Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. I. ulica XXX/X, zastúpeného: JUDr. Štefan Bende, advokát, so sídlom Komárno, Župná 20, IČO: 41 609 727, a účastníkov konania: vlastníci podľa katastra nehnuteľnosti: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. decembra 2022 pod č.k. -31, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh o potvrdení vydržania zo dňa 02.10.2022 odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , , . 1.1. Uviedol, že navrhovateľ dňa 02.10.2022 podal návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D., zapísaným na LV č. XXXX ako par. reg. E KN č. XXX - vinica o výmere 991 m2 v podiele 1/1 k celku. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je vlastníkom susediacich pozemkov predmetnej nehnuteľnosti, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D., okres L. X., zapísaných Okresným úradom L. X., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX ako par. reg. „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2920 m2 a na LV č. XXXX kat. území C. D., parcela reg. „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1029 m2, parcela reg. „C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 1036 m2, parcela reg. „C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 5397 m2, parcela reg. „C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 937 m2 v celosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2013, a kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2022. Za deň, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním označil deň 01.01.2022. Spolu s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve užíva aj nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vydržania. Vlastníkom vydržanej nehnuteľnosti sa stal po uplynutí 10 rokov odo dňa, kedy ju začal užívať ako oprávnený držiteľ, užíva ju od roku 2011, takže k 01.01.2022 uplynula 10 ročná vydržacia lehota. 1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh je potrebné odmietnuť. Navrhovateľ uviedol, že sa domáhal v konaní potvrdenia vydržania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D., zapísaným na LV č. XXXX ako par. reg. EKN č. XXX - vinica o výmere 991 m2 v podiele 1/1 k celku, kde je ako vlastníčka zapísaná X. T., rod. O., bez uvedenia dátumu narodenia. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie sp.zn. Čd XXXX/XXXX, uvedené v PKV č. XXX pod J.. Túto účastníčku navrhovateľ v návrhu neoznačil, hoci podľa ustanovenia je účastníkom konania aj ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorého sa konanie o potvrdenie vydržania týka, podľa písm. c) je účastníkom konania aj správca lesného pozemku. Na LV č. XXXX kat. úz. C. D. je

ako vlastník zapísaná aj X. T., ktorú navrhovateľ v konaní neoznačil, aj keď nehnuteľnosť je v správe Slovenského pozemkového fondu. Rovnako neoznačil správcu lesného pozemku. To má za následok, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania odmietol pre nedostatok, ktorým je neoznačenie účastníka, koho za účastníka označuje. Z dôvodu, že v návrhu chýba obligatórna podmienka, okruh účastníkov, ktorých zákon označuje v , neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a návrh bolo potrebné odmietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konajúci súd nesprávne vyložil ustanovenie . Namietal, že fyzickú osobu Žofiu Királyovú ako vlastníka uvedeného na LV č. XXXX bez ďalších identifikačných údajov neoznačil, keďže sa jedná o neznámeho vlastníka. Preto uviedol, že Slovenský pozemkový fond (SPF) je vedený pod por. č. X ako správca na všetky parcely na predmetnom liste vlastníctva. Ďalej namietal, že správca lesného pozemku nie je účastníkom konania, pretože sa nejedná o lesný pozemok ale vinicu. Správca lesného pozemku by mal byť uvedený v návrhu len ak by predmetom vydržania mal byť lesný pozemok. Mal za to, že v návrhu označil okruh účastníkov podľa LV č. XXXX v súlade s ustanovením . E. X. T. by mal povinnosť samostatne označiť za účastníka len v tom prípade, ak by sa jednalo o neznámeho vlastníka bez uvedenia správcu k vlastníkovi, t.j. SPF. Podľa neho súd až vo vyzývacom konaní doručuje vyzývacie uznesenie účastníkom konania uvedeným v . Vtedy je účastníkom konania aj SPF, správca lesného pozemku. Tieto subjekty však môžu ostať v súdnom konaní nečinné, ak sa ich predmet konania, resp. nehnuteľnosť netýka.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

5. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.10.2022 domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres L. X., obec D., kat. úz. C. D.. K návrhu priložil plnomocenstvo, výpisy z LV č. XXXX, XXXX a XXXX pre okres L. X., obec D., kat. úz. C. D., kópiu katastrálnej mapy, vyjadrenie obce D. zo dňa 23.08.2022 a potvrdenie obce D. zo dňa 26.09.2022. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

8. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v a , ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

9. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

10. Podľa § 34 ods. 18 zákona o pozemkových úpravách v platnom znení, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.

11. Podľa , účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

12. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

13. Podľa , účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

14. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 15.1. Podľa , v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 15.2. Podľa , ak súd v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

16. V súvislosti s námietkami odvolateľa odvolací súd poukazuje na judikatúru NS SR (sp.zn. zo dňa 28.02.2022, sp.zn. zo dňa 15.04.2019), podľa ktorej je možné konštatovať, že pojem „nezistený vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka

umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. 16.1. Podľa NS SR, právny vzťah zákonného zastúpenia nezisteného vlastníka fondom vyžaduje procesnú subjektivitu u zástupcu i zastúpeného. I z toho dôvodu vidieť nevyhnutnosť fikcie procesnej subjektivity nezisteného vlastníka. Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fond pri zastupovaní nezisteného vlastníka musí postupovať s odbornou starostlivosťou.

17. Odvolací súd dodáva, že procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Právna úprava tak umožňuje, aby súd konal s osobou nezisteného vlastníka, u ktorého je možné predpokladať, prípadne je zrejmé, že v čase podania žaloby/návrhu nežil (nedisponoval hmotnoprávnou subjektivitou), a to bez potreby jeho explicitného označenia v žalobe/ návrhu ako napr. „neznámy právny nástupca nezisteného vlastníka s menom a priezviskom; zákonne zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“.

18. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle je účastníkom konania ten, koho tento zákon za účastníka označuje. V konaní o potvrdenie vydržania zákonodarca výslovne taxatívne stanovil, že účastníkom konania v zmysle ustanovenia je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Takéto vymedzenie účastníkov konania platí k okamihu začatia konania.

19. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak navrhovateľ v návrhu označil za účastníka konania iba Slovenský pozemkový fond, jeho návrh nebol kompletný. Vzhľadom k tomu, že na predloženom LV ku dňu začatia konania je zapísaný aj vlastník nehnuteľnosti, ktorým je X. T., rod. O. i v prípade že táto nie je identifikovaná ani dátumom narodenia ani bydliskom (neznámy vlastník), mala byť označená ako účastník predmetného konania s poukazom na citované ustanovenie . Zároveň je účastníkom konania v každom prípade aj Slovenský pozemkový fond (zapísaný na LV ako správca, ktorý koná za neznámeho vlastníka) a rovnako aj správca lesného pozemku, hoci by sa aj nejednalo o pozemok, ktorý by bol lesným pozemkom. Z dôvodovej správy k jednoznačne vyplýva, že správca lesného pozemku je účastníkom konania, aj keď sa ho predmet konania netýka. V takom konaní sa mu dovoľuje byť nečinným.

20. V prípade, ak však súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie navrhovateľa bolo neúplné v tom smere, že neoznačil za účastníka konania toho, koho za účastníka označuje, mal ho v prvom rade vyzvať na jeho doplnenie. Pretože nepostupoval uvedeným spôsobom a návrh odmietol, jeho rozhodnutie, ktorým znemožnil navrhovateľovi realizovať jemu patriace procesné právo, odvolací súd považoval za nesprávne. Ak ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby takéto podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Vo výzve súd uvedie, ako podanie treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 20.1. Zároveň je povinnosťou súdu dostatočne poučiť navrhovateľa, akým spôsobom má opraviť a doplniť svoje podanie v prípade, že ide o neznámeho (nezisteného) vlastníka alebo jeho právneho nástupcu. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou bolo povinnosťou súdu prvej inštancie navrhovateľa riadne vyzvať, aby správne označil účastníkov konania v zmysle zákona a to i v prípade vlastníka zapísaného na LV bez identifikačných údajov. Vzhľadom k uvedenému bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vytvoriť navrhovateľovi priestor pre riadne označenie účastníkov naznačeným spôsobom. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že v prípade nedoplnenia účastníkov konania i napriek výzve súdu, bude na zvážení súdu prvej inštancie aby vyhodnotil o aký nedostatok sa jedná a teda či aj napriek tomu je možné v konaní pokračovať v zmysle veta za bodkočiarkou, s poukazom na navrhovateľom pripojený výpis z LV.

20.2. Odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2011 sp.zn. : „právny názor, podľa ktorého nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, resp. o otázkach vecnej legitimácie, nie je možné uplatňovať rigorózne bez prihliadania na špecifiká konkrétneho konania. Pokiaľ v konaní nebol účastník riadne poučený a vyzvaný na odstránenie vád návrhu, je nutné uvedené považovať za vadu konania. Ak táto vada konania nebola v ďalšom priebehu konania pred všeobecným súdom zhojená a táto skutočnosť je dôvodom neúspechu účastníka konania, konanie je potom postihnuté vadou predstavujúcou významný zásah do procesného postavenia tohto účastníka, resp. porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie“.

21. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým došlo k odmietnutiu návrhu o potvrdení vydržania, došlo k znemožneniu realizácie procesných práv navrhovateľa do takej miery, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom.

22. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania je potrebné podľa zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád neúplného podania. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).