Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/219/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. T., B..: XX.XX.XXXX, X. O., D. O. XX, proti odporcom : 1./ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, 2./ Slovenská republika - Generálna prokuratúra, ulica Štúrova 2, Bratislava, 3./ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznáva

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 8,96 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 3.rade trovy konania vo výške 251,44 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 29.12.2005, ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 02.01.2006 domáhal na žalovaných 1 - 3 zaplatenia náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca bol konateľom a spoločníkom spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš, IČO: 31 654 479. Vzhľadom na nezhody medzi spoločníkmi, svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti žalobca odpredal dvom svojim spoločníkom a to Y. X., X. T. Š. Č. XXX, C. L. H. N.. Z. Z., X. X., D. X. X, pričom prílohou tejto zmluvy o prevode obchodného podielu bola aj pracovná zmluva, v zmysle ktorého sa obidvaja konatelia a spoločníci, ktorým prevádzal žalobca svoj obchodný podiel zaviazali, že až do finančného vysporiadania tohto obchodného podielu ho budú v spoločnosti Šarišský mlyn zamestnávať vo funkcii konateľa spoločnosti. Súhlas na prevod obchodného podielu bol daný spoločníkmi na valnom zhromaždení dňa 08.02.1996 a zmluva o prevode obchodného podielu bola spoločnosti doručená dňa 08.02.1996. Podľa tvrdenia žalobcu spoločnosť nepodala návrh na zápis týchto zmien do Obchodného registra a až dňa 01.06.1996 bol spoločnosťou požiadaný o zápis zmien v Obchodnom registri, avšak až na základe zmluvy o prevode obchodného podielu spoločníka Y. X. zo dňa 29.05.1996 na nadobúdateľa spoločnosť PEKA, s.r.o. Bardejov a na základe zmluvy zo dňa 28.05.1996 o prevode Obchodného podielu druhého spoločníka N.. Z. Z., takisto na spoločnosť PEKA, s.r.o. Bardejov a zároveň na základe rozhodnutia valného zhromaždenia o navýšení základného imania. Podľa tvrdenia žalobcu nebol súdu vykonávajúcemu zápis zmien v Obchodnom registri predložený doklad o súhlase valného zhromaždenia s prevodmi obchodných podielov a aj napriek tomu Obvodný

súd Košice I uznesením zo dňa 05.06.1996 pod spisovou značkou Sro 1609/V vyhovel takémuto návrhu na zápis zmien. Zároveň poukázal žalobca na to, že okrem toho, že nebol predložený súdu tento súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu, neboli súdu predložené ani iné doklady a to Zmluvy o prevode obchodného podielu. Podľa žalobcu zároveň podpisy na týchto dokladoch neboli overené notárom a Obchodný register Obvodného súdu Košice I v rozpore so zákonom vykonal zmeny v Obchodnom registri a na základe zápisu zmien vykonaného uznesením zo dňa 05.06.1996 bol ako konateľ spoločnosti zapísaný N.. L. a následne na to bol žalobcovi zakázaný vstup do objektu ako zamestnancovi, preto sa tohto svojho práva domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou . Podľa žalobcu nový konateľ spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš, N.. T. L. využil tento nesprávny úradný postup vtedajšieho Obchodného registra Obvodného súdu Košice I a zakázal žalobcovi vstupovať do objektu spoločnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Prešov pod spisovou značkou bolo žalobe žalobcu vyhovené a súd uložil žalovanému uhradiť mu sumu 50.500,- Sk s 19,5 % úrokom z omeškania od 11.06.1996 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že aj napriek tomuto rozhodnutiu Okresného súdu Prešov v spore obchodný register Obvodného súdu Košice I neurobil potrebné opatrenia na odstránenie nezákonného stavu a nedal celú záležitosť do súladu s právnym stavom, hoci mu to ukladá. Žalobca preto opätovne podal novú žalobu na Okresný súd Prešov, kde konanie sa viedlo pod spisovou značkou a to žalobu o určenie platnosti pracovnej zmluvy a vyplatenie mzdy, kde súd jeho žalobe vyhovel a žalovanej spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš uložil povinnosť nahradiť žalobcovi mzdu za obdobie od 10.07.1996 až do 11.01.1999 v sume 50.500,- Sk a úrok z omeškania vo výške 17,6 % za každý mesiac určeného obdobia až do zaplatenia. Podľa tvrdenia žalobcu obchodný register Obvodného súdu Košice I napriek závažným nedostatkom, a to nepredloženiu dokladu o súhlase valného zhromaždenia s prevodmi obchodných podielov, nepredloženiu zmlúv o prevode obchodných podielov, napriek tomu, že nebol špecifikované valným zhromaždením, či sa základné imanie zvyšuje z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti alebo novými vkladmi spoločníkov o prevzatí záväzkov na nové vklady, v rozpore so zákonom na základe návrhu zápisu zmien zapísal do Obchodného registra ako spoločníkov tie osoby, ktoré spoločníkmi spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. nikdy neboli a ako konateľa spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš zapísal N.. T. L.. Tento aj keď nikdy do funkcie nebol menovaný právoplatnými spoločníkmi ako konateľ tejto spoločnosti zapísanej do Obchodného registra neoprávnene vykonal viacero právnych úkonov dotýkajúcich sa predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí, úveru vo výške cca 30.000.000,- Sk, prepúšťania zamestnancov, postúpenia pohľadávok a iných. Podľa žalobcu obchodný register týmto svojím rozhodnutím o zápise zmien do obchodného registra umožnil N.. T. L. páchať rozsiahlu hospodársku trestnú činnosť. Podľa žalobcu N.. T. L. bol priateľom podpredsedu Okresného súdu Košice I, Y.. Y. W., a na jeho podnet prepustil žalobcu zo zamestnania. Následne aj došlo dňa 10.07.1998 na dvore spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš k incidentu, k stretu podpredsedu Okresného súdu Košice I a vedúceho obchodného registra Y.. Y. W. a žalobcu, keď tento napadol fyzicky žalobcu a spôsobil mu ublíženie na zdraví. O tejto skutočnosti žalobca informoval orgány činné v trestnom konaní prokuratúru, políciu a ústredné štátne orgány, avšak tieto sa snažili celú záležitosť dať do stratena. Nečinná podľa žalobcu v tomto prípade bola aj Generálna prokuratúra SR a jej podriadené prokuratúry, ktoré nemali snahu objasniť nezákonnú činnosť sudcu. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod spisovou značkou , ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní rozsudkom Najvyššieho súdu SR spisovej značky a , bola uznaná jeho zmluva o predaji obchodného podielu spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš a jeho spoločníci Y. X. H. N.. Z. Z. boli zaviazaní mu zaplatiť sumu 12.805.000,- Sk aj s príslušenstvom. Poukázal na to, že Okresný súd v Prešove svojím uznesením zo dňa 28.11.2003, po tom, čo žalobca podstúpil celý rad právnych krokov vymazal z obchodného registra ako konateľa N.. T. L. a konštatoval, že tento nikdy nebol právoplatne menovaný konateľom spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš. Podľa žalobcu Obchodný register Okresného súdu Košice I, ktorý pri zápise údajov do obchodného registra postupoval v rozpore s a vykonal zápis nepravdivých údajov, hoci absentovali zákonom predpísané náležitosti, umožnil N.. T. L. páchať rozsiahlu trestnú činnosť, ale umožnil mu poškodiť žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom o sumu najmenej 114.236.428,- Sk. Preto sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 114.236.428,- Sk, a aby rozhodol, že žalovaní v 1. - 3. rade pri riešení v žalobe uvedených právnych sporov nepostupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, čím mu bola spôsobená škoda vo výške sumy, ktorej zaplatenia sa domáhal v tomto konaní.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.03.2006, spisová značka - 123 rozhodol súd o námietke zaujatosti žalobcu tak, že sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. Lýdia Lučivjanská nie je vylúčená z pojednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou .

Žalovaný v 1. rade na základe výzvy Okresného súdu Košice I, vo svojom podaní zo dňa 30.05.2006 k žalobe žalobcu uviedol, že namieta premlčanie práva navrhovateľa na náhradu škody podľa Podľa tohto zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, uplynie premlčacia doba od dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. V tomto prípade inkriminovaný zápis do Obchodného registra bol na základe rozhodnutia Obchodného registra Obvodného súdu Košice I uskutočnený dňa 05.06.1996 pod spisovou značkou Sro 1609/V. Návrh na súd navrhovateľ podal až dňa 01.02.2006, teda po uplynutí 3 - ročne premlčacej lehoty. Podľa žalovaného v 1.rade žalobca nepreukázal zrušenie rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť podľa vyššie uvedeného zákona. Na základe toho požiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania.

Žalovaný v 2.rade, Generálna prokuratúra SR vo svojom podaní zo dňa 02.06.2006 k návrhu na začatie konania uviedla, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o nezákonnom rozhodovaní žalovaného v 2.rade a o jeho nesprávnom úradnom postupe a zároveň, že petit celej žaloby je nezrozumiteľný, pretože nie je z toho zrejmé, či žalovaní v 1. - 3.rade majú zaplatiť požadovanú sumu spoločne a nerozdielne alebo či ide o prípad individuálnej zodpovednosti každého zo žalovaných.

Žalovaný v 3.rade Ministerstvo vnútra SR vo svojom podaní zo dňa 06.07.2006 k návrhu na začatie konania uviedlo, že namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 3.rade z dôvodu, že väčšina podaného návrhu sa týka konania orgánov spadajúcich pod zodpovednosť Ministerstva spravodlivosti. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu, podľa § 22 odsek 1 Zákona číslo 58/1969 Zbierky, nakoľko skutok napadnutie žalobcu Y.. Y. W. sa stalo dňa 10.07.1998 a tento bol zo strany policajných orgánov skúmaný do 29.09.1998. Žalobca si mal eventuálnu škodu, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím uplatniť v premlčacej lehote, čo neurobil a preto vzniesli námietku premlčania a zároveň navrhli, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

Podaním zo dňa 22.08.2006, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.08.2006 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral späť žalobu voči SR zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR a Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a žiadal ,aby súd konanie voči nim zastavil. Zároveň sa žalobca vyjadril k námietke premlčania vznesenej žalovaným v 1.rade, Ministerstvom spravodlivosti SR, kde vo svojom podaní uviedol, že táto je nedôvodná a nemá oporu v listinných dôkazoch ani v ustanovení a nasledujúce. Poukázal na to, že podľa zákona číslo 58/1969 nemožno nárok na náhradu škody uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušným orgánom. Týmto rozhodnutím je podľa žalobcu rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, ktoré je zapísané v príslušnom výpise z obchodného registra Okresného súdu Prešov, spisová značka Sro 512/P oddiel: Sro zo dňa 28.11.2003, podľa ktorého N.. T. L., B..: XX.XX.XXXX nebol nikdy vymenovaný do funkcie konateľa platným valným zhromaždením. Teda až od lehoty 28.11.2003 začína plynúť v zmysle ustanovenia zákona číslo premlčacia lehota a táto lehota skončí dňa 28.11.2006, žaloba teda bola podaná v premlčacej 3 - ročnej lehote. Zároveň v tomto návrhu žalobca uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného v 1.rade teda Ministerstvo spravodlivosti SR na zaplatenie sumy 123.736.428,- Sk s 12,5% úrokom z omeškania a to od 28.11.2003 až do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 04.09.2006, spisová značka - 162 súd konanie na základe návrhu žalobcu voči žalovanému v 2.rade Generálna prokuratúra SR a voči žalovanému v 3.rade Ministerstvo vnútra SR zastavil a zároveň rozhodol tak, že žalovaný v 2. a v 3.rade nemajú právo na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 03.11.2006, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.11.2006 žalobca špecifikoval svoj nárok na náhradu škody v celkovej sume 131.238.562,- Sk takto:

táto pozostáva z dlžnej sumy za prevod obchodného podielu vo výške 10.000.000,- Sk + 16% úrok od 01.05.1996 a zo sumy istiny 2.805.000,- Sk + 16% úrok od 01.06.1996, pričom táto dlžná suma k 30.11.2006 činí 60.887.011,- Sk. Ďalej tento nárok pozostáva z nezaplatenej mzdy vo výške 50.500,- Sk mesačne + úrok 17,6 % od júna roka 1996 pričom táto dlžná suma až do 30.11.2006 činí 14.415.729,- Sk. Ďalej táto suma náhrady škody pozostáva z vynaložených nákladov a to zo súdnych poplatkov vo výške 500.000,- Sk z nákladov (za súdne spory, súdne poplatky, cestovné, ubytovanie, poštovné, režijný materiál, rozmnožovanie písomností, právne poplatky atď.) vo výške 150.000,- Sk a spoločenská ujma vo výške 25.000.000,- Sk, spolu celková dlžná suma predstavuje 100.952.740,- Sk + minimálna hranica inflácie 3% za 10 rokov vo výške 30.285.822,- Sk, celkom náhrada škody vo výške 131.238.562,- Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2007 právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 123.736.428,- Sk s 12,5% úrokom z omeškania ročne a to od 28.11.2003 do zaplatenia s tým, že žalovaný zároveň bude zaviazaný na zaplatenie trov konania. Súd na tomto pojednávaní pripustil zmeny žaloby v tomto znení. Právna zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla, že trvá na všetkých uvedených dôvodoch a skutočnostiach, ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu, nárok žalobcu opiera o ustanovenia zákona s tým, že zároveň zotrváva na všetkých písomných vyjadreniach. Má za to, že žaloba bola uplatnená v lehote a žiadala, aby súd k okolnostiam vypočul žalobcu.

Žalobca pri svojom výsluchu na tomto pojednávaní potvrdil skutočnosť, že bol spoločníkom a zároveň aj konateľom spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš spolu s ďalšími dvoma spoločníkmi a to N.. Z. Z. H. Y. X., ktorým následne zmluvou zo dňa 08.02.1996 previedol svoj obchodný podiel a s tým, že zároveň toho istého dňa bola uzavretá aj pracovná zmluva, v zmysle ktorej bolo uvedené, že až do zaplatenia kúpnej ceny bude zamestnaný v spoločnosti naďalej vo funkcii konateľa. Následne však títo dvaja spoločníci predali svoj obchodný podiel spoločnosti PEKA s.r.o. a žalobcovi bol zakázaný vstup do areálu Šarišského mlyna s.r.o.. na Valnom zhromaždení v máji roku 1996, ktoré zvolal konateľ spoločnosti PEKA s.r.o. Ing. Petruška sa prejednávalo navýšenie základného imania spoločnosti, kde však žalobca s navýšením základného imania spoločnosti nesúhlasil. Následne obchodný register Obvodného súdu Košice I na základe tohto predloženého uznesenia valného zhromaždenia, ktoré žalobca považuje za neplatné vykonal zmeny v obchodnom registri. Žalobca v zákonom stanovenej lehote napadol neplatnosť tohto uznesenia na Obvodnom súde Košice I a na Krajský súd v Košiciach podal žalobu o neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 01.06.1996, ale jeho žaloba bola zamietnutá. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod spisovou značkou rozsudkom zo dňa 20.12.1996 vyslovil, že uznesenie, ktoré bolo prijaté na valnom zhromaždení dňa 01.06.1996 je neplatné. Následne Najvyšší súd SR v konaní o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach číslo konania , zo dňa 11.07.1996, ktorým súd odmietol odvolanie navrhovateľ. Pri tomto svojom výsluchu potvrdil aj skutočnosti ohľadne žalôb podaných na Okresnom súde v Prešove, ktoré boli uvedené v žalobe a to žaloba o tom, že zmluva o prevode obchodného podielu je platná, ďalej žaloba o zaplatení sumy 50.500,- spolu s úrokom z omeškania pri ktorých bol úspešný. Poukázal na uznesenie Registrového súdu Okresného súdu Prešov, vložka Sro 512/P oddiel Sro zo dňa 20.02.2001, ktorým Registrový súd aj v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že Ing. Miroslav Petruška nebol nikdy konateľom spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. a nesprávnosť tohto zápisu sa odzrkadlila aj v uznesení Registrového súdu Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2003. Uviedol, že na základe zápisu do Obchodného registra konateľa spoločnosti Ing. Petrušku, tento ako konateľ, ktorý nebol nikdy právoplatne zvolený žalobcovi nevyplácal mzdu, ktorá bola dojednaná a taktiež vykonával aktivity, respektíve činnosti smerujúce k prevodu majetku spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. do iných spoločností. Nárok na náhradu škody vo výške 123.736.428,- Sk si žalobca uplatňuje titulom nezákonného rozhodnutia súdu. Za nezákonné rozhodnutie považuje žalobca uznesenie Obvodného súdu Košice I zo dňa 05.06.1996 vydané vo vložke Sro 1609/V oddiel Sro, ktorým bol pôvodný zápis zmien v Obchodnom registri o prevode obchodných podielov spoločníka Y. X. H. N.. Z. Z. na nadobúdateľa spoločnosť PEKA s.r.o. Bardejov a zapísanie Ing. Petrušku Miroslava ako konateľa spoločnosti, pričom k náprave došlo až uznesením registrového súdu Okresného súdu Prešov v jeho uznesení vydanom pod spisovou značkou Sro 512/P dňa 20.02.2001, pričom táto skutočnosť sa odrazila až v odôvodnení uznesenia Registrového súdu Okresného súdu

Prešov dňa 28.11.2003. O nezákonnosti tohto rozhodnutia sa dozvedel vtedy, keď požiadal súd, aby bol vymazaný ako spoločník zo spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš niekedy v roku 1998, nakoľko od 01.01.1999 mal byť zamestnaný na Ministerstve pôdohospodárstva SR a pre konflikt záujmov nemohol figurovať vo výpise z Obchodného registra ako spoločník v spoločnosti. Taktiež sa o nezákonnosti uznesenia zo dňa 05.06.1996 Obvodného súdu Košice I dozvedel z uznesenia Okresného súdu Prešov, ktoré bolo vydané pod spisovou značkou Sro 512/P dňa 20.02.2001 a to niekedy v priebehu tohto mesiaca február 2001. Nezákonnosť tohto rozhodnutia bola potvrdená ešte uznesením Okresného súdu Prešov dňa 28.11.2003 taktiež pod spisovou značkou Sro 512/P. Podľa žalobcu Obvodný súd Košice I pochybil v tom, že vydal dňa 05.06.1996 uznesenie, ktoré nezodpovedalo ustanoveniam , a tým mu znemožnil vykonávať funkciu konateľa v spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš s dojednanou mzdou vo výške 50.500,- Sk mesačne a taktiež nemohol získať sumu z predaja svojho obchodného podielu vo výške 12.805.000,- Sk spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o výšku škody 123.736.428,- Sk s prísl. uviedol, že podľa neho táto pozostáva z dlžnej sumy za prevod obchodného podielu z istiny vo výške 10.000.000,- Sk vrátane 16% úroku od 01.05.1996 doposiaľ a sumy 2.805.000,- Sk vrátane 16% úroku z omeškania od 01.06.1996 doposiaľ, z nezaplatenej mzdy od júna 1996 do 30.11.2006, čo činí sumu 14.415.729,- Sk, z dlžnej sumy za obchodný podiel k 30.11.2006 čo činí 60.887.011,- Sk, z nezaplatenej mzdy od júna 1996 až do 30.11.2006, čo činí sumu 14.415.729,- Sk, súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 500.000,- Sk, taktiež z nákladov, ktoré mu vznikli v spojitosti so súdnymi spormi, ktoré viedol vrátane cestovného, ubytovania, poštovného, režijných poplatkov, rozmnožovanie písomností a právnych poplatkov vo výške 150.000,- Sk a spoločenská ujma vo výške 25.000.000,- Sk. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nevyplatenou kúpnou cenou za prevod obchodného podielu a nezákonným rozhodnutím žalobca uviedol, že tým, že súd uznesením zo dňa 05.06.1996 umožnil, aby bol N.. L. zapísaný ako konateľ spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš, umožnil súd N.. L. vykonávať činnosti, ktoré smerovali k zmenšeniu majetku obchodnej spoločnosti a tým k majetkovej likvidácii tejto spoločnosti a nezostali finančné prostriedky na vyplatenie jeho obchodného podielu, ktoré mu patrili na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove a potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu v konaní o zaplatenie sumu, ktorá predstavovala zvyšok nevyplatenej ceny za prevod obchodného podielu a nebolo mu umožnené, aby vykonával funkciu konateľa spoločnosti, nakoľko bol N.. L. a ďalšími spoločníkmi, ktorí ani nemohli byť spoločníkmi Šarišského mlyna s.r.o. Veľký Šariš vyvedení z objektu spoločnosti a nemohol tak fakticky vykonávať činnosť konateľa. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nevyplatenou mzdou a nezákonným rozhodnutím súdu žalobca uviedol tým, že súd vydal uznesenie dňa 05.06.1996 a umožnil N.. L. vykonávať funkciu konateľa a tento ho vykázal z areálu spoločnosti, tým mu znemožnil vykonávať funkciu konateľa a teda mu ani spoločnosťou nebola vyplatená mzda, ktorá mu prislúchala podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš pánom X. H. N. Z. Z., a ktorá bola dojednaná dňa 08.02.1996.

Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2007 poverená zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti SR uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a medzi nezákonným rozhodnutím súdu zo dňa 05.06.1996. Poukázala, že zápis v obchodnom registri má len evidenčný charakter a taktiež poukázala aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2000, vydaného pod číslom konania a . Pokiaľ ide o jednotlivé zložky škody uviedla, že pokiaľ ide o sumu 12.805.000,- Sk s prísl., táto bola priznaná žalobcovi už rozsudkom Krajského súdu v Prešove a o nej bolo rozhodnuté pod číslom konania a následne bol tento rozsudok aj rozsudkom Najvyššieho súdu potvrdený a pokiaľ ide o nevyplatenú mzdu, táto už bola žalobcovi priznaná rozhodnutím Okresného súdu v Prešove pod spisovou značkou , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.1998 a takisto rozsudkom Okresného súdu v Prešove, spisová značka , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2000.

Podaním zo dňa 28.03.2007 právna zástupkyňa žalobcu Y.. N. U. oznámila, že dňa 28.03.2007 vypovedala plnú moc žalobcovi. Plnomocenstvom zo dňa 16.04.2007 splnomocnil žalobca na zastupovanie v tomto konaní L.. Y. P.V. X. X., D. O. XX.

Podaním zo dňa 04.05.2007 navrhol zástupca žalobcu, aby súd v konaní ako svedkov vypočul bývalého ministra spravodlivosti JUDr. Jána Čarnogurského, aby vypočul generálneho prokurátora SR, aby vypočul vtedajšieho predsedu vlády Ing. Mikuláša Dzurindu, aby vypočul vtedajšieho predsedu Národnej rady SR Dr. Migaša.

Podaním zo dňa 28.04.2007, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.05.2007 žalobca navrhol súdu, aby žalobu rozšíril o pôvodných účastníkov konania, t.j. o žalovaných v 2. a 3.rade s tým, že trvá na jeho pôvodnom návrhu, že žalovaní v 2. a 3.rade spôsobili žalobcovi škodu aj nesprávnym úradným postupom, pričom svojej zodpovednosti za škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa nemôžu zbaviť. Navrhla, aby si súd vyžiadal spis z Okresnej prokuratúry v Prešove, číslo konania Pd 4020/01, spis z Okresnej prokuratúry v Trnave, spisová značka Pn 4014/04, aby vyžiadal z Krajského úradu vyšetrovania PZ v Prešove trestný spis ČVS: KÚV - 27 / OVEK - 2001 a takisto aj vyšetrovací spis ČVS OÚV 513/10 - PO - 98, ktorý prejednáva o prípade ublíženia na zdraví. Poukázal na to, že dňa 22.03.2000 uznesením Krajského súdu v Košiciach pod spisovou značkou - 19 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu LPTK - Šariš mlyn s.r.o. Bardejov a do konkurznej podstaty bol zahrnutý aj bývalý majetok Šarišského mlyna s.r.o., ktorý na LPTK -Šariš mlyn previedol konateľ Šarišského mlyna s.r.o., ktorý podľa právoplatných rozhodnutí súdu nikdy nebol právoplatne vymenovaný konateľom. Kúpne zmluvy o predaji majetku podpísané nepravým konateľom, respektíve osobou, ktorá v zmysle zákona nebola menovaná za konateľa skutočnými spoločníkmi nemôže považovať za platné. Ide tu o absolútnu neplatnosť. V tejto veci Okresný súd v Prešove pod spisovou značkou vydal na základe návrhu žalobcu uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým uložil správcovi konkurznej podstaty úpadcu LPTK - Šariš mlyn s.r.o. Bardejov, aby až do rozhodnutia vo veci samej nenakladal s nehnuteľnými vecami zapísanými na LV číslo 2342 Okresnom úrade Prešov, Odbor katastrálny, ako aj so všetkými hnuteľnými vecami, ktoré pôvodne patrili spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. a to všetko do rozhodnutia vo veci samej pod spisovou značkou Okresného súdu v Prešove. Žalobca ďalej uviedol, že neskôr zistil, že tak správca konkurznej podstaty ako konkurzný súd toto rozhodnutie nerešpektovali. Navrhol, aby sa súd oboznámil so spisom vedeným na Najvyššom súde SR spisová značka , ako aj so spisom, ktorý bol vedený na Krajskom súde v Košiciach pod spisovou značkou , ktorý pojednáva o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Ako ďalší nesprávny úradný postup uviedol, že považuje rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý ex offo vymazal spoločnosť Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš dňa 18.11.2005 z Obchodného registra. V podaní zo dňa 15.05.2007 žalobca navrhol vypočutie ďalších svedkov v tomto konaní napr. N.. O. T., Y.. I., N.. P. I.W., N.. Y. K., N.. K. R., Y.. O., Y.. Ľ. R., X. U. W. L. I. - Š. T. U..G..C.. X., N.. Y. U., bývalých konateľov spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. za účelom potvrdenia, že nesprávny úradný postup Obchodného registra Okresného súdu Košice I umožnil ďalšie predávanie spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš a následne jeho tunelovanie.

V podaní dňa 25.05.2007 žalobca doplnil svoju žalobu o tieto skutočnosti: Podľa jeho názoru žalovaná strana porušila Všeobecnú deklaráciu práv a ďalej porušila medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade navrhol, aby sa súd zaoberal jeho nesprávnym úradným postupom, nakoľko podľa neho pri jednotlivých trestných oznámeniach tento žalovaný postupoval v rozpore so zákonom číslo 153/2001 o prokuratúre. Tieto skutočnosti podľa neho preukazujú podnety podané žalobcom na Krajskú prokuratúru v Prešove, Okresnú prokuratúru v Prešove, Okresnú prokuratúru v Piešťanoch a na Generálnu prokuratúru SR, z ktorých ako aj z postupov týchto orgánov uvedených v jednotlivých spisoch je zrejmé, že tieto nepostupovali v súlade so zákonom o prokuratúre. Tieto orgány svoje konanie obmedzili len na niekoľko mesiacov trvajúce vzájomné odstupovanie veci, ktorú aj tak v zmysle zákonov nedoriešili.

Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2007 zástupca žalobcu žiadal, aby súd pripustil do konania Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra SR na strane žalovaných ako ďalších účastníkov konania a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných a to SR - Ministerstvo spravodlivosti, SR - Ministerstvo vnútra a SR - Generálnu prokuratúru zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 81.489.852,- Sk s 10% úrokom z omeškania ročne od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny a prísl. zástupca žalobcu uviedol, že je to z toho dôvodu, že žalobca, ako aj jeho zástupca sa už cítia vyčerpaní z celého tohto sporu, nakoľko sa táto vec rieši už viac ako 10 rokov a je v záujme žalobcu, aby došlo medzi účastníkmi konania k dohode a poukázal na to, že celý tento spor je pre neho ako aj pre žalobcu vyčerpávajúci. Poverená zamestnankyňa žalovaného v 1.rade Ministerstva spravodlivosti SR na tomto pojednávaní súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby v časti istiny vo výške 42.246.576,- Sk a v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky a náhradu trov konania si neuplatnila. Pokiaľ ide o žalovanú sumu, žalobca uviedol, že táto pozostáva z dlžnej sumy za prevod obchodného podielu za nezaplatenú mzdu a taktiež za ním vynaložené náklady, jednak za

súdny poplatok z podaných žalôb a spoločenskú ujmu vo výške 20.000.000,- Sk. Túto odôvodnil tým, že z jedného dňa na druhý sa ocitol bez zamestnania, musel sa odsťahovať z Prešova a vychádzal zároveň zo zisku, ktorý mal Šarišský mlyn s.r.o. v čase jeho pôsobenia v spoločnosti, kde ročná odmena predstavovala výšku 1.500.000,- Sk, t.j. uplatňuje si sumu 15.000.000,- Sk ako odmenu za 10 rokov od 01.06.1996 a ďalej sumu 5.000.000,- Sk nakoľko mu boli pozastavené jeho účty vedené v Poľnobanke z titulu, že spreneveril peniaze, čo nebola pravda. Ďalej si uplatnil aj náhradu súdneho poplatku vo výške 500.000,- Sk.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.11.2007 číslo konania -929 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil ako žalovaný v 2.rade Generálna prokuratúra SR, ulica Štúrova 2, Bratislava a ako žalovaný v 3.rade Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava. Proti tomuto uznesenie podala odvolanie Generálna prokuratúra SR a to podaním zo dňa 06.02.2008. O tomto bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach spisová značka - 975 zo dňa 30.05.2008 tak, že odvolanie žalovanej v 2.rade, Generálnej prokuratúry SR bolo odmietnuté.

Žalovaný v 3.rade, Ministerstvo vnútra SR vo svojom podaní zo dňa 18.02.2008 uviedlo, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu neuznáva, v plnom rozsahu zotrváva na svojom písomnom stanovisku zo dňa 06.07.2006.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.06.2009, spisová značka - 1016 bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti sudkyne Okresného súdu Košice I, JUDr. Ivety Slebodníkovej tak, že táto nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou .

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 02.12.2009 Okresný súd Košice I pod spisovou značkou - 1030 konanie o zaplatenie sumy 1.402.329,40 EUR zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie 1.023.134,- EUR s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a bolo o ňom rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.05.2010, číslo konania - 1065 tak, že Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu I. stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku , ktorým konanie o zaplatení 1.402.329,40 EUR zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2010.

Vylúčený nárok, t.j. konanie o zaplatenie sumy 1.023.134,- EUR s prísl. bol zapísaný pod novou spisovou značkou .

Podaním zo dňa 04.08.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.08.2010 zástupca žalobcu požiadal o pridelenie veci inému súdu a to Okresnému súdu Trnava, resp. inému súdu v Západoslovenskom kraji. Najvyšší súd SR o tomto návrhu právneho zástupcu žalobcu rozhodol svojím uznesením zo dňa 06.10.2010 tak, ž návrhu na prikazovanie veci Okresnému súdu Trnava sa nevyhovie, lebo neboli zistené predpoklady podľa .

Na pojednávaní konanom dňa 31.03.2011 bola vypočutá H. X., svedkyňa, ktorá uviedla, že v roku 1996 pracovala na podateľni Okresného súdu Košice I. Spisy sa v tom čase prideľovali fyzicky, na podateľni sa nevyznačovali prílohy, obsah jednotlivých materiálov sa nekontroloval, kontrolovalo sa len či bol zaplatený súdny poplatok, následne bol spis predložený konkrétnemu sudcovi, ktorý tento spis kontroloval obsahovo, či je právny stav v týchto listinách, kontrolovala sa teda aj správnosť jednotlivých dokladov. Uviedla, že práve v tom čase sa delila agenda, to znamená, že všetky písomnosti boli následne odstúpené Okresnému súdu Prešov.

Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že aj keď vyhral sumu 12.805.000,- Sk, táto suma, ako ani súdny poplatok, ktorý zaplatil za konanie vo výške 500.000,- Sk mu neboli uhradené, preto z týchto dôvodov podal žalobu o náhradu škody za nezákonné rozhodnutie súdu. Ďalej uviedol, že mu nebola zaplatená ani suma, ktorú právoplatne vyhral pred Okresným a následne pred Krajským súdom v

Prešove z pracovno - právnych pomerov. Doposiaľ mu túto sumu nikto nezaplatil, aj preto ju zahrnul do náhrady škody v tomto konaní. Zároveň do spisu predložil súdu ďalší prepočet dlžnej sumy za prevod Obchodného podielu a žiadal, aby mu bola celkom vyplatená sumy 88.266.502,- Sk po prepočte na EURÁ 2.929.911,- EUR, pričom v tomto je zahrnutá aj spoločenská ujma vo výške 33.069.500,- Sk. Nakoľko následne Šarišský mlyn zanikol, a to na základe konkurzu zo zákona, nemal mu vlastne kto tieto škody zaplatiť.

Generálna prokuratúra SR vo svojom podaní zo dňa 20.07.2011 poukázala na základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nečinná v tomto prípade bola aj Generálna prokuratúra a jej prokuratúry a poukazuje na písomnosti Generálnej prokuratúry v občiansko - právnych veciach: , , resp. písomnosť vydanú v rámci pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti mimosúdnej a takisto aj poukazuje na podnety podané na Krajskú prokuratúru v Prešove, Okresnú prokuratúru v Prešove, Okresnú prokuratúru v Piešťanoch a Generálnu prokuratúru SR, okrem týchto poukazov žiadnym spôsobom nijako bližšie nešpecifikoval ani neuviedol v čom spočíva nečinnosť Generálnej prokuratúry SR s uvedením konkrétneho čísla konania vrátane konkretizácie právnych predpisov, ktoré boli porušené. Rovnako ani neoznačil rozhodnutie žalovaného v 2.rade, teda Generálnej prokuratúry SR, ktorý považuje za nezákonný, ani konkrétny dôvod tejto nezákonnosti.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 14.08.2013 uviedol, že žalované strany ani v jednom prípade sa podaniami žalobcu napriek predloženým dôkazom vôbec nezaoberali. Svedčí o tom i fakt, že viac ako jeden rok súd nepredvolal na vypočutie ani zástupcov žalovaného, Generálnej prokuratúry SR.

Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2014 žalobca uviedol, že požaduje sumu 2.550.640,- EUR a žiada, aby súd toto pojednávanie ukončil, pričom je ochotný so žalovanými dohodnúť sa na sume aká sa na tomto pojednávaní navrhne. Uviedol, že suma ktorú požaduje nie je zmenou žaloby, je to len jej vyčíslenie s ohľadom na úroky z omeškania ku dňu, kedy tieto vvčísľoval, pričom požaduje len náhradu za nezaplatenú mzdu a dlžnú sumu za prevod obchodného podielu. Zástupca Generálnej prokuratúry SR na tomto pojednávaní uviedol, že Generálna prokuratúra ani zložky žiadnym spôsobom nepochybili a teda nevidí žiaden spôsob na to, aby v tomto prípade Generálna prokuratúra zodpovedala za škodu a pokiaľ žalobca tvrdí, že ku škode došlo v rokoch 200 - 2001, tak podľa vtedy platnej právnej úpravy zodpovedalo Ministerstvo vnútra, preto žiada, aby súd konanie voči nim zastavil a uplatnil si zároveň aj náhradu trov konania. Poverená zamestnankyňa žalovaného v 3.rade, Ministerstva vnútra SR na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na všetkých podaniach podľa nej nedošlo ku kumulatívnemu splneniu predpokladov pre zodpovednosť štátu za škodu, orgán Ministerstva vnútra žiadnym spôsobom v tomto prípade nepochybil a zotrváva aj na vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o náhradu škody, tak táto v plnom rozsahu spadá do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti. Zároveň zotrváva aj na námietke premlčania nakoľko návrh voči Ministerstvu vnútra SR bol podaný oneskorene a uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o špecifikáciu toho akým konaním došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Generálnej prokuratúry tento uviedol, že k tomuto sa vyjadriť nevie, pretože žalobu spracovával jeho zástupca v tomto konaní JUDr. Veselský, ktorý už toho času je nebohý a odvolal sa na doklady, ktoré sa nachádzajú v spise s tým, aby o týchto skutočnostiach rozhodol súd.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Mestského súdu v Košiciach, spisová značka Sro 512/P vyplýva, že dňa 27.05.1992 došla tomuto súdu žiadosť o registráciu spoločnosti Šarišský Mlyn s.r.o. Veľký Šariš. Tejto bolo pridelené IČO : 316 544 79. Uznesením Mestského súdu v Košiciach pod spisovou značkou Sro 1609/V bol povolený zápis tejto obchodnej spoločnosti do Obchodného registra, ide o uznesenie zo dňa 26.06.1992. Následne uznesením Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 spisová značka Sro 1609/V bol povolený výmaz a zápis zmien pričom z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že tu bol stále spoločníkom žalobca N.. T.. Tento proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach dňa 11.07.1996 tak, že bolo odmietnuté a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.1996. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Košiciach žalobca

podal dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.1997 pod spisovou značkou tak, že dovolanie bolo odmietnuté. Následne bol spis Mestského súdu v Košiciach spisová značka Sro 512/P odstúpený na Okresný súd Prešov. Zo spisu je ďalej zrejmé, že uznesením Okresného súdu Prešov z 21.02.2001 pod spisovou značkou Sro 512/P bol zamietnutý návrh navrhovateľov na vykonanie zápisu zmien a následne došlo k výmazu spoločnosti Šarišský Mlyn s.r.o. Veľký Šariš z obchodného registra a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach - 42, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Šarišský Mlyn s.r.o. Veľký Šariš, IČO: 316 544 79 podľa zákona číslo . Dňa 19.11.2005 bol vykonaný v obchodnom registri zápis o zrušení spoločnosti, táto bola zrušená dňa 23.08.2005.

Zo spisu Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou bolo zistené, že na tomto súde bola dňa 17.07.1996 podaná žaloba žalobcu N.. Y.Á. T. proti žalovanej spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. o zaplatenie 50.500,- Sk s prísl. O tomto jeho nároku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 02.07. 1997 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50.500,- Sk s prísl.. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove a to rozsudkom zo dňa 14.06.1998 pod spisovou značkou - 123 a v spojení s týmto rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.1998.

Zo spisu Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou bolo zistené, že na tomto súde bola podaná žaloba žalobcu N.. Y. T. a to dňa 24.07.1998, ako žalovaní sú uvedení N.. X., N.. Z. a Šarišský mlyn s.r.o.. Ide o konanie o zaplatenie ceny obchodného podielu vo výške 12.805.000,- Sk a o určenie platnosti pracovnej zmluvy a zaplatenie mzdy. O tomto nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov, zo dňa 19.10.2001 tak, že žalovaní boli zaviazaní na zaplatenie sumy 12.805.000,- Sk, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2002.

Zo spisu Krajského súdu v Prešove, spisová značka bolo zistené, že na tomto súde bola dňa 24.07.1998 podaná žaloba vo veci žalobcu N.. Y. T., Ž. N.. X., N.. Z. a Šarišský mlyn s.r.o. o zaplatenie obchodného podielu vo výške 12.805.000,- Sk s prísl.. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom tohto súdu zo dňa 25.03.1999 pod spisovou značkou - 117 tak, že žalovaní boli zaviazaní na zaplatenie sumy 10.000.000,- Sk s úrokom z omeškania a sumy 2.805.000,- Sk s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti bol nárok vylúčený na samostatné konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2000.

Zo spisu Krajského súdu v Košiciach spisová značka bolo zistené, že dňa 12.04.1999 tomuto súdu došiel návrh na vyhlásenie konkurzu vo veci navrhovateľa Priemyselná banka a.s. Košice, IČO: 00 619 108, dlžník LPTK - Šariš mlyn s.r.o. Bardejov, IČO: 316 921 41. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka číslo 1791/P oddiel Sro bolo zistené, že táto spoločnosť bola ex offo vymazaná dňa 25.02.2011. Z výpisu z tohto Obchodného registra bolo ďalej zistené, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.03.2000 číslo konania -19 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LPTK - Šariš mlyn s.r.o. Bardejov.

Listom zo dňa 28.04.2005 (číslo listu 11) oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zbierky o zodpovednosti za škodu nepodlieha režimu obligátorneho predbežného prerokovania pred Ústredným orgánom štátnej správy a preto má možnosť domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Košiciach, vložka 1609/V oddiel Sro vyplýva, že dňa 26.06.1992 vznikla obchodná spoločnosť Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš, kde spoločníkmi boli N.. Y. T., Y. X. H. N.. Z. Z.. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 17.04.1992 a 06.05.1992.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu (číslo listu 14 - 17 spisu) zo dňa 08.02.1996 je zrejmé, že žalobca predal svoj obchodný podiel spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš v 1/3 a to Ing. Jozefovi Bednárovi 1 zo svojho obchodného podielu a N.. Zenobovi Zeumerovi 1 zo svojho obchodného podielu.

V podmienkach prevodu v časti článku 3 tejto zmluvy je uvedené, že spoločnosť zabezpečí po doručení zmluvy zmenu zápisu v Obchodnom registri. Ďalej je tam uvedené, že v prípade, že kupujúci 1 alebo kupujúci 2 nesplatí kúpnu cenu v plnej výške v lehote splatnosti zmluva sa stáva účinnou až dňom nasledujúcim po splatení kúpnej ceny v plnej výške. Pred splatením kúpnej ceny v plnej výške nemôže Šarišský mlyn s.r.o. podať návrh na zápis zmeny vyplývajúci z tejto zmluvy do Obchodného registra, v opačnom prípade sa takýto návrh považuje za neplatný. Z pracovnej zmluvy zo dňa 08.02.1996 (číslo listu 17 spisu) je zrejmé, že Šarišský mlyn s.r.o. bude zamestnávať N.. Y. T. ako pracovníka v tejto spoločnosti vo funkcii konateľ a bude mu vyplácať za vykonanú prácu mzdu vo výške 50.500,- Sk.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov spisová značka - 94 zo dňa 02.07.1997 je zrejmé, že tento súd v konaní skonštatoval, že pracovná zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš a žalobcom bola platne uzavretá, pričom bola tu previazanosť na zmluvu o obchodnom podiele, kde bolo uvedené, že pred splatením kúpnej ceny nemôže byť pracovný pomer medzi spoločnosťou a žalobcom ukončený. Z obsahu spisu - zo zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu z dôvodu, že pracovnú zmluvu uzavretú medzi ním a spoločnosťou Šarišský mlyn, s.r.o. považoval za neplatnú.

Z rozsudku Krajského súdu Prešova spisová značka - 123 (číslo listu 21 - 24 spisu ) z odôvodnenia je zrejmé, že v tejto veci bolo nepochybne preukázane, ž v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode obchodných podielov z 08.02.1996 uzavretej medzi žalobcom na jednej strane a Y. X. H. N.. Z. Z. na druhej strane, uzavrel žalovaný so žalobcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca ďalej pôsobiť v spoločnosti žalovaného vo funkcii konateľa. V zmluve o prevode obchodného podielu bola dohodnutá odkladacia podmienka platnosti a účinnosti tejto zmluvy, pričom v prípade nezaplatenia kúpnej ceny považujú zmluvné strany túto zmluvu za neplatnú. Zároveň z článku 3 bod 4 vyplýva pre žalobcu oprávnenie byť zaradený do funkcie konateľa spoločnosti a oprávnenie na pôžitky tejto spoločnosti. Pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považoval odvolací súd za platnú. Krajský súd skonštatoval, že je nepochybné, že medzi účastníkmi bola dohoda uzavrieť pracovný pomer, ktorého obsahom bola práca žalobcu pre žalovaného vo funkcii konateľa a že takýmto spôsobom sa malo na prechodnú dobu vyriešiť postavenie žalobcu u žalovaného, pretože tento v súvislosti so zmluvou o prevode obchodných podielov zo spoločnosti žalovaného odchádza a zároveň skonštatoval, že vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca má nárok na náhradu mzdy vo výške dojednanej v pracovnej zmluve.

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov, spisová značka ( o náhradu mzdy ) vyplýva, že tento súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu takisto dospel k záveru, že pracovná zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou Šarišský mlyn, s.r.o. bola uzavretá platne a že žalobca má nárok na náhradu tejto mzdy . Z podaní, ktoré sa nachádzajú v tomto spise, konkrétne z vyjadrenia žalovaného Y. X. zo dňa 22.02.2001 vyplýva, že títo ako aj spoločnosť považovali pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou Šarišský mlyn, s.r.o. za neplatnú, nakoľko bez súhlasu Valného zhromaždenia spoločnosti nebolo možné prijímať zamestnancov do pracovného pomeru, o čom bol aj žalobca upovedomený a preto nedošlo k vyplateniu mzdy pre žalobcu.

Z uznesenia Krajského úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 20.10.2001, spisová značka ČVS: KÚV 27/OVEK - 2001 je zrejmé, že týmto uznesením bola vec trestného činu poškodzovania veriteľa podľa , ku ktorému malo dôjsť tým, že dňa 08.02.1996 Y. X. na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš spoločne s N.. Z. Z. odkúpili od N.. Y. T. jeho 1/3 podiel na spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš za sumu 17.805.000,- Sk, kde túto sumu mu mali vyplatiť na základe tejto zmluvy v troch splátkach, pričom mu vyplatili iba prvú splátku vo výške 5.000.000,- Sk aj napriek svojim záväzkom, ktoré pre nich ďalej vyplývali z tejto zmluvy uzavretej s N.. T. a ďalšie splátky neuhradili a svoje obchodné podiely odpredali spoločnosti PEKA s.r.o. zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z obsahu tohto odôvodnenia je zrejmé, že menovaní od zmluvy so žalobcom dňa 21.05.1996 po zaplatení 1. splátky za podiely vo výške 5.000.000,- Sk písomne odstúpili a ďalej nepokračovali v splácaní kúpnej ceny za podiely. Odstúpením od zmluvy, ako aj naplnením podmienky zaplatenia kúpnej ceny sa domnievali, že zmluva zo dňa 08.02.1996 uzavretá s N.. T. o prevode obchodného podielu je neplatná. S odkladacou

podmienkou, ktorá bola zakotvená v tejto zmluve ako aj s platnosťou tejto zmluvy sa vysporiadal až Krajský súd v Prešove na základe žaloby N.. T. v konaní rozhodol o platnosti zmluvy a zaviazal N.. Z. H. Y. X. zaplatiť zvyšok kúpnej ceny za podiely s prísl.. Toto rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd SR.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov Sro 512/P zo dňa 20.02.2001 vyplýva, že týmto bolo povolené vykonať tento zápis v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov : vymazuje sa ako spoločník N.. Y. T. a spoločnosť PEKA, s.r.o. a zapisujú sa ako spoločníci Ing. Zenob Zeumer a Jozef Bednár. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že N.. Y. T. návrhom zo dňa 02.10.2000, ktorý bol upresnený podaním zo dňa 08.01.2001 požiadal o zápis zmeny v Obchodnom registri v oddiele Sro vo vložke 512/P pri spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš, kde žiadal o zmenu zápisu v časti spoločníci, výška vkladu každého spoločníka, základné imanie, na základe zmluvy zo dňa 08.02.1996 o prevode obchodného podielu spoločníka N.. Y.Á. T. na spoločníkov Y. X. H. N.. Z. Z. na každého v 1, súhlas. S rozdelením prevodu obchodného podielu dali spoločníci súhlas na valnom zhromaždení dňa 08.02.1996. Zmluva bola doručená spoločnosti dňom podpisu, t.j. 08.02.1996. V odôvodnení tohto uznesenia Okresný súd Prešov skonštatoval, že súd zo spisu zistil, že spoločnosť - konatelia nepodali návrh na zápis zmien v Obchodnom registri na základe týchto dokladov. Až následne návrhom zo dňa 01.06.1996 spoločnosť požiadala o zápis zmien v obchodnom registri a to na základe zmluvy zo dňa 29.05.1996 o prevode obchodného podielu spoločníka Y. X., nadobúdateľa spoločnosti LPTK s.r.o. Bardejov a zo zmluvy zo dňa 28.05.1996 o prevode obchodného podielu spoločníka Ing. Zenoba Zeumera na tú istú spoločnosť na základe Valného zhromaždenia zo dňa 01.06.1996 o navýšení základného imania. Doklad o súhlase Valného zhromaždenia s prevodmi obchodných podielov navrhovateľ však nepredložil. Obvodný súd Košice I návrhu zo dňa 01.06.1996 vyhovel svojím uznesením zo dňa 05.06.1996 číslo Sro 1609/V aj keď navrhovateľ nedokladoval všetky skutočnosti, ktoré žiadal v zápise v Obchodnom registri zmeniť. Najmä súdu nepredložil zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 08.02.1996 spoločníka N.. Y. T. B. Y. X. H. N.. Z. Z., z ktorej by sú zistil, že spoločníci Jozef Bednára a Ing. Z. Z. sú vlastníkmi obchodných podielov spoločnosti, každý po 50% základného imania a že N.. Y. T. už spoločníkom spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš nie je. Vzhľadom k tejto skutočnosti, ktorá však súdu v čase rozhodovania o návrhu nebola známa, predložené zmluvy o prevode obchodných podielov spoločníkov Y. X. H. N.. Z. Z. na spoločnosť PK Bardejov nezodpovedali skutočnému stavu a nadobúdateľ ako aj súd boli tak zrejme uvedení do omylu. Okresný súd Prešov pri rozhodovaní prihliadal na listiny, ktoré sú založené v registrovom spise, zmluvu o prevode obchodného podielu N.. Y. T., ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove - 117 zo dňa 25.03.1999, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 17.02.2000, číslo 7Obo/285/1999 - 159. Tieto rozsudky vo svojom odôvodnení potvrdzujú platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu N.. Y. T. a teda aj skutočnosť, že menovaný dňom 08.02.1996 prestal byť spoločníkom spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. Veľký Šariš.

Žalobca podal svoju žalobu o náhradu škody dňa 02.01.2006 na Okresnom súde Bratislava I. táto bola následne podaním zo dňa 10.01.2006 postúpená Okresnému súdu Košice I ako súdu, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo nakoľko žalobca si uplatňuje náhradu škody spôsobenej nesprávnym súdnym rozhodnutím Obchodného registra Okresného súdu Košice I. Vec bola Okresnému súdu Košice I doručená dňa 13.02.2006.

Podaním zo dňa 16.06.2006 Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Prešove oznámilo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, že na Okresný úrad vyšetrovania v Prešove bola cestou Okresnej prokuratúry Prešov odstúpená vec, a to dňa 27.08.1998 ohľadne skutku zo dňa 10.07.1998, ktorý nahlásil N.. T.. Vec bola skončená odovzdaním na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch o čom bol N.. Y. T. vyrozumený podaním zo dňa 17.10.1998.

Z listín predložených žalobcom nachádzajúcich sa v spise na čísle listu 692 a nasledujúce je zrejmé, že listom zo dňa 19.03.2004 adresovaným Okresnej prokuratúre Piešťany podal žalobca podnet na túto prokuratúru vo veci vkladu do Katastra nehnuteľností Okresného úradu, Odbor katastrálny v Piešťanoch, zapísaného na LV číslo 5967 a žiadal, aby na základe predložených dôkazov prokuratúra napadla sťažnosťou pre porušenie zákonov na tento vklad do Katastra nehnuteľností. Z listín je ďalej zrejmé, že

listom zo dňa 27.04.2001 žalobca podal podnet na Krajskej prokuratúre v Prešove vo veciach povolenia vkladu vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností na čo mu bolo listom touto Krajskou prokuratúrou zo dňa 04.05.2001 oznámené, že podnet bol postúpený na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Trnave. A pokiaľ ide o rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom v Prešove, podnet bol postúpený na vybavenie okresnému prokurátorovi v Prešove. Podaním zo dňa 13.11.1998 L.. Y. P. v zastúpení žalobcu podal na Krajskej prokuratúre v Prešove oznámenie o trestnom čine a žiadal, aby zároveň bola preskúmaná zákonnosť všetkých zmien v registri, ktoré sa uskutočňovali v nadväznosti na spoločnosť Šarišský mlyn s.r.o.. Listom zo dňa 26.10.2001 Krajská prokuratúra v Prešove oznámila zástupcovi žalobcu, že vo veci podnetu na realizovanie opatrenia v netrestnej oblasti mimosúdnej, vo veci vedenej na Okresnom úrade v Prešove, na Katastrálnom odbore bol podnet odložený, nakoľko sa nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by smerovali k realizácii tohto prokurátorského oprávnenia. Listom zo dňa 19.09.2003 žalobca podala na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej obchodnej evidencie, podľa písmeno g) odsek 4 písmeno a), na sudkyňu Okresného súdu Prešov, Mgr. Pavlu Bučekovú. Listom zo dňa 24.09.2003 oznámil prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove žalobcovi, že jeho oznámenie zo dňa 12.09.2003 na N.. T. L. bolo zaslané na vybavenie vyšetrovateľovi OÚJP PZ Prešov. Listom zo dňa 30.09.2003 Generálna prokuratúra oznámila žalobcovi, že jeho trestné oznámenie na sudkyňu JUDr. Pavlu Bučekovú pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie bolo z dôvodu vecnej a trestnej príslušnosti odstúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre v Prešove. Listom zo dňa 11.07.2001 adresovanému spoločnosti Slovtransakt s.r.o. Okresná prokuratúra v Prešove oznámila tejto spoločnosti, že jej podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Katastrálneho odboru v Prešove, ktorým bol povolený vklad Kúpnej zmluvy bol odložený, pretože nie je dôvod na použitie opatrení vyplývajúcich z oprávnení prokuratúry v rámci netrestného úseku. Z listín je ďalej zrejmé, že žalobca v zastúpení L.. Y.B. P. podal viacero trestných oznámení vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov poškodzovania veriteľa, podvodu a ďalších. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove zo dňa 22.02.2004 bola vec podozrenia z trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa Mgr. Pavla Bučeková odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z listín je ďalej zrejmé, že žalobca adresoval viacero podaní, oznámení ako sťažnosť aj napríklad Kancelárii Národnej rady SR ak aj predsedovi Národnej rady SR, v tom čase Jozefovi Migašovi, v tom čase Ministrovi spravodlivosti SR JUDr. Liščákovi.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku ( ) zrušené alebo zmenené.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2003 ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne ( ) premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaného v 1. rade - Ministerstva spravodlivosti náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a zároveň aj nesprávnym úradným postupom a na žalovaných v 2. a v 3. rade náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom.

Z ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o znení niektorých zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2004 a ktorým bol zrušený vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobcom tvrdenej škode malo dôjsť nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom pred 1.júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna a tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Jedná sa o zodpovednosť absolútnu, ktorú nemožno zákonom obmedziť, vylúčiť či inak zúžiť a v žiadnom prípade neprichádza do úvahy možnosť liberácie.

Predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím v zmysle zákona č. 58/169 Zb. sú tieto :

a/ nezákonné rozhodnutie

b/ vznik škody a

c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a dôkazné bremeno o kumulatívnom splnení podmienok spočíva na žalobcovi.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je založená taktiež na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:

a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu,

b/ vznik škody a

c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Škodu spôsobenú ne potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom štátnej správy do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, na rozdiel od škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá sa predbežne neprerokúvava ( ).

Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a s tým spojená zodpovednosť príslušného orgánu štátu za vzniknutú škodu predstavujú relatívne samostatné nároky odlišujúce sa okolnosťami, ktoré odôvodňujú ich vznik, obsah, rozsah, právne následky s tým spojené, zánik, vrátane premlčania týchto práv.

nedefinuje pojem rozhodnutie. Analogicky tu preto súd použil definíciu rozhodnutia zo správneho konania : ide o správny akt, bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie deklaratórnej alebo konštitutívnej povahy, zodpovednosť sa však vzťahuje len na tú časť rozhodnutia, ktorá je spôsobilá privodiť škodu. Tento zákon takisto nedefinuje pojem nezákonnosť. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o rozpor so zákonom alebo s inou súčasťou právneho poriadku. Základnou podmienkou v zmysle vyššie citovaného zákona je, aby takéto nezákonné rozhodnutie bolo príslušným orgánom zmenené alebo zrušené.

nedefinuje "nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ) ( rozsudok NS SR ).

bližšie nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah

jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) v zmysle ust. a nasl. škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi ne nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Súd mal za to, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

- uznesením Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 sp. zn.: Sro 1609/V a nesprávnym úradným postupom Mestského súdu v Košiciach je pasívne legitimované Ministerstvo spravodlivosti SR a pokiaľ ide o nárok žalobcu ohľadne náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom prokuratúry pri vybavovaní trestných oznámení žalobcu je Generálna prokuratúra a pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania v Prešove je Ministerstvo vnútra.

Ministerstvo vnútra a ani Generálna prokuratúra nemôžu byť pasívne legitimované v tomto konaní ohľadne nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Mestského súdu v Košiciach a ani jeho nesprávnym úradným postupom, preto v tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaných v 2. a v 3.rade ohľadne nedostatku ich pasívnej legitimácie pri týchto žalobcom uplatňovaných nárokoch a mal za to, že ohľadne týchto nárokov nie je žalobca žalobcu voči dôvodná, čo bolo aj jedným z dôvodov zamietnutia žaloby žalobcu.

Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu nie je dôvodný, nakoľko neboli kumulatívne preukázané všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, ktorá podľa žalobcu vznikla mu nezákonným rozhodnutím Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 sp. zn.: Sro 1609/V.

V konaní bolo nesporne preukázané, že rozhodnutím - uznesením Mestského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.1996 sp. zn.: Sro 1609/V bol povolený zápis zmien v tom smere, že sa vymazuje výška základného imania spoločnosti Šarišský mlyn, s.r.o. Veľký Šariš vo výške 102 000,- Kčs a spoločníci - N.. T., Y. X. H. N.. Z. Z. a zapisuje sa výška základného imania - 7 590 000,- Sk a spoločníci - N.. Y. T. a spoločnosť PEKA, s.r.o., z čoho je teda zrejmé, že v tejto spoločnosti stále ako spoločník bol vedený žalobca.

Podľa žalobcu mu týmto rozhodnutím bola spôsobená škoda spočívajúca v tom, že mu nebola vyplatená mzda a nebola mu vyplatená kúpna cena za prevod obchodného podielu.

Súd má za to, že v tomto konaní nebola splnená prvá podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a to samotné nezákonné rozhodnutie. Nezákonným rozhodnutím podľa žalobcu v tomto prípade má byť rozhodnutie Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 sp. zn.: Sro 1609/V. Podmienkou však je aby rozhodnutie súdu bolo nezákonné, teda aby predmetné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom k zrušeniu alebo k zmene môže dôjsť len na základe mimoriadnych opravných prostriedkov ( dovolania, mimoriadneho dovolania ) ale aj na základe sťažnosti podanej ústavnému súdu. Z obsahu pripojeného spisu Mestského súdu v Košiciach sp. zn.: Sro 512/P je zrejmé, že proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré však Krajský súd v Košiciach odmietol a to rozhodnutím č. konania - 28 zo dňa 11.07.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.1996. Následne proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach podal žalobca dovolanie a to podaním zo dňa 23.07.1996 o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 17.04.1997 č. konania : tak, že dovolanie žalobcu bolo odmietnuté. Z uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutie Mestského súdu v Košiciach nebolo zmenené a ani zrušené ani na základe odvolania a ani na základe dovolania, a teda nebola konštatovaná jeho nezákonnosť a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a aj vykonateľným a teda vychádzajúc z tejto skutočnosti má súd za to, že nebola splnená prvá zo základných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to existencia nezákonného rozhodnutia. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že k zrušeniu rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 sp. zn.: Sro 1609/V došlo rozhodnutím Okresného súdu v Prešove, ktoré je zapísané v príslušnom výpise z obchodného registra Okresného súdu Prešov, spisová značka Sro 512/P oddiel: Sro zo dňa 28.11.2003, podľa ktorého N.. T. L., B..: XX.XX.XXXX nebol nikdy vymenovaný do funkcie konateľa platným valným zhromaždením, nakoľko týmto rozhodnutím len došlo k zosúladeniu skutočného stavu so zápisom v obchodnom registri, nedošlo ním k zrušeniu ani k zmene predmetného rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach. V zmysle platnej judikatúry je potrebné aby rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené, teda aby nezákonnosť rozhodnutia bola už v čase prejednávania nároku na náhradu škody konštatovaná

príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť, pričom toto možno dosiahnuť ako už súd uviedol len na základe mimoriadnych opravných prostriedkov ( dovolania, mimoriadneho dovolania ) ale aj na základe sťažnosti podanej ústavnému súdu, čo v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

Pokiaľ ide o druhú podmienku a to vznik škody, je povinnosťou žalobcu preukázať vznik škody na jeho strane a teda na ňom spočíva dôkazné bremeno o tom, že mu škoda vznikla. V tomto konaní žalobca súdu tvrdil že mu vznikla škoda a to v podobe majetkovej ujmy, ktorá spočíva v nevyplatenej mzde a v nevyplatenej kúpnej cene za prevod obchodného podielu, ktorú v peniazoch vyčíslil na sumu čiastočnom späťvzatí na 1 023 134,- Eur s príslušenstvom. Súd mal za to, že žalobca v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal súdu, že u neho došlo ku škode v jeho majetkovej sfére, ktorá nastala tým, že mu nebola vyplatená mzda a nebol mu vyplatený zostatok kúpnej ceny za prevod jeho obchodného podielu na jeho spoločníkov N.. Y. X. H. Z. Z. avšak súdu nepreukázal, že by táto vznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktoré označil ako nezákonné.

Príčinnú súvislosť videl žalobca v tom, že ním označeným podľa neho nezákonným rozhodnutím mu zapísaný konateľ spoločnosti Šarišský mlyn, s.r.o. - N.. T. L. znemožnil vykonávať funkciu konateľa v spoločnosti Šarišský mlyn, s.r.o. a v dôsledku tohto rozhodnutia Mestského súdu Košice I nemohol získať sumu z predaja obchodného podielu. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou a jej existenciu zisťuje súd, ktorý zo zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Súd mal však po vykonanom dokazovaní za to, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla nie je v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktoré navyše aj keď ho žalobca označil ako nezákonné nezákonným v konečnom dôsledku nie je. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania - z výpovede žalobcu ako aj z prednesov jeho zástupcu a zároveň aj z pripojených spisov a to spisu Okresného súdu v Prešove - sp. zn.: a sp. zn.: ako aj zo spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn:: priamou bezprostrednou príčinou vzniku majetkovej škody u žalobcu pokiaľ ide o nevyplatenie mzdy bolo ako to aj vyplýva zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.: konkrétne z prednesu právneho zástupcu žalovaného obsiahnutého v zápisnici z pojednávania zo dňa 11.10.1996 bola tá skutočnosť, že samotná spoločnosť - Šarišský mlyn s.r.o. konajúca v tom čase prostredníctvom N.. L. považovala pracovnú zmluvu, ktorá bola súčasťou zmluvy o prevode obchodného podielu za neplatnú. Priamou a bezprostrednou príčinou nevyplatenia mzdy bolo ako to vyplýva z prednesu právneho zástupcu žalovanej spoločnosti ktorý je zachytený v zápisnici z pojednávania ako aj z podania Jozefa Bednára ktoré sa nachádza v pripojenom spise, že žalobca nevykonával prácu konateľa v spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o., pretože mu v tom bránila prekážka v práci na strane zamestnávateľa, čo vyplýva zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.: a teda vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že priamou a bezprostrednou príčinou nevyplatenia mzdy žalobcovi bolo samotné konanie žalovaných - spoločnosti Šarišský mlyn , s.r.o. ako aj Y. X. H. Z. Z., ktorí považovali predmetnú pracovnú zmluvu za neplatnú a vychádzajúc z toho, zabránili žalobcovi vstup do areálu spoločnosti a tým aj výkon práce, na ktorú sa žalobca v pracovnej zmluve zaviazal, pričom toto konanie bolo popísané v týchto spisoch Okresného súdu Prešov. Zároveň súd poukazuje na to, že základom pri úvahe súdu ohľadne príčinnej súvislosti bola tá okolnosť, či by ku vzniku škody na strane žalobcu teda ku vzniku škodlivého následku došlo aj bez podľa žalobcu označeného nezákonného rozhodnutia, pričom súd dospel k tomu záveru, že ak by aj nebolo rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 sp. zn.: Sro 1609/V, ktoré v konečnom dôsledku nebolo určené za nezákonné, nemožno povedať, že by aj bez tohto rozhodnutia v tom čase konatelia spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. boli považovali pracovnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Šarišský mlyn, s.r.o. a žalobcom za platnú a teda, že ak by toto rozhodnutie nebolo tak by boli v tom čase zapísaní konatelia aj samotná spoločnosť považovali pracovnú zmluvu za platnú a teda by aj došlo k vyplateniu mzdy žalobcovi, nakoľko priamou a teda bezprostrednou príčinou vzniku majetkovej škody u žalobcu vo forme nevyplatenia mzdy bolo samotné konanie žalovaných čo bolo konštatované aj v rozsudkoch Okresného súdu Prešov sp. zn.: a . Pokiaľ ide o škodu vo forme vyplateného zostatku kúpnej ceny za obchodný podiel, súd vychádzajúc zo spisu Krajského súdu v Prešove - sp. zn.: zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.3.1999 ( vychádzajúc z prednesu právneho zástupcu žalovaných) že k nevyplateniu zostatku kúpnej ceny došlo z dôvodu, že kúpnu zmluvu považovali kupujúci za neplatnú, pričom sám Krajský súd v Prešove konštatoval vo svojom rozhodnutí, že také dojednanie aké bolo uvedené v Zmluve o predaji obchodného podielu o neplatnosti tejto zmluvy je od počiatku neplatné. Aj keď žalovaní v tomto spore tvrdili, že bol žalobca aj naďalej zapísaný v obchodnom registri ako spoločník a nemali mu čo vyplácať, Krajský súd poukázal na to, že spoločníkom zo zákona prestal byť už dňom doručenia zmluvy o predaji

obchodného podielu v spoločnosti, teda dňom 8.2.1996, čo skonštatoval aj Okresný súd v Prešove ako registrový súd vo svojom uznesení zo dňa 20.2.2001 sp. zn.: Sro 512/8. Samotná skutočnosť, že spoločníci žalobcu, ktorým žalobca predal svoj obchodný podiel nepredložili registrovému súdu návrh na zápis zmien v obchodnom registri nemôže byť na ťarchu súdu a zároveň súd tak ako pri predchádzajúcej časti majetkovej ujmy aj v tomto prípade vychádzal z toho, či v prípade, ak by nebolo rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 05.06.1996 sp. zn.: Sro 1609/V bola žalobcovi vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny za obchodný podiel pričom dospel k záveru, že aj v prípade, ak by neexistovalo predmetné rozhodnutie Mestského súdu v Košiciach, by spoločníci žalobcu považovali zmluvu o predaji obchodného podielu za neplatnú, čo aj bolo priamou a zároveň bezprostrednou príčinou nevyplatenia kúpnej ceny za obchodný podiel.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok potrebných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, konkrétne nepreukázal podmienku nezákonného rozhodnutia a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody súd v tejto časti považoval návrh žalobcu za nedôvodný a tento zamietol.

Súd zároveň prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1.rade ohľadne nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu a mal za to, že žalobca si svoj nárok uplatnil po zákonom stanovenej premlčacej lehote. V tomto prípade podľa žalobcu nezákonný zápis do obchodného registra bol na základe rozhodnutia Obchodného registra Obvodného súdu Košice I uskutočnený dňa 05.06.1996 pod spisovou značkou Sro 1609/V. Návrh na súd navrhovateľ podal až dňa 01.02.2006, teda po uplynutí 3 - ročne premlčacej lehoty. Žalobca sa o tomto rozhodnutí dozvedel ako to vyplýva za spisu

Okresného súdu Prešov ( predtým Mestského súdu Košice ) Sro 512/P ešte v roku 2006. Súd vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by bolo toto rozhodnutie zrušené alebo zmenené má za to, že žaloba žalobcu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehote.

Pokiaľ sa žalobca svojou žalobou domáhal aj náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu , tu súd po vykonanom dokazovaní má za to, že takisto ako vo vyššie uvedenom prípade neboli zo strany žalobcu preukázané kumulatívne splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom žalovaného v 2. rade tu ma súd takisto za to, že v konaní nebolo zo strany žalobcu unesené dôkazné bremeno ohľadne toho, akým nesprávnym úradným postupom žalovaného v 2.rade mu bola spôsobená škoda a aká je tu príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd má za to, že žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nesprávny úradný postup Krajskej prokuratúry v Prešove, Okresnej prokuratúru v Prešove, Okresnej prokuratúry v Piešťanoch a Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní jeho podnetov, ktoré súdu predložil a ani ohľadne ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu neuniesol dôkazné bremeno, pričom z jeho strohých tvrdení v tomto konaní, že tieto orgány nepostupovali v súlade so zákonom o prokuratúre a svoje konanie obmedzili len na niekoľko mesiacov trvajúce vzájomné odstupovanie veci, ktorú aj tak v zmysle zákonov nedoriešili nemožno vyvodiť splnenie nemožno vyvodiť záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom týchto orgánov. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného v 2. rade ohľadne toho, že žalobca žiadnym spôsobom nijako bližšie nešpecifikoval ani neuviedol v čom spočíva nesprávny úradný postup žalovaného v 2. rade - pričom žalobca ani neuviedol pri ktorých rozhodnutiach došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani nekonkretizoval právne predpisy, ktoré boli porušené. Vzhľadom k tomuto neuneseniu dôkazného bremena má súd za to, že je nárok žalobcu aj v tejto časti nedôvodný.

A pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom žalovaného v 3.rade tu sa súd stotožňuje so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku na náhradu škody tak, ako to uviedol na pojednávaní konanom dňa 11.03.2014 pretože skutok ( ublíženie

na zdraví) sa stal 10.7.1998 a bol skúmaný Krajským úradom vyšetrovania v Prešove v roku 1998

- do 29.09.1998 a žaloba voči žalovanému v 3. rade bola podaná až v roku 2006, teda po podaní zákonom stanovenej 1 ročnej premlčacej lehoty a preto sa v tejto časti ani ďalej súd prihliadnuc na túto námietku premlčania sa už ďalej nezaoberal tým, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Ministerstva vnútra.

Súd ešte považuje za potrebnú uviesť, prečo nevykonal dôkazy navrhované žalobcom a jeho zástupcom v priebehu celého konania a to výsluchy : bývalého ministra spravodlivosti JUDr. Jána Čarnogurského, aby vypočul generálneho prokurátora SR, aby vypočul vtedajšieho predsedu vlády Ing. Mikuláša Dzurindu, aby vypočul vtedajšieho predsedu Národnej rady SR Dr. Migaša, vypočutie ďalších svedkov v tomto konaní napr. N.. O. T., Y.. I., N.. P. I., N.. Y. K., N.. K. R., Y.. O.W., Y.. Ľ. R., X. U. W. L. I. - Š. T. U..G..C.. X., N.. Y. U., bývalých konateľov spoločnosti Šarišský mlyn s.r.o. a oboznámenie sa so spismi navrhnutými žalobcom a to spis z Okresnej prokuratúry v Prešove, číslo konania Pd 4020/01, spis z Okresnej prokuratúry v Trnave, spisová značka Pn 4014/04, spis z Krajského úradu vyšetrovania PZ v Prešove trestný spis ČVS: KÚV - 27 / OVEK - 2001 a takisto aj vyšetrovací spis ČVS OÚV 513/10 - PO - 98. K vykonaniu týchto dôkazov súd nepristúpil z toho dôvodu, že z listinných dôkazov ako aj z výpovede žalobcu a z prednesov zástupcu žalobcu ako aj z prednesov žalovaných vyplynulo, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom, súd sa zároveň vo vyššie uvedených prípadoch stotožnil so vznesenou námietkou premlčania a vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov by bolo nadbytočné, nehospodárne a ani by nemalo vplyv na iné rozhodnutie súdu.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko bol v tomto konaní žalobca neúspešný, vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania, podľa princípu úspechu vo veci.

Podaním zo dňa 13.03.2014, ktoré bolo súdu doručené toho istého dňa si žalovaný v 2.rade Generálna prokuratúra SR uplatňovala náhradu trov konania v sume 8,96 EUR. Táto pozostáva zo stravného pre prokurátora vo výške 4,00,- EUR a z cestovného pri ceste Trebišov - Košice a späť vo výške 4,96 EUR. Podaním zo dňa 13.03.2014 oznámil žalovaný v 1.rade Ministerstvu spravodlivosti SR, že si náhradu trov konania v tomto konaní neuplatňujú. Podaním zo dňa 13.03.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.03.2014 si žalovaný v 2.rade Ministerstvo vnútra SR uplatnilo náhradu trov konania vo výške 251,436 EUR a za účasť na pojednávaní konanom dňa 11.03.2014. táto pozostáva z nákladov na PHM a náhradou za použitie osobného motorového vozidla takto: počet najazdených kilometrov 830 km, spotreba PHM v litroch na 100 km - 8,3 l, cena za liter PHM - 1,445 EUR, výpočet: 830*8,3*1,445 = účtovaná suma: 99,546 EUR, náhrada za použitie SCV: 830*0,183 podľa vyhlášky MPSVaR SR číslo 632/2008 Zbierky zákonov, účtovaná suma 151,890 EUR, spolu celková suma 251,436 EUR.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1.rade, nakoľko si tento náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal a o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Ide o výnimku z ustanovenia , podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o nepriznaní náhrady trov konania.

Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade - Generálnu prokuratúru tejto súd priznal náhradu trov konania v ním uplatnenej výške, t.j. v sume 8,96 Eur pozostávajúcej zo stravného vo výške 4,- Eur a z cestovného vo výške 4,96 Eur takto :

- stravné podľa ust. v spojení s ust. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. vo výške 4,- Eur

- a cestovné podľa ust. v spojení so zákonom č . o cestovných náhradách a to za cestu na pojednávanie dňa 11.03.2014 Trebišov - Košice a späť vo výške 4,96 Eur.

Pokiaľ ide o žalovaného v 3.rade - Ministerstvo vnútra tomu súd priznal náhradu trov

konania vo výške ním uplatnenej t.j. v sume 251,436 Eur a to ako náhradu za použitie osobného motorového vozidla v zmysle ust. v spojení so a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. takto : Cesta Bratislava - Košice a späť osobným motorovým vozidlom pri počte najazdených kilometrov 830 km, spotreba PHM v litroch na 100 km - 8,3 l, cena za liter PHM - 1,445 EUR, výpočet: 830*8,3*1,445 = účtovaná suma: 99,546 EUR, náhrada za použitie SCV: 830*0,183 podľa opatrenia MPSVaR SR číslo 632/2008 Zbierky zákonov, účtovaná suma 151,890 EUR, spolu celková suma 251,436 EUR po zaokrúhlení 251,44 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).