Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2965-2000.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2965/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava IČO: 30 807 484 ( pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27), proti povinnému: Slovenská databanka nehnuteľností s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Nám. SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 004 634, na vymoženie pohľadávky vo výške 967,37 Eur, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 967,37 Eur, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava IČO: 30 807 484, vydaného pobočkou Banská Bystrica, pod číslom 503-72-4101/2000-25 zo dňa 05.04.2000.
Poverením č. 5601 021647 zo dňa 02.01.2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 336/00. Odo dňa 01.05.2007 viedol exekúciu Slovenskou komorou exekútorov určený nástupca súdneho exekútora Bc. Magdalény Liščákovej, súdny exekútor JUDr. Jozef Liščák, st.. Odo dňa 01.03.2009 vedie exekúciu Slovenskou komorou exekútorov určený nástupca súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka st., súdny exekútor JUDr. Jozef Liščák, ml., so sídlom Exekútorského úradu Martin, kancelária ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, a vedie ju pod sp. zn. EX 336/00.
Dňa 15.05.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku. V podnete súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekúcie lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, na peňažných účtoch nemá žiadne finančné prostriedky, obchodná spoločnosť dlhšiu dobu nevykonáva aktívnu činnosť a konateľ spoločnosti zomrel.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora a predloženého exekútorského spisu, sp. zn. EX 336/2000 má preukázané, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Z predložených správ osôb povinných súčinnosťou vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, na účtoch v bankách nemá vedené žiadne finančné prostriedky a nedisponuje ani iným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný je od 11.09.2013 v likvidácií. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením exekútora, pričom sa jedná o objektívnu skutočnosť. Vzhľadom na to, že exekučný poriadok v znení do 31.01.2002 neupravoval osobitne ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného ( ktorý bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2002), súd na daný prípad aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.01.2002), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( účinného do 31.01.2002) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si v písomnom podaní zo dňa 09.05.2013 uplatnil trovy exekúcie vo výške 105,- Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002); za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002); ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia Exekučného poriadku ( v znení platnom do 31.01.2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 2000 a k jej zastaveniu došlo z dôvodu nemajetnosti povinného v roku 2014, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala.
V danom prípade neprichádza do úvahy ani procesné zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie, pretože oprávnený sám nepodal návrh na zastavenie exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlo bez návrhu účastníka konania, po oznámení rozhodných skutočností exekútorom. Oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, a ani mu nemožno vytknúť, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (ktorý v čase podania návrhu ešte neexistoval) a preto možno konštatovať, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre to, aby súd mohol uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002.
Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Takéto riziko, ktoré nesie exekútor je odôvodnené a aj do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08, sp.zn. IV. ÚS 297/2010, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Muselle proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokát), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie ( viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1 CoE/458/2012).
Na základe vyššie uvedeného, súd potom o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
6
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.