Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17CoCsp-35-2022.pdf
PDF · 110.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. cesta XXX/XX, XXX XX W. a 2/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. cesta XXX/XX, XXX XX W., žalobkyňa 2/ zastúpená Centrom Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Csp/8/2021 - 233 zo dňa 12. apríla 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“), ktorou sa domáhali uloženia (určenia) povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 2/ - byt č. X na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX stojacom na parcele B. č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX, bytový dom evidovaný na LV č. XXXX a na pozemok - parcelu B. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X XXX m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX, pozemok evidovaný na LV č. XXXX, oba LV vedené Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie R. P. (prvý výrok) a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ (druhý výrok).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
3. Žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 18.04.2011 zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 50 000,- €, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 299,33 €, splatných do 25. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 5,24 % ročne s platnosťou do 25.04.2016. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 25 rokov od dočerpania úveru. V zmluve o úvere bolo dohodnuté, že časť úveru vo výške 20 000,- € sa použije bez uvedenia účelu a časť úveru vo výške 30 000,- € sa použije na kúpu nehnuteľnosti a splatenie iného úveru. Objektom úveru je byt č. X na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX stojacom na parcele B. č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX, bytový dom evidovaný na LV č. XXXX a pozemok - parcela B. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
X XXX m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX, pozemok evidovaný na LV č. XXXX, oba LV vedené Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie R. P. (ďalej aj „nehnuteľnosti“). V ten istý deň bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva aj na predmetné nehnuteľnosti (ďalej aj „záložná zmluva“) na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy (istiny a príslušenstva). Zmluvu okrem žalobcov ako dlžníkov a žalovaného ako (záložného) veriteľa uzavreli aj vtedajší vlastníci nehnuteľností ako záložcovia. Žalobcovia úver nesplácali riadne a včas, preto žalovaný listom zo dňa 16.01.2020 upozornil žalobcov na nedoplatok na splátkach úveru ku dňu 15.01.2020 vo výške 708,43 € a vyzval ich na bezodkladnú úhradu omeškaných splátok a súčasne ich upozornil na možnosť vyhlásiť úver za mimoriadne (predčasne) splatný. Žalobca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobkyni 2/ bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 19.01.2020. Listom zo dňa 27.02.2020 žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 25.02.2020. Žalobca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobkyni 2/ bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 18.03.2020. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2020 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy cestou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o DD“) pre vymoženie pohľadávky vo výške 25 921,75 € pozostávajúcej z nezaplatenej istiny vo výške 24 886,35 €, nezaplateného úroku vo výške 421,83 €, z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 603,57 € a z nezaplatených poplatkov vo výške 10,- €. Z oznámenia o dražbe zo dňa 15.12.2020 vyplýva, že dražobník - spoločnosť K., a. s. stanovil termín konania prvého kola dražby bytu na deň 27.01.2021.
4. Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „Ob. z.“), § 52, § 53 ods. 1, 5, 8 a 10, § 101 ods. 1, § 103, § 112, § 151a, § 151j ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „O. z.“) a § 1 ods. 2 a 3 psím. b) a c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:
5. Súd prvej inštancie neuznal ako dôvodnú argumentáciu žalobcov o nemožnosti realizovať záložné právo na ich nehnuteľnosti cestou dobrovoľnej dražby pre protiústavnosť zákona o DD. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/14 zo dňa 24.09.2014, ktorý inštitút dobrovoľnej dražby ako nie rozporný s Ústavou SR odobril.
6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 147/2017 zo dňa 29.01.2019 a sp. zn. 2 Cdo 36/2019 zo dňa 26.08.2019, v zmysle ktorých súdna prax dospela k nasledovným záverom: a) právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje a b) rozsudkom vo veci samej (meritórnym rozhodnutím) nemožno uložiť strane sporu (žalovanému) časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Súd prvej inštancie zhrnul, že z Ústavy SR ani zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymoženia pohľadávky záložného veriteľa. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov je v danom prípade realizovaný na základe nimi uzatvorenej platnej záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pričom žalobcovia si už pri jej uzatváraní museli byť vedomí, aký dosah bude mať prípadný výkon záložného práva. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 10 záložnému veriteľovi nevymedzuje, že záložné právo musí realizovať len formou exekučnej dražby na základe exekučného titulu, ale dáva mu v prípade spotrebiteľských zmlúv na výber z dvoch možností, a to realizácie záložného práva buď prostredníctvom dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby. Postup žalovaného pri výkone záložného práva takýmto spôsobom je preto podľa názoru súdu prvej inštancie v súlade s právnou úpravou.
7. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že ak by v rámci dobrovoľnej dražby vymohol žalovaný ako záložný veriteľ plnenie nemajúce právny základ (napr. plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky), resp. iným spôsobom porušil ustanovenia zákona o DD, môžu sa žalobcovia domáhať nápravy žalobou o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 1 zákona o DD. V konaní na podklade takejto žaloby by mohli vzniesť aj námietku premlčania (zabezpečenej) pohľadávky, či záložného práva. Taktiež na uplatnenie
práva dlžníka na vrátenie toho, čo by si eventuálne záložný veriteľ ponechal z výťažku dražby nad rámec toho, čo by mu podľa práva patrilo, slúžia iné právne inštitúty.
8. K argumentácii žalobcov, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o porušení ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy neposúdil s odbornou s starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalobcov) splácať spotrebiteľský úver súd prvej inštancie uviedol, že aj keď je zmluva o úvere spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. O. z., nie je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko úver bolo zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, jeho účelom bolo sčasti nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a lehota splatnosti úveru bola dojednaná na viac ako 10 rokov. Preto zmluva o úvere nemusí obsahovať údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovaný nemusel dodržať postup podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
9. Súd prvej inštancie ďalej na námietku premlčania vznesenú v konaní žalobcami skúmal, či je premlčaná pohľadávka veriteľa (žalovaného) z úverovej zmluvy a či je premlčané záložné právo dojednané na jej zabezpečenie a to aj napriek tomu, že bol názoru, že žalobcovia by tieto námietky mohli uplatniť v konaní o neplatnosť dražby. Žalobcovia založili tieto námietky na tom, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dňa 28.11.2018, týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 O. z. , ktorá uplynula dňom 28.11.2021. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie ustálil, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo ku dňu 25.02.2020 pre omeškanie so splátkou splatnou tri mesiace predtým, t.j. 25.11.2019, ktorá mala za následok predčasnú splatnosť celého plnenia. Od nasledujúceho dňa (26.11.2019) začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na vymoženie pohľadávky, ktorá by bola uplynula 26.11.2022. V priebehu tejto premlčacej doby žalovaný začal proti žalobcom výkon záložného práva formou dražby nehnuteľností oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2020 a v konaní riadne pokračuje, o čom svedčí oznámenie o dražbe zo dňa 15.12.2020, preto podľa súdu prvej inštancie týmto došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby na vymoženie pohľadávky ako aj na výkon záložného práva s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že pohľadávka žalovaného ani záložné právo nie sú premlčané.
10. Nad rámec uvedeného s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. z. bol súd prvej inštancie názoru, že podmienkou výkonu záložného práva nie je zosplatnenie celej pohľadávky, jeho výkon možno viesť aj pre jednotlivé splatné splátky, ak ich súhrnná výška by dosiahla aspoň sumu 2 000,- € ako zákonom o DD stanovenú minimálnu výšku pohľadávky, pre ktorú možno vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti.
11. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú aj argumentáciu žalobcov o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých základe by mali byť v dražbe uplatnené nejaké nároky žalovaného, resp. ktoré by mali za následok nemožnosť výkonu záložného práva ako takého pre ostatné nároky; argumentáciu o neplatnosti dojednania poistenia nehnuteľností a o nepreukázaní oprávnenia zamestnancov žalovaného (banky) uzatvoriť v jeho mene úverovú a záložnú zmluvu.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
13. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore v spojení s jeho vyhlásením v konaní, že si náhradu trov konania neuplatňuje, preto mu ju súd prvej inštancie proti žalobcom nepriznal.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Aj keď tento v odvolaní označil ako odvolateľa aj žalobcu 1/, v konaní nebolo preukázané oprávnenie splnomocneného zástupcu žalobkyne 2/ zastupovať aj žalobcu 1/, plnú moc na zastupovanie v konaní mu udelila len žalobkyňa 2/ (viď č. l. 181 spisu) a odvolanie podpísal len jej splnomocnený zástupca, nie aj žalobca 1/.
15. Žalobkyňa 2/ v odvolaní označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. V odvolaní žalobkyňa 2/ vyčítala súd prvej inštancie, že sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Mala za to, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 O. z. a že ku dňu podania žaloby došlo k premlčaniu pohľadávky podľa § 103 O. z.
17. Žalobkyňa 2/ preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2/ mal za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalobcami a túto vyhodnotil ako nedôvodnú, čo náležite odôvodnil. Argumentácia žalobcov nemá oporu vo faktickom ani právnom stave veci. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a vec správne právne posúdil. Preto žalovaný navrhol, aby bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdený.
19. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
20. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne 2/ podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolaní podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a od neho závislý druhý výrok o nároku strán sporu na náhradu trov konania sú vecne správne, a preto ich podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne 2/ odvolací súd dopĺňa:
21. Na úvod odvolací súd uvádza, že v obsahu odvolania nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) C. s. p., t. j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalovaného podľa obsahu napáda len chýbajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne námietky premlčania vznesenej žalobcami a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadne tejto námietky, čo možno subsumovať pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 psím. b) a h) C. s. p., v odvolaní však neuvádza, ktoré dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal, ani ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne, preto má odvolací súd za to, že tieto odvolacie dôvody v skutočnosti v odvolaní nie sú dané. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: CH.Beck, 2016, s. 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.
22. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p. odvolací súd uvádza nasledovné:
23. Odvolanie žalobkyne 2/ nie je dôvodné.
24. Súd prvej inštancie sa s námietkami premlčania zabezpečenej pohľadávky a záložného práva dostatočne vysporiadal v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal pri počítaní všeobecnej trojročnej premlčacej doby a na základe ktorých ustálil, že k premlčaniu tak zabezpečenej pohľadávky ako aj záložného práva nedošlo. Naopak práve žalobcovia v písomnom podaní, v ktorom tieto námietky vzniesli, neuviedli, z čoho vychádzali pri ich tvrdení, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dňa 28.11.2018, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva došlo podaním zo dňa 08.06.2020.
25. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie námietok premlčania zabezpečenej pohľadávky a záložného práva zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že toto nie je v tomto prípade pre rozhodnutie sporu relevantné. Hlavným a podstatným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcov o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zamietol, bola nemožnosť uloženia žalobou požadovanej povinnosti rozhodnutím vo veci samej na neurčito s odkazom na súdnu prax najvyššej súdnej autority - vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento právny záver žalobkyňa 2/ v odvolaní nenapadla. Súd prvej inštancie bol sám názoru, že žalobcovia môžu tieto námietky uplatniť v konaní o neplatnosť dražby, napriek tomu ich však len podporne posúdil. Odvolací súd súc viazaný odvolacími dôvodmi vymedzenými žalobkyňou 2/ v jej odvolaní, preto správnosť tohto právneho záveru nepreskúmaval (ani preskúmať v zmysle § 380 C. s. p. nemohol) a uzatvára, že aj keby súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil námietky premlčania vznesené žalobcami, nemalo by to vplyv na výsledok sporu vzhľadom na inú pre spor relevantnú právnu argumentáciu súdu prvej inštancie (nenapadnutú odvolaním).
26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nespochybňoval, že zmluva o úvere a záložná zmluva sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 O. z. (viď bod 27. odôvodnenia jeho rozhodnutia).
27. Napokon odvolací súd uvádza, že z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre katastrálne územie R. P., konkrétne jeho časti C - ťarchy vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022 došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom vrátane záložného práva k bytu vo vlastníctve žalobkyne 2/ zo žalovaného na spoločnosť L. P. J., s.r.o., so sídlom H. 5, XXX XX T., O.: XX XXX XXX. Uvedené skutočnosti sa v zmysle § 186 ods. 1 C. s. p. nedokazujú, pretože v zmysle § 1 ods. 1 a 3 zákona č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v platnom znení sú súdu ako orgánu verejnej moci známe z úradnej činnosti. Tieto skutočnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak, čo vyplýva z ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení. V dôsledku uvedeného žalovanému podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu ako rozhodujúceho pre rozsudok v zmysle § 217 ods. 1 C. s. p. už nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto spore, t.j. už nie je subjektom, ktorému by z hmotného práva vyplývala povinnosť požadovaná žalobcami v žalobe. Žalobcovia do právoplatného skončenia konania nenavrhli v zmysle § 80 ods. 1 C. s. p., aby do konania na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť L. P. J., s.r.o., táto bez návrhu nemohla byť pripustená do konania ako žalovaný, a preto aj z uvedeného dôvodu je žaloba v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedôvodná, pretože stále smeruje voči žalovanému - Československej obchodnej banke, a.s.
28. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal od prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej závislý druhý výrok o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), nakoľko žalovaný mal plný úspech v spore, zároveň však náhradu prvoinštančného konania nežiadal, preto odvolací súd aj druhý výrok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
29. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania napriek jeho plnému úspechu v odvolacom konaní, pretože odvolanie žalobkyne 2/ vzťahujúce sa aj na žalobcu 1/ je nedôvodné (nakoľko rozhodnutie o záložnom práve ako vecnom práve sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov záložnej zmluvy, stranami sporu teda musia byť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým záložné právo je predmetom sporu, preto v tomto prípade žalobcovia 1/ a
2/ tvoria tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, a preto procesný úkon - odvolanie jedného z nich platí i pre ostatných, t.j. i pre žalobcu 1/ v zmysle § 77 C. s. p. v spojení s § 379 písm. b) C. s. p.), rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, resp. zo spisu nevyplývajú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
30. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).