Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: JESEŇ ŽIVOTA, n.o., so sídlom Spišské Bystré, Michalská 396, IČO: 36 167 851, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Poprad, Hviezdoslavova 2, proti žalovanému: AIRPARK, s.r.o., so sídlom Veľký Slavkov 152, IČO: 36 783 927, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Beňom, PhD., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o zaplatenie 46.776,20 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.4.2013 pod č. k. -329 a proti uzneseniu toho istého súdu zo dňa 26.11.2009 pod č. k. -83, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní žalovanému oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Z a m i e t a návrh žalobcu na pripustenie dovolania proti tomuto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 46.776,20 eur s 6,5 % p.a. úrokom z omeškania od 27.11.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadom uplatnenej doby úroku z omeškania konanie zastavil. Zároveň v poslednom výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalobca (ako nájomca) mal uzavretý nájomný pomer so Špecializovanou nemocnicou respiračných chorôb Poprad - E., n.o. v likvidácii, a so súhlasom vlastníka vykonal investície do jeho objektu. Ten neuhradil v celosti faktúry č. 162/07/2003, , 2003056, 2003053, OF 2006/005, OF 2005/101. Novým vlastníkom objektu sa stal žalovaný a keďže nájomný pomer so žalobcom bol ukončený k 31.12.2008, bol žalobcom žalovaný vyzvaný na úhradu uvedených investícií po odpočte pohľadávok žalovaného na základe faktúry č. 2008006, 2009001 a po odpočte hodnoty vecí, ktoré boli žalobcom vzaté z objektu vo výške 12.337,10 eur. V priebehu konania žalobca upresnil petit žaloby na zaplatenie sumy 51.157,42 eur s 6,5 % p.a. úrokom z omeškania od 27.11.2008 do zaplatenia vzhľadom na faktúru č. 39/2007. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť dôvodiac, že od doby, keď sa stal vlastníkom uvedených nehnuteľností, nedošlo k žiadnemu zhodnoteniu veci, skôr k ich poškodeniu a k spôsobeniu škody. Po zmene vlastníka nehnuteľnosti neprechádza na nadobúdateľa povinnosť uhrádzať náklady spojené s akýmsi ich zhodnotením. Žalobca si mal uplatniť nárok proti predchádzajúcemu vlastníkovi.

Aplikáciou ustanovenia § 668 ods. 1 Obč. zákonníka uzavrel, že v danom prípade žalovaný uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosti právnemu predchodcovi na základe kúpnej zmluvy, a teda nemá žiaden právny vzťah k žalobcovi ohľadom zaplatenia za investície, ktoré vynaložil na hodnotenie nehnuteľnosti ešte vo vlastníctve predchodcu žalovaného. Keďže cena investícií bola zahrnutá už v kúpnej cene, žalovaný nie je v danom prípade pasívne legitimovaný v tomto spore a takisto nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla, teda ide o zodpovednosť pôvodného vlastníka nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi. Taktiež žalobca nebol v postavení oprávneného držiteľa v zmysle , ale v postavení nájomcu, ktorý mal práva a povinnosti v zmysle . Z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zastavil konanie ohľadom uplatneného úroku z omeškania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa , keď uviedol, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že už z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetom sporu je náhrada za investíciu do nehnuteľnosti, ktorú uplatnil voči súčasnému vlastníkovi (žalovanému), ktorá bola vykonaná so súhlasom pôvodného vlastníka. Z tohto pohľadu nie je podstatné, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, ale každý vlastník voči investorovi je povinný túto investíciu zaplatiť. Preto bolo povinnosťou žalovaného ako kupujúceho si preveriť, či na kupovaných nehnuteľnostiach neviaznu práva tretích osôb, predovšetkým z dôvodu, že investor (žalobca) nemôže vstúpiť do právneho vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim, keďže nebol účastníkom kúpnej zmluvy. Podľa § 130 ods. 3 Obč. zákonníka, oprávnený investor má právo na náhradu svojej investície vo vzťahu ku každému vlastníkovi, ktorý túto nehnuteľnosť vlastní, pretože kým investícia nie je uhradená, ide u vlastníka o bezdôvodné obohatenie, lebo táto investícia je súčasťou stavby a touto investíciou sa zhodnotil majetok vlastníka stavby. Keďže ako nájomca bol oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať a túto užívať v rozsahu nájomnej zmluvy, ide o oprávneného držiteľa, pričom pojem držiteľ je pojmom podstatne širším než pojem nájomca. Zákonodarca mienil upraviť týmto ustanovením širší okruh oprávnených osôb a z tohto dôvodu je potrebné aplikovať ustanovenie Obč. zákonníka. Zároveň vylúčil právnu kvalifikáciu použitú okresným súdom, ak ju dôvodil aj ustanovením a Obč. zákonníka. V konečnom dôsledku považuje rozsudok súdu pre nepreskúmateľný práve pre absenciu zdôvodnenia jeho právnej argumentácie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 18.6.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. V čase trvania nájomného vzťahu nebol žalobca oprávneným držiteľom, ale len detentorom - držal vec pre iného, a preto nie je možné uplatniť na uvedený právny vzťah ustanovenie § 130 ods. 3 Obč. zákonníka.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh ako nedôvodný zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti okresným súdom ( ).

Na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie investícií, ktoré vložil do prenajatej nehnuteľnosti, pričom nájomný pomer medzi ním ako nájomcom a pôvodným vlastníkom ako prenajímateľom (Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb Poprad - E., n.o., so sídlom v E.) vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.8.2005 (č. l. 130). Obrana žalovaného počas celého konania spočívala v tom, že ak nehnuteľnosť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2008 (č. l. 224) odkúpil ako kupujúci od predávajúceho (Špecializovaná nemocnica respiračných chorôb Poprad - E., n.o., so sídlom E.), už v kúpnej cene boli zhodnotené investície, ktorých zaplatenia sa dožaduje žalobca v tomto konaní. Z tohto dôvodu namietal svoju pasívnu legitimáciu s tým, že žalobca si toto právo mal uplatniť proti pôvodnému vlastníkovi. Žalobca svoj nárok právne kvalifikoval v zmysle § 130 ods. 3 Obč. zákonníka.

Podľa § 130 ods. 3 Obč. zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že uvedené ustanovenie nie je možné použiť na prejednávaný prípad, pretože medzi žalobcom ako nájomcom a predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti ako prenajímateľom bola uzavretá nájomná zmluva v zmysle ustanovenia a násl. Obč. zákonníka, nevylučujúc pritom ani ustanovenia o nájme nebytových priestorov v znení jeho neskorších doplnkov. V prípade aplikácie oboch právnych predpisov vždy sa jedná o vzťah nájomný, nie vzťah držby upravený ustanovením a násl. Obč. zákonníka. Bolo by totiž nelogické, že nájomca na základe platne uzavretej nájomnej, či už na dobu určitú alebo neurčitú, by mohol vydržať vlastníctvo k prenajatej veci. V tomto smere argumentácia žalobcu postráda akúkoľvek logiku.

Podľa § 667 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 669 Obč. zákonníka, ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

Tak, ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že právo na náhradu akýchkoľvek nákladov spojených s užívaním predmetu nájmu v zmysle vyššie uvedených ustanovení žalobca ako nájomca z nájomnej zmluvy si môže uplatniť proti pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti, a to najneskôr ku dňu skončenia nájomného pomeru. Ak pôvodný vlastník kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na terajšieho vlastníka (v tomto konaní žalovaného) a terajší vlastník kúpnu cenu pôvodnému vlastníkovi zaplatil, má sa za to, že v tejto cene boli zahrnuté aj náklady súvisiace s úpravou, resp. zveľadením veci. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že na strane žalobcu absentuje pasívna legitimácia tak na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj na prípadnú náhradu škody. Ak práve z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie je správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti ako vecne správny ( ).

Vyššie označeným uznesením zo dňa 26.11.2009 súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Rozhodol tak po zistení, že podľa súvahy k 31.12.2008, strana 8, obchodná spoločnosť žalovaného má vlastné imanie vo výške 167.695,67 eur a na účtoch v bankách disponuje sumou 4.049,65 eur. Spoločnosť ani v roku 2007 nevykázala stratu. Preto žalovaný neosvedčil dôvody na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom ani sčasti tak, ako sú predpokladané v ustanovení . Na základe výzvy zo dňa 12.6.2009 (č. l. 18) bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 2.806,50 eur (položka č. 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov bolo vyhovené. Je toho názoru, že vzhľadom na aktuálnu hospodársku situáciu spĺňa predpoklady na priznanie oslobodenia, pričom jeho ekonomická situácia v roku 2007 nemôže odôvodňovať zamietnutie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Predpokladom pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov sú jednak pomery účastníka, ako aj to, že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Vzťahujú sa nielen na fyzické osoby, ale aj na osoby právnické.

Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd dospel k tomu istému záveru ako súd prvého stupňa, že iba prechodná nepriaznivá finančná situácia žalovaného v čase začatia konania ešte nie je dôvodom na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov tak, ako to predpokladá ustanovenie . V tejto súvislosti správne konštatoval okresný súd, že výška vlastného imania, tok peňazí na jeho účtoch v bankách v náväznosti na výšku súdneho poplatku nie je nepriaznivá do takej miery, aby odôvodňovala priznanie mu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( ).

Na odvolacom pojednávaní dňa 13.3.2014 žalobca pre prípad, ak by odvolací súd mienil potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, žiadal pripustiť dovolanie proti rozsudku na otázku, či právo nájomcu, ak investoval do cudzej nehnuteľnosti, teda či právo na náhradu týchto investícií sa viaže na vlastníctvo k nehnuteľnosti, resp. či toto právo zaväzuje každého ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

V súvislosti s dovolacou otázku je odvolací súd toho názoru, že nejde o otázku tak zásadného právneho významu, ktorá by nebola riešená doterajšou judikatúrou. Z tohto dôvodu návrh žalobcu na pripustenie dovolania proti tomuto rozsudku zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.