami a pravdepodobne i kopaný, pričom tento útok, ktorý bol smerovaný hlavne na hlavu, spôsobil ťažkú krvavú podliatinu na podkoží s tržnou ranou, ktorá musela byť chirurgický ošetrená. Tržná rana vznikla pravdepodobne úderom ostrého predmetu. K otázke, či k zraneniu nedošlo z iných príčin a či zranenia, ktoré utrpel a popísal poškodený vo svojej výpovedi, mohli vzniknúť spôsobom, ako uviedol, sa znalec vyjadril tak, že zranenie vzniklo ako to popisuje poškodený, pričom charakter útoku jednoznačne odpovedá zraneniam, ktoré mu boli spôsobené. Jednoznačne vylúčil, že by zranenia už boli prítomné pred útokom.
Z výpovede svedka Q. J. vyplýva (skrátene), že dňa 20.10.2019 okolo 15:00 hod. išiel do obchodu Alko- nealko v Šamoríne, pričom keď odchádzal, videl pár ľudí z ďaleka a počul hluk, avšak žiadny fyzický útok na poškodeného nevidel, nevidel tam ani obžalovaného, ani ho nepozná a nevedel by identifikovať ani ďalšie osoby, ktorých tam videl prichádzať.
Z výpovede svedka I. J. vyplýva (skrátene), že v čase spáchania činu stál vonku pred obchodom spolu s poškodeným a svedkom J.. Prišli tam ľudia v počte asi 4-5 a jeden z nich išiel do vnútra a pýtal sa na Metaxu. Keď išiel vzadu za pult zobrať si kľúče, tá jedna osoba išla vonku, zavrela dvere a vonku sa hádali s poškodeným. Poškodený potom utiekol na toaletu a išli za ním dve alebo tri osoby, ale nevedel uviesť, že čo sa tam dialo. Ďalej uviedol, že útočníkov nepoznal. Na otázku prokurátora, či svedok opoznáva prítomného obžalovaného, odpovedal, že nevie povedať, či to bol on alebo nie.
Z výpovede svedka E. M. vyplýva (skrátene), že tento na otázku prokurátora, či pozná obžalovaného a poškodeného uviedol, že ich pozná z videnia už dávnejšie, vie, kto to je, ale ani kamarátstvo žiadne, ani kontakty žiadne. Na otázku obhajcu obžalovaného, či pozná osobu poškodeného a aký je to človek sa svedok vyjadril, že je to katastrofálny človek, problematický, kde sa objaví, sú problémy, zlo, provokácie, to je celý on. Dodal, že je to veľký frajer, len zlo a samozrejme všade len bitky robí. Pričom uviedol, že ide sa len pomstiť.
Úlohou okresného súdu za tejto situácie bolo posúdiť, či vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní sú natoľko presvedčivé, aby mohli predstavovať nezvratný dôkaz o tom, že skutky, ktoré popísal poškodený, spáchal práve obžalovaný A. B.. Po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov má aj krajský súd za to, že štruktúra použiteľných usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje vysloviť nepochybný záver, že žalované skutky spáchal práve obžalovaný. I keď indície v tomto smere sú, na ich usvedčenie v zhode s názorom okresného súdu chýba taká komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčovala z ich spáchania práve obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanej veci ale takýto stav nenastal.
Totižto dôkaz takého charakteru, akým je svedecká výpoveď poškodeného E. F., aby bol spôsobilý usvedčiť obžalovaného z akéhokoľvek trestného činu, musí spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na presvedčivosť a na jednoznačný súlad s prípadnými ďalšími subjektívnymi i objektívnymi dôkazmi. Len nespochybniteľné tvrdenia takéhoto priameho dôkazu môžu byť podkladom pre záver o vine osoby postavenej pred súd. Tento záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať ani najmenšie pochybnosti, či neobjasnené otázky. V kontexte celej dôkaznej situácie aj podľa názoru odvolacieho súdu absentuje čo i len jeden priamy usvedčujúci dôkaz, na ktorom by bolo možné bezpečne prijať záver, že sa obžalovaný skutočne dopustil žalovaných skutkov tak, ako sa mu to kladie za vinu obžalobou. Analyzujúc výsledky dokazovania nie je preto možné podľa názoru odvolacieho súdu mať bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že predmetné skutky právne kvalifikované ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, sa stali tak, ako sú opísané v obžalobnom návrhu okresného prokurátora. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k rovnakému názoru ako súd prvostupňový, že v konaní neboli zabezpečené také jednoznačné dôkazy, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného A. B. zo spáchania skutkov na podklade obžaloby. Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných možností, je zrejmé, že tieto dôkazy nevytvárajú ucelenú reťaz jednoliatych dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného, a preto odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady ,,in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len na, do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal aj obžalovaný A. B.. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. K tomu krajský súd len dodáva, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru (obdobne pozri R 40/1969). K odvolacej námietke okresného prokurátora, v ktorej poukázal na to, že výpoveď poškodeného možno označiť za pravdivú a nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz o tom, prečo by poškodený krivo usvedčoval práve obžalovaného, pričom podľa jeho názoru tomuto tvrdeniu zodpovedá tiež tá skutočnosť, že v rámci rekognície poškodený opoznal a usvedčil výlučne obžalovaného A. B., nakoľko v prípade ostatných útočníkov si už nebol istý, a aj z tohto hľadiska súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, v tejto súvislosti krajský súd okrem iného poukazuje na skutočnosť, že obžalovaného nikto na mieste spáchania skutkov nevidel, nevidel ho ani svedok I. J. ani svedok Q. J., ktorí sa v tom čase nachádzali v blízkosti obchodu Alko-nealko, pričom na rozdiel od tvrdení poškodeného E. F., z vykonaného dokazovania vyplýva, že viacerí svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že v rozhodnom čase sa obžalovaný nemohol zdržiavať na mieste spáchania činu, pred predajňou Alko-nealko v Šamoríne, pretože obžalovaný bol po celý čas v Bratislave, odkiaľ sa vrátil v poobedňajších hodinách okolo tretej hodiny, a po tom čo vypil kávu doma, spolu s ďalšími osobami išiel vykladať tovar v ďalšej domovej nehnuteľnosti, ktorú má v E. H.. Rovnako tak ani odvolacia námietka okresného prokurátora, v ktorej poukázal na výpoveď poškodeného E. F., že obžalovaný mal ešte pred samotným útokom na jeho osobu narážky na pitie Metaxy, ktoré narážky súviseli s incidentom, ktorý mal mať poškodený predchádzajúci deň so synom obžalovaného, nie je podľa názoru krajského súdu podporená v podstate žiadnymi dôkazmi (či už priamymi alebo nepriamymi). Je pravda, že svedok I. J. uviedol, že prišli tam ľudia v počte asi 4-5 a jeden z nich išiel do vnútra a pýtal sa na Metaxu, ale je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že poškodený v tom čase stál vonku a navyše išlo o obchod Alko-nealko, teda kde je predpoklad, že sa alkohol predáva.
Pokiaľ ide o motív tento okrem výpovede poškodeného nebol ničím preukázaný, preto jeho výpoveď za existujúcej dôkaznej situácie nie je dostatočným dôkazom na preukázanie viny obžalovaného.
Preto k argumentácii okresného prokurátora vo vzťahu medzi spáchanými skutkami a osobou obžalovaného, ktorú uvádza vo svojich odvolacích námietkach, má krajský súd za potrebné dodať, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že práve obžalovaný bol ten, ktorý zaútočil na poškodeného takým spôsobom, že ho z boku udrel päsťou do oblasti hlavy, následne obžalovaný spolu s ďalšími neznámymi páchateľmi vyrazili dvere, vtrhli na toaletu, kde pokračovali v útoku, a to najmä vzhľadom na výpoveď obžalovaného, ako i viacerých svedkov, ktorí potvrdili výpoveď obžalovaného, že v čase spáchania skutku sa nemohol obžalovaný zdržiavať na mieste spáchania činu, pred predajňou Alko-nealko v Šamoríne, pretože bol na burze v Bratislave a domov sa vrátil okolo 18.00 hod. po vykládke tovaru spolu s ďalšími osobami, ako i z predloženej zápisnice o rekognícii, pri ktorej obžalovaného opoznal iba poškodený, pričom svedok I. J. (ktorý bol v čase spáchania skutkov v predajni Alko-nealko v Šamoríne) osobu obžalovaného neopoznal. Preto krajský súd zastáva ten názor, že okresným prokurátorom tvrdená konštrukcia stíhanej trestnej činnosti bola vykonaným dokazovaním preukázaná len v takom stupni pravdepodobnosti, ktorý súdu neumožnil vysloviť záver o vine obžalovaného, nakoľko túto je potrebné v trestnom konaní preukázať bez rozumných pochybností, a to vykonanými dôkazmi. Nemožno ju odvodzovať z predpokladov ani z domnienok, hoci by boli akokoľvek logické. Takéto dôkazy, ktoré by preukazovali, že stíhanej trestnej činnosti sa dopustil práve obžalovaný, neboli v prvostupňovom konaní vykonané. Prokurátor ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku, neuviedol dôkazy, alebo skutočností, ktoré majú z dôkazov vyplývať, a zároveň preukázať, že sa stíhanej trestnej činnosti dopustil práve obžalovaný. Preto potom okresný súd správne oslobodil menovaného obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal práve obžalovaný A. B.. Z pohľadu vyššie uvedeného krajský súd len dodáva, že uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti (a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa). Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovanej osoby. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného) obžalovanú osobu spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovanú osobu priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla ,,preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť". V tomto smere krajský súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinu obžalovanej osoby vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obžalovanú osobu najpriaznivejšia (obdobne pozri R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré boli v rozpore s touto základnou zásadou a ktoré smerovali len do iného hodnotenia vierohodnosti dôkazov o vine obžalovaného. Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Vzhľadom k tomu, že poškodený E. F. podal odvolanie výlučne voči výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ktorý poškodený podľa zákona nemôže napadnúť, krajskému súdu nezostávalo iné, ako odvolanie poškodeného E. F. ako podané neoprávnenou osobou v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuť.
Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.