Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-67-2013.pdf
PDF · 144.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej: T. I., G.. X.XX.XXXX, K. Z. G. E., L. XXX/X o zaplatenie 2.079, 63 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.219,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 1.219,44 eur od 15.9.2011 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 49,80 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 457,23 eur a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25- dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.079,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026% denne zo sumy 1.753,08 eur od 17.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý úver vo výške 1.300 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila, porušila dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 30.8.2011 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.755,18 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 2.079,63 eur a z toho istina sumu 46,35 eur, úrok 276,99 eur, zosplatnená istina 1.243,06 eur, pokuta ( ušlý úrok ) 159,56 eur, poistenie Bill protection 27,12 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 2,10 eur, úrok sankčný z omeškania 323,99 eur a dopočítaný úrok 0,46 eur.
Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalovanej a prednesom právnej zástupkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu so žalobcom uzatvorila, bola jej poskytnutá suma 1300 eur, je pravdou, že uhradila len štyri splátky, potom úver prestala uhrádzať nakoľko sa dostala do takej situácie, že tento nebola schopná splácať. V súčasnosti je zamestnaná, o čom predložila súdu aj výplatné pásky, jej hrubá mzda za január 2014 predstavovala sumu 425,50 eur a čistá mzda 340,82 eur, rovnako za mesiac február s tým, že z týchto výplatných pások je zrejmé, že sa jej vykonávajú zrážky po 100 eur mesačne. Taktiež predložila súdu výplatnú pásku za október 2012, z ktorej je zrejmé, že jej boli vykonávané predtým zrážky po 218 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada, aby jej súd povolil zaplatiť dlh v splátkach po 100 eur, nakoľko od mesiaca jún by mali byť pozastavené zrážky, ktoré sú vykonávané v súčasnosti a túto sumu by bola schopná potom poukazovať žalobcovi. Čo sa týka jej ďalších pomerov žije spolu s manželom, ktorý je zamestnaný, jeho príjem je cca 1000 eur, no chce uviesť, že tento o tomto jej úvere nevedel a teda ani nevie, že má dlh voči žalobcovi. Spolu s manželom zabezpečujú ešte starostlivosť jednému maloletému synovi vo veku 12 rokov, majú ešte ďalšieho syna, ktorý má 20 rokov, tento síce ukončil gymnázium, ale chystá sa pokračovať v štúdiu na vysokej škole, takže jej znova vznikne vyživovacia povinnosť voči tomuto synovi.
Právna zástupkyňa žalobcu v prednese poukázala na to, že ako to vyplýva z predloženého návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov žalobca a žalovaná uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1300 eur a to bez stanoveného účelu, t.j. vo forme finančnej čiastky, ktorý úver sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 72 splátok. Ako to vyplýva z predloženého splátkového kalendára žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok a v zmysle § 3 hlavy 7 došlo k zosplatneniu úveru nakoľko bola v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok, konkrétne sa jednalo o splátky 7 - 11. Doposiaľ evidujú od žalovanej úhradu len štyroch splátok tak ako to je uvedené aj v splátkovom kalendári. Splatnosť nastala dňa 30.8.2011, ktorým dňom bola aj žalovaná vyzvaná na úhradu zosplatnenej sumy a bola jej poskytnutá primeraná lehota. Čo sa týka žalovanej sumy 2079,63 eur, táto pozostáva z istiny v sume 46,35 eur, ide o časť poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá v splátkach do času zosplatnenia, t.j. splátky 1- 11, ďalej je to zosplatnená istina v sume 1243,06 eur, ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá v nasledujúcich splátkach, t.j. 12-72. Čo sa týka úroku v sume 276,99 eur, ide o úrok obsiahnutý v splátkach do času zosplatnenia, čiže splátky 1-11 a pokuta, alebo ušlý úrok v sume 159,59 eur, tak tu sa jedná o úrok z uvedenej zosplatnenej istiny, ktorý by žalovaná uhradila v prípade riadneho platenia úveru . Ďalšou zložkou nárokovanej sumy je dlžné poistné v sume 27,12 eur, úrok z omeškania do zosplatnenia a poplatok za možnosť zmeny splátok v sume 2,10 eur. Čo sa týka úroku sankčného z omeškania, tento bol vyčíslený odo dňa 15.09.2011, teda po uplynutí 15 dní poskytnutých žalovanej na plnenie do 16.10.2013 a bol vyčíslený pri úrokovej sadzbe 0,026% denne, ktorá výška je v súlade s občianskym zákonníkom a nariadením vlády a predstavuje výšku 9,5% ročne. Úrok bol vyčíslený zo sumy 1753,08 eur, ktorá suma pozostáva z položiek: istina, zosplatnená istina, úrok, ušlý úrok a dlžné poistné a v ďalšom si žalobca uplatňuje ešte nárok na úrok z omeškania dňom nasledujúcim po podaní žaloby t.j. od 17.10.2013 do zaplatenia a taktiež v zákonom stanovenej výške 0,026% denne. Súhlasila s navrhovanou úhradou dlhu v splátkach sume 100 eur.
V písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2014 žalobca bližšie špecifikoval uplatňovaný nárok tak ako bol prezentovaný aj právnou zástupkyňou pri jej prednese.
Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 17.9.2010 úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 48,08 eur a to v 72 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala 35,34% ročne. V ďalšom bolo pri texte - „klient a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok“ uvedené áno a pod bodom 54 bol uvedený poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok ( zahrnutý v splátke ) v sume 0,30 eur. V časti Poistenie výdavkov, bod 53 Balíček Premium klient jeho označením súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie Premium 3,39 eur ( 7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia ).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky
ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami. V zmysle ďalších dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou ako poistníkom prihlásený k poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty za podmienok uvedených pred textom úverových podmienok a v ÚP.
Podľa hlavy 1 § Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).
Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.
V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.
Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a poplatku za možnosť zmeny splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok ).
Podľa § 11 hlavy 5 Úverových podmienok pokiaľ sa tak klient so spoločnosťou v úverovej zmluve dohodne, je oprávnený po riadnej úhrade prvých 4 splátok podľa úverovej zmluvy požiadať o zmenu výšky a počtu splátok úveru a to aj telefonicky. K akceptácii návrhu klienta dôjde, ak klient riadne a včas plní svoje záväzky voči spoločnosti, spoločnosť nemá pochybnosti o klientovej bonite, dôveryhodnosti a platobnej morálke. Výška a počet splátok je možné meniť najviac trikrát po dobu trvania úverovej zmluvy a najskôr po posledných 12tich mesiacoch od predchádzajúcej zmeny. Za možnosť zjednania novej výšky a počtu splátok úveru je klient povinný hradiť pravidelný mesačný poplatok, výška ktorého je uvedená na úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok je zahrnutý do splátok úveru.
Podľa hlavy 13 § 1, § 3 Úverových podmienok v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity alebo smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy alebo výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade, že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ
k poisteniu pristúpil, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia.
V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.
Podľa hlavy 17 § 9 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila do zosplatnenia 4 splátky, ktoré neboli uhrádzané včas a dňa 30.8.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola žalovanou uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poplatok za možnosť zmeny splátky 0,30 eur mesačne ako aj upomienky a to za upomienku I. v sume po 4 eur, celkovo 4 eur a upomienka II v sume po 12 eur, celkovo 12 eur. Žalovaná uhradila na položke poplatok za možnosť zmeny splátok sumu 1,20 eur a na položku poistenie sumu 10,17 eur, teda celkovo žalovaná uhradila sumu 192,32 eur.
Listom zo dňa 30.8.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanej oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1.755,18 eur a vyzval ju na splatenie do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 30.8.2011 zosplatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume 1.289,41 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1300 eur a žalovaná uhradila celkovo sumu 192,32 eur, pričom súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vrátane úhrad na položky upomienky, poplatok za možnosť zmeny splátky a poistenie ako sa nimi bude súd zaoberať v ďalšom, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 1.107,68 eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou uhradenou žalovanou.
Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval žalovanej poplatok za upomienku II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 2, ktorú sumu žalovaná uhradila a taktiež poplatok za upomienku I. v sume 4 eur v súvislosti s omeškaním splátky č. 1, ktorú sumu žalovaná taktiež uhradila. Súd posúdil úhrady a nárok v tejto časti z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že predmetné dojednanie ja takým, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda neplatné a preto úhrady vykonané žalovaným na danú položku započítal na úhradu istiny.
Čo sa týka poplatku za možnosť zmeny splátky súd uvádza, že aj toto dojednanie považuje za dojednania spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná mesačne platiť poplatok za službu, ktorá jej v konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá, tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci. Žalovaná sa už s úhradou prvej splátky a následne aj druhej dostala do omeškania, takže neprichádzalo do úvahy splnenie podmienok pre možnosť zmeny splátok tak ako boli uvedené v § 11 hlavy 5 Úverových
podmienok, no žalovaná aj napriek tomu v rámci úhrady každej ďalšej mesačnej splátky uhrádzala poplatok za takúto možnosť a žalobca poplatok prijal. Žiadny právny predpis žalobcovi ako veriteľovi neukladal takúto možnosť žalovanej ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o dohodu účastníkov konania, preto má súd za to, že ak žalobca chcel žalovanej ako svojmu vernému, či „vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby žalovaná, ktorý už na začiatku trvania úverového vzťahu medzi účastníkmi konania porušila základné podmienky pre splnenie takejto možnosti, následne ešte v niekoľkých splátok, v danom prípade len dvoch, ale ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a žalovaná by splácala nepravidelne, no v konečnom dôsledku by dlh uhradila, hradila aj takýto poplatok ako poplatok, za ktorý jej nebude môcť poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohol požiadať o zrušenie tejto možnosti. Vzhľadom na uvedené potom súd aj nárok v tejto časti považoval za nedôvodný a úhrady žalovanej z jednotlivých splátok zaúčtované na predmetné dojednanie započítal na úhradu istiny.
Ďalším nárokom bol nárok z titulu poistenia Bill protection v sume 27,12 eur, pričom aj v rámci žalovanou uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na úhradu poistenia. Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 53 zmluvy Balíček Premium súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaná ako klient označením uvedeného produktu mala súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistená, pričom dojednané poistné predstavovalo 7,58% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia brala žalovaná na vedomie, že nemôže byť poistená a pokiaľ k poisteniu pristúpila, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanou v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásila, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov. Žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 53 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovanou vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.
Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie pokuty, ušlého úroku. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 35,34% ročne.
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( september 2010 spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 9,03 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 26,31% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 9,03% ročne za absolútne neplatnú.
Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 9,03% ročne. Žalobca si na úroku z úveru uplatňoval celkovo sumu 436,555 eur, no žalobca mal nárok len na 25,6% uplatňovaného úroku ( 9,03% x 100 / 35,34% = 25,6 % ), teda 25,6% zo sumy 436,55 eur, čo predstavuje sumu 111,76 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.
Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu 1.219,44 eur a to z istiny 1.107,68 eur a úroku z úveru vyčísleného súdom v sume 111,76 eur, zo súčtu ktorých položiek bol uplatňovaný úrok z omeškania aj žalobcom, keď nárok na položku z titulu poistenia, z ktorej si žalobca taktiež uplatňoval úrok z omeškania, zamietol, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,026% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, od 15.9.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej vo výzve na splatenie ( 30.8.2011 + 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 1.219,44 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za obdobie od 15.9.2011 do 16.10.2013 pri úroku 0,026% denne, t.j. 9,49 % ročne sumu 241,91 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 1.461,35 eur, čo predstavuje 70% a po odpočítaní úspechu žalovaného 30% mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 40 %.
Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhlášky“ ) predstavuje sumu 16,60 eur.
Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovi vznikol nárok na odmenu za štyri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014 ( odročené bez prejednania - odmena vo výške 1/4 ) a dňa 11.3.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d), ods. 4 cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 296,69 eur. Ďalej mu vznikol nárok na režijný paušál za štyri úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony v roku 2013 po 7,81 eur a za dva úkony v roku 2014 v sume po 8,04 eur, teda spolu 31,70 eur. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 30.1.2014 a 11.3.2014 osobným motorovým vozidlom - Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 860 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 7,6 l/100 km - priemerná spotreba x 860 km /100 x 1,450 eur - cena PHM = 157,38 + 94,77 = 252,15 eur jeden deň . Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 30.1.2014 a 11.3.2014 na trase Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 20 polhodín - 20 x 13,40 - náhrada za jednu polhodinu - 268 eur za jeden deň.
Čo sa týka náhrady cestovného a náhrady za stratu času za deň 30.1.2014, tak súd priznal žalobcovi nárok na len na pätinu z uplatnených nárokov, nakoľko právny zástupca sa prostredníctvom advokátskeho koncipienta v uvedený deň na Okresnom súde Vranov nad Topľu zúčastnil piatich pojednávaní vo veci žalobcu a to mimo tohto konania aj sp. zn. 13C 62/2013, 13C 61/2013, 13C 66/2013 a 13C 69/2013, preto súd predmetné položky, ktoré sú nezávislé od výšky sumy uplatňovanej v konaní
rozdelil v pomere jednej pätiny do jednotlivých konaní, teda náhrada cestovného v sume 50,43 eur a náhrady za stratu času v sume 53,6 eur.
Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 296,69 eur, režijného paušálu 31,70 eur, náhrady cestovného sume 302,58 eur ( pätina z 252,15 eur za deň 30.1.2014 a suma 252,15 za deň 11.3.2014 ) a náhrady za stratu času v sume 321,60 eur ( pätina zo sumy 268 eur za deň 30.1.2014 a suma 268 eur za deň 11.3.2014 ) a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 952,57 eur, t.j. 190,51 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.143,08 eur.
Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 40%, čo predstavuje sumu 457,23 eur ( 40% zo sumy 1.143,08 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 124,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 49,80 eur ( 40% zo sumy 124,50 eur ).
Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej ako aj za súčasného súhlasu žalobcu s úhradou dlhu v splátkach po 100 eur mesačne, povolil jej súd v súlade s ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.