Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/33/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Z. D., narodenej XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX M. K., právne zastúpenej JUDr. Michalom Matalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti odporkyni Rapid Life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -31 zo dňa 02. 12. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľky o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte len „“), nakoľko navrhovateľka poplatok za podaný návrh na začatie konania ani dodatočne po výzve súdu nezaplatila, pričom nebola od platenia súdnych poplatkov oslobodená a súd ju o možnosti zastavenia konania poučil. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ), odvolanie navrhovateľka. Je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď navrhovateľku vyzval na zaplatenie tohto súdneho poplatku a neaplikoval ust. a) . Toto zákonné ustanovenie priznáva navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní z dôvodu, že navrhovateľka je spotrebiteľom a právo, ktorého sa domáha priamo vyplýva zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Zdôraznila, že je fyzickou osobou, ktorá nekonala v prípade zmluvy, na základe ktorej bolo rozhodcovské rozhodnutie vydané v pozícii podnikateľa, naopak odporca právnická osoba, životná poisťovňa zriadená na základe osobitného zákona v prípade uzatvorenej zmluvy, na základe ktorej bolo rozhodcovské rozhodnutie vydané, konala ako podnikateľka v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Je teda zrejmé, že navrhovateľka je spotrebiteľkou, pričom si uplatňuje svoje práva v konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve a spor vyplýva z tejto spotrebiteľskej zmluvy. Tým, že okresný súd zastavil konanie o jej návrhu pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu, pričom navrhovateľka je z tejto povinnosti zo zákona oslobodená, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia pojednávania podľa napadnuté uznesenie okresného súdu podľa , zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval príslušné normy a nesprávne ich vyložil. Jeho postupom bola následne odňatá možnosť navrhovateľky konať pred súdom. K uvedenému dospel odvolací súd na základe nasledovných skutočností : Ustanovenie upravuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho poplatku, kde v zmysle písmena za), je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. V poznámke pod čiarou je uvedené ako príklad ustanovenie §

3 ods. 5 o ochrane spotrebiteľa. Zákon však v poznámke pod čiarou uvádza len príkladmo takýto osobitný predpis, pričom poznámka nemá všeobecný záväzný charakter, ale iba informatívnu hodnotu, pričom z uvedeného nie je možné vylúčiť, aby sa pod týmto osobitným predpisom považoval aj iný právny predpis, než je zákon o ochrane spotrebiteľa. Takto úzko chápaný výklad ustanovenia a) , je súčasne aj v rozpore so základnou funkciou a cieľom právnych noriem regulujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany v právnych vzťahoch s dodávateľmi tovaru a služieb. Postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany vychádza z toho, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii a na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, a napokon možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takýto vzťah je charakteristické, že podnet na zmluvné konanie pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na to pripravený, pri kontraktácii je využívaný aj moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľské právo patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim oblastiam súkromného práva a nadväzuje naň i rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie , , v ktorých uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, teda v závislosti od konkrétnych okolností, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. V danom prípade sa navrhovateľka domáha ochrany svojho spotrebiteľského práva, nakoľko spochybňuje existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom aj v prípade, ak by túto možnosť nevyužila, by následne exekučný súd bol oprávnený skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo. Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. , podporne písm. g) a o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Navrhovateľka v návrhu výslovne uvádza, že namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, nakoľko dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ju považuje za absolútne neplatnú. považuje za spotrebiteľa každú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva a uvedená skutočnosť ani nie je spornou, že navrhovateľka je spotrebiteľkou v zmysle tejto charakteristiky. Osobné oslobodenie v zmysle ust. a) , sa preto nevzťahuje len na prípady, ak sa navrhovateľ - spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva podľa ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa, dokonca sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii navrhovateľa. Oslobodenie sa týka aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje svoje práva v pozícii odporcu, napr. formou odporu proti platobnému rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie, námietok proti exekúcii, či ako je tomu i v tejto veci, formou návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Účelom tohto súdneho poplatku a dôvodom, pre ktorý bol uzákonený bol fakt, že súdny poplatok v spotrebiteľských veciach, nemá odrádzať spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky na súde, napr. podať žalobu, ale aj brániť svoje práva v pozícii odporcu alebo povinného, pretože spotrebitelia často rezignovali pred uplatňovaním svojho práva aj kvôli súdnym poplatkom. Cieľom bolo práve dosiahnuť oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je spotrebiteľ, ako účastník konania oslobodený od súdnych poplatkov v každom konaní, ktoré má základ v právnom vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže výpočet takýchto konaní by bol problematický, preto je aj v zákone uvedený len príkladný výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde. Osobitným predpisom však môže byť každý predpis, podľa ktorého môže spotrebiteľ uplatniť svoje právo vrátane predpisov, ktoré majú povahu kódexu. Ide teda o osobné oslobodenie, ale o oslobodenie s vecným obmedzením. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľka ako spotrebiteľka sa domáha ochrany svojho práva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nielen v zmysle ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, ale aj v zmysle ustanovení , keď poukazuje na to, že dojednaná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a nasl. , a preto je absolútne neplatná. Navrhovateľka uvádza i ďalšie dôvody rozporu rozhodcovského rozsudku, resp. jemu predchádzajúcemu postupu so zákonom, preto je možné konštatovať, že sa domáha ako spotrebiteľka ochrany svojho práva vyplývajúceho z konkrétnych právnych predpisov. Zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným procesným podmienkam vzhľadom na

právne následky jeho nezaplatenia spočívajúceho v zastavení konania. V SR sa ako základné ľudské právo zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. novelizoval ust. tohto zákona s tým, že oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov spočíva v tom, že platenie súdnych poplatkov práve odrádzalo spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, resp. brániť svoje práva, či v pozícii odporcu alebo povinného. Uvedené ustanovenia preto nemožno vykladať formalisticky, ale prihliadať i na účel, na ktorý má slúžiť, teda umožniť spotrebiteľovi domôcť sa ochrany svojho práva bez toho, aby bol odrádzaný povinnosťou platiť súdny poplatok. Keďže navrhovateľka sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu ( , Zákon o rozhodcovskom konaní) domáha ako spotrebiteľka, je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah a jej návrh na začatie konania má základ vo vzťahu medzi účastníkmi, ktorý bol spotrebiteľským vzťahom, a preto sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa a) . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR, ktorý vymedzil skutkovú podstatu formalizmu tak, že orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrení len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (nález ÚS SR. sp. zn. zo dňa 08. 12. 2010). Odvolací súd preto zastáva názor, že k zastaveniu konania nezaplatením súdneho poplatku došlo zo strany prvostupňového súdu v dôsledku nesprávneho aplikovania príslušných noriem a ich nesprávneho vyloženia, v dôsledku čoho by bola odňatá možnosť navrhovateľky konať pred súdom, preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, ktorý návrh navrhovateľky vecne prejedná.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.