Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-192-2013.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/192/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: S. K., bytom K. XXX/XA, U., o zaplatenie 131,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 83,20 Eur z a s t a v u j e.
Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 21,28 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,45 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 23,76 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom vo veci samej, doručeným súdu dňa 11.07.2013 sa domáhal navrhovateľ voči odporcovi úhrady pohľadávky vo výške 131,28 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z dlžnej sumy od 13.07.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že si odporca u navrhovateľa objednal montáž vodomera. Na základe uvedenej objednávky navrhovateľ vykonal montáž vodomera dňa 31.05.2011 o čom svedčí zákazkový list vystavený navrhovateľom. Za vykonané práce navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 11670994 zo dňa 24.06.2011, splatná dňa 12.07.2011 na celkovú sumu 190,27 Eur. Z návrhu navrhovateľa taktiež vyplynulo, že odporca uhradil len časť ceny vykonaných prác vo výške 58,99 Eur, preto je aktuálna pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 113,28 Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu ba zaplatenie dlžnej sumy, ktorá vznikla neuhradením vyfakturovanej sumy. Napriek tejto skutočnosti však odporca do dnešného dňa svoj dlh neuhradil. Navrhovateľ má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy, a preto vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za dodané služby vyfakturovanú sumu. Okrem dlžnej istiny si navrhovateľ uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 131,28 Eur od 13.07.2011 až do zaplatenia.
Súd má preukázané doručenie návrhu na začatie konania vrátane jeho príloh odporcovi dňa 27.12.2013, k návrhu sa však v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na ktoré predvolal účastníkov konania. Navrhovateľ má preukázané doručenie predvolania dňa 17.01.2014, pojednávania sa zúčastnil. Odporca má preukázané doručenie predvolania dňa 11.02.2014 podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), tzv. fikciou doručenia. Súd za splnenia podmienok v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania
a s listinnými dôkazmi ich prečítaním, a to: zákazkovým listom zo dňa 31.05.2011, faktúrou č. 11670994 zo dňa 24.06.2011, Upomienkou zo dňa 23.08.2011 cenníkom výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou, návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Žiadosťou o vyjadrenie k montáži vodomeru zo dňa 28.03.201, výpisom z LV č. XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Podľa zákazkového listu zo dňa 31.05.2011 ako potvrdenia o vykonaní predchádzajúcej objednávky spočívajúcej vo vykonaní montážnych prác ( montážou vodomeru DN 32) vyplýva, že objednávateľom týchto prác bol Z. A. a ako dátum vykonania prác/dodania je uvedený dátum 31.05.2011. Navrhovateľ vystavil za vykonané práce faktúru č. 11670994 na sumu 190,27 Eur vrátane DPH.
Z faktúry č. 11670994 zo dňa 24.06.2011 vyplýva, že cena vykonaných montážnych prác vrátane materiálu za montáž vodomera DN 32 č. 1007355850 predstavuje sumu 190,27 Eur vrátane DPH. Dátum splatnosti faktúry je 12.07.2011.
Z upomienky zo dňa 23.08.2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu ako objednávateľa uskutočnených montážnych prác na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 190,27 Eur v lehote najneskôr do 5 dní od doručenia upomienky, z dôvodu že táto nebola ku dňu splatnosti faktúry dňa 12.07.2011 uhradená ani čiastočne.
Z Cenníku výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním, odpadovej vody verejnou kanalizáciou súd zistil, že cena za montáž vodomeru QN 2,5/DN 32 je 98,88 Eur s DPH.
Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že odporca sa stal vlastníkom nehnuteľností evidované v registri „C“ na katastrálnej mape:
pozemky:
-parc. č. 939/19 o výmere 139 m2 -druh pozemku: ostatné plochy
-parc.č. 939/91 o výmere 112 m2 -druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
-parc. č. 939/92 o výmere 65 m2 -druh pozemku: ostatné plochy
stavba:
-parc. č. 939/91, so súpis.č. 1153 - druh stavby: rodinný dom.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2014, vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 83,20 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že odporca dňa 01.11.2013 uhradil navrhovateľovi časť dlhu vo výške 83,20 Eur. Ďalej k veci uviedol, že montáž vodomera objednal pôvodný vlastník nehnuteľnosti Z. A., ktorý je aj uvedený na zákazkovom liste zo dňa 24.06.2011. Odporca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti pred namontovaním vodometu, ku ktorému došlo dňa 31.05.2011. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ fakturoval montáž vodomeru odporcovi ako novému vlastníkovi nehnuteľnosti.
Tunajší súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96, ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96, ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o SUP),, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o SUP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona. Finančný úrad vráti poplatok alebo preplatok do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia alebo písomného upovedomenia.
Podľa § 11 ods. 9 zákona o SUP, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Navrhovateľ vzal písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2014, návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 83,20 Eur späť, pred otvorením prvého pojednávania. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania v tomto prípade nebol v súlade s ust. § 96 ods. 3 O.s.p. potrebný. Súd s ohľadom na prejavenú vôľu navrhovateľa nekonať o časti podaného návrhu, postupoval v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a konanie v časti o zaplatenie 83,20 Eur zastavil.
Pre úplnosť tunajší súd uvádza, že vzhľadom na to, že tunajší súd rozhodoval o zastavení konania pred prvým pojednávaním, súd by mal súčasne rozhodovať o vrátení pomernej časti súdneho poplatku, krátenej podľa § 11 ods. 4 zákona o SUP. Pri určovaní výšku vracaného súdneho poplatku súd postupuje tak, aby nevrátená časť súdneho poplatku pokrývala poplatkovú povinnosť navrhovateľa za časť návrhu na začatie konania, v ktorej tunajší súd pokračuje v konaní. Navrhovateľ naďalej trvá na zvyšnej časti návrhu, ktorým žiada, aby tunajší súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 48,08 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že výška zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania (vrátane už zastavenej časti konania) predstavuje súčasne aj minimálnu poplatkovú povinnosť za časť návrhu na začatie konania, v ktorom súd pokračoval v konaní, súd napriek tomu, že postupoval podľa § 11 ods. 4 zákona o SUP, súdny poplatok nevrátil. (Súdny poplatok za návrh, v konaní, kde je hodnota sporu 131,28 Eur s prísl. je 16,50 Eur, rovnako ako v konaní, kde je hodnota sporu 48,08 Eur s prísl.)
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011)
Po zastavení konania v časti 83,20 Eur zostalo predmetom tohto konania je pohľadávky navrhovateľa vo výške 48,08 Eur s príslušenstvom z právneho vzťahu zo zmluvy o dielo, na základe ktorej mal navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonať vopred objednané práce - montáž vodomeru a objednávateľ zaplatiť cenu montážnych prác. Konanie o zaplatenie pohľadávky je sporovým konaním, kde je osoba podávajúca návrh na začatie(navrhovateľ) konania povinná podľa § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. správne vymedziť okruh účastníkov konania s presným určením, kto bude v konaní vystupovať
v procesnom postavení navrhovateľa a kto v procesnom postavení odporcu. Vecnú legitimáciu má v konaní o zaplatenie ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva -pohľadávky (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva -povinnosti plniť- dlhu (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Tunajší súd dospel k záveru, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania nesprávne označil odporcu, t.j. subjekt, ktorý je nositeľom subjektívnej povinnosti zo zmluvy o dielo, nakoľko v návrhu označený odporca nebol objednávateľom uskutočnených montážnych prác, ktorých zaplatenia ceny sa navrhovateľ ako zhotoviteľ/resp. dodávateľ/ v tomto konaní domáha. Navrhovateľ teda neuniesol svoje dôkazné bremeno a okrem tvrdenia, že vzniknutú pohľadávku za vykonané práce je povinný zaplatiť odporca, túto skutočnosť ničím nepodložil ani nepreukázal.
V prípade ak by v čase uskutočnenia týchto montážnych prác bol odporca už vlastníkom nehnuteľností ku ktorým sa tieto vykonávali, by súd posúdil danú vec ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko by boli splnené všetky zákonné predpoklady na jeho vznik: 1.) získanie obohatenia (majetkového prospechu) vlastníka nehnuteľnosti, 2.) bezdôvodnosť obohatenia- neexistencia právneho dôvodu (sine iusta causa), nakoľko objednávku neuskutočnil odporca ale predchádzajúci vlastník Z. A., 3.) majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu -navrhovateľ, ktorému nebolo za vykonané práce u odporcu plnením bez právneho titulu/zmluvy/ zaplatené, 4.) kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia vlastníka nehnuteľnosti a majetkovou ujmou inej určitej osoby a napokon 5.) nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje (§ 455). Išlo by o situáciu, kedy odporca ako vlastník nehnuteľností, kde sa montážne práce vykonávajú plnenie vo forme montážnych prác prijal, bez ohľadu na to, že objednávku týchto prác u navrhovateľ uskutočnil ešte pôvodný vlastník.
Nakoľko však bolo lustráciou súdu v Katastri nehnuteľností bolo zistené, že odporca sa stal vlastníkom nehnuteľností až ku dňu 23.06.2011, kedy bol právoplatným uznesením povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom k samotnej montáži došlo už dňa 31.05.2011, nemožno teda odporcu zaviazať na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa ani titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko majetkový prospech v čase vykonania montážnych prác získal pôvodný vlastník (Z. A.), ktorý bol v tom čase ešte vlastníkom nehnuteľností, sám si od navrhovateľa objednal montáž vodomeru, zákazkový list bol vystavený na objednávateľa a v prospech neho boli uvedené práce vykonané.
Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za vymedzenie správneho okruhu účastníkov konania, voľbu návrhu na začatie konania, za jeho obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku, vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.,
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V prípade, ak súd konanie v časti zastavuje, pri posudzovaní úspechu zo zastavenej časti v konaní sa vychádza zo zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného hľadiska, čo znamená tiež, že zastavenie konania zavinil ten účastník, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. V konkrétnom prípade mal súd preukázané, že navrhovateľ vzal návrh vo veci samej späť pre správanie odporcu, nakoľko odporca dňa 01,11,2013 zaplatil časť dlhu vo výške 83,20 Eur a je preto povinný zo zastavenej časti konania hradiť trovy konania navrhovateľovi.
Súd úspech účastníkov v konaní vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech navrhovateľa a odporcu. V konaní mal 63,38 % úspech navrhovateľ a 36,62 % úspech odporca. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšieho účastníka, ktorým bol v tomto prípade navrhovateľ odpočítal úspech menej úspešného účastníka, ktorým bol v tomto prípade odporca a zistil, že úspech navrhovateľa bol 26,96 %.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., a v konaní úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal ich náhradu. Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania vo výške 104,65 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 88,15 Eur za 3 úkony právnej služby. Súd priznal navrhovateľovi z uplatnených trov konania len sumu 28,21 Eur vzhľadom na percentuálny úspech navrhovateľa v konaní (26,96% z 104,65 Eur). Priznané trovy konania pozostávajú z časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,45 Eur a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške 23,76 Eur účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky na sumu 16,60 Eur, vychádzajúc z hodnoty sporu 131,28 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 20.05.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v platnom znení účinnom do 30.06.2013
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 24.06.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v platnom znení účinnom do 30.06.2013
- písomné podanie vo veci samej - späťvzatie zo dňa 12.03.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v platnom znení účinnom od 01.07.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).