Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, proti žalovanej: O. Š. Á. F. G. Ö. R. K. P. S. Á. , D. W. XX.X.XXXX, H. N. N.-A. N., M. G. Č.. XXXX/ XX, o zaplatenie sumy 1.865,07 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19. novembra 2020, č. k. -35, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19. novembra 2020, č. k. -35, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 19.11.2020, č. k. -35, žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ o spotrebiteľských úveroch“), , , , , , , , , , , , . Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.865,07 € s príslušenstvom. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 28.10.2014 so žalovanou uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- €. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky č. 2 o viac ako tri mesiace a žalobca si uplatnil právo podľa , t. j. okamžitú splatnosť úveru dňa 13.4.2015. Žalobcom uplatnený nárok pozostával z nesplatenej sumy úveru a úroku. Žalovaná do okamžitej splatnosti úveru zaplatila sumu 126,99 €. 1.2. Žalovaná uviedla, že nerozumie obsahu konania, keďže žalobcovi pravidelne spláca na základe exekúcie mesačne, cestou zrážok zo mzdy sumu vo výške 100,- €. Iný úver ako od PROFI CREDIT- u nikdy nemala a v prípade žalobcu išlo o dva úvery po 1.500,- €, ktoré boli dohodnuté v jeden deň a exekútor spojil tieto dva úvery do jednej exekúcie. 1.3. Vykonaným dokazovaním, zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu súd zistil, že dňa 27.10.2014 bol vyplnený formulár, ktorým žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Bod 5. tohto formuláru obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere v prípade jeho poskytnutia a bod 6. formulára obsahoval údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere.

Ako vyplýva z tohto listinného dôkazu údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere boli vyplnené až dodatočne dňa 28.10.2014, kedy žalobca mal úver schváliť, čim malo dôjsť k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi súd zistil, že týmto oznámením žalobca oznámil žalovanej schválenie úveru a údaje o úvere. Súčasťou tohto oznámenia boli aj zmluvné podmienky tohto úveru. Z oznámenia o zosplatnení súd zistil, že žalobca listom zo dňa 16.3.2015 oznámil žalovanej, že k tomuto dňu „je v omeškaní s platbou splátok č. 2, 3, 4, ktoré bola povinná uhrádzať ako dlžník podľa Zmluvy o revolvingovej pôžičke, respektíve Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“. Žalobca zároveň oznámil žalovanej, že suma omeškaných splátok je spolu 245,97 €, pričom aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 74 dní, ako aj to, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z týchto splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. 1.4. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovanej mal byť úver poskytnutý na základe vyplnenia formulára označeného ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Z predmetnej listiny je zrejmé, že žalovaná najprv prostredníctvom tohto formulára požiadala žalobcu dňa 27.10.2014 o poskytnutie úveru. V žiadosti boli v bode 5 uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V čase, kedy žalovaná formulár podpisovala, nebol vyplnený jeho bod 6, ktorý mal obsahovať údaje skutočne schváleného spotrebiteľského úveru. Žalovaná ako spotrebiteľka tak v čase, kedy vyplňovala predmetný formulár nemala informácie o skutočných podmienkach, za akých jej úver bude poskytnutý. Vyplnenie žiadosti žalovanou možno z hľadiska obsahu formulára považovať iba za návrh na uzatvorenie zmluvy. Žalobca mal úver schváliť až dňa 28.10.2014, avšak toto schválenie, resp. potvrdenie formulára žalobcom nie je možné považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy v zmysle . Žalobca až v čase potvrdenia formulára vpísal do bodu 6. údaje o schválenom úvere, ktoré sa od údajov v bode 5. odlišovali a to napr. v určení ročnej percentuálnej miery nákladov. V uvedený deň zároveň žalobca vyhotovil aj oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. V tomto oznámení bola okrem splátky úveru uvedená aj splátka podľa dohody o poskytnutí služby v sume 34,56 €, ako aj ďalšie zmluvné podmienky označené ako Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Obe listiny (oznámenie, zmluvné dojednania) neboli žalovanou podpísané. V zmysle prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy obsahujúce zmeny alebo dodatky je považované za odmietnutie návrhu a zároveň nový návrh. Aj potvrdenie formuláru (Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru) žalobcom, ktoré obsahovalo ďalšie dodatky, ktoré neboli súčasťou pôvodného formuláru (zmluvné dojednania), ako aj čiastočne iné podmienky poskytnutia úveru (RPMN) nie je možné považovať za nič iné, ako za nový návrh na uzatvorenie zmluvy adresovaný žalovanej, ktorého prijatie žalovanou však už z predložených listín a ani zo skutkových tvrdení žalujúcej strany nevyplýva. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je neprehľadná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, za akých podmienok a čo vlastne malo byť žalovanej od žalobcu poskytnuté. Zmluva bola vo všetkých tlačivách vypracovaných žalobcom označená ako revolvingový úver. Ten však umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania. V prípade revolvingového úveru, ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Nie je zrejmé, či žalovaná pochopila význam revolvingu a skutočnosť, že jej mal byť poskytnutý najprv úver a následne za ďalších podmienok aj samostatný revolving, teda automatické navýšenie o ďalšie finančné prostriedky za splnenia podmienok, ktoré však boli upravené nie v zmluve, ale v tzv. Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. - teda v inom dokumente. Zavádzajúci je už samotný názov zmluvy ako Zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára veriteľom po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle ( a ) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú). Ak žalobca so žalovanou mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, takáto zmluva v písomnej forme súdu predložená nebola. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v oznámení o schválení úveru dlžníkovi je uvedená aj splátka za dohodu o poskytnutí služby, avšak žalobca takúto zmluvu súdu nepredložil a ani neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia o jej obsahu, ako aj o tom, čo malo byť predmetom plnenia. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov taktiež nevyplýva, že by k uzatvoreniu takejto zmluvy vôbec došlo a teda, že by existoval akýkoľvek právny titul, na základe ktorého by bola žalovaná povinná žalobcovi uvedené sumy spolu so splátkou úveru uhrádzať. V samotnom formulári sa dohoda o poskytovaní služieb spomína iba v súvislosti s predpokladanou výškou splátky v prípade jej uzatvorenia a táto nie je zahrnutá ani do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z bodu 5 tohto formulára v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť záver o tom, že by zmluva o poskytovaní služieb mala byť podmienkou pre uzatvorenie samotnej úverovej zmluvy a zároveň nie je možné ani konštatovať, že by žalovaná vôbec prejavila záujem o jej uzatvorenie, pričom ani z ostatných listinných dôkazov predložených žalobcom, ba ani z jeho skutkových tvrdení, záver o uzatvorení takejto dohody nemožno odvodiť. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. akejkoľvek inej zmluvy. Keďže medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, pričom žalobca mal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky, je zrejmé, že strany sporu sú si povinné navzájom vydať to, čo si navzájom plnili, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca nepredložil prehľad splátok, súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, koľko žalovaná uhradila. Súd prvej inštancie konštatoval, že je mu z jeho činnosti známy model vzťahov spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. na jednej strane a spotrebiteľa na druhej strane pri poskytovaní úverov, keď spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o z istiny úveru hneď pri poskytnutí strháva poplatok za poskytnutie úveru a teda dlžníkovi nie je vyplatená istina tak ako bola dohodnutá v zmluve, ale v konečnom dôsledku mu je vyplatená nižšia suma. Dospel tak k záveru, že za daných podmienok nevie ustáliť sumu, ktorú by bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Dôvodil, že nakoľko mala žalovaná v konaní plný úspech, mala by nárok na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to podľa , , a Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že v konaní nebolo tvrdené a preukázané, akú sumu žalovaná uhradila, ako aj že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o záver súdu, že v konaní nebolo tvrdené, akú sumu žalovaná uhradila, žalobca poukázal na to, že v podanej žalobe uviedol, že „Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do uplatnenia práva žalobcu podľa , t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 126,99 €. (...) Žalovaná suma vo výške 1865,07 € predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku (žalovaný do dnešného dňa celkovo uhradil 126,99 €).“ S poukazom na konštatoval, že ak súd prvej inštancie prijal záver o neplatnosti úverovej zmluvy, potom žalobou uplatnený nárok mal priznať v rozsahu nesplatenej istiny úveru, keďže výška úveru a výška/rozsah splatenej sumy vyplývajú z výsledkov konania a dokazovania. Uvedené znamená, že súd mal žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy 1.223,01 €, čo je rozdiel medzi istinou úveru 1.500,- € mínus uhradená suma 126,99 € mínus poplatok za poskytnutie úveru 150,- €. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, pričom takýto postup nemá oporu v právnej úprave. Žalobca v odvolaní namietal, že predložil súdu výpis z karty klienta, ktorý predstavuje prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva úhrada sumy 126,99 € týmito platbami: dňa 14.11.2014 platba 81,99 €, číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, dňa 9.12.2015 platba 20,00 €, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 22.1.2016 platba 20,- €, VS: XXXXXXXXXX, dňa 30.5.2016 platba 5,- €, číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXXXXXXX. 2.2. Žalobca namietal aj nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy, čo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že medzi stranami nedošlo k dohode o hodnote RPMN. Tento záver súdu nie je podľa odvolateľa po právnej stránke odôvodnený, súd neuvádza, na základe čoho dospel k záveru o tom, že hodnota RPMN sa dojednáva medzi zmluvnými stranami. Ani a ani iný právny predpis neobsahuje ustanovenie alebo úpravu, podľa ktorej by sa RPMN dojednávala. Žalobca poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob

určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak sa uvedený údaj nedá dohodnúť, nie je možné ho navrhnúť a ani návrh odmietnuť. Odvolateľ ďalej dôvodil, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k ) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre učenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalobca neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa o spotrebiteľských úveroch, teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanového zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil o spotrebiteľských úveroch. Porušenie by vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v zmluvnom vzťahu, pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , zo dňa 17.12.2019, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , zo dňa 29.6.2016. Podľa odvolateľa pokiaľ pri tom istom okruhu zmluvných podmienok s rovnakými parametrami akceptácia oproti návrhu obsahuje iný údaj o RPMN, jedná sa nad akúkoľvek pochybnosť o uvedenie hodnoty platnej v čase uzavretia zmluvy, lebo zákonná úprava vyžaduje jeho uvedenie v čase uzavretia. Takáto aktualizácia nepredstavuje výhradu, doplnenie a ani zmenu návrhu zmluvy, preto ju nemožno považovať za jeho odmietnutie. Odvolateľ ďalej dôvodil, že hodnota RPMN nie je v žiadnom právnom predpise stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy, čo jednoznačne vyplýva zo znenia v znení účinnom ku dňu uzavretia jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy (teda obligatórnou náležitosťou pre jej vznik), potom by citované zákonné ustanovenia (osobitne pod písmenom b/ a d/) nemali žiadny právny význam. Čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN je v rozpore so zákonom. Odvolateľ namietal aj závery súdu prvej inštancie o povahe úverovej zmluvy a o tom, čo je jej predmetom. Poukázal na to, že neexistuje právna úprava, ktorá by definovala obsah pojmu „revolvingový úver“, v obchodnej praxi bánk má tento pojem rôznu povahu. Pri posudzovaní úverovej zmluvy v prejednávanom prípade ide preto len o posudzovanie skutkového stavu na základe vlastného pohľadu súdu prvej inštancie a nie na základe existujúcej právnej normy. 2.3. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. marca 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a preto ho potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

8.1. Odvolateľ v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu absencie dohody o hodnote RPMN. K uvedenej odvolacej námietke týkajúcej sa údaja o RPMN odvolací súd uvádza nasledovné. Zmluva, ako spravidla dvojstranný konsenzuálny právny úkon v zmysle v spojení s a prvej vety , je platne uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu oferentovi. V danom prípade však z hľadiska naplnenia bezpodmienečnej požiadavky zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej obligatórne požadovanými zákonnými náležitosťami nemožno prijať záver, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy bez výhrad a doplnkov v zásadných údajoch akceptoval a to vyplnením časti 6. zmluvy v údajoch o schválenom revolvingovom úvere. Údaje sa rozchádzajú v častiach 5. a 6., ako to správne konštatoval súd prvej inštancie (bod 26 rozhodnutia), pričom pokiaľ žalovaný zmenil údaj o RPMN, ktorý síce nie je dojednávaným (teda dohodnutým) údajom, ako správne argumentuje v odvolaní, ale údajom vypočítaným, ide však o zásadnú zmenu pôvodného návrhu dlžníčky ako žiadateľky o úver. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je pritom zásadným údajom, podstatnou, esenciálnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údajom vzťahujúcim sa k spotrebiteľskému úveru, ktorý musí byť zreteľne, jasne, pravdivo a zrozumiteľne, aj pre priemerného spotrebiteľa, obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktorý má potenciál napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi zvážiť podmienky čerpania a splácania úveru a čo je podstatné, aj podmienky jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre neho. Preto pokiaľ tento údaj, ako jeden zo zásadných z hľadiska zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, bol až po podpise zmluvy spotrebiteľkou neskôr veriteľom zmenený, ide jednoznačne o zásadnú skutočnosť, z ktorej vyplýva, že išlo nie o akceptáciu oferty - návrhu na uzavretie zmluvy, ale o zmenu návrhu a teda o nový návrh zmluvy, ktorý mal opätovne v rámci kontraktačného a schvaľovacieho mechanizmu uzatvárania zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu a výsledku vzájomného konsenzu zmluvných strán), podliehať schváleniu druhou zmluvnou stranou a jej verifikovaniu a akceptovaniu nového údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere jej podpisom, k čomu však nedošlo. Odvolací súd okrajovo poznamenáva, že nie je pritom zásadné ani to, že nový údaj v časti 6. formulára o RPMN je nižší, ako bol údaj o RPMN požadovaného úveru obsiahnutý v časti 5. formulára, ktorý podpísala pôvodná žalobkyňa. Zásadné je to, že tieto údaje nie sú zhodné. Uvedená skutočnosť, podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, resp. nemá za následok, že k uzatvoreniu zmluvy o úvere nedošlo vôbec, uvedené má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle 8.2. Odvolateľ ďalej namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v konaní nebolo zrejmé, akú sumu žalovaná uhradila titulom splátok poskytnutého úveru. Poukázal jednak na obsah žaloby, ďalej ustanovenie ako aj na to, že súdu predložil výpis z karty klienta, ktorý predstavuje prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva úhrada sumy 126,99 € platbami dňa 14.11.2014 platba 81,99 €, číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, dňa 9.12.2015 platba 20,- €, číslo účtu XXXXXXXXXX/

XXXX, dňa 22.1.2016 platba 20,- €, VS: XXXXXXXXXX, dňa 30.5.2016 platba 5,- €, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca v žalobe síce uviedol, že žalovanej poskytol úver vo výške 1.500,- €, ktorý mala splácať 42 mesačnými splátkami vo výške 47,43 €, žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do okamžitej splatnosti úveru zaplatila sumu 126,99 €, uvedené (výšku splatenej sumy) však žiadnym spôsobom nepreukázal, v konaní nepredložil žiadny výpis z karty klienta, z ktorého by bol zrejmý prehľad splátok a úhrad zo strany žalovanej. Odvolací súd zároveň poukazuje na výpoveď žalovanej na pojednávaní konanom dňa 19.11.2020 (zápisnica na č. l. 32 a nasl. spisu), v ktorej žalovaná uviedla, že v rámci exekúcie sú jej vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 100,- € mesačne, súdu predložila k nahliadnutiu výplatný lístok za mesiac júl 2020, splácanie začalo asi pred piatimi rokmi, v rámci tej istej exekúcie boli vykonávané zrážky vo výške 30,- € mesačne z nemocenských dávok. Iný úver od žalobcu nemala. Žalovaná tak poprela tvrdenia žalobcu v žalobe o výške jej splátok titulom úveru, súd preto tvrdenia žalobcu v žalobe nemohol považovať za nesporné podľa Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobca sa uvedeného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti (č. l. 27 spisu). Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno vo veci výšky žalovanej pohľadávky, správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

9. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže v konaní plne procesne bola úspešná žalovaná, avšak v konaní si žiadne trovy neuplatnila a vychádzajúc zo spisu jej ani žiadne trovy nevznikli. Správny bol preto postup súdu prvej inštancie, keď žalovanej postupom podľa v spojení s nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a v konaní bola pasívna, súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).