Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-66-2012.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: F.. D.. P. Q., J..Č.. XXXXXX/XXX, E. Č.. X, XXX XX E. a odporcu: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava o zapl. nemajetkovej ujmy 22.000,- eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 6.6.2012 a postúpeným na tunajší súdu dňa 2.8.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie odškodného vo výške 22.000,- eur ako nemajetkovej ujmy spôsobnej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III s odkazom na zákon č. 514/2003 Z.z. a § 11 OZ, konkrétne v konaniach vedených pod sp. zn. PK 1T 56/03 a PK 2T 39/2001.
Podľa odôvodnenia žaloby vznikla navrhovateľovi morálna ujma, ktorú si vyčíslil na sumu 12.000,- eur spôsobenú dlhodobou neistotou o výsledok konania v reštančnej veci č.k. PK 1T 56/03, ktorá trvá od 5.6.2003, teda viac ako 9 rokov. Právny nárok na odškodnenie navrhovateľ odôvodnil s odkazom na § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., keď za nesprávny úradný postup sa považujú aj prieťahy v súdnom konaní, porušenie povinnosti súdu učiniť úkon alebo vydať zákonné rozhodnutie v primeranej lehote, ako aj iný neoprávnený a nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Morálnu ujmu, ktorú si navrhovateľ z toho titulu uplatňuje podľa jeho právneho názoru vyjadreného v odôvodnení žaloby nemusí dokazovať, pretože má byť kompenzáciou stavu neistoty, do ktorej bol súdom uvedený.
Ďalšia morálna ujma, vyčíslená na sumu 10.000,- eur mala navrhovateľovi podľa odôvodnenia žaloby, vzniknúť v súvislosti s konaním Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 2T 39/2001, kde zákonná sudkyňa JUDr. Hatalová mala osobu navrhovateľa kriminalizovať a škandalizovať prebiehajúcim trestným konaním, čím porušila jeho právo prezumpcie neviny. Tohto konania sa mala zákonná sudkyňa dopustiť v odôvodnení rozsudku sp. zn. PK 2T 39/20O1, v ktorej žalobca vystupuje ako svedok - poškodený. Toto konanie navrhovateľ vníma ako neoprávnený a nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb s odkazom na §9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.11.2013 namietal, že pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť súčasne splnené zákonné podmienky zakotvené v predmetnom zákona a to existencia nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní sp. zn. PK 1T 56/2003 odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ vo svojej žalobe nepreukázal, že došlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci ako ho deklaruje navrhovateľ, vznik škody uplatnenej navrhovateľom, ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietaným postupom súdu v konaní a vznikom ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha, z dôvodu ktorých odporca žiadal žalobu zamietnuť. Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáha odškodnenia morálnej ujmy vo výške 12.000,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III spočívajúcom v prieťahoch v súdnom konaní sp. zn. PK 1T 56/2003, ktoré majú byť preukázané odpoveďou podpredsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.10.2011, Spr. 2050/2011 na sťažnosť žalobcu na postup súdu v konaní. Odporca má za to, že z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 31.10.2011 konštatovanie namietaných a tvrdených prieťahov v konaní súdu nevyplýva. Podpredseda súdu v upovedomení konštatuje, že „v predmetnej veci sa neustále konalo, a to aj na tunajšom súde ako aj na odvolacom súde a subjektívny prieťah v konaní Okresného súdu Bratislava III nezistil“. Navrhovateľ bol zároveň upovedomený, že predmetná vec je reštančná, sledovaná štátnou správou súdov. Podľa odporcu samotná skutočnosť, že vec je reštančná bez ďalšieho nezakladá prezumpciu existencie prieťahov v konaní a nie je možné toto interpretovať ako konštatovanie prieťahov v konaní príslušným orgánom v zmysle §9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Zo žalobného návrhu, ani z pripojených príloh nevyplýva, že by v konaní boli zistené prieťahy zavinené súdom. Odporca ďalej vo vyjadrení poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik nemajetkovej ujmy s odkazom na §17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom oprávneným na ustálenie zásahu do ústavou garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, nemá právomoc ani na prípadné priznanie primeraného zadosťučinenia za porušenie tohto práva. Takéto právo podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. má Ústavný súd SR, ktorý ako súdny orgán môže v prípade dôvodnosti sťažnosti konštatovať porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a zároveň priznať v zmysle ods. 3 a 4 čl. 127 Ústavy SR primerané finančné zadosťučinenie. Až na základe takto ustáleného porušenia práva konštatovaného predsedom súdu alebo Ústavným súdom je potom možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či v dôsledku takéhoto pochybenia súdu vznikla účastníkovi škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy.
K uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur za kriminalizáciu a škandalizáciu osoby žalobcu prebiehajúcim trestným konaním a za porušenie jeho práva prezumpcie neviny zo strany zákonnej sudkyne JUDr. Hatalovej, ktorého sa mala dopustiť v odôvodnení rozsudku sp. zn. PK 2T 39/2001, v ktorej žalobca vystupuje ako svedok - poškodený. Vydanie rozhodnutia obsahujúceho odôvodnenie, s ktorého obsahom dotknutá osoba nesúhlasí a pociťuje ho ako zásah do práva na ochranu jeho osobnosti nie je možné považovať za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Neobstojí tak argumentácia žalobcu, podľa ktorej nezákonný zásah do jeho osobnostných práv podľa §11 a nasl. OZ spôsobený obsahom odôvodnenia rozsudku je možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle §9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca preto aj v tejto časti považuje žalobu za nedôvodnú. Odporca aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 201/2007 má za to, že nemôže byť pasívne vecne legitimovaný pre konanie o ochranu osobnosti podľa §11 a nasl. OZ. Z hľadiska určenie subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno štát ani ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo stotožňovať s odlišnými subjektmi, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb.
Odporca preto v celosti žiadal žalobu zamietnuť jednak pre nesplnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v druhej časti uplatneného nároku.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 123 O.s.p. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ sa na súdne pojednávanie nariadené na 7.3.2014 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil dodatočne písomným podaním doručeným do súdneho spisu dňa 7.3.2004 po súdnom pojednávaní, a to z rodinných dôvodov, súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, prihliadol pritom na výsledky vykonaného dokazovania, na obsah oboznámeného súdneho spisu vrátane pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 2T 39/2001 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a §153 ods. 1 O.s.p.
Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T 39/01 a Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2012-31, ktorý súdu zaslal Okresný súd Bratislava III vo veci poskytnutia súčinnosti, ako aj oboznámenie listinných dôkazov predložených navrhovateľom - Upovedomenie Okresného súdu Bratislava III zo dna 31.10.2011, Spr. 2050/2011 o spôsobe vybavenia sťažnosti v súdnej veci sp. zn. PK 1T 56/03 (čl. 9), prvou stranou Uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 3To 102/2009, Legitimáciou o dočasnej práceneschopnosti č. 483176, písomnou výzvou navrhovateľa adresovanou Okresnému súd Bratislava III na zdržanie sa kriminalizovania a škandalizovania, zaplatenia odškodného zo dňa 25.2.2012, Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.07.2011, Oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku po prepočte zrážok z dôvodu zmeny sumy životného minima od 1. júla 2012 (čl. 54), Odpoveďou Okresného súdu Bratislava III na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 24.07.2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. K 2T 39/01 vyplýva, že dňa 28.06.2001 bola Okresnou prokuratúrou v Pezinku podaná na Okresný súd Pezinok obžaloba na obvineného T.Á. J., na tom skutkovom základe, že v čase od 21.00 hod. dňa 6.12.2000 do 9.30 hod. dňa 9.12.2000 v Limbachu v novostavbe rodinného domu bez popisného čísla, ktorého majiteľom je P. Q. vykonal krádež spôsobom bližšie popísaným v odôvodnení obžaloby, čím spáchal trestný čin krádeže podľa § 247 TZ. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 6.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2012 oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom zo dňa 11.07.2012. V odôvodnení rozsudku súd k osobe navrhovateľa, ktorý v konaní vystupoval ako poškodený, konštatoval že v prieťahoch v tomto konaní dochádzalo aj z dôvodu, že poškodený sa nedostavoval na hlavné pojednávanie, svoju neúčasť ospravedlňoval práceneschopnosťou na jednej strane, na druhej strane podával sťažnosti na prieťahy rovnako ako v trestnej veci, kde je sám obžalovaný a ktorá je na Okresnom súde Bratislava III vedená ako reštančná. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že poškodený svojim prístupom k orgánom
činným v trestnom konaní vrátane súdu pristupoval laxne a urážlivo. Súd tiež konštatoval, že „vzhľadom na prístup poškodeného k predmetnej trestnej veci, jeho ignoráciu súdu nebolo možné preveriť, či dlhoval obžalovanému v kritickom čase 1.288.000,- Sk a preto súd v tomto prípade, vzhľadom na osobu poškodeného sa priklonil k výpovedi obžalovaného“.
Z Nálezu Ústavného súdu SR III ÚS 352/2012-31 vyplýva, že Ústavný súd konštatoval, že postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1T 56/03 bolo porušené základné právo D.. F.. P. Q. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Bratislava III bolo prikázané v konaní konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- eur.
V sťažnosti adresovanej na ústavný súd SR navrhovateľ navrhol, aby mu súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- eur, čo vyplýva zo strany 3 citovaného nálezu. Ústavný súd však považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 1.000,- eur, ktorá zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu sťažovateľa, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania.
Z odôvodnenia nálezu ÚS SR vyplýva, že konajúci súd sa k otázke potencionálnych prieťahov vyjadril okrem iného aj tak, že „vo veci vznikli isté prieťahy, ktoré boli jednak objektívneho charakteru a prieťahy, ktoré boli subjektívneho charakteru vo vzťahu ku konajúcej sudkyni JUDr. Ľudmily Hatalovej sú riešené v tomto čase v disciplinárnom konaní“. Na stane 10 bod 2 ústavný súd tiež konštatoval v rámci druhého kritéria aplikovaného pri posudzovaní otázky existencie zbytočných prieťahov konania, že v správaní navrhovateľa zistil určité okolnosti signalizujúce pasivitu sťažovateľa ako účastníka konania, ktoré mali negatívny dopad na rýchlosť na plynulosť posudzovaného konania.
Z Odpovede na sťažnosť Spr. 2055/2012 zo dňa 24.07.2012 vyplýva, že Okresný súd Bratislava III prostredníctvom podpredsedu súdu navrhovateľovi okrem iného oznámil, že na základe preštudovania spisového materiálu PK 1T 56/03 dospel k záveru, „že Vami označené prieťahy v predmetnej trestnej veci sú evidentné, pričom zodpovednosť za tieto prieťahy nesie zákonná sudkyňa JUDr. Ľudmila Hatalová“. V odpovedi na sťažnosť boli konštatované ďalšie prieťahy od 27.05.2011, kedy bol predmetný spis vrátený po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojim uznesením pod č. 3To 102/2009 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2005 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom od tohto momentu aj napriek tým skutočnostiam, že aj dozorový prokurátor svojim podaním zo dňa 4.4.2012 sa domáha nariadenia hlavného pojednávania sa vo veci nekoná....“ .
Navrhovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 29.07.2011 žiadosť o predbežné prerokovanie žaloby, v ktorom žiadal zaplatiť čiastku 83.000,- eur ako odškodné v súvislosti s trestným konaním PK 1T 56/03, s konaním na odvolacom Krajskom súde v Bratislave č. 14Co 398/08 a 3To 102/2009.
V prejednávanej právnej veci je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2012. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v príslušnom platnom znení upravuje v §1 zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre účely tohto zákona sa v zmysle § 2 cit. zákona pod výkonom verejnej moci rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Za orgán verejnej moci sa považuje štátny orgán a orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci : a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. (2) cit. zákonného ustanovenia sa zodpovednosti podľa odseku 1 nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak 1/ škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §9 ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Z výsledkov vykonaného dokazovanie je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III PK 1T 56/03 došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Tieto prieťahy boli konštatované štatutárnym zástupcom súdu vo vyššie označenej písomnej Odpovedi na sťažnosť navrhovateľa Spr. 2055/2012, ako aj Ústavným súdom SR Nálezom sp. zn. III ÚS 352/2012-31. Za prieťahy bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, keď navrhovateľ žiadal priznať čiastku až 22.000,- eur. Pri výške odškodnenia Ústavný súd zohľadnil aj samotné správanie navrhovateľa v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. PK 1T 56/03 (ústavný súd konštatoval, že v správaní navrhovateľa zistil určité okolnosti signalizujúce pasivitu sťažovateľa ako účastníka konania, ktoré mali negatívny dopad na rýchlosť na plynulosť posudzovaného konania). V súvislosti s konštatovanými prieťahmi v konaní však navrhovateľ súdu nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy (uplatnenej vo výške 12.000,- eur) vzhľadom na zásady jej posudzovania uvedené v §17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k uplatnenej škode za nesprávny úradný postup v súvislosti s označeným súdnym konaním súd poukazuje aj na skutočnosť, že konanie sp. zn. PK 1T 56/03 ešte nie je právoplatne skončené, preto v tejto časti bola žaloba podaná celkom zjavne predčasne.
V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou vo výške 10.000,- eur za údajnú kriminalizáciou navrhovateľa v konaní č. k 2T 39/01 súd dospel k záveru že konštatácia vo vzťahu k osobe navrhovateľa ako poškodeného v odôvodnení rozsudku okresného súdu nie je spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom prakticky bez výhrad a stal sa právoplatným. V odôvodnení rozsudku súd k osobe navrhovateľa len v rámci zhrnutia záverov dokazovania celkom legitímne v súlade s procesným predpisom popísal to, ako sa mu javilo správanie navrhovateľa ako poškodeného počas trestného konania, popísal súvis tohto správania s výsledkom konania, teda že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva akákoľvek kriminalizácia osoby navrhovateľa. Predmetný rozsudok sa doručoval len účastníkom konania, a bez príslušnej anonymizácie nie je verejne dostupný. Naviac navrhovateľ v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal vznik ujmy tak ako to predpokladá § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že znenie toho rozsudku malo vplyv na jeho doterajší život, spoločenské alebo pracovné prostredia a pod. Vzhľadom na uvedené závery bola žaloba aj v tejto časti podaná nedôvodne.
Súd zamietol návrh navrhovateľa na vykonania dokazovania výsluchom sudkyni JUDr. Hatalovej a pripojením súdneho spisu Okresného súdu v Pezinku sp. zn. PK 1T 56/03 pre nadbytočnosť, keď pre objektívne zistenie skutkového stavu bolo postačujúce pripojenie a oboznámenie spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T 39/01 a Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2012-31 vo vzťahu ku konaniu 1T 56/03, ktorý súdu zaslal Okresný súd Bratislava III v rámci poskytnutia súčinnosti, ako aj oboznámenie listinných dôkazov predložených navrhovateľom - Upovedomenie Okresného súdu Bratislava III zo dna 31.10.2011, Spr. 2050/2011 o spôsobe vybavenia sťažnosti v súdnej veci sp. zn. PK 1T 56/03 (čl. 9).
Záverom teda súd musí konštatovať, že žaloba navrhovateľa voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR ako orgánom konajúcim v mene štátu o zaplatenie nemajetkovej ujmy nie je dôvodná. Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takého nesprávneho úradného postup súdu, alebo iného závažného zásahu, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostnej sféry navrhovateľa, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne procesne úspešný odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.