Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne CityRent, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubochnianska 4, IČO: 50 713 477, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 672 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 672 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že 23.09.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobkyne - F. S. (ďalej aj „poškodený“) S. D.: G V dôsledku poškodenia motorového vozidla uzavrel poškodený 08.10.2019 so žalobkyňou zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej mu žalobkyňa prenechala motorové vozidlo XX, D.: G do dočasného užívania a poškodený sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 40 eur za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 11.02.2020 vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 1-200045 znejúcu na sumu 1.536 eur za užívanie náhradného vozidla. Žalovaná v rámci plnenia z dôvodu jeho krátenia poskytla len sumu 864 eur. Žalobkyňa nesúhlasila s krátením plnenia a označila ho za nedôvodné. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Zapožičané vozidlo bolo z takej istej kategórie ako vlastné motorové vozidlo poškodeného. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14.12.2021 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z poškodeného na žalobkyňu. Z dôvodu, že žalovaná doplatok dlžnej sumy ani na základe výzvy z 27.01.2022 neposkytla, uplatnila si preto žalobkyňa nárok na zaplatenie sumy 672 eur spolu s príslušenstvom súdnou cestou. Tvrdenia preukazovala správou o nehode z 23.09.2019, oznámením o poistnom plnení z 03.03.2020, zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. 2018160018 z 08.10.2019 (ďalej aj „zmluva“), preberacím protokolom č. 2018160018 a odovzdávacím protokolom č. 2018160018 (ďalej aj „preberací protokol“ a „odovzdávací protokol“), faktúrou č. 1-200045 z 11.02.2020 (ďalej aj „faktúra“), zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14.12.2021, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo 14.12.2021 a predžalobnou výzvou z 27.01.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 17.02.2022 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Okrem iného vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázala na to, že ku škodovej udalosti došlo 23.09.2019, a teda v ten istý deň žalobkyňa vedela, kto je za škodovú udalosť zodpovedný - vedomosť o osobe škodcu. Dňa 08.11.2019 sa žalobkyňa dozvedela o výške škody, t. j. v deň ukončenia nájmu. Samotná žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) bola podaná 10.02.2022, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej k námietke premlčania uviedla, že jej nárok premlčaný v zmysle (ďalej len „“) nie je. Nemala výhrady, že jej právny predchodca mal v deň vzniku škodovej udalosti vedomosť o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá. O výške škody sa ale jej právny predchodca dozvedel až reálnym vynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla, a teda dňom započítania vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobkyňou - 14.12.2021.

5. Žalovaná v podaní z 23.03.2023 nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne. Poukázala na preberací protokol, v ktorom je uvedená denná sadzba za prenájom náhradného vozidla 50 eur, pričom počet dní prenájmu bol určený na 32 dní. Už z preberacieho / odovzdávacieho protokolu preto možno objektívne vyčísliť sumu 1600 eur. Neskoršia fakturácia zo strany žalobkyne na vedomosť poškodeného o výške škody nemá vplyv. Zotrvala preto na tvrdení, že o výške škody sa poškodený dozvedel už 08.11.2019.

6. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 29.03.2023, na ktorom sa zúčastnili strany sporu, ktoré zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

7. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je v prvom rade otázka premlčania nároku žalobkyne. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

8. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

9. Podľa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

10. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

11. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Predmetný bol doplnený , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 19.01.2021.

13. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie lehota uvedená v a žalovaná namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení , ani keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

16. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobkyňa) zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.

17. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.

18. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobkyňa (resp. poškodený) sa o osobe škodcu dozvedela 23.09.2019. Súd vychádzal z predloženej správy o nehode z 23.09.2019, z ktorého vyplýva, že nehodu spôsobil vodič vozidla B jazdiaci na motorom vozidlaK., D.: G Poisťovateľom predmetného motorového vozidla je žalovaná, čo žalovaná nenamietala (uvedené potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení z 03.03.2020). V zázname o dopravnej nehode účastníci vylúčili spoluvinu žalobkyne (resp. poškodeného), ako aj jej vinu. Vedomosť o osobe škodcu preto žalobkyňa (poškodený) preukázateľne získala 23.09.2019.

19. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobkyne o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

20. V danom spore sa podľa súdu žalobkyňa (poškodený) o škode dozvedela najneskôr 08.11.2019, pretože v tento deň došlo k podpisu odovzdávacieho protokolu č. 2018160018. Súd uviedol najneskôr, pretože v zmluve o prenájme motorových vozidiel č. 2018160018 z 08.10.2019 sa žalobkyňa a poškodený dohodli na trvaní nájmu od 08.10.2019 do 28.10.2019, t. j. 21 dní (čl. III ods. 1 zmluvy). V čl. IV ods. 1 zmluvy sa žalobkyňa a poškodený dohodli, že nájomné je uvedené v preberacom protokole a je stanovené podľa platného cenníka, alebo dohodou zmluvných strán. Čl. IV ods. 6 zmluvy ustanovuje, že za záväzný výpočet ceny sa považuje ten, ktorý je uvedený v preberacom protokole. V preberacom protokole č. 2018160018 z 08.10.2019, ktorý je podpísaný poškodeným, je uvedená denná sadzba za prenájom vozidla - 50 eur bez DPH, ako aj ďalšie poplatky. Uzatvorením zmluvy a podpisom preberacieho protokolu mala žalobkyňa, resp. poškodený vedomosť o výške škody, pretože vedela

presne za akých podmienok a na ako dlho si požičala náhradné vozidlo. Rovnako tak poškodený vedel o výške škody uplynutím každého dňa, počas ktorého používal náhradné vozidlo. Najneskôr 08.11.2019, kedy poškodený podpísal odovzdávací protokol č. 2018160018 bolo definitívne jasné, že nájom trval od 08.10.2019 do 08.11.2019. Deň 08.11.2019 je preto najneskorším dňom, kedy sa poškodený dozvedel o celkovej výške škody. Vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu v spojení so zmluvou a preberacím protokolom je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobkyňa, resp., poškodený ako jej právny predchodca dozvedela o škode z hľadiska premlčania. Faktúra žalobkyne č. 1-200045 z 26.02.2020 znejúca na sumu 1.536 eur, t. j. 32 dní prenájmu x 40 eur / deň prenájmu predstavuje len zabezpečenie dostatočného počtu dôkazov a vytvorenie priaznivejšej procesnej situácie na podanie žaloby, čo pre posúdenie premlčania nemá žiadny význam. Rovnako je bez právneho významu pre posúdenie vedomosti poškodeného o výške škody deň započítania vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobkyňou. Súd znova opakuje, že sa vyžaduje vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde (R 16/2014; rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ; ).

21. Sumarizujúc predchádzajúce body, má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť najneskôr 08.11.2019 a pri vedomosti o osobe škodcu 23.09.2019, a teda ak bol nárok uplatnený až 10.02.2022 (podľa potvrdenia o prijatí návrhu Okresným súdom Banská Bystrica) je potom premlčaný. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

22. V nadväznosti na uvedené, ak sa teda žalobkyňa (resp. poškodený) dozvedela o škode 08.11.2019 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá 23.09.2019 a nárok uplatnila až 10.02.2022 je tento nárok celkom zjavne premlčaný. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd vyhodnotil nárok žalobkyne ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je, ako bolo v predchádzajúcom bode naznačené, právne irelevantné zaoberať sa správnosťou zníženia náhrady škody zo strany žalovanej, prípadne hodnotením iných dôkazov než sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania.

23. Osobitne súd poukazuje na to, že k premlčaniu došlo najneskôr uplynutím 08.11.2021, a teda nemožno prihliadať na úpravu (bod 12. tohto rozsudku).

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.